Blog Lukáša Perného

V roku 2018 si svet pripomenul 540. výročie narodenia Thomasa Mora, ale aj vznik Všeobecnej deklarácie ľudských práv schválenou OSN. Odkaz Thomasa Mora je relevantný nielen pre sociálnu filozofiu, ale aj pre filozofiu práva a politickú filozofiu. Mnohé z týchto sociálnych a občianskych práv naznačil práve Thomas More v známom diele Utópia, ktoré je deskripciou projekcie ideálnej spoločnosti umiestnenej na neznámom ostrovnom štáte založenom na kolektívnom vlastníctve a redistribúcii produktov spoločnej práce. Vo svete prehlbujúcej sa nerovnosti, ktorý stojí pred rizikom novej svetovej krízy sa stávajú myšlienky Thomasa Mora opätovne aktuálne.

Ospravedlňujem sa za slabú kvalitu zvuku.

POZRI AJ: Z knižnice utopického socializmu: Thomas More – Vizionár utópie

Thomas More v beletristickom diele projektuje ideál solidárnej, spravodlivej a demokratickej spoločnosti, založenej na prerozdeľovaní spoločne (spoločnou prácou) kreovaného kolektívneho blahobytu. Utópia je federáciou malých mestský štátov, komunít, ktoré vzájomne kooperujú. Keďže existuje priama distribúcia, nevzniká vykorisťovanie, a tým pádom nevzniká ani nadprodukt. Idea sociálnej spravodlivosti je v Morovom diele viazaná na kolektivizmus a komunitárne hodnoty.

Thomas More v Utópii predložil koncept spravodlivosti viazanej na redistribúciu kolektívneho blahobytu pre všetkých občanov spoločnosti podľa potrieb. Kolektív, solidarita a spoločná práca ako cnosť definujú hodnotové zakotvenie obyvateľov ostrovného štátu. Thomas More ponúkol pomerne široký rozsah aplikácie sociálnej spravodlivosti do spoločenskej praxe od práva na prácu, cez bezplatné vzdelanie, povinnosť štátu postarať sa o chorých, starých a bezvládnych až po garantovaný pracovný čas.