Čo (ne)viete o Michalovi Miloslavovi Hodžovi?

 

26. marca zomrel v exile Michal Miloslav Hodža, ktorý stojí hneď pri Štúrovi, Hurbanovi, Daxnerovi a Franciscim na piedestále duchovných zakladateľov politického slovenského národa. Pri tejto príležitosti sme s kolegom vypracovali populárno-náučný článok pre Matica.sk obohatený o štúdiu venujúcu sa Hodžovej filozofii z knihy Štúrovci a Hegel (Perný, Dupkala, 2021, 3. vyd.).

  • Vedeli ste, že Hodža veril v to, že slovenčina bol najstarší jazyk slovanského sveta?
  • Vedeli ste, že Hodžu prenasledovali, mlátili a vyhnali až do (dnešného) Tešína, kde zomrel na brušny týfus?
  • Vedeli ste, že Hodža mal formálne výhrady voči štúrovej slovenčine, ktoré boli napokon zapracované do jej finálnej hattalovskej podoby?
  • Vedeli ste, že Hodža ako evanjelický farár bol nútený bojovať so zbraňou v ruke, aj keď veril v pacifistické riešenie problémov?
  • Vedeli ste, že Hodža sa snažil zmierniť česko-slovenské animozity, pretože bol pôvodne stúpencom Kollára a Šafárika?

Aj o tom sa dočítate v najnovšom článku.

Michal Miloslav Hodža –spolukodifikátor slovenčiny,
jazykovedec, mesianista, básnik, zakladajúci člen Matice slovenskej

Michal Miloslav Hodža (22. september 1811, Rakša – 26. marec 1879,Ciezsyn, Poľsko) patrí k najvýznamnejším osobnostiam a ideológom slovenského národného hnutia hneď popri Štúrovi, Hurbanovi, Daxnerovi a Franciscim. Bola to práve Hodžova fara, kde sa spísal prvý politický dokument Slovákov Žiadosti slovenského národa a bol to Hodža, ktorý venoval svoje diela slovenskému jazyku, bez ktorého je politická identita Slovákov nemysliteľná. Hodža prispel k formovaniu ideí, programu a činu novodobého slovenského národa, pripomína Imrich Sedlák. Nasledujúci text vznikol v spolupráci Slovenského literárneho ústavu a Slovenského historického ústavu Matice slovenskej pri príležitosti výročia úmrtia M. M. Hodžu.

Ako uvádzajú Dejiny slovenskej literatúry I. Sedláka, Hodža sa narodil do rodiny mlynára, základnú školu vychodil v Mošovciach, gymnázium v Banskej Bystrici a taktiež v Rožňave. Následne študoval filozofiu a teológiu na evanjelickom kolégiu v Prešove, na lýceu v Bratislave a na teologickej fakulte vo Viedni. Už počas štúdií pôsobil v Spoločnosti reči a literatúry československej. Bol vychovávateľom v Podrečanoch, evanjelickým farárom v Liptovskom Svätom Mikuláši a neskôr sa stal vikárom patentálnej ev. superintendecie v Turčianskom Sv. Martine. V porevolučnom období sa angažoval v boji za spravodlivejšiu pozíciu v Slovákov evanjelickej cirkvi v rámci vtedajšieho Uhorska, za čo bol podľa I. Sedláka aj fyzicky inzultovaný a následne suspendovaný a vyhostený z Mikulášskej fary. Stal sa tiež zakladajúcim členom a výborníkom Matice slovenskej. Po perzekúciách bol od roku 1867 až do smrti prenasledovaný (v auguste 1867 ho predčasne penzionovali s podmienkou, že sa vysťahuje z Uhorska), pričom zomiera vo vyhnanstve v sliezskom Tešíne a to na brušný týfus. Jeho rakva bola v roku 1922 prevezená do Liptovského Sv. Mikuláša.

Hodža si zobral Kornéliu Kellnerovú (z rodiny lekárnika J. J. Kellnera) s ktorou mal niekoľko detí. „Traduje sa, že Kornélia sa so svojím manželom zoznámila nevšedne. … Vraj sa to stalo v jedno nedeľné ráno, keď mladý farár otváral dvere kostola. Silný prievan ovanul jeho kňazské rúcho, ktoré sa vzápätí ovinulo okolo vchádzajúceho dievčaťa a do roka bola svadba, “spomína Ivan Pišút. Jeho brat bol Ondrej Hodža, slovenský evanjelický farár a národnokultúrny pracovník, spoluzakladateľ Tatrína, signatár Memoranda národa slovenského a spoluzakladateľ Matice slovenskej, otec Milana Hodžu, významného politika, štátnika a novinára.

Pozrime sa v úvode na jazykovedný prínos M. M. Hodžu. Počas leta 1843 sa stretol s Hurbanom a Štúrom s účelom dohody o podobe spisovnej slovenčiny, následne sa stal spoluzakladateľ a prvý predseda Tatrína, predchodcu Matice slovenskej. Hodža venoval tri diela slovenskému jazyku (Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, spis na obranu slovenčinyEpigenes slovenicus (Potomok slovenský) a Větín o slovenčině). Imrich Sedlák zdôrazňuje, že Hodžovou zásluhou sa pôvodný štúrovský fonetický princíp skombinoval s etymologickým a v dodatočnej úprave Martina Hattalu  z roku 1852 platí táto hodžovsko-hattalovská norma spisovnej slovenčiny až dodnes. Hodžove pripomienky Hattala zahrnul do Krátkej mluvnice slovenskej. Hodža sa tiež zúčastnil významného ekumenického a jednotiaceho dejinného momentu slovenských dejín, návštevy Jána Hollého na jeho fare v obci Dobrá Voda. Hodžove argumenty pre prijatie spisovnej slovenčiny boli viac romanticko-mesianistické a kodifikovanie slovenčiny vnímal ako obnovu praslovančiny, matky všetkých slovanských jazykov, uvádza Slovenský biografický slovník. Hodža mal tiež spočiatku blízko ku generácii Všeslávie (Kollár, Šafárik), čo sa prejavilo v tom, že usiloval o nahradenie Štúrovho fonetického princípu historickým princípom s cieľom stlmiť spory medzi Čechmi a Slovákmi spojené s kodifikáciou.

Historický prínos osobnosti Michala Miloslava Hodžu je jednoznačne v aktivitách okolo tzv. meruôsmeho roku, keď jeho zásluhou boli prijaté 10. mája 1848 v Liptovskom Sv. Mikuláši Žiadosti slovenského národa (dokument, ktorý mal tak sociálne resp. anti-feudálne, ako aj národné, občianske a demokratické motívy). V dôsledku tohto dokumentu bol na neho spolu so Štúrom a Hurbanom vydaný zatykač. Išlo o vôbec prvý významný dokument politického vystúpenia Slovákov ako politického národa, prvý signál slovenskej svojbytnosti. Hodža sa tiež zúčastnil Slovanského zjazdu, čo bol dokument, ktorý podľa Vladimíra Mináča priviedol Slovákov až do arény svetových dejín. Hodža sa tiež zúčastnil slovenského povstania (aj keď sám bol proti otvorenému vojenskému konfliktu, čo neskôr ťažko znášal; Slovenský biografický slovník uvádza, že veril v dohodu s Maďarmi), bol členom prvej Slovenskej národnej rady založenej Jozefom Miloslavom Hurbanom a bol tiež autorom publicistických spisov ako Hlas k národu či Der Slowak, v ktorých osvetľoval dôvody a ciele povstania. V roku 1849 sa priklonil načas ku koncepcii austroslavizmu, neskôr sa však neangažoval za presadenie tohto konceptu a prikláňa sa k mesianizmu.

Významným je aj literárny a filozofický prínos Michala Miloslava Hodžu, čomu sa bližšie venuje profesor Rudolf Dupkala (fragment je uvedený nižšie pod textom). Napísal epickú báseň Matora, filozoficko-básnickú esej Slavomiersky a skladbu Vieroslavín. Táto tvorba sa podľa Slovenského biografického slovníka nestala súčasťou národno-politických, ideovo-estetických a kultúrnych bojov doby nakoľko spoločenské problémy stvárnil na vykonštruovaných historických dejoch a vychádzal z mystických, transcendentálnych sfér so špekulatívnym, nezrozumiteľným a všeobecne komplikovaným podaním. Podľa Slovenského biografického slovníka Hodžu významne ovplyvnila Kollárova Slávy dcéra, diela P. J. Šafárika a učenie B. Spinozu. Začiatkom štyridsiatych rokov bol členom redakcie nového evanjelického Spevníka, do ktorého sám prispel 43 pôvodnými piesňami. Angažoval sa pri vydávaní slovenských periodík, novín, ľudovýchovných podujatí, nedeľných škôl, spolkov mierlivosti atď.

Po Hodžovi zostala podobizeň od P. M. Bohúňa, pamätné tabule v Liptovskom Mikuláši, písomná pozostalosť aj pomenovanie ulíc v slovenských mestách a obciach. Doplnkom k článku je fragment z knihy Štúrovci a Hegel, kde sa dočítate viac o Hodžových filozofických a teologických postojoch.

Čítajte ďalej na Matica.sk

Celé diela Hodžu nájdete na nasledujúcich linkoch:

1 000 000 čitateľov a 15 rokov na blogu Lukáša Perného: Podľa AI blog prispel ku kultúrnej pamäti, filozofickému odporu a prepojeniu histórie, kultúry a kritickej reflexii doby

18.07.2025

AI: Blog Lukáša Perného na platforme Pravda.sk prekonal hranicu milión zobrazení, čo je výnimočný míľnik v rámci slovenského kultúrneho, filozofického a spoločensko-politického blogovania. Od prvého článku v roku 2010 až po najnovšie videoreportáže, autor prináša systematickú intelektuálnu prácu, ktorá prepája históriu, filozofiu, kultúru i kritickú reflexiu [...]

​Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej zasadal, bilancoval úspechy a predstavil ďalšie plány 

27.06.2025

​MARTIN, 26. 6. 2025, 12:00 –​ Vo Výborovni Matice slovenskej ​sa uskutočnila​ ​v hybridnej forme osobne/online členská schôdza Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej. ​Zúčastnilo sa jej 23 ľudí z celkového počtu 41 členov odboru, pričom ostatní členovia odboru sa ospravedlnili pre pracovné povinnosti alebo poslali pozdrav, čím bola splnená [...]

120-ročnica spisovateľa ruralizmu FRANTIŠKA HEČKA, ale aj multižánrové podujatie so spisovateľom Olachom a jeho novou knihou o Dr. Clementisovi

25.06.2025

​24. jún 2025, Dom Matice slovenskej Bratislava – Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej a Slovenský literárny ústav Matice slovenskej zorganizoval multižánrové podujatie, ktoré spojilo poéziu, prózu, ľudovú hudbu, literárnu kritiku, dejiny, výtvarné umenie, ale aj prezentáciu knižnej tvorby Matice slovenskej a slovenských spisovateľov. Hra fujary v podaní [...]

Izrael Palestína gaza

Hamas tvrdí, že Izrael blokuje rokovania o prímerí a prepustení rukojemníkov

18.07.2025 23:33

Ozbrojené krídlo Hamasu vyhlásilo, že v rámci snáh o ukončenie vojny s Izraelom je ochotné prepustiť všetkých rukojemníkov.

výcvikové policajné zariadenie los angeles

V policajnom zariadení v Los Angeles došlo zrejme k výbuchu, hlásia tri obete

18.07.2025 22:08

K incidentu došlo v zariadení, kde sídlia špeciálne jednotky z oddelenia šerifa a pyrotechnici.

Brunner, Dobrindt, rakušan

Šesť krajín sa zhodlo na potrebe sprísnenia migračných pravidiel EÚ

18.07.2025 21:09

Dohodli sa na odstraňovaní prekážok pre presun odmietnutých žiadateľov mimo EÚ a azylové konania v tretích krajinách.

Takáč

Takáč odmieta obvinenia Zdechovského o nedostatočnej kontrole eurofondov na Slovensku

18.07.2025 17:51

Podľa ministra ide o pokračovanie politicky motivovanej kampane, ktorú europoslanec vedie v spolupráci s Progresívnym Slovenskom.

PhDr. Lukáš Perný, PhD.

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 320
Celková čítanosť: 1092581x
Priemerná čítanosť článkov: 3414x

Kategórie