Galéria Matice slovenskej, ktorá bola založená približne pred rokom žne prvé medzinárodné úspechy. Po prezentácii výtvarných diel umelcov v západnom svete, teda v mestách Brusel a Štrasburg zaviala do Galérie MS, ktorá je aktuálne v Dome MS Bratislava, aj vôňa Karibiku. Výstavu si prišiel pozrieť (ako oficiálny hosť) veľvyslanec Kubánskej republiky v Slovenskej republike, právnik, vzdelaný intelektuál J.E. Rafael P. Pino Bécquer, ktorý zanechal v Galérii aj odkaz v španielčine. Nižšie si môžete pozrieť videá s výkladom kurátora, Dr. Ladislava Skraka, ktorý pôsobil tiež ako blízky spolupracovník ministra kultúry Miroslava Válka a taktiež rozhovor s pánom veľvyslancom pre Slovenské národné noviny.
Odkaz pána veľvyslanca v návštevnej knihe Galérie Matice slovenskej
Súčasťou výstavy DEJINY, KRÁSY A HODNOTY SLOVENSKA sú diela od popredných slovenských umelcov ako napr. Fulla, Hložník, Harangozó, Dubay, Polonský, Lazinovská, Brunovský a mnohé ďalšie zvučné mená vrátane Jána Kulicha a jeho slávnej busty Ladislava Novomeského, ktorú sprostredkovala jeho dcéra Mária Molčanová.
Po prezentácii v Štrasburgu a Bruseli si diela slovenských umelcov pozrel ďalší medzinárodne významný človek, veľvyslanec Kubánskej republiky na Slovensku Rafael Pino Becquer. Prítomní boli aj zástupcovia vedenia Matice slovenskej: správca Matice a šéfredaktor SNN Maroš Smolec a tajomník Matice a podpredseda Mladej Matice Peter Schvantner. Výstavou sprevádzal špičkový odborník na slovenské výtvarné umenie a kurátor tejto výstavy Dr. Ladislav Skrak. Bola to pre nás veľká česť.
V Dome Matice slovenskej bolo za posledné roky zorganizovaných niekoľko výnimočných podujatí so žijúcimi osobnosťami (Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Vincent Šabík, Pavol Parenička, Anton Hykisch a iní), ale aj k výročiam už nebohých dejateľov či umelcov (Vladimír Mináč, Roman Kaliský, Jozef Kroner, Jozef Murgaš, Hurban III.).
Okrem toho v budove funguje spomínaná galéria, ktorá obsahuje popredné diela slovenského výtvarného umenia (Fulla, Hložník, Harangozó, Kulich, Lazinovská, Dubay, Brunovský, Chabadová, Kvašňovská atď.). Posledná, v poradí tretia výstava, bola až v ďalekých mestách Štrasburg a Brusel. Vernisáže sa zúčastnil dokonca aj podpredseda Europarlamentu Marc Angel či europoslankyňa Clara Eugenia Aguilera. Zo Slovenska vernisáž absolvovali Katarína Roth Neveďalová (spoluorganizátorka), Michal Radačovský a Robert Hajšel.
Udalosť pripomenula v Európskych novinách aj Katarína Roth Neveďalová:
„Vo februári som v Europarlamente prezentovala výstavu slovenského umenia o Slovensku. O tom, kto sme, aké sú naše hodnoty a čo prinášame Európe. Jej ústrednou fotografiou boli Fullove holubice mieru.“
V súčasnosti je Galéria z dôvodu presunu diel do priestorov SZPB v rekonštrukcii (niektoré diela s tematikou SNP boli premiestnené do stálej expozície SZPB pri príležitosti 80. výročia SNP) a bude doplnená o ďalšie diela, najmä z produkcie výtvarníkov a výtvarníčok Galérie Matice slovenskej.
@lucasperny_ Dr. Skrak v akcii! Návšteva kubánskeho veľvyslanca v Galérii Matice slovenskej #slovakmatica #maticaslovenska #art #umenia #bratislava #slovensko #cuba
@lucasperny_ Dr. Ladislav Skrak, kurátor Galérie Matice slovenskej s veľvyslancom Kuby Rafaelom Pinom Becquer #cuba #slovensko #bratislava #maticaslovenska #slovakmatica #arz
***
MÁRTÍ BOL, TAK AKO ŠTÚR, APOŠTOLOM NAŠEJ NEZÁVISLOSTI
Slováci sú na Kube vítaní bratsky a solidárne
Pýtal sa: Lukáš Perný
Unikátny rozhovor s mimoriadne vzdelaným právnikom, intelektuálom a od apríla 2022 veľvyslancom Kubánskej republiky v Slovenskej republike J.E. Rafaelom P. Pino Bécquerom, v ktorom sa okrem iného dozviete o podobnostiach a odlišnostiach slovenskej a kubánskej kultúry, ale aj o vzájomných kultúrnych väzbách či súčasných politických súvislostiach pre Slovenské národné noviny.
Aké ste mali vedomosti a informácie o Slovensku pred Vašim príchodom?
Na Slovensku som nikdy predtým nebol, ale poznal som mnohé aspekty jeho histórie; spomínam si, že som sa rozprával s mnohými Kubáncami, ktorí na Slovensku študovali. Niektorí z nich sa tu rozhodli zostať a založili si rodinu v Česku či na Slovensku. Vždy som obdivoval slovenskú prírodu, jej pohorie Tatry, jej vodstvo, slovenskú kultúru a folklór, šľachetnosť slovenského ľudu a aj to, že túto krajinu navštívili historickí vodcovia kubánskej revolúcie, ako napríklad: Fidel Castro Ruz a Ernesto Che Guevara.
Čo vás motivovalo prijať túto funkciu?
Dôvodov bolo niekoľko, ale najdôležitejšie pre mňa bolo bližšie spoznať krajinu, ktorá je vzhľadom na svoju geografickú polohu stredom Európy. Západná Európa je v Latinskej Amerike odjakživa známejšia, pretože tam sú štáty, ktoré objavili a dobyli americký kontinent. Slovenská história aj kultúra však má svoje vlastné, európskejšie korene. Je to slovanská krajina; krajina, ktorá nemala svoje kolónie v takzvanom Novom svete; krajina, ktorá si zachovala stopy starovekých i súčasných európskych dejín a ktorá je vďaka svojej geografickej polohe spájaná so stopami Rímskej ríše, Turkov a rakúsko-uhorskej prítomnosti. Je to však krajina s autentickými a bohatými vlasteneckými, kultúrnymi a jazykovými tradíciami.
JOSÉ MÁRTÍ AKO „KUBÁNSKY ŠTÚR“
V čom možno nájsť podobnosti medzi slovenskou a kubánskou kultúrou (napr. José Martí a Ľudovít Štúr) a v čom sú prípadne diametrálne rozdiely?
Keď som sa oboznámil so životom a pôsobením Ľudovíta Štúra, veľmi ma zaujalo, ako toho dokázal urobiť toľko za tak krátky čas, len za 40 rokov života. Myslím si, že my Latinskoameričania máme voči Štúrovi určitý historický a kultúrny dlh. Z vyššie uvedených dôvodov si mnohí občania Latinskej Ameriky dostatočne neuvedomujú, čo všetko Štúr znamenal pre slovenský národ ako politik, básnik, novinár, vydavateľ, učiteľ, filozof a jazykovedec – skrátka ako človek, ktorý si s veľkou istotou vykladal svoju dobu, svoju epochu a potrebu zmien, ktoré boli nevyhnutné.
José Martí, náš apoštol a národný hrdina, sa zhodou okolností dožil iba 42 rokov a zanechal nám odkaz v podobe jeho myšlienok, ktoré sú ohromujúce nielen pre Kubu, ale aj pre celú Latinskú Ameriku. Martího obhajoba sebaurčenia ľudu a národov Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky spôsobila, že jeho myšlienky sú pevným referenčným bodom pre našu dobu.
Na druhej strane jeho oslobodzujúci ideál, obrana kultúrnej rozmanitosti, humanistická kozmická vízia a jeho etika v službe sú základom silnej a koherentnej ideológie, ktorá je v protiklade k ešte stále pretrvávajúcim argumentom sociálnej, rasovej a geografickej nadradenosti.
Martí bol tak, ako Štúr, básnikom, novinárom, spisovateľom, učiteľom a predovšetkým apoštolom našej nezávislosti.
SLOVÁCI SÚ NA KUBE VÍTANÍ
Existuje akýsi ekvivalent kultúrnej ustanovizne ako Matica slovenská aj na Kube?
Veľvyslanec Kubánskej republiky na Slovensku Rafael Paulino Pino Bécquer počas prijatia a odovzdania poverovacích listín prezidentke SR Zuzane Čaputovej
Veľmi dobrá otázka, na Kube nie je žiadna inštitúcia podobná Matici slovenskej. Na Kube tieto aktivity nevykonáva jedna konkrétna ale viacero kultúrnych inštitúcií, ako napríklad Národný zväz spisovateľov a umelcov Kuby, Zväz kubánskych historikov, Kultúrna organizácia Josého Martiho, Spolok Hermanos Saíz a iné. Musíme si však pripomenúť, že v čase vzniku Matice bola Kuba kolóniou Španielska, no už vtedy existovali intelektuálne hnutia, ktoré boli predchodcami nášho boja za nezávislosť a preto má kubánska kultúra silné vlastenecké korene. Kubánska kultúra je zmesou kultúr našich pôvodných obyvateľov, Európanov a Afričanov.
Ako vnímajú Kubánci Slovákov? Je Slovensko (vôbec ako také) známe aj širšej kubánskej verejnosti?
Slováci sú podľa môjho názoru vnímaní Kubáncami ako blízky národ, aj keď určite prevláda predstava, že sú súčasťou bývalého Československa, a dokonca sa nájde aj pár ľudí, ktorí si Slovensko mýlia so Slovinskom. Vzťahy s Československom sa datujú od roku 1960, takže táto skutočnosť je dominantná vo vnímaní Slovákov na Kube. Je však dôležité podotknúť, a o tom Vás môžem jednoznačne ubezpečiť, že Slováci, tak ako všetky národy sveta, sú na Kube vítaní bratsky a solidárne. Som presvedčený, že s mojimi slovami súhlasia tisíce Slovákov, ktorí navštívili a naďalej navštevujú Kubu.
SPOLUPRÁCA MÁ POTENCIÁL, SLOVENSKO PODPORILO KUBU V OSN
V akých oblastiach by sa mala podľa vás rozvíjať politická ekonomická a kultúrna spolupráca medzi týmito dvoma štátmi, ktoré sú síce počtom malé, ale majú zaujímavú geografickú polohu na opačných koncoch zemegule?
Rafael Pino Bécquer a podpredseda NRSR Ľuboš Blaha
Ako sa 23. februára vyjadril predseda vlády Kubánskej republiky, Manuel Marrero Cruz, „je vhodná chvíľa na podporu novej etapy hospodárskych a obchodných vzťahov medzi Kubou a Slovenskou republikou“. Spolupráca medzi oboma krajinami má široký potenciál v rôznych oblastiach a je založená na historických vzťahoch. Kuba má napríklad tepelné elektrárne s kotlami a ďalšími zariadením zo Slovenska. Existujú slovenské firmy, ktoré disponujú technológiami, ktoré sa dokonale hodia pre potreby rozvoja Kuby. Myslím si, že medzi oblasti, do ktorých by dnes mohli slovenské investície na Kube smerovať, patria: energetika, potravinárstvo, medicína, poľnohospodárstvo, ťažba nerastných surovín a cestovný ruch. Nie sú to síce len tieto oblasti, ale momentálne v nich vidím najväčší potenciál. Kuba si veľmi váži podporu, ktorú Slovensko prejavilo na Valnom zhromaždení OSN v rámci Európskej únie v prospech kubánskej rezolúcie proti blokáde. Aj v kultúrnej oblasti vidíme veľa príležitostí na vzájomnú výmenu v oblasti hudby, literatúry, filmu a výtvarného umenia, pretože oba národy majú bohaté kultúrne tradície, ktoré sa stali súčasťou nášho národného dedičstva.
Kuba má za sebou v poslednom polstoročí búrlivú cestu. V podstate sa dostala do hľadáčika svetovej politiky, ktorú čiastočne aj ovplyvňovala. V poslednom roku sa podarilo keby niekoľko medzinárodných úspechov napr. v OSN. Mohli by ste ich zosumarizovať?
Kuba na medzinárodnej scéne zaznamenala mnohé historické úspechy, ktorých podstatným prvkom je, že sa riadila zásadovou zahraničnou politikou s neobmedzeným dodržiavaním cieľov a zásad Charty OSN a zásad medzinárodného práva, ktoré je uznávané veľkou väčšinou štátov tvoriacich medzinárodné spoločenstvo. Ak zosumarizujeme tieto úspechy za uplynulý rok, môžeme spomenúť nasledovné. Po prvé, Kuba opäť dosiahla významný úspech na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov, keď rezolúcia proti hospodárskej, finančnej a obchodnej blokáde, zavedenej vládou Spojených štátov, bola schválená hlasmi 187 členských štátov. Išlo o 31. zasadnutie, na ktorom medzinárodné spoločenstvo drvivou väčšinou odsúdilo blokádu Kuby. Po druhé, Kuba predsedala skupine G77+Čína, ktorá je najväčšou a najrozmanitejšou poradnou skupinou v multilaterálnej sfére a pozostáva zo 134 štátov predstavujúcich 80 % svetovej populácie. Po tretie, aj v roku 2023 bola Kuba so širokou podporou po šiesty raz za sebou opätovne zvolená za člena Rady pre ľudské práva a s veľkou väčšinou hlasov bola zvolená aj do Výkonnej rady UNESCO.
Minister zahraničia Juraj Blanár (vľavo) a kubánsky veľvyslanec Rafael Paulina Pino Bécquer
Je nádej, že dôjde k zrušeniu hospodárskeho a iného embarga voči Kubánskej republike?
Kuba nikdy nestratila nádej, že Spojené štáty zrušia svoju neľudskú a nezákonnú blokádu Kuby. Kubánsky ľud sa spolieha na podporu medzinárodnej solidarity vo svojom legitímnom boji proti politike, ktorá spôsobuje utrpenie kubánskemu ľudu a celým rodinám. Snaha zmeniť politický, hospodársky a sociálny režim suverénneho štátu prostredníctvom utrpenia celého národa je nielen trestná a nezákonná, ale aj nemorálna. Vytrvalosť a spravodlivosť nášho boja nás neodvratne dovedú k víťazstvu. História si zaznamená túto ekonomickú vojnu v čase mieru, ktorá nám bola vnútená, ako „morálna poškvrna“ na po sebe nasledujúcich vládach USA, ktoré sa snažili vyhladovať celý národ, aby dosiahli politické ciele. Kuba neostala sama, Kuba zvíťazí.
V čom vidíte zásadné negatíva dopadu tejto blokády na ekonomiku a spoločnosť?
Hospodárska, obchodná a finančná blokáda je ústredným prvkom, ktorý definuje politiku USA voči Kube už viac ako šesť desaťročí. Dôsledky tejto nevyhlásenej vojny proti hospodárstvu, spoločnosti, každodennému životu a snom o pokroku viac ako 11 miliónov Kubáncov sa neprerušili ani na jeden deň. Viac ako 80% súčasného kubánskeho obyvateľstva pozná Kubu len cez blokádu. Blokáda má krutý a praktický účel – pripraviť krajinu o finančné príjmy na nákup potravín, zásob, vybavenia a technológií. V aktuálnych cenách predstavujú kumulované škody za viac ako 60 rokov jej uplatňovania 159 miliárd 84 miliónov dolárov a ak zohľadníme kurz dolára voči hodnote zlata na medzinárodnom trhu, škody dosiahnu 1 bilión 337 miliárd 57 miliónov dolárov (1 337 057 000 000). Tieto mimoriadne vysoké čísla ovplyvnili všetky oblasti hospodárstva a spoločnosti, najmä nákup potravín a liekov. Kuba nemá prístup k úverom od MMF a Svetovej banky. Kuba nemôže získať žiadne zariadenie s viac ako 10 % materiálnych alebo intelektuálnych komponentov zo Spojených štátov. Každá loď, ktorá vpláva do kubánskeho prístavu, má zakázaný vstup do Spojených štátov na obdobie najmenej 6 mesiacov. Spojené štáty vedú Kubu na nepravdivom zozname štátnych sponzorov terorizmu, ktorý je neustálou hrozbou sankcií voči bankám, aby im zabránili obchodovať s Kubou.
POHOSTINNOSŤ KUBÁNCOV OCEŇUJÚ AJ SLOVÁCI
Jedna kulturologická otázka… ako vznikla kubánska hymna a kubánska štátna vlajka a čo presne symbolizuje?
Kubánsku hymnu zložil kubánsky básnik a vlastenec Pedro Figueredo a bola zverejnená 20. októbra 1868. Na počesť hymny sa na Kube v tento deň oslavuje Deň kubánskej kultúry. Je to hymna, ktorá vyzýva na ozbrojený boj proti vtedajšiemu španielskemu kolonializmu. Kubánsku vlajku vytvoril kubánsky vlastenec Miguel Teurbe Tolón a je známa ako vlajka „Osamelej hviezdy“. Vlajka bola prijatá 11. apríla 1869. Symbolizuje vernosť a česť všetkých Kubáncov, je inšpiráciou bojov za nezávislosť: červený trojuholník znamená krv preliatu Kubáncami, modré pruhy predstavujú tri regióny, na ktoré bola krajina v tom čase rozdelená a biele pruhy vyjadrujú čistotu ideálov.
Na záver jedna otázka na odľahčenie. Aké sú kubánske najpopulárnejšie jedlá a nápoje a aké sú dominujúce reakcie slovenských turistov, ktorí navštívili Kubu?
Kubánska kuchyňa je kombináciou domorodých, španielskych, afrických a karibských zvykov. V kubánskych receptoch sa spája múdrosť kombinácie korenín a techník, ktoré boli zdedené a neskôr skombinované zo španielskej a africkej kuchyne, a tiež niektoré karibské vplyvy korenia a chutí. Medzi obľúbené jedlá Kubáncov patrí pečené bravčové mäso, vyprážané bravčové knedličky, yuca s omáčkou, arroz congrí (kubánska verzia ryže a fazule), „ropa vieja“ (trhané mäso), „picadillo a la criolla“, plantains „tostones“ (pražené plátky plantainu), a ako dezert flan či mliečna ryža. Typickým nápojom Kubáncov je vynikajúci rum a jeho rôzne spôsoby prípravy. Medzi najznámejšie patria: mojito a daiquiri, pričom druhý z nich sa stal veľmi populárnym, pretože bol obľúbeným nápojom slávneho amerického nositeľa Nobelovej ceny, Ernesta Hemingwaya. Medzi hlavné reakcie Slovákov pri návšteve Kuby patrí obdiv ku krásam jej prírody, plážam a hlavne pohostinnosti jej obyvateľov.
Celá debata | RSS tejto debaty