Založ si blog

Vzostup a pád ideológie liberalizmu

Sú situácie, ktoré nenaplánujete. Musia sa stať. A tak sa stalo, že text, ktorý som písal pred dvomi týždňami nabral takú razantnú aktuálnosť, o ktorej sa mi ani nesnívalo. Ešte sa mi nestalo, že by text bol tak prorocký pre aktuálny spoločenský jav. Navyše som tento článok konzultoval s filozofmi, politológmi, historikmi, ale aj aktivistami a spisovateľmi, čo mu dáva vyššiu formu autenticity. Nie je iba prejavom môjho subjektívneho názoru, ale ide o opis objektívnych procesov, ktoré tvorí určitá ideológia a ktoré sa týkajú viacerých sfér spoločnosti.

Tento článok vychádza tesne potom, čo Facebook zrušil stránku poslancovi, ktorý bol legitímne, demokraticky zvolený 60 263 ľuďmi, príslušníkmi slovenského národa a menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Môžete s ním nesúhlasiť, môžete ho nenávidieť, môžete s ním polemizovať, ale nikto, podotýkam nikto nemá právo zrušiť celú jeho stránku len preto, že sa mu jeho názory nepáčia. Aby ste ma nebrali ako nekritického obhajcu, musím dodať, že marketingový spôsob politickej komunikácie odmietam nakoľko je prejavom hodnotovej vyprázdnenosti slovenskej politiky. Avšak robia to všetci a tento trend tu začal už pradávno vďaka prvoplánovo nenávistným stránkam (ktoré hlavný prúd nazýva satirické) a ktoré sú bez problémov spoločensky a aj Facebookom tolerované. Všimnite si, že nikto z tých veľkých moralistov vo verejnom mediálnom priestore nepoukázal na šikanu, nenávisť, ostrakizovanie ľudí. A deje sa to už roky. Je to v poriadku, lebo veď to sú „naši“ a tí môžu. Zásah do slobody slova akéhokoľvek legálne zvoleného poslanca je prejavom NEDEMOKRATICKÝM a TOTALITÁRNYM. Tento akt je prakticky dôkazom toho, o čom píšem vo svojom poslednom článku. Cenzúra je už oficiálna. Ideológia, ktorá vyšla z myšlienky slobody slova, svetonázoru, náboženského a politického presvedčenia a slobody tlače sa dostala do osídiel vlastných protirečení. Tento akt je neospravedlniteľný a iba dokazuje opodstatnenosť môjho článku, kde otvorene hovorím o totalitárnych praktikách ľudí, ktorí sa oháňajú otvorenou spoločnosťou a tzv. progresivizmom. A práve o zmutovanej forme liberalizmu, tzv. progresivizme, píšem v najnovších Slovenských národných novinách. Hoc som bol v článku pri používaní pojmov mimoriadne opatrný, od tohto týždňa sa pojem liberálny fašizmus stáva pojmom, ktorý bez akýchkoľvek pochybností naplnil svoj význam. Všimnite si, že najviac popierajú zmysluplnosť tohto pojmu tí, ktorí podporujú praktiky liberálneho fašizmu (cenzúra, cancel culture, cielená ignorácia vybraných naratívov, tichá podpora alebo relativizácia násilia voči ideovým oponentom atď.). Odvolávajú sa väčšinou na politologickú nezmyselnosť tohto termínu. Petr Drulák na otázku docenta Ladislava Hohoša, ktorý na diskusii predostrel tému liberálneho fašizmu a polticikej korektnosti ako kryptofašistickej praktiky odpoveď:

„Ak niekto používa pojem liberálny fašizmus, tak je pomerne optimista. Keď sa pozriete na tie fašistické režimy – pričom fašistickým v pravom slova zmysle bol iba taliansky, ale máme autoritatívne režimy v Španielsku, Portugalsku, ten nemecký sa do toho dá zaradiť, ale nacizmus bol predsalen niečo iné, ale – mali jednu spoločnú vec, že tam bola jasná vertikála moci, ktorú jasne garantoval vodca. A v okamihu keď ten vodca odišiel, tak ten režim sa vždy dostal do krízy. Tá vertikála je tam podstatná. Ten systém, ktorému čelíme dnes, tam nie je vertikála moci. Aj Keller v Bruseli nezistil, kto je ten vodca, kde je politbyro. A keď sa dneska cenzuruje, tak to tiež nie je tak, že tu je centrálne miesto, kde niekto rozhoduje. Je to geniálne decentralizované, je to centralizované na úroveň politickej korektnosti, sebacenzúry, strachu a nie je úplne jednoduché nájsť toho, kto je za to zodpovedný a keď ho odstránime bude to inak. Preto si myslím, že ak niekto hovorí termín liberálny fašizmu tak je optimista pretože si myslí, že keď sa do toho centra zabuší, tak bude všetko inak. Ale nebude. Je to difúzne, rozptýlené. Tieto veci v určitej miere popisoval Foucault, keď popisoval mechanizmu totalitnej moci. Ja skôr hovorím o liberálnom totalitarizme. Pojem liberálny fašizmus neodmietam z hľadiska normatívneho, ale preto, že to je ešte horšie. Takže to je tá moja jediná výhrada. A čo s tým robiť? Vždy prichádzajú udalosti a na základe udalostí jednáme a na tieto udalosti musíme byť pripravený. Moje heslo je pesimizmus intelektu a optimizmus vôle. Rozum nám hovorí, že to nemá žiadny zmysel, že to je všetko v háji a potom tu máme vôľu, ktorá je namierená k jednaniu.“ 

Ján Keller k tomu vtipne povedal: Ja pomerne často nazývam ľavicových liberálov neomarxistami a robím to z jediného dôvodu – aby som ich poškodil. Oni iba opakujú to, čo vzniklo v Paríži 68 a nové sociálne hnutia v 70. rokoch. … Teraz bude zaujímavé ako sa tí mladí budú nudiť, keď si nebudú mať čím zakúriť. A to bude impulz zamyslieť sa nad tým, o čo v ľavici išlo pôvodne.“ 

Článok si môžete prečítať v najnovších Slovenských národných novinách. Ďakujem šéfredaktorovi Marošovi Smolcovi za zaradenie tohto článku v plnej verzii. Na svoj blog uvádzam iba ukážku…

VZOSTUP A PÁD IDEOLÓGIE LIBERALIZMU,
ZÁSADNÁ KRITICKÁ ESEJ PRE SNN

Bezprostredne prežívame jeden z najväčších historických paradoxov

Pri diskusii s aktivistom a nezávislým novinárom Tomášom Bókom zaznelo, že každá ideológia sa môže zvrhnúť na totalitárnu, a je úplne jedno, či je to patriotizmus, komunizmus, konzervativizmus či liberalizmus. Pri poslednom zmienenom smere ide o jeden z najväčších historických paradoxov, ktorých sme svedkami práve v dobe, ktorú žijeme. Slovo liberalizmus pochádza od slova liberté (fr.) či liberty (ang.), teda slova, ktoré znamená slobodu či voľnosť. Liberté bolo zároveň jedným z troch hesiel francúzskej revolúcie popri rovnosti a bratstve (égalité, fraternité)…

■ OBSAH POJMU

Podľa anglickej Wikipédie je liberalizmus politickou a morálnou filozofiou založenou na individuálnych právach, slobode, súhlasu ľudu s legitimitou a autoritou vlády iba na základe slobodných volieb a slobody pred zákonom. Súčasťou liberálnych hodnôt by podľa anglickej Wikipédie, ktorá by mala predstavovať celosvetový konsenzus o tomto termíne, je podpora individuálnych práv (občianskych a ľudských), ale taktiež sekularizmus, vláda práva, politické slobody, sloboda slova, sloboda tlače, sloboda vierovyznania, súkromné vlastníctvo a trhová ekonomika. Tieto idey by sme mohli nájsť u filozofov J. Locka, J. S. Milla, A. Smitha, J. Benthama, Voltaira, Montesquieua a ďalších. Otázkou je, či tieto názory nepredstavujú skôr radikálny demokratizmus spojený s emancipáciou, ale to by bolo na ďalšiu esej. Z nejakých dôvodov k synonymám liberalizmu na Wikipédii zaradili aj liberálnu demokraciu, čo je v podstate (aj podľa filozofa M. Hausera) ideologická nadstavba liberalizmu (podobne ako kultúrna nadstavba v Gramsciho rozšírení marxizmu). Podľa iných definícií liberalizmus predstavuje zhovievavosť, zmierlivosť, toleranciu voči iným názorom a ideológiám či sústavu politických a ekonomických názorov spojených s myšlienkou pokroku. A tu sme pri zásadnom probléme, a to je osvietenská, filozoficko-dejinná predstava pokroku, ktorá predstavuje v podstate ideu spoločenského napredovania
k akýmsi vyšším etapám ľudského bytia. Prv než sa pustíme do komparácie pôvodných myšlienok liberalizmu s ich zmutovanou podobou v podobe tzv. progresivizmu, zastavme sa pri samotnom slove progresivizmus, resp. progres. Znamená dejinné napredovanie civilizácie, predstavu lineárneho alebo špirálového vývoja; je v podstate myšlienka, ktorá vyšla viac-menej z osvietenstva.

■ ZMUTOVANÝ PROGRES

Hneď na úvod si treba ozrejmiť, či by sme „progresívcov“ nemali nazývať iným, zmysluplnejším termínom, keďže je otázne, či ideológia, ktorú presadzujú, skutočne znamená pokrok a či nedehonestujeme samotnú ideu pokroku tým, že progresívcom toto slovo priznávame. Nuž, ale ako to pri slovíčkach a termínoch býva, tak aj iné slová, ktoré označovali pôvodne niečo vznešené, zmutovali a v praxi zvulgarizovali do podoby pejoratív. Politológ Eduard Chmelár používa termín „extrémny centrizmus“. Tento termín je síce presný, keďže skutočne ide o fanatických byrokratov udržujúcich status quo, na strane druhej termínu chýba razancia a je pre väčšinu národa nezrozumiteľný. Neskôr sa začali v súvislosti s praktikami progresívcov (ako napr. cenzurovanie, udávanie, šikanovanie a ostrakizovanie názorových oponentov) používať termíny ako liberálny fašizmus, na čo kritici reagovali, že ide o oxymoron. Ak by sme súdili prísne vedecky, politologicky tak áno, nemožno uvažovať o ideológii založenej na slobode s aplikovaním totalitárnych praktík. Na strane druhej liberalizmus zmutoval v podobe „progresívnej nadstavby“ do takej podoby, že po týchto praktikách skutočne siahol (cenzúra, ostrakizácia, násilie namiesto diskusie v prípade pouličných stretov a vrchol je otvorená podpora fašizmu alebo jeho bagatelizovanie v kontexte antikomunizmu alebo cieleného šovinizmu). Môžeme ho teda nazývať liberálnym fašizmom? Iba ak by sme pripustili vyššie uvedenú tézu, že každá ideológia môže skĺznuť do fašizujúcich, totalitárnych praktík.

Docent Pavlík písal o akomsi liberálnom internacionalizme, ja by som skôr písal o radikálnom kozmopolitizme, ktorý sa prejavuje v ideológii priaznivcov euroatlantickej integrácie a multikulturalizmu. V USA tento smer reprezentuje demokratická strana, v Európskej únii väčšina centristických strán (tak falošne ľavicových, ako aj pravicových) reprezentujúcich záujmy tzv. liberálneho kapitalizmu s globalizujúcimi tendenciami. Lenže ako som už vyššie písal, sporné je aj označenie liberálny, tak ako aj progresívny. A to je azda najväčší paradox toho, o čom je tento článok.

■ ZÁMORSKÝ IMPORT

Taktiež existuje termín libertarianizmus, ktorý je v podstate synonymom neoliberalizmu (reprezentujú ho v podstate tí istí predstavitelia ako Hayek, Randová, Nozick, Friedman, Rothbard) a stavia sa do pozície nasledovníka pôvodného ekonomického liberalizmu. Používa sa najmä v Amerike. V politickej praxi neoliberalizmus reprezentujú ľudia ako Reagan či Thatcherová a najmä v Amerike sa miešal tiež s konzervativizmom. Na Slovensku boli typickými politickými predstaviteľmi tohto smeru politici ako Mikloš, Dzurinda či Kaník a priamo súvisí s privatizáciou, dereguláciou trhu, odstránením sociálneho štátu atď. Tento smer v podstate usiluje o absolútnu dereguláciu a v extrémnej podobe, ako je napríklad Nozickova utópia, možno hovoriť aj o anarchokapitalizme. Rozdiely medzi progresivistickým liberalizmom a neoliberalizmom (libertarizanizmom) sú iba čiastočné. Progresivisti predstierajú aj záujem o sociálne práva, lenže iba pre menšiny a iba v mantineloch politickej korektnosti. Existuje časť libertariánov, ktorí však rešpektujú slobodu slova, tlače a odmietajú politickú korektnosť (v Českej republike sú to ľudia, ako napríklad Václav Klaus), a dokonca prešli určitým vývojom k antiglobalistickým pozíciám a úsilí o národohospodárstvo (vytvorenie národnej kapitálotvornej vrstvy). Na Slovensku však takých skôr nemáme, a ak áno, tak ide o raritu. Taktiež treba dodať, že libertarianizmus má aj svoj ľavicový variant, ktorý reprezentuje napríklad Noam Chomsky. Ten predpokladá spoločnosť kooperujúcich samospráv s minimálnym zásahom štátu alebo neexistenciou štátu. Ale vráťme sa k tzv. progresivizmu

■ IDEOVÉ KORENE

Kde hľadať ideové korene progresivistickej ideológie? Azda najbližší filozof súčasným fanatikom a ideológom progresivizmu je Karl Reimund Popper s jeho koncepciou tzv. otvorenej spoločnosti, ktorá je otvorená, samozrejme, iba pre ľudí s jediným správnym názorom (názorom kozmpolitných transatlantických centristov bez identity, bez ideí). Všetci ostatní (národniari, socialisti, komunisti, kresťania, nekozmopolitní sociálni demokrati s pro-národným zmýšľaním) sú pre otvorenú spoločnosť nepriatelia. V podstate ide o hodnotové vyprázdnenie a pokus o vytvorenie akejsi multi-kulti, kozmopolitinej konzumnej spoločnosti, ktorá vcelku nemá nijaký vyšší cieľ okrem udržania utópie otvorenej spoločnosti, teda extrémneho centrizmu.

Prejavy tejto ideológie sa dostávajú prakticky do všetkých sfér spoločnosti, kde sú vyraďovaní národniari, komunisti, socialisti, kresťania či osobnosti, ktoré zásadným spôsobom kritizujú spoločenský systém. Vzniká tak akási šedá zóna tém, o ktorých sa nehovorí, ktoré sú vyradené z verejnej diskusie a dominantná ideológia sa navonok tvári, že tieto témy neexistujú alebo ich bagatelizuje. Popper v rámci svojej vedeckej teórie písal o tzv. falzifikácii. Túto teóriu použil aj na spoločenský systém. Odmietol preto v postmodernistickom duchu všetky utópie a ideológie pod zámienkou vytvorenia akejsi nadideologickej teórie otvorenej spoločnosti, ktorá je však sama osebe tiež utópiou a ideológiou. Problémom však je, že ak Popper odmietol princípy národnej identity, ako aj princíp usilovania sa o sociálne spravodlivú spoločnosť ako príčiny tragédií 20. storočia, tak z hľadiska jeho teórie falzifikácie by bolo nutné odmietnuť aj liberálnu demokraciu, ktorá tiež aplikuje totalitárne, represívne, despotické prejavy.

Citujme samotného Poppera: „Aby demokracia mohla s totalitarizmom bojovať, musí napodobniť jeho metódy a tak sa sama stať totalitnou.“

Možno to pán Popper myslel s ľudstvom dobre a chcel predísť extrémom, no jeho fanatickí nasledovatelia v poslednom čase páchajú to isté, čo pokrivení nasledovníci Marxa (napríklad byrokrati a centralisti z československých päťdesiatych rokov, maoisti počas kultúrnej revolúcie v Číne alebo fanatici z Kambodže) či pokrivení nasledovníci Ježiša Krista, ktorí v histórii zneužili peknú ideu kresťanstva na lynčovanie, mučenie a zabíjanie, čo sám Kristus principiálne odmietal. Tak sa idea otvorenej spoločnosti môže zvrhnúť na rovnakú totalitu, voči akej sa vyhraňuje.

■ V OSÍDLACH PROTIREČENÍ

S matičným historikom Radoslavom Žgradom sme prišli na nový termín – spreneverený liberalizmus, teda liberalizmus, ktorý sa spreneveril vlastným ideovým východiskám. Problémom však je, že každá ideológia sa v podstate môže vlastným dialektickým vývojom spreneveriť sama sebe, ale to je zase na inú úvahu. Aj argumenty predstaviteľov sprenevereného liberalizmu podliehajú určitému dialektickému protirečivému vývoju. Kým okolo roka 2015 aktivisti, ako trebárs Juraj Smatana v diskusiách zameraných na ostrakizáciu ideových oponentov, argumentovali, že máme slobodu slova, nikto sa nám nevyhráža, nikto nás necenzuruje a že práve toto by nebolo možné v neliberálnych spoločenstvách, tak dnes ospravedlňujú boj proti slobode slova v mene boja proti tzv. dezinformáciám či hoaxom. Nikto nespochybňuje, že v časoch slobodného internetu skutočne vznikajú aj dezinformácie a hoaxy, lenže problémom je, že sa k tejto téme pristupuje selektívne a v presnom súlade s ideológiou otvorenej spoločnosti (teda so zámerom likvidácie ideových oponentov).

Celý rok 1989 nebol v podstate o ničom inom než o volaní po pluralite a slobode slova. Logicky sa tak dostávame do situácie, keď sa spreneverený liberalizmus dostal do osídiel vlastných protirečení. Slovo liberalizmus dostáva nespravodlivým spôsobom neadekvátny kontext.

Záverom treba dodať, že spreneverený liberalizmus, pseudoliberalizmus, fejkový liberalizmus, progresivizmus alebo extrémny centrizmus je až extrémistickou a pre spoločnosť nebezpečnou ideológiou. Prejavuje sa prakticky vo všetkých sférach spoločnosti a azda najviac škodí kultúre, ktorú robí uniformnou. V budúcnosti sa „progresivizmus“ môže stať zdrojom šialeného despotizmu, čoho postupne začíname byť všetci svedkami. Títo ľudia sú v mene politickej korektnosti schopní vypáliť celú planétu v jadrovej vojne a považovať to za morálny akt, ako napokon uviedol istý finančník, filantrop a ideológ: „Väčšina z nás akceptuje myšlienku, že nakoniec musíme zomrieť, ale považujeme za samozrejmosť, že naša civilizácia prežije. V kontexte tohto konfliktu to tak nemusí byť.“

A tak sme sa dostali k podstate extrémnosti tejto ideológie – je schopná zničiť celú planétu v mene svojej angažovanosti. Ak by sme hľadali slovenských predstaviteľov tejto ideológie, stačí sa zamyslieť nad tým, kto v našej slovenskej spoločnosti zúrivo presadzuje protinárodné, protisociálne, militantné a neprirodzene fanatické názory na budúce smerovanie spoločnosti.

Celý článok si môžete prečítať v Slovenských národných novinách, ktoré vyšli práve dnes.

PS, žiadne PS

Nech žije generál, nech žije General Buck Turgidson

28.01.2023

Priatelia moji, dneska nenapíšem nič. Pochopíte z videa.

27. januára odišiel minister kultúry a básnik Miroslav Válek (ukážka zo štúdie v Dotykoch)

27.01.2023

„KAŽDÁ UDALOSŤ NA SVETE SA DOTÝKA AJ NÁS – O TOM SOM PRESVEDČENÝ. A BÁSNIK MUSÍ NÁJSŤ ONEN STYČNÝ BOD, KDE SA STRETÁVA INDIVIDUÁLNE A KOLEKTÍVNE.“ – MIROSLAV VÁLEK (* 17. 6. 1927, Trnava – † 27. 1. 1991, Bratislava) 27. januára v roku 1991 zomrel vo veku 63 rokov utrápený a v tom čase aj spoločensky vylúčený Miroslav Válek. Pripravil som rozsiahlu štúdiu [...]

Čo čítať z kníh vydaných v roku 2022 (z ANKETY SLOVA VAŠA NAJLEPŠIA KNIHA 2022 a dva bonusy)

25.01.2023

1. Eduard Chmelár: Rekonštrukcia slovenských dejín. Formovanie slovenskej identity. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2021 (druhé vydanie 2022) Tisíce predaných kníh, to je bilancia bestselleru Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov z pera slovenského politológa a historika Eduarda Chmelára. Autor kreatívnym spôsobom predstavuje slovenskej [...]

Belgicko Brusel Nôž Útok

Útok nožom na bruselskej stanici si vyžiadal troch zranených

30.01.2023 21:25

Podozrivý útočník je polícii známy pre svoje "psychické problémy".

Eduard Heger / Boris Kollár / Richard Sulík /

Cirkus pred hlasovaním o termíne predčasných volieb: Kollár jún nepretlačil, Sulík nechce obísť Matoviča

30.01.2023 20:30

Výsledok? Stretnutie sa nakoniec uskutočnilo, no dohoda na termíne sa nezmenila.

F-4 (Phantom)

V Grécku sa zrútila stíhačka F-4, jeden z pilotov zahynul

30.01.2023 18:52

Stroje americkej výroby, ktoré sa označujú aj názvom Phantom, patria k najstarším v arzenáli gréckej armády.

Ukrajinskí dobrovoľníci na vojenskom výcviku v Británii. Navštívil ich Ben Wallace

Varovanie amerického generála: Briti už nemajú špičkovú armádu ako USA či Rusko

30.01.2023 18:45

Britská armáda už nenesie štatút prvotriednej armády ako tá americká, ruská alebo francúzska, varoval Bena Wallacea nemenovaný americký generál.