Blog Lukáša Perného

„Naše osobné lósy a osudy v návaloch vekov budú isto rozmanité, ale čože nám tu do osobnosti, keď ide o celok. Ja, kdyby dnes prišlo umreť, vďačne rozlúčim sa so svetom, lebo môžem povedať, že som videl vek slovenskej slávy a slobody… Toto nech vás poteší.“
– Jozef Miloslav Hurban, list Samuelovi Jurkovičovi počas revolúcie 1848

V sobotu 19. marca 2022 sme si pripomenuli 205. výročie narodenia prvého predsedu Slovenskej národnej rady, vydavateľa Slovenských pohľadov, spoluzakladateľa Tatrína, spisovateľa, novinára, kritika, historika, politika, evanjelického kňaza, národného buditeľa,vedúcu osobnosť Slovenského povstania 1848 – 1849, organizátora národného hnutia, životopisca Ľudovíta Štúra, spoluzakladateľa Matice slovenskej, spisovateľa, novinára, kritika, historika, politika, evanjelického kňaza, národného buditeľa – Jozefa Miloslava Hurbana (* 19. marec 1817, Beckov – † 21. február 1888, Hlboké). Obec Beckov si toto výročie pripomenula spomienkovou oslavou, ktorej súčasťou boli služby božie v evanjelickom kostole, vernisáž Sláva národa hodná obeti (projekt Domu Matice slovenskej v Prievidzi), zasadenie Hurbanovho stromu a taktiež položenie vencov k pamätnej tabuli na evanjelickej fare.

Hurban patrí k významným bojovníkom za národné práva Slovákov a tiež k významným osobnostiam slovenského literárneho života 19. storočia. Položil základy slovenskej literárnej historiografie, stál pri vzniku a spoluparticipoval na významných dokumentoch od Nitrianskych žiadostí po Memorandum národa slovenského, spoluzakladal Maticu slovenskú, organizoval ochotnícke divadelné predstavenia, spolutvoril Slovenské divadlo nitrianske a spolu so Samuelom Jurkovičom stál aj pri vzniku prvého družstva v Európe. Vydával tiež literárne almanachy, organizoval čitateľské krúžky, redigoval cirkevné časopisy a venoval sa tiež ľudovýchove a osvete (nedeľné školy, spolky miernosti). Bol aktívnym členom tajného spolku Vzájomnosť. Je po ňom dokonca pomenovaná planéta (3730) Hurban.

Historik a politológ Eduard Chmelár o Hurbanovi na sociálnych sieťach napísal: „Hurban bol predovšetkým vášnivým bojovníkom, ktorý žil pre veľkú ideu ľudskej slobody. Kým Štúr bol otcom národa, Hurban bol jeho rytierom. Štúr bol veľkou ušľachtilou dušou, ideológom a morálnou autoritou, kým Hurban bol rodený politik a bojovník. Medzi nimi bol asi taký rozdiel ako medzi kráľom a premiérom. Štúra zastihli revolučné časy nepripraveného, sám by nedokázal veliť ani stotine – skutočným vodcom povstania bol práve Hurban.“

Hurban sa narodil v rodine evanjelického farára, vzdelanie získal najprv u otca, neskôr v mestskej škole v Trenčíne a napokon na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom. Spolu so Štúrom bol najaktívnejším členom Spoločnosti česko-slovenskej a Ústavu reči a literatúry československej. Zúčastnil sa stretnutia štúrovskej mládeže na Devíne, kde prijal slovanské meno Miloslav. Evanjelickým kňazom sa stáva v roku 1840 a pôsobil ako evanjelický kaplán v Brezovej pod Bradlom a neskôr v Hlbokom. S herečkou Aničkou Jurkovičovou, dcérou zakladateľa družstevníctva a národného buditeľa Samuela Jurkoviča, mal štyri dcéry a päť synov, pričom jeden z nich bol významný spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský.

Ideovo bol pôvodne stúpencom Jána Kollára (písal v biblickej češtine), no pod vplyvom Štúra a Hodžu vzniklo rozhodnutie prijatia stredoslovenského nárečia ako základu celonárodného spisovného slovenského jazyka pre zjednotenie národného hnutia a tak v druhom vydaní almanachu Nitra uviedol novú spisovnú slovenčinu. V rokoch 1848 až 1849 sa stal jednou z hlavných postáv Slovenského povstania, participoval na tzv. Nitrianskych žiadostiach a Žiadostiach národa slovenského. Stal sa spolupredsedom prvého národnopolitického orgánu – Slovenskej národnej rady. Neskôr bol na Hurbana vydaný zatykač a odchádza do českých krajín. Angažuje sa na Slovanskom zjazde v Prahe, zúčastňuje sa pražského povstania a po jeho potlačení sa presúva do Chorvátska a Srbska. Po víťazstve kontrarevolúcie bol odstavený od politického života a dostáva sa pod policajný drobnohľad. Následne sa zameral na teologické štúdium a v roku 1860 získal tituly PhDr. a ThDr. h. c. Stáva sa spolutvorcom Memoranda národa slovenského a stal sa zakladajúcim členom a výborníkom Matice slovenskej. Po smrti Karola Kuzmányho sa stal načas superintendentom evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Neskôr bol opätovne väznený pre politické články. Postavil sa proti zatvoreniu slovenských gymnázií a Matice slovenskej a spracoval rozsiahly životopis Ľudovíta Štúra a historické texty o slovenskom povstaní. Zomiera 21. februára 1888 v Hlbokom.

Filozoficky bol podobne ako Štúr ovplyvnený nemeckou klasickou filozofiou, predovšetkým Hegelovou filozofiou dejín. Filozof Rudolf Dupkala v tomto kontexte (v knihe Štúrovci a Hegel) píše:

„O prvé (pozitívne) kontakty Hurbana s Hegelovou filozofiou sa pričinil – čoskoro po svojom návrate z Nemecka – Ľudovít Štúr ovplyvňovaný len kantovcom M. Gregušom, ktorý mu prednášal filozofiu na evanjelickom lýceu v Bratislave a fichteovcom P. Marečkom, ktorý ho zasväcoval do tajov Fichteho filozofie na fare v Brezovej.. Kontakt s Hegelovou filozofiou, ktorý už v roku 1839 Hurbanovi sprostredkoval český hegelovec F. M. Klácel, nemal pozitívne vyústenie. Naopak. Hurban vtedy Hegelovu filozofiu – pre jej „špekulatívne teoretizovanie“ – odmietol. Vzťah Hurbana k Hegelovi prešiel – počas jeho tvorby – vývinom, v ktorom možno vyčleniť dve základné etapy: 1. etapu aplikačnej recepcie Hegelovej filozofie; 2. etapu odmietania, resp. negácie tejto filozofie. V prvej etape sa Hurban snaží s Hegelom vyrovnať viac menej ako filozof, resp. filozoficky. V druhej etape už Hegela reflektuje predovšetkým ako teológ, resp. teologicky. Na pozadí filozofického vyrovnávania sa Hurbana s Hegelom formoval sa aj jeho vzťah k filozofii vôbec. Chápe ju ako univerzálnu „vedomosť“ o prejavoch ducha v prírode i v ľudskej spoločnosti, ktorá je potrebná tak pre jednotlivého človeka, ako aj pre celé národy. Dominantnú kategóriu Hegelovej filozofie, ktorou je absolútna idea, resp. absolútny duch, Hurban prezentuje ako vnútorne dynamické a tvorivé bytie. … Hurbanov hegelianizmus sa prejavil tiež v jeho názoroch na dejiny. Svetové dejiny Hurban chápe – v nadväznosti na Hegela – ako proces napredovania svetového ducha v uskutočňovaní, resp. uvedomovaní si slobody atď. … Po potlačení národného hnutia štúrovcov v r. 1849, nástupe Bachovho absolutizmu a predovšetkým po smrti Ľ. Štúra, sa Hurban stále výraznejšie identifikuje s teológiou a z dogmaticko-teistických pozícií prehodnocuje aj svoj pôvodný vzťah k Hegelovi. Na sklonku života sa Hurban dostáva pod vplyv poľskej mesianistickej filozofie a Schellingovej teozofie.“

Hurban bol mimoriadne činný aj v literárnej oblasti, predovšetkým v realistických poviedkach ako Korytnické poháriky, Od Silvestra do Troch kráľov; písal tiež osvetové texty ako Slovo o spolkoch miernosti a školách nedeľných; publicistické texty, spravodajstvo; cestopisné reportáže (Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách) a taktiež spomínané historické texty a biografiu Štúra. Písal teda literárno-historické štúdie, kritiky, recenzie, úvodníky, fejtóny, komentáre, správy i glosy. Podrobná analýza Hurbanovej literárnej tvorby by si zaslúžila samostatný vedecký článok. Veľká časť jeho diela je zdigitalizovaná v Zlatom fonde Denníka SME.

Slovensky filozof a literárny kritik prof. Dalimír Hajko o Hurbanovi v knihe Slovenské provokácie napísal: „Hurbanov zmysel pre humor a pocit radosti zo života boli vždy priamo úmerné jeho činom, jeho húževnatosti a bojovnosti… Vynikali najmä v dobe jeho mladosti, plnej nádejí a túžob, v neskoršom dospelom, zrelom veku získavali skôr bolestný odtieň trpkej irónie alebo satirického videnia slovenského sveta a nádych kritiky ľudí v ňom, aby napokon v starobe nadobudli charakter neradostného duševného zážitku, neriešiteľnej trpkosti, málo vľúdneho sarkazmu poznačeného bolesťou, nedôverou, ba niekedy až tichým zúfalstvom. Ale staroba už býva taká…“

Význam Jozefa Miloslava Hurbana je pre slovenské dejiny monumentálny. ROK ODKAZU ŠTÚROVCOV, ktorý vyhlásila MATICA SLOVENSKÁ, je teda vhodnou príležitosťou aj pre pripomenutie jeho ideového odkazu. Hurbana si Matica slovenská dôstojne uctila aj v minulosti. Pri príležitosti 200. rokov narodenia (2017) tejto významnej osobnosti vydala Matica slovenská v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom graficky elegantnú brožúru s názvom Sláva národa hodná je obeti. Dvestoročnica Jozefa Miloslava Hurbana, ktorej autorom je Dr. Pavol Madura a taktiež v tomto roku vyšla monografia docenta Pavla Pareničku s názvom Štúr a Hurban, myšlienka a čin.

Hurban bol okrem literáta a národného buditeľa aj politik (slovo, ktoré sa dnes stalo takmer nadávkou). A bol to politik, ktorý pre tento národ aj veľa vybojoval. Založil Slovenskú národnú radu, ku ktorej sa hlási aj NRSR. V tejto súvislosti mi nedá otázku, čo tu zostane o 205. rokov po dnešných politikoch? Odpovedzte si sami.

Vyšlo aj na Matica.sk