Založ si blog

Obmedzenie slobody slova je dôkaz neschopnosti panujúceho režimu, napísal Alexander Križka, spoluzakladateľ DAVu a divadelný teoretik

Alexander Križka – spoluzakladateľ DAV-u, kritik cenzúry a divadelný teoretik, ktorý kliesnil cestu k modernému divadlu, článok vyšiel aj v Slove

Alexander Križka

„…kto pripúšťa akékoľvek obmedzenie tlače… ten bojuje samozrejme sám proti sebe a tak popiera princíp, na ktorom je sloboda tlače založená: naprostý nezávislý prejav vôle a názoru…Obmedzenie slobody slova a tlače je ničím iným, než evidentným dôkazom slabosti a neschopnosti panujúceho režimu…“

Autorom tohto nadčasového citátu z roku 1924, akoby písaného do dnešnej komplikovanej doby, je dnes už zabudnutý davista Alexander Križka. Po 120-ročniciach Clementisa, Okáliho, Kráľa a Poničana je tu rovnaké výročie narodenia davistu, ktorý v súčasnosti upadol do takmer úplného zabudnutia.

Alexander Križka (26. 2. 1903 v Ružomberku  – 9. 12. 1955 v Košiciach), ktorý používal aj pseudonym John Thompson, Ypsilon, bol slovenský spisovateľ, pedagóg, režisér a dramaturg, účastník protifašistického odboja. Pochádzal z Ružomberka, pôsobil v Prahe, Bratislave, v Paríži, na východnom aj strednom Slovensku. Hoci zomrel v Košiciach, pochovaný je v Banskej Bystrici. Politicky lavíroval medzi avantgardistami a sociálnymi demokratmi, do dejín literatúry sa však zapísal predovšetkým ako divadelný kritik.

Z Ružomberku do Prahy a nakrátko v DAV-e

Narodil sa do rodiny učiteľa Mateja Križku a Adely Neumannovej. Navštevoval najskôr ľudovú školu, neskôr gymnázium v Ružomberku, ďalej študoval, podobne ako veľká časť ostatných davistov, na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1921 – 25). Podľa Drugovej knihy Listy o DAVe bol Križka poslucháčom filozofie, neskôr však vyštudoval právo. Podľa archívov Karlovej univerzity napísal dizertačnú prácu Filozofia dejín po Kantovi (Charakter a problémy). Križka študoval napokon aj vo Francúzsku a na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pričom v roku 1928 získal titul PhDr. a v roku 1938 titul JUDr.

V prvom čísle časopisu DAV napísal článok Boj za slobodu tlače s cieľom kritizovať dobovú cenzúru. Jeho slová sú mimoriadne nadčasové:

Vieme, že žurnalistika ako mocenský nástroj… stojí aj v službách kapitalizmu. A tak, kde sú peniaze, tam je moc a kde je moc, tam gravituje verejná mienka. (…) Už v rakúsko-uhorskej monarchii sa dostatočne poznalo, čo znamená znásilňovanie tlače, ktorá chce povedať niečo viac než dovolili reakcionárski byrokrati. (…) Napr. Pruská vláda odňala nepohodlným časopisom poštovú dopravu.“

V ďalšom čísle bol však z projektu vylúčený pre zneužitie značky X10, ktorú používal Okáli, a to v kontexte osočovania časopisu Avantgarda.

Križka bol členom spolku Svojeť a spoluzakladateľ Voľného združenia študentov socialistov zo Slovenska, ktoré viedlo k založeniu projektu DAV. Bol autorom poviedok, článkov o divadle a prekladov dramatických a literárnych diel z francúzskeho a talianskeho jazyka.

Okrem DAV-u publikoval v periodikách Elán, Robotnícke noviny, Nový rod, Mladé Slovensko, Slovenský východ, Divadelný svet, Za oponou a Šariš.

Pôsobil aj ako redaktor v Prahe (1934 – 1938), štátny úradník v Banskej Bystrici (1938 – 45), ako redaktor Vatry a Spravodajskej agentúry v Banskej Bystrici a od roku 1948 ako úradník v Košiciach. Križka písal tiež miestopisno-turistické knihy o Banskej Bystrici, Harmaneckej jaskyni a Donovaloch.

Križka napísal symbolizmom, novoromantizmom a dekadenciou inšpirovanú knihu Smutný chlapec, ktorú on sám predstavuje ako svoje prvé literárne pokusy bez vyšších ambícií. Dielo, pretkané proletárskymi témami, obsahuje konfrontácie rozprávača so sociálne vylúčenými postavami prostitútok, invalidov a žobrákov.

Križka vo Francúzsku

Križka študoval aj vo Francúzsku, a to konkrétne na parížskej Sorbonne (1925 – 26) a Vysokej škole sociálnych náuk v Paríži (1933 – 38). Svoje zážitky opísal v knihe V Paríži 1925 – 1927, ktorá vyšla v roku 1927. Križku tak môžeme zaradiť spolu s Ivanom Horváthom k prvým Slovákom, ktorí literárne opisujú Paríž. Podľa Encyklopédie slovenských spisovateľov ide o nenáročný opis zážitkov, ktorý nevyvolal väčšiu pozornosť. R. Passia knihu porovnáva s Čapkovými Italskými a Anglickými listami, Kukučínovými Obrázkami z Francúzska či s knihou Paríž v noci (Štyrský, Toyen, Nečas) a hodnotí ju ako nevyváženú, reflexívnu, informačnú a ako súbor cestopisných čŕt a fejtónov. Tieto hodnotenia však treba vnímať ako subjektívne, a preto odporúčam hodnotiť dielo skôr v kontexte doby. V kontexte tejto sociograficko-urbanistickej knihy (čo je jej prínos) Križka opisuje fenomény modernizácie a komercionalizácie, postavenia spoločenských tried, zamestnaní a opis priestoru; a to z pozície tzv. flanérstva (pojem tematizuje Walter Benjamin). Je zaujímavé, že Križka v Paríži osobne spoznal avantgardného výtvarníka a poeta Lajosa Kassáka a spisovateľa Sándora Máraia.

Divadlo a divadelná kritika

Po Prahe, Paríži a Bratislave sa Križka presúva na východné Slovensko, konkrétne do Prešova (1928 – 32) a Košíc (1932 – 34), kde pôsobí ako pedagóg, ale tiež v ochotníckych divadlách, v ktorých inscenoval hry od Palárika, Stodolu či Tajovského. Podľa Slovenského biografického slovníka bol tajomníkom Divadelného združenia v Košiciach, režisérom Jánošíkovej družiny a v 30. rokoch autorom literárnych a divadelných prednášok v Radiojournale. V kontexte divadla spolupracoval tiež s Miestnym odborom Matice slovenskej v Prešove. Ako uvádza Slovník divadelných kritikov a publicistov, Križka je autorom state Myšlienky o podstate drámy (1927), v ktorej konštatuje, že dráma napodobňuje život ako ostatné umenia okrem hudby a staviteľstva. V článku o Príčinách stagnácie slovenskej drámy konštatuje spolu s Obtulovičom, že na Slovensku je nedostatok „centrifugálnosti mestskej kultúry a moderného veľkého divadla“. Príčinu tohto nedostatku autori našli v nedostatočnom spracovaní sociálnej otázky, robotníctva, úpadku meštianstva a ženskej otázky v doterajšej dramatickej tvorbe. Podľa Encyklopédie slovenských spisovateľov svoje početné novinárske a odborné práce Križka knižne nevydal, no jeho významnejším prínosom do slovenskej literatúry je práve divadelná publicistika, ktorou kliesnil cestu k modernému divadlu (na to slúžili aj jeho preklady moderných drám).

Reflexia Križkovho odkazu

V Dejinách slovenskej literatúry (Pišút) je jeho meno spomenuté iba v kontexte zakladajúceho člena Voľného združenia študentov socialistov zo Slovenska v rámci hesla DAV a davisti. Rozšírenejšie vydanie Dejín slovenskej literatúry (Rosenbaum) uvádza Križku v V. zväzku v kontexte prínosu pre divadelnú kritiku, a to práve spomínaným článkom, ktorý napísal s Obtulovičom. A. Križku spomína Edfuard Urx v knihe Umění a proletariát (negatívny kontext), Jozef Félix i Andrew Elis (v knihe o SNP). Jeho korešpondencia sa nachádza v archíve Matice slovenskej. Reflexii Križkovej tvorby sa venovali Michał Burdziński (dizertačná práca Wizje Paryża w felietonach modernisty słowackiego Alexandra Križki (1903 – 1955) w kontekstach dzieł artystów polskich, czeskich i węgierskich) či Radovan Passia. Súčasní autori ho hodnotia prevažne negatívne (štylisticko nerozvážne, autor s priemerným talentom, malá invencia, prchavý nejednoznačný autor, atď.).

Podľa Slovenského bibliografického slovníka bol Križka ženatý s lekárkou Matildou Križkovou, rod. Loykovou; dôvody jeho predčasnej smrti nie sú zatiaľ bližšie popísané.  Nedopátral som sa ani informácií, či ide o príbuzného Teodora Križku, autora básnických zbierok Skorocely či Krehkosti, ktorý sa narodil v Košiciach rok po Alexandrovej smrti. V každom prípade je dielo Alexandra Križku nedostatočne zmapované a čaká na ďalšie štúdie.

Použitá literatúra
BURDZIŃSKI, Michał: Słowackie tętno Europy Centralnej i zakurzony Paryż międzywojnia. In: KRIŽKA, A.: W Paryżu 1925-1926. V Paríži 1925-1926. Przekład i opracowanie Michał Burdziński. Warszawa: Wydział Polonistyki Uniwersytetu Warszawskiego, 2016, s. 9 – 32
DRUG, Štefan (ed.): Listy o DAVe. Bratislava: Tatran, 1975.
DRUG, Štefan: Kapitoly k začiatkom socialistickej literatúry na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1961.
DE BENEDETTI, Aldo: Ona ho vraj nepozná!, veselohra v troch dejstvách. Preložil Alex Križka. Žilina: O. Trávniček, 1938, 114 s.
KRIŽKA, A. – OBTULOVIČ, Ľ. Príčina stagnácie slovenského dramatu. In Mladé Slovensko, december 1922, roč. 5, č. 2, s. 41 – 43.
KRIŽKA, Alex: Myšlienky o podstate drámy. In Slovenské pohľady, 1927, roč. 43, č. 12, s. 821 – 824.
KRIŽKA, Alex: V Paríži 1925–1926. Košice: vlastným nákladom v Slovenskej kníhtlačiarni v Košiciach, 1927.
KRIŽKA, Alexander: Smutný chlapec: drobná próza. Košice: Slovenský východ, 1928, 125 s.
PASSIA, R.: Alexander Križka a mesto v jeho prózach z dvadsiatych rokov 20. storočia = Alexander Križka and the City in His 20s Prose. In: Kontakty literatúry. Modely, identity, reprezentácie. Bratislava: Veda, 2020, s. 277-290.
PIŠÚT, M. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava: Obzor, 1984.
ROSENBAUM, K. a kol: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 2. zv. Bratislava: Obzor, 1984.
ROSENBAUM, K. a kol. Dejiny slovenskej literatúry V., Bratislava: Veda, 1984.
Slovenský biografický slovník: od roku 833 do roku 1990. III. zväzok, K – L. Martin: Matica slovenská, 1989, s. 266.

Matica je ako živá pamäť národa (rozhovor s europoslankyňou Katarínou Roth Neveďalovou pre Slovenské národné noviny)

01.03.2024

„Matica slovenská je naša živá historická pamäť… je to práve Matica slovenská, ktorá tú historickú pamäť sprostredkováva… Dosiahli ste toho za 160 rokov veľa, pomohli ste tomuto národu… Matica pomohla tomu, že sme samostatná suverénna krajina… Verejne by som chcela vyhlásiť, že si prosím prihlášku do Matice slovenskej a chcela by som ju takto [...]

Umelci Matice slovenskej dosiahli európsky kontext výstavou v Štrasburgu [videoblog]

29.02.2024

Vladimír Mináč v roku 1989 povedal, že Matica slovenská je inštitúcia, ktorej kvality dosahujú európsky rozmer. Táto Mináčova veta sa darí plniť aj v 21. storočí vďaka vedeniu spisovateľa a právnika Dr. Mariána Gešpera, ktorý podobne ako Mináč, dostáva túto najstaršiu slovenskú kultúrnu ustanovizeň až do medzinárodných súvislostí, a to v duchu republikanizmu, [...]

Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej si pripomenul ďalšie zaujímavé osobnosti – priekopníka rádiotelegrafie Jozefa Murgaša a spisovateľa Ladislava Mňačka [videoblog]

23.02.2024

PRIEKOPNÍK RÁDIOTELEGRAFIE JOZEF MURGAŠ – 160 21. 2. 2024 – Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej v spolupráci s Domom Matice slovenskej Bratislava, Spolkom slovenských spisovateľov, Mladou Maticou, Slovenskými pohľadmi a predovšetkým Spoločnosťou Jozefa Murgaša a J. G. Tajovského zastúpenou Ing. Jánom Šebom zorganizovali odborné a popularizačné podujatie k [...]

pellegrini, korčok

Čo sa dialo po prvom dueli prezidentských kandidátov: Korčok hovoril o čudnej kampani, Pellegrini sa porovnával s Bidenom

19.03.2024 00:51

Pravda sledovala zákulisie prvej debaty dvoch najpopulárnejších uchádzačov o prezidentský post

Izrael / Tunel / Hamas /

Zástupca šéfa ozbrojeného krídla Hamasu je podľa USA po smrti

18.03.2024 23:29

Biely dom potvrdil smrť tretieho muža Hamasu Marwána Ísu.

pellegrini

Pellegrini o prezidentskej kampani: Očakáva od Matoviča podpásový útok?

18.03.2024 22:54

A ako vníma, že nedostal podporu od koaličného partnera SNS?

korčok

Korčok hodnotí kampaň. Ako chce mobilizovať voličov?

18.03.2024 22:44

Prezidentský kandidát jasne pomenoval, čo mu v kampani najviac prekážalo.

PhDr. Lukáš Perný, PhD.

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 240
Celková čítanosť: 787842x
Priemerná čítanosť článkov: 3283x

Kategórie