Blog Lukáša Perného

AI: Blog reflektuje udalosť, ktorá prekročila rámec bežného občianskeho incidentu a stala sa symbolickým aktom obrody národného vedomia. Autor opisuje vlastnú skúsenosť zo sporu so „hradnou strážou“ na Devíne, ktorá zakazovala vyvesovanie slovenskej vlajky – čin, ktorý verejnosť masovo podporila, čo dokazuje aj virálny úspech sprievodného videa (viac ako 160 000 pozretí). Blog kladie dôraz na symbolickú hodnotu Devína ako národného pamätníka a poukazuje na paradox, že štátne symboly sú v ňom potláčané v mene „neutrality“. V texte sa spája občianska odvaha s historickou pamäťou a výzvou k obhajobe národnej identity. Blog tak pôsobí nielen ako reportáž, ale aj ako manifest za kultúrne a historické sebauvedomenie v čase zmätočných hodnôt a formálnej korektnosti.

Potom, čo si matičné video pozrelo 160 tisíc ľudí bol na hrade zvolaný protest

Je mi veľmi ľúto, že takýto incident sa stal, keď si v tomto roku pripomíname sté výročie narodenia predsedu Zahraničnej Matice slovenskej Františka Fugu, ktorý je tvorcom návrhu novodobej slovenskej zástavy. Práve on umiestnil slovenský znak na našu hurbanovskú trikolóru v roku 1984 v Kanade. Zástavu navrhol v exile, keď doma pred rokom 1989 bolo zakázané slovenskú zástavu verejne vyvesovať. To, že nebolo možné štátnu vlajku držať čestne na žrdí na legendárnom Devíne, bolo šokom pre matičiarov a študentov. Tí každoročne vystupujú po stopách štúrovcov na devínske bralo. Neviem, či existuje prípad napríklad v USA, aby ich zástava nemohla byť na žrdi na národnom pamätnom mieste.
– Marián Gešper, predseda Matice slovenskej pre Slovenské národné noviny

AKTUALIZÁCIA: PROTESTNÝ STATUS MATICE SLOVENSKEJ

Siedmeho mája sa podarilo dosiahnuť malé-veľké víťazstvo nielen v ideovom spore Matice slovenskej s magistrátom mesta (resp. s mestským múzeom, pod ktoré spadá hrad Devín), ale aj veľké morálne víťazstvo nad ľuďmi, ktorých pozície sú vyslovene proti-národné/proti-vlastenecké. Matica slovenská si pred pár dňami chcela (tak ako každý rok) pripomenúť v pokoji (a s mladými matičiarmi a evanjelickou cirkvou) pochod štúrovcov na hrad Devín, ktorý sa odohral 24. apríla 1836. V tento deň štúrovci slávnostne prisahali vernosť národu a dali si symbolicky slovanské mená. Každý rok sa Matica zúčastňovala pochodu na Devín za prítomnosti matičnej, štátnej a evanjelickej vlajky. Dôkazom je aj toto video z minulého roka.

V roku 2023 však vydalo múzeum mesta nariadenie zákazu tyčí/žrdí, ktoré by teda podľa oficiálneho stanoviska múzea, mohli potencionálne ohroziť návštevníkov hradu či majetok hradu. Toto absurdné nariadenie spôsobilo, že počas tohoročného výstupu na Devín bolo matičiarom zakázané použiť vlajky so žrďami, resp. povolené vlajky iba bez žrdí, čo je samozrejme nonsens, nakoľko vlajka bez žrde neplní svoju funkciu.

Celé video z incidentu bolo nakrútené, získalo vyše 160 tisíci zhliadnutí a napriek kompletnej dokumentácii incidentu šírili facebookové stránky manipulatívne informácie, že ide o dezinformačnú kampaň s cieľom vyvolania negatívnych a agresívnych vášní, informačného chaosu či dokonca „zasadenie štátnej vlajky a krajiny ako takej medzi tých, ktorí sú obeťami nejasných mocností.“ O žiadnu kampaň nešlo. To, že sa video stalo virálne, a že sa témy chopili aj politici nemohol nikto predpokladať. Išlo o prirodzený a autentický proces. Pani z múzea mesta uviedla taktiež manipulatívnu informáciu o tom, že zhromaždenie nebolo nahlásené a vraj napriek tomu zamestnanci hradu ho nechali prebehnúť. Za prvé nešlo o zhromaždenie, ani podujatie, ale výlet resp. turistický výstup študentov gymnázia so symbolickým použitím vlajok a krátkym komentárom, a to dokonca bez verejnej pozvánky/plagátu, takže to nemožno považovať za verejné kultúrne podujatie.

Výlet bol riadne nahlásený tajomníkom Matice Petrom Schvantnerom, čo bolo taktiež dokázané zamestnancom hradu priamo na hrade. Zamestnanci hradu, ako je vidieť aj na videu, neboli schopní urobiť kompromis a na pár minút vlajky so žrďami povoliť, čo bolo jadro sporu.

Siedmeho mája zorganizovali v tejto súvislosti protest bývalý premiér Slovenskej republiky, bývalý predseda Slovenskej národnej rady a poslanec NRSR. Primátor na sociálnej sieti klamal (samozrejme s cieľom manipulácie verejnej mienky) o tom, že sa šírili akési dezinformácie a zavádzal tiež v tom, že predchádzajúce podujatie nebolo nahlásené (nešlo totiž o kultúrne podujatie, ale výlet študentov a skupina nahlásená bola). V súvislosti s podujatím napísal: „Návštevný poriadok však okrem iného vyžaduje zaplatiť vstupné, neobmedzovať prehliadku hradu iným návštevníkom a zakazuje nosiť do areálu predmety, ktoré môžu ohroziť život a zdravie alebo spôsobiť škodu na majetku múzea alebo iných osôb.”

Asi je to zbytočné, ale treba napísať, že nikto neniesol na hrad Devín vlajky s cieľom poškodiť majetok múzea či osoby čo dokazuje aj fakt, že podujatie prebehlo dôstojne a bez akýchkoľvek problémov či incidentov. Protestu sa zúčastnilo stovky ľudí a mnohí aj so slovenskými vlajkami. Prítomní politici na hrade prehlásili, že budú usilovať o navrátenie hradu Devín do vlastníctva Slovenskej republiky, a že vystavajú stožiar, na ktorom bude viať zástava po celý rok.

Matica slovenská sa podujatia vzhľadom na jej apolitickosť zúčastnila pasívne, tzn. matičiari nevystúpili so žiadnym politickým prejavom (to len aby bolo jasné v prípade budúceho šírenie potencionálnych dezinformácií o zapájaní Matice do politiky). Napriek tomu prišla podujatie podporiť, nakoľko úlohou Matice je zo zákona upevňovať vlastenectvo a prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Poslanci zaplatili vstupné pre stovky prítomných (na sociálnych sieťach sa šírili špekulácie o tom, či protestujúci zaplatili).

Podujatia sa zúčastnili Ida Rapaičová, Robert Fico, Andrej Danko, Tomáš Taraba, Jan Mažgút, Roman Michelko, Vladimíra Mináčová, Maroš Smolec, Igor Melicher, Romana Tabak a mnohí ďalší.

Na hrade bola rozprestrená veľká vlajka, ktorú účastníci symbolicky držali so spevom piesne Na kráľovej holi. Prebehlo pokojne a bez akýchkoľvek incidentov. Nikto nikoho neohrozil a nikto neohrozil ani majetok hradu, čím boli definitívne vyvrátené manipulácie a lži múzea, ako aj primátora mesta.