Založ si blog

Slovák na pražskom hrade, niekoľko citátov

Porovnajte si tieto citáty s citátmi dnešných politikov, len tak pre zaujímavosť. Dnes by mal autor týchto viet 110 rokov…

V dejinách českej a slovenskej spoločnosti boli obdobia, „keď ľudia vylezú zo svojej obvyklej kože, nájdu pôvodný zmysel veľkej spoločenskej myšlienky a ideálu, zmysel osobnej statočnosti, oprášia ich, vytasia za ne meč! Ak sa človek zaoberá prevratnými rokmi v dejinách národa a štátu, rokmi veľkých utrpení i veľkých nádejí, je uchvátený tým, koľko neosobného sa v ľuďoch nájde, koľko obetavosti a nezištnosti, ako veľkosť a hrdinstvo človeka ide ruka v ruke so skromnosťou a nenáročnosťou. Ako osobné splýva so spoločenským. Rastie človek ako stavebná jednotka spoločnosti a na svojich ramenách nesie i spoločnosť k vyšším stupňom.

Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr … Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu „utisnutých a odhodených“ ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. … Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. … Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. …. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. … Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? KuzmányJanko KráľVajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach NovomeskéhoSmrekaJilemnickéhoKráľaJesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu.

Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej  národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. … Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, keď robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu.

Na gymnáziu začne plebejský človiečik posudzovať mesto, svet a stav vecí už nie z kravského horizontu. Zle je človeku z pánskej spoločnosti. … Aj vyučovanie rozmaznaných detí z lepších rodín vedie k poznaniu veľkých sociálnych rozdielov. A to všetko spolu s otváraním očí nájde rozumovú bázu a vysvetlenie v marxizme. Z odporu, protestu, z rozhorčenia nad svetskou nespravodlivosťou. Z túžby po lepšom svete. Ako kvartiáni išli sme s priateľmi po ulici, a rozmýšľali sme, čoby sme mali robiť aby „ten svet v budúcnosti lepšie vyzeral.“ Nemohli sme sa shodnúť. A do toho sme uvideli nezamestnaných robotníkov. Boli špatne oblečení, na tvári zrejmé stopy hladu, ale z očú im žiarila taká bojovnosť, odvaha, nadšenie, akého sme nevideli pri žiadnych parádnych oslavách a sprievodoch. Kričali a spievali. O chlebe a o slobode. Ustrašené paničky sa schovávali za brány. My sme sa ich nebáli. Veď jeden vyzeral ako môj otec, iný ako priateľov a všetci boli podobní ľuďom z našej dediny. … Vtedy sme sa rozhodli. Inštinktom srdom, ešte témer detským.

História bude raz hovoriť veľmi jasne a adresne. Fyzické i duševné sily človeka majú svoje hranice. Sem-tam sa podarí výnimočne túto hranicu prekročiť. Aj to iba vtedy, keď do slova a do písmena odhodláš sa „radšej nebyť, ako byť otrokom“ lží a podvodu.

Áno, komunisti narobili veľa chýb, hlúpostí, dopustili deformácie. To ale neznamená, že sociálne vymoženosti a socialistické myšlienky a hodnoty sa tým pochovali. Západ podobný tomu, akým prešlo vo svojich dejinách kresťanstvo, lebo nik dnes nemôže poprieť skutočnosť, že aj v jeho histórii bolo tmárstvo, inkvizícia, netolerantnosť, korupcia a ďalšie negatívne stránky a obdobia. Idea spravodlivosti rovnosti ľudí bola nad tým všetkým, preto humanizmus kresťanstva a jeho nosné myšlienky dokázali strhávať ľudí… Po porážke, akú sme utrpeli, sa nechce uznať. že socializmus napriek všetkému odsúdeniahodnému posunul myslenie a sebavedomie prostých pracujúcich ľudí, snažil sa o ich dôstojné postavenie. Znehodnocuje sa všetko, aj to, čo bolo v socialistických krajinách dobré.

Poctivý človek je naivný donekonečna. … Vieš, kde končí ich cesta, kde končila toľko ráz v histórii dávnej, i veľmi blízkej? Viera vo vývin, vo víťazstvo pravdy v budúcnosti, viera v dejinnú spravodlivosť. Bojuješ sám so sebou viac ako s druhými. Potom príde diablovo pokušenie v inej, zľav aspoň trochu z tvojej tvrdohlavosti. Horko-ťažko poviažeš uzlíky roztrhaných nervov a vzoprieš sa znova – nie nijakú faloš. Socializmus – myšlienka ľudskej spravodlivosti a šťastia – to nie je podvod…Zanechaj pravdu, ideu, česť, zásadu, ako ju ty poznáš, ako si jej veril celý život…cena je krk… Bez krku nie je život. Cenou je život.

Koncepcia normalizácie nebola mojim výmyslom. Všetci sme ju schvaľovali ako jediné možné východisko. Keď niektorá krajina zažije zemetrasenie – čo robí? Snaží sa normalizovať život. A čo je možné robiť, keď do nej vtrhne stotisícová spojenecká armáda? S Brežnevom som mal o tejto otázke tvrdé rozhovory aj po auguste. Vedel, ako nás to páli. Odďaloval riešenie. Po ňom to samé robil Andropov. A tak to bolo až od roku 1987, keď som sa vzdal funkcie generálneho tajomníka. Aj Gorbačov sa po svojom nástupe vykrúcal, že on pri tom roku 1968 nebol, že nebola to len ich vec a podobne. A čo Amerika? Čo celý Západ? Prezident Johnson sa dohodol s Brežnevom a vzal okupáciu Česko-Slovenska na vedomie. Formálne protestoval, ale ináč nepohol ani prstom.

Človek vyrastie v konkrétnom svete ľudí, myšlienok, činov. Vytvorí si hierarchiu hodnôt, morálnych i politických kritérií, usiluje sa riadiť sa nimi a podľa nich posudzuje aj iných. Keď na dlhé roky vypadne z toho sveta, v hlave mu zostávajú osoby i spoločnosť v podstate v tom stave, ako ich poznal. Potom sa vráti medzi svojich, ale – malou zmenou slov Biblie – spoznajú ho a on nespoznáva svojich. Takmer doslovne a najmä v prenesenom zmysle.

O koho som sa mal oprieť? O Brežneva? O Ulbrichta? O Gomulku, ktorý Brežneva v zásahu proti nám tiež vehementne podporoval? O Jánoša Kadára, ktorý nás chápal, radil nám ale proti Brežnevovi, no jeho aparátnikom a jeho maršalom sa nedokázal postaviť? Vedel som, že sovietskych vojakov z republiky vytlačiť nemôžeme. Ale štát bolo treba udržať, museli sme žiť, potrebovali sme pokoj. Tak som rozmýšľal nielen ja, ale aj ostatní ľudia vo vedení. V tomto zmysle som robil konsolidáciu s Dubčekom. Kadár mi rozprával, koľko hrôz, obetí na životoch, krvi a potom popráv zažilo Maďarsko od roku 1956. Takým hrôzam u nás sme chceli zabrániť. Chceli sme zabrániť zatváraniu ľudí a politickým procesom. Preto sme sa obávali demonštrácií, násilia z našej strany. Bol som presvedčený, že keď sa to podarí, odídu aj vojská.

Imperializmus môže stupňovať alebo zmierňovať svoju agresivitu, môže voliť militantnú či mierovú rétoriku, snahy má však stále rovnaké – oslabiť socializmus, zastaviť a potlačiť revolučné národno-oslobodzovacie hnutia. Rozdúchávajú ohniská napätia v rozličných častiach sveta. To všetko zákonite vedie k zostrovaniu medzinárodnej situácie na všetkých kontinentoch, z toho vyviera i veľké nebezpečenstvo pre národy celej našej planéty. Imperializmus, predovšetkým americký, sa snaží všetkými svojimi prostriedkami získať nadvládu nad svetom, diktovať svoju vôľu a svoje poriadky ostatným národom.

Dosiahli sme výrazný vzostup vo všetkých oblastiach spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života. Národný dôchodok, ktorý je rozhodujúcim meradlom bohatstva spoločnosti, vzrástol v uplnulých rokoch o 81 percent. Objem priemyselnej výroby sa zvýšil o 97 % a stavebnej o 84%. Poľnohospodárska výroba vzrástla o tretinu, bola posilnená naša sebestačnosť vo výrobe potravín. … Za 15 rokov sme umožnili rast osobnej spotreby o 44%. Hmotná spoločenská spotreba sa zvýšila o 109%. Zdokonalilo sa dôchodkové zabezpečenie, výrazne sa zlepšila starostlivosť o rodiny s deťmi a zabezpečenie pracujúcich v čase chudoby. Postavilo sa takmer milión 800 000 bytov. Podstatne sa rozvinul sociálny systém istôt pre všetkých občanov. … Leninský princíp federatívneho usporiadania štátu sa osvedčil. Došlo k ďalšiemu rozvoju a zblíženiu našich národov a národností. Do druhe polovice 80. rokov vstupuje Československo ako konsolidovaný, politicky silný, ekonomicky a sociálne vyspelý štát s vysokou životnou a kultúrnou úrovňou.

Mimoriadnu pozornosť budeme aj naďalej venovať palivovo-energetickému zabezpečeniu národného hospodárstva. Je to prvoradá úloha, v ktorej nemožno nič zanedbať. Jednou z najvýznamnejší štrukturálnych zmien a súčasne i výrazný prínos k riešeniu ekologických problémov predstavuje rozvoj jadrovej energetiky. Treba zabezpečiť, aby koncom ôsmej pätročnice bolo približne 30 percent elektrickej energie vyrobenej v jadrových elektrárňach a do konca storočia najmenej 50 percent. To nám umožní pristúpiť k plánovanému zníženiu ťažby uhlia.

…veľká pozornosť bude venovaná zdravotníctvu. Je to významná oblasť sociálnej politiky, týka sa každej rodiny, všetkých obyvateľov. Môžeme sa pochváliť mnohými významnými úspechmi v prevencii, chirurgii, v boji proti epidemických chorobám… náš štát vkladá a bude i naďalej vkladať do zdravotníctva nemalé prostriedky.

Otázka kvality výroby je závažnou ekonomickou, ale aj politickou otázkou. Nedostatky v kvalite výroby… spôsobujú tak materiálne, ako aj morálne straty, narúšajú rytmickosť výroby a vyvolávajú oprávnenú kritiku ľudí… prvoradý význam prikladáme premyslenej sociálnej politike, sledujúcej vzostup životnej úrovne ľudu a zdokonaľovanie spoločenských vzťahov, prehlbovanie reálneho humanizmu… zbližovanie spoločenských tried, sociálnych skupín, našich národov a národností.

Náš trh je vcelku dobre zásobený potravinami, ale vyskytujú sa aj niektoré zbytočné nedostatky. Často chýbajú maličkosti, ktoré však ľudia potrebujú a na ich zháňanie musia vynaložiť veľa času a mnohé by sme pritom mohli sami vyrábať. Vysokoaktuálnou témou je rozširovanie sortimentu, zvyšovanie kvality a trvanlivosti potravín. Celkove je nevyhnutné dosiahnuť vyššie zhodnocovanie poľnohospodárskych produktov a potravín, dôraznejšie odstraňovať straty, ktorých je stále dosť…. prijali sme dôležité opatrenia na zdokonalenie sústavy riadenia v poľnohospodársko-potravinovom komplexe. … treba posudzovať výsledky triezvo, vidieť aj slabé miesta, nedostatky… Áno, dosiahli sme dobré výsledky, ale treba si položiť otázku: mohli byť pri daných zdrojoch ešte lepšie? Odpoveď je jednoznačná, áno, mohli sme dosiahnúť viac.

Budovanie socializmu bolo vždy spojené s bojom za nového človeka. To vyžadovali nepretržitý zápas proti sebectvu a individualizmu, proti najrozličnejším predsudkom, ktoré v ľuďoch po storočiach pestovali vykorisťovateľské spoločnosti. Vieme však, aká ťažká je premena vedomia, aké zložité je, aby všetci pracujúci pochopili svoje nové postavenie a novú zodpovednosť, koľko náročnej práce nás na tomto poli čaká.

Ja osobne som od mladých rokov veril svetlým ideám socializmu. Kde boli chyby, boli chyby ľudí, a nie základných myšlienok socializmu. Nevidím ani dnes vo svete lepšie základné myšlienky, základné orientácie. Preto im zostávam verný. (1991)

Nech žije generál, nech žije General Buck Turgidson

28.01.2023

Priatelia moji, dneska nenapíšem nič. Pochopíte z videa.

27. januára odišiel minister kultúry a básnik Miroslav Válek (ukážka zo štúdie v Dotykoch)

27.01.2023

„KAŽDÁ UDALOSŤ NA SVETE SA DOTÝKA AJ NÁS – O TOM SOM PRESVEDČENÝ. A BÁSNIK MUSÍ NÁJSŤ ONEN STYČNÝ BOD, KDE SA STRETÁVA INDIVIDUÁLNE A KOLEKTÍVNE.“ – MIROSLAV VÁLEK (* 17. 6. 1927, Trnava – † 27. 1. 1991, Bratislava) 27. januára v roku 1991 zomrel vo veku 63 rokov utrápený a v tom čase aj spoločensky vylúčený Miroslav Válek. Pripravil som rozsiahlu štúdiu [...]

Čo čítať z kníh vydaných v roku 2022 (z ANKETY SLOVA VAŠA NAJLEPŠIA KNIHA 2022 a dva bonusy)

25.01.2023

1. Eduard Chmelár: Rekonštrukcia slovenských dejín. Formovanie slovenskej identity. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2021 (druhé vydanie 2022) Tisíce predaných kníh, to je bilancia bestselleru Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov z pera slovenského politológa a historika Eduarda Chmelára. Autor kreatívnym spôsobom predstavuje slovenskej [...]

Abrams M-1

Rusi sa desia západných tankov pre Ukrajinu. Sľubujú za ne milióny

30.01.2023 22:14

Spolubojovníci dostanú po pol milióna rubľov, smie ich byť však najviac desať.

Belgicko Brusel Nôž Útok

Útok nožom na bruselskej stanici si vyžiadal troch zranených

30.01.2023 21:25

Podozrivý útočník je polícii známy pre svoje "psychické problémy".

Eduard Heger / Boris Kollár / Richard Sulík /

Cirkus pred hlasovaním o termíne predčasných volieb: Kollár jún nepretlačil, Sulík nechce obísť Matoviča

30.01.2023 20:30

Výsledok? Stretnutie sa nakoniec uskutočnilo, no dohoda na termíne sa nezmenila.

F-4 (Phantom)

V Grécku sa zrútila stíhačka F-4, jeden z pilotov zahynul

30.01.2023 18:52

Stroje americkej výroby, ktoré sa označujú aj názvom Phantom, patria k najstarším v arzenáli gréckej armády.