Blog Lukáša Perného

Sú momenty v dejinách, kedy je mlčať hriech. Je 16. máj 2024 a začínam písať tento článok. Slovensko sa spamätáva z brutálneho pokusu o vraždu premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica. Celé Slovensko len pred pár hodinami zažívalo situáciu, ktorá sa ešte nikdy v slovenských dejinách nestala. Päť výstrelov bolo vystrelených v dôsledku dlhoročného vymývania mozgov. „Zradcovia, kolaboranti, banda sku*vená, nech žije Ukrajina, dosť bolo Fica,“ kričal 24. apríla terorista a vrah J. C. povedľa agresívnych „progresívnych“ protestujúcich v Dolnej Krupej na malom AntiFico mítingu.

Týchto zopár ľudí spájalo s vrahom len jedno – nenávisť, teda živelná nenávisť voči politickému oponentovi, ktorá je roky živená médiami tzv. hlavného prúdu a to ešte pod nechutnou zámienkou slobody médií. Je vrah vrahom až po úspešnom vykonaní vraždy alebo je ním, aj pri neúspešnom pokuse? Podľa môjho názoru je aj pokus adekvátny titulu vrah, obzvlášť ak svoj čin nielenže neoľutuje, ale je naň hrdý.  

Pre pochopenie veci nám môže pomôcť pohľad človeka zvonku, komentátora webu idnes.cz Koreckého:

„Jsou opoziční strany přirozeně tím, kdo nás vystřídá u moci, anebo extremisté a populisté, jejichž nástupu je třeba zabránit úplně všemi prostředky? A jsou ti, kdo proti nám demonstrují, legitimní částí společnosti, které nesedí politika naší vlády, anebo jen ruští švábi, trollové, dezoláti a chcimíři? … ze svého dílu odpovědnosti za tragický čin tak snadno nevyzují. … Tak dlouho dělali z šéfa Směru čiré zlo, tak dlouho mu vzkazovali, že s netvorem se „ti lepší a demokratičtější z nás“ nestýkají a nemluví, až se to v jednom asi ne úplně zdravém mozku mohlo proměnit v motivaci k nabití pistole.“

Korecký k tomu ešte dodáva:

„Robert Fico svůj úspěch založil na tvrdé a konfrontační politice. Ale v mezích zákona, nic víc mu nikdy nikdo neprokázal. I díky své razanci umí oslovit voliče a vyhrávat, což je umění, jehož se mnohdy nedostává jeho oponentům. Proto z právoplatného vítěze voleb a premiéra udělali ďábla, mafiána a ruského podomka. A krmili své voliče hesly, jak je třeba za každou cenu zabránit jeho vládnutí. Takový slovenský kurz Antifico… Ale Ficovi političtí oponenti, včetně těch z Česka, se ze svého dílu odpovědnosti za tragický čin tak snadno nevyzují. Tak dlouho dělali z šéfa Směru čiré zlo, tak dlouho mu vzkazovali, že s netvorem se „ti lepší a demokratičtější z nás“ nestýkají a nemluví, až se to v jednom asi ne úplně zdravém mozku mohlo proměnit v motivaci k nabití pistole.“

Tieto slová by som dal tesať do kameňa ako jedno z vôbec najlepších hodnotení stavu spoločnosti. Tí, ktorí dnes volajú po zmierení nazývali svojich oponentov ruskými švábmi, bacilami, kolaborantami, lúzou, dezolátmi, spodinou či post-sedliakmi. A my na to máme len tak zabudnúť v čase, keď premiér vlády SR bojuje o život? Áno, je nutné spoločnosť znova sceliť, ale nie takto pokrytecky a bez jediného náznaku sebareflexie, ba dokonca ukazovaním prstom na druhých: na Blahu, na Danka či dokonca na Maticu a Spolok, ktorý s celou vecou nemajú nič spoločné. Blahov a Dankov spravodlivý hnev ich trápi viac, než to, že bol takmer zabitý premiér Slovenskej republiky. Také je ich zmierenie.

Zo strelca okamžite urobili člena Matice, na čo Matica musela reagovať vyhlásením, v ktorom jasne deklarovala, že J. C. nie je členom, ba dokonca vystupoval proti Matici. Je to jasný pokus poškodiť Maticu v očiach verejnosti. Napriek tomu, že ešte v deň pokusu o úkladnú vraždu vydal Spolok slovenských spisovateľov jasné stanovisko o zrušení členstva tohto teroristu (ktorý ani nevykazoval v Spolku žiadnu činnosť), liberálne médiá hlavného prúdu umiestňovali po internete manipulatívne nadpisy s informáciou o jeho členstve. Ba dokonca ľudia ako Nikita Slovák začali s teroristom spájať konkrétne osobnosti Spolku (vrátane mňa) s cieľom ich diskreditovať. Útočník bol pritom do Spolku prijatý v roku 2015, ja som podpredsedom od roku 2021 a o existencii teroristu som sa dozvedel v deň útoku. To však nepovedia s cieľom vás pošpiniť. Takto podľa nich vyzerá zmierenie?

Mimochodom, ak by aj bol členom oboch organizácií, je možné vypátrať čiernu ovcu spomedzi tisícov členov Matice a stoviek členov Spolku spisovateľov? Jeho politické postoje sú z videa v Dolnej Krupej pritom úplne jasné. Gesto dosluhujúcej prezidentky a budúceho prezidenta je chvályhodné. Ale prichádza príliš neskoro. Zo strany Progresívneho Slovenska, ktoré vedie štvavú a nenávistnú kampaň ide o neúprimnú frašku, na ktorú adekvátne počas tlačovky zareagovala svojim temperamentom Romana Tabak. Vrcholom je spoločné prehlásenie médií, teda tých istých médií, ktoré nesú priamu zodpovednosť za polarizáciu spoločnosti, cenzúru a selektívny výklad reality. No a napokon spomeniem nenávistnú stránku Z**mri. Už len jej názov evokuje zabíjanie a smrť, čo jej autori v kuklách označujú za údajne nevinnú satiru (o osobných skúsenostiach s týmito internetovými teroristami pre oveľa väčšiu vážnosť aktuálnej situácie radšej pomlčím). Keď som na to roky upozorňoval, smiali sa mi. Teraz sa ich prianie vyplývajúce sémanticky z názvu stránky, takmer naplnilo. Taktiež pripomínam, že Matica vydala vyhlásenie o tom, že jej členov zaradili na ukrajinské zoznamy nepriateľov ako ruské bacily (v podobnom duchu bola reportáž Mila, Mihočkovej a Breinera s cieľom poškodiť a zlomyseľne ublížiť inštitúcii a jej členom). Takáto dehumanizácia vedie ku kresleniu pomyselných terčov pre podobných vrahov a teroristov.

Streľba na premiéra je aj streľbou na nás – všetkých občanov demokratickej Slovenskej republiky, ktorá si demokraticky a slobodne zvolila svojho najvyššieho predstaviteľa. Slovensko už nikdy nebude ako predtým. Túto esej uzavriem filozoficky. Rousseau písal, že suverenita, mandát na vládnutie pochádza v demokracii z ľudu/národa. A ak pochádza z národa, streľba na premiéra je streľbou na národ. Čakal som od nich naozaj čokoľvek, ale že sa to budú snažiť hodiť na nás, potom všetkom čo tu roky robili, je už absolútny vrchol ich drzosti a nepríčetnosti.

Je 17. máj 15 hodín a 45 minút roku pána 2024. Vonku nevyšlo Slnko, prší a premiér je stále v ohrození života. Len pred pár dňami som mu venoval osobne do rúk knihu Clementis & Mináč s komentárom: Jednému z najväčších slovenských štátnikov. Včera som videl podivný výjav akoby hmlou zakrytého Slnka na oblohe ponad Priorom ako z Jakubiskovej magicko-realistickej tvorby. Akoby aj Boh reagoval, dával nám signáli cez počasie. Robert Fico prehlásil len pár dní pred výstrelmi na Slavíne, že chce mier, že nepošle jediného slovenského vojaka do vojny. Chceli ho zabiť, no urobili z neho martýra a hrdinu, ktorého už nič nevymaže z panteónu najväčších slovenských štátnikov.

Prajem predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi skoré uzdravenie. Národ vás potrebuje.

***

A ešte malý bonus:

HEJT-VÝKLAD S KNIHAMI AKO ĎALŠÍ NÁZORNÝ PRÍKLAD O TOM, KTO ŠÍRI NENÁVISŤ. NEROBTE Z NÁS HLUPÁKOV!

Táto fotografia je stará len pár mesiacov. Kníhkupectvo Martinus hneď pri vstupe prezentuje knihy jasne tendenčné (autori Marek Vagovič, Peter Bárdy, Arpád Šoltész a jeho Svi*a) plus Buzalkovu knihu Post-sedliaci (tým pomenovaním pochopiteľne myslia nás, Slovákov, tých „neprogresívnych“). Sú umiestnené pod nápisom: Dôležité témy pre zvedavých. Oproti tohto výkladu ste mohli nájsť ultranenávistnú knihu 10 ROKOV ZLOVENSKA z produkcie ultranenávistnej stránky Dailymaile (L. Nemeš), ktorá je plná nenávisti, vulgarizmov a toho najodpornejšieho hejtu. Na s. 86 (kde dokonca uvádza mňa) píše o Slovensku, teda Zlovensku, ako východoeurópskej zapr*enej krajine, kde žijú živočíchy. Nestačí? Stále budú hovoriť, že hejt tu šíri Blaha a Danko? Či dokonca Matica slovenská? A títo ľudia, ktorí sú priamo zodpovední za eskaláciu nenávisti v celej spoločnosti sa dnes chcú zmierovať? Takéto zmierenie je možné až vtedy, keď v prvom rade ONI podniknú sebareflexiu! Namiesto toho, začali obviňovať, nás, teda tých, ako to oni chápu „post-sedliakov.“ (status na FB)