Blog Lukáša Perného

V stiesnených priestoroch, pekelne teplo ako v peci, ale zvládli sme to. Multižánrové podujatie č. II dopadlo Aúspešne!

Aktualizácia: článok je doplnený o text predsedu Výtvarného odboru Matice slovenskej Dr. L. Skraka

26. JÚN 2023, DMS BRATISLAVA – V Dome bratislavskej Matice to bzučalo doslova ako v úli. Hneď po obede sa konala Vedecká rada MS a súčasne naraz Výbor Výtvarného odboru MS, ktorý prijal niekoľko nových umelcov a umelkýň. To bol iba úvod k sérii podujatí, ktoré sa odohrali vo večerných hodinách. Vízia pretvorenia DMS na multižánrové kultúrno-umelecké centrum sa napĺňa.

Už v poradí druhé multižánrové podujatie spojilo výtvarníkov, literátov, hudobníkov, vedcov, ale aj matičnú produkciu dokumentárnych filmov. Prvú časť podujatia organizačne podchytil predseda Výtvarného odboru MS Dr. Ladislav Skrak, ktorý spolu s predsedom Matice slovenskej Dr. Mariánom Gešperom ocenil MIMORIADNOU CENOU MATICE SLOVENSKEJ troch významných slovenských výtvarníkov Mariána Polonského, Andreja Smoláka a Emila Semanca.

Súčasne bola podujatím prezentovaná aj novozaložená Galéria Matice, do ktorej umelci prispeli svojimi dielami. V rámci oceňovania zaznela fujara v podaní umelca Adama Fauna Magulu, ktorý zahral na rozličné hudobné nástroje (hangpad, bubny, píšťalky atď.). Druhú časť podujatia otvoril autor tohto textu s cieľom priblížiť obecenstvu umenie slova. Predstavení boli členovia Spolku slovenských spisovateľov, kulturológovia, literárni kritici, tvorcovia Ján Tazberík a Alexander Halvoník.

Približne ¾ hodinová diskusia obsahovala okrem tradičných otázok o inšpiráciách, spisovateľských začiatkoch, predstavení diel aj čítanie ukážok z tvorby a diskusiu o problémoch súčasnej cenzúry. Matica slovenská je tak prvá a jediná kultúrna inštitúcia, v ktorej sa otvorene vyjadrujú významní slovenskí spisovatelia k problémom cenzúry, neprideľovania grantov či účelovej ignorácii významných osobností slovenskej literatúry pre ich názorové presvedčenie.

Nasledovala rozsiahla diskusia medzi návštevníkmi podujatia, predaj kníh Clementis & Mináč a na záver tretia časť, premietnutie filmu o diplomatovi Hurbanovi III., vnukovi J. M. Hurbana z produkcie IÚ MS. Podujatia sa zúčastnili tak výtvarníci matičnej galérie ako V. Koštiaľová, M. Erceg, M. Kvašňovská, V. Ursínyová, ako aj spisovatelia a vedci ako J. Leikert, D. Hajko, P. Dinka, D. Mikolaj, J. Mikloško, T. Jaglová, K. Konáriková, M. Militoris a mnoho ďalších významných osobností slovenskej kultúrnej scény.

Sála bola tak maximálne naplnená, že presiahla svoje kapacitné možnosti. Galérii sa mimoriadne darí, čoho dôkazom sú aj postupne predávané obrazy (najúspešnejšie autorky sú zatiaľ M. Kvašňovská a V. Ursínyová), mimoriadny záujem o galériu (pravidelní hostia počas pracovných dní) a taktiež mediálne ohlasy a ohlasy na sociálnych sieťach.

***

DOPLŇUJÚCI ČLÁNOK DR. L. SKRAKA

NAJVYŠŠIE MATIČNÉ OCENENIA 

Frekventovaný termín a čas okolo 14. júla bol dátumom, kedy sa mohol dožiť svojich 92 rokov náš frontový, lyrický a umelecký frontier a nezabudnuteľná osobnosť Juraj Sarvaš. Ten termín francúzskeho rodu je síce naozaj sociálne-revolučný, avšak po Bastille už naozaj nie je žiadnej stopy. Bastilla má v slovenských pomeroch svoj odkazový horizont – žiadna matka v Krompachoch v roku 1921 až tak nebaštila, ba francúzska kultúra /aby sme preosiali tú západoeurópsku civilizáciu/, rovnako ako tá nemecká, až dosiaľ a tvrdohlavo neinvestuje tam, kde mali svoje kolónie /o ktoré revolučne prišli/. Istoty víťazstva nad fašizmom sa „transformovali“ na militantný gaullizmus, a nie na „demokratické a slobodné“ voľby. Tieto európske prúdenia, ktoré sa v Európskej únii natvrdo militarizovali východným smerom pri budovaní štruktúr, financovania a druhého prešpekulovaného Drang nach …, nezastavila dosiaľ ani žiadna cirkev, ani žiadna von, ba ani krvácajúce dva slovanské národy. V tomto čase mali by získať dve najvyššie ocenenia Matice dvaja politici. Ján Pavol II. a Václav Havel. Následky po ich smrti sú hrozivé. Nikto neakceptoval princíp konverzie, ba ani duchovno dvoch patrónov Európy. A vraj zdravý rozum zvíťazí!? Kedy? Neformuloval by som tento „kardinálny“ expandát až do francúzskej stolice, keby sme nie tak dávno neboli chceli v Matici, aby majster, akad. sochár Marián Polonský získal štátnu cenu. Lenže vzápätí ozval sa mazák A. Kiska so svojím kultom kontra. To nie Fico, ale protitlak sa deje, a nie náhodou. Za čo to mal získať majster Polonský štátnu cenu? Nie za keramiku, ale za pamätné tabule – v St. Maria Maggiore v Ríme, v Benátkach a v Elwangene. Treba Slovákom vysvetľovať, čo zlomyseľného istá hlava spáchala? Vtedy sa začali uvoľňovať a krútiť tie povinnosti, ktoré Slovensko má: dozorovať, a nie subordinovať sa – v NATO, v Európskej únii, v reálnom antifašizme v Európe. Lenže bolo by chybou strácať sa v terorizujúcich trendoch v Európe a okrádať nás o hodnoty, ktoré nie náhodou oceňujeme. Sú iného rodu ako neriešiteľné a riešiteľné spory a konflikty.

Dňa 26. júna 2023 sa konalo v sídle Matice slovenskej v Bratislave druhé multižánrové podujatie. Dôležitú súčasť tohto podujatia tvorilo odovzdávanie vysokých matičných vyznamenaní – Mimoriadnych cien Matice slovenskej – trom výtvarným umelcom, ktorými sa môžeme naozaj hrdiť. Dvaja z nich – Dr. Emil Semanco a akad. maliar Andrej Smolák – slávia v tomto období svoje sedemdesiatiny. Vyznamenania im na návrh Výtvarného odboru Matice slovenskej osobne odovzdal predseda Matice slovenskej JUDr. Marián Gešper.

Akad. sochár Marián Polonský sa narodil sa 23. augusta 1943 v Hubine, okr. Piešťany. Absolvent štúdia na VŠVU u prof. R. Pribiša. Jeden z najvýznamnejších slovenských sochárov, keramikárov a medailérov. Vo svojej tvorbe pozoruhodne rozvinul hodnoty slovenskej keramickej tvorby. Majstrovsky vyjadril odkaz cyrilo-metodských a veľkomoravských tradícií na pamätných miestach pôsobenia vierozvestcov v zahraničí, ale tiež na Slovensku. Autor výnimočných výtvarných insignií slovenských vysokých škôl a ustanovizní.

PhDr. Emil Semanco je popredný slovenský výtvarník, ale aj pokrokový a rozhľadený publicista. V súčasnosti pôsobí ako starosta Umeleckej besedy Slovenska, a tiež v pozícii podpredsedu Výtvarného odboru Matice slovenskej. Výtvarná tvorba tohto umelca je originálna a prekvapujúco svieža, smerujúca k espritu a nadrealistickým hodnotám na báze voľnej tvorby, koláží, atď. V súčasnosti pôsobí aj ako zástupca šéfredaktora Slovenských národných novín. Dňa 6. júla tohto roku sa dožije svojich 70-tín /narodil sa v roku 1953 v Čertižnom/. Srdečne gratulujeme.

Akad. maliar Andrej Smolák, maliar, galerista a výtvarný pedagóg. Narodil sa 10. júla 1953 v Humennom. Absolvent Katedry výtvarnej výchovy na FF UPJŠ v Prešove a mimoriadneho štúdia na AVU v Prahe. Venuje sa komornej a voľnej maľbe, portrétu a krajinomaľbe, oleju a akvarelu. Ocenený viacerými významnými uznaniami: Európskou cenou F. Kafku, Cenou Európskej únie, atď. Uskutočnil množstvo autorských výstav doma a v zahraničí. Diela A. Smoláka vlastnia v európskych a ďalších svetových galériách a súkromných zbierkach. Tvorca a organizátor výnimočného medzinárodného projektu Maľovaný rovník. V začiatkoch a až do roku 2017 pôsobil aj ako podpredseda Výtvarného odboru Matice slovenskej.

PhDr. Ladislav Skrak, predseda Výtvarného odboru Matice slovenskej