Blog Lukáša Perného

Aké praktické alternatívy ponúkajú anglo-americkí sociálni filozofi – uvedenie novej knihy Lukáša Perného „Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie“ s  osobnosťami ako Juraj Janošovský, Vladimír Manda, Ladislav Hohoš a Lubos Blaha, Roman Michelko a ďalšími; Inštitút ASA, 3. december 2018
Link na knihu http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Perny1

Celá verzia príhovoru:

Hlavnou motiváciou pri písaní tejto, v poradí tretej knihy, bola predovšetkým túžba zosystematizovať poznatky, ktoré na poli sociálnej filozofie konzultanti vybádali. Výborne to vystihol Juraj Janošovský, ktorý hovoril o akomsi inventári, bilancii alebo sumarizácii poznatkov. Napísanie tejto knihy mi trvalo celý rok intenzívnej práce. Počas tohto roka som poctivo študoval primárne, aj sekundárne zdroje. Hlavnou úlohou knihy je oboznámiť vedeckú obec informáciami o súčasnom anglo-americkom diskurze sociálnej filozofie v dialógu medzi egalitárnym liberalizmom, komunitarizmom a neomarxizmom. Teda poskytnúť čitateľovi na pomerne krátkom priestore maximum dôležitých informácií pre ďalšie štúdium. Nápad, zosumarizovať anglo-americkú filozofiu vzbĺkol z dvoch prameňov: prvým bola idea profesora Belása, napísať komparatívnu štúdiu medzi angloamerickým chápaním sociálnej filozofie a nemeckou klasickou filozofiou, teda konkrétne I. Kantom. Pre napísanie takejto štúdie bolo nutné zmapovať a prečítať množstvo literatúry a tak postupne texty začali pribúdať, až z toho vznikol materiál na základ knihy. Druhý zdroj bola situácia, kedy som sa snažil nájsť podobnú knihu, ktorá vznikla v slovenskom prostredí. Zistil som, že poznatky, ktoré potrebujem pre výučbu sociálnej filozofie sú roztrúsené a fragmentované po rôznych monografiách, štúdiách, internetových časopisoch, prednáškach a podobne. Preto som sa rozhodol, že vypracujem text, ktorý bude prakticky slúžiť aj ako didaktická pomôcka, aj ako monografia. Ako prvého som pri pomoci výberu autorov pre túto knihu oslovil Ľuboša Blahu.

Lukáš Perný (autor), moderátor Juraj Janošovský, posudzovateľ knihy, filozof Vladimír Manda

Myslím si, že sa mi tento zámer vydaril a čitateľ nájde nielen základné informácie o vybraných autoroch, ale aj ďalšie interpretácie, ktoré boli už predmetom hlbšieho štúdia a napokon dodatočné kapitoly, v ktorých sa venujem v krátkosti dejinám sociálneho myslenia a praxi sociálnej filozofie v kontexte sociálno-politického boja za realizáciu občianskych a sociálnych práv od 19. storočia po súčasnosť.

Hlavnou témou diskusie bude otázka, či ponúkli autori anglo-amerického diskurzu štrukturálne riešenia stále sa zväčšujúcich problémov súčasnej spoločnosti, predovšetkým problému sociálnej nerovnosti. V knihe sa okrem známych autorov (ako napr. egalitárni liberáli Rawls, Berlin, Dworkin, komunitaristi Taylor, MacIntyre, Sandel, Walzer a neomarxisti Peffer, Cohen, Jameson, Wallerstein) vyskytujú aj ďalší významní, ale na Slovensku pomerne neznámi autori (Jacques Fresco, Cockshott a Cottrell, Peter Joseph). Odpovede na otázky, ktoré sú predmetom prezentácie spojenej s diskusiou sa nachádzajú v závere mojej knihy. Nie som ten typ autorov, ktorý sa zameriava na abstraktné teórie. Snažím sa z každej abstraktnej teórie nájsť to, čo sa reálne dá aplikovať v praxi. Čiže sumárne, ak anglo-americkí autori hovoria o redistribúcii a progresívnom zdanení, nehovoria nič nové, pretože o tom písal už v 18. storočí Jean Jacques Rousseau v Rozprave o politickej ekonómii. Ak hovoria o ekonomickej demokracii, tak Robert Owen či Samuel Jurkovič tieto vízie aplikovali v praxi už v 19. storočí. Ak hovoria o realizácii sociálnych práv a práva na dôstojný život v zmysle naplnenia materiálnych a duchovných potrieb, tak sa to v kontexte odstránenia chudoby a nezamestnanosti podarilo v praxi právnikovi, organizátorovi SNP, prezidentovi, ale aj plodnému autorovi Gustavovi Husákovi v Československu, a to aj napriek mnohým chybám bývalého režimu, ktoré nesporne boli. Ak hovoria o trhovom socializme, ten bol predsa prítomný v Titovej Juhoslávii. Skutočnou novinkou je kyberneticky plánovaná ekonomika, tento experiment ešte v dejinách nebol aplikovaný a je veľkou výzvou, vzhľadom na technológie, ktoré máme, ako by mohol dopadnúť. Taktiež je napriek mnohým výhradám ako unifikácia života, veľmi inšpiratívna zdrojová ekonomika Fresca (aj keď jej chýba ekonomický základ) myšlienka trvalo-udržateľných samoobnovujúcich sa a environmentálne nezaťažujúcich sa komunít je veľkou výzvou pre budúcnosť. Ďalšou tézou, ktorá bude pre budúcnosť planéty Zem aktuálna je problematika nadprodukcie vyčerpanie zdrojov, čoho následkom sú environmentálne problémy, o ktorých píšu ekosocialisti.

Za najvýznamnejšieho teoretika liberálneho prostredia považujem rozhodne Isaiaha Berlina, predovšetkým pre jeho teóriu negatívnej a pozitívnej slobody. Za najinšpiratívnejšie považujem zo západného prostredia rozhodne komunitaristické diela, ktoré podobne ako napríklad francúzsky filozof Lipovetsky, popisujú úpadok súčasnej západnej kultúry, jej individualizáciu, konzumerizmus, odcudzenie a vyprázdnenosť. Komunitaristi hľadajú únik v budovaní kolektívnych väzieb, rodiny, národa, spoločného náboženstva a kultúrnych tradícii. V dobe odcudzenej globalizovanej spoločnosti je to mimoriadne aktuálne. V knihe dva krát citujem MacIntyreov výrok o budovaní malých ostrovčekoch pozitívnej deviácie v dobe temna, ktoré prežijú dobu barbarstva a uchovajú civilizačné hodnoty. V tomto duchu sa inšpirujem aj v praxi pri budovaní komunity DAVu DVA, v ktorej sa snažím integrovať tých najinteligentnejších ľudí so sociálnym cítením, ktorí na Slovensku sú a mnohí z nich sú aj v tejto sále prítomní. Čo sa týka tretej kategórie – neomarxistov, tak tých by som rozdelil na dve kategórie. Jedna časť, je až príliš zaťažená liberalizmom a uprednostňovaním negatívnej slobody (po tvrdom prenasledovaní počas maccarthyzmu je to aj nutná obrana) a v stanovení alternatív majú minimalistické, i keď pre súčasnú odcudzenú dobu viac realistické ciele (Peffer, Cohen), a druhá, viac nadväzujúca na Marxove myšlienky, vníma svet historicko-dialekticky a ekonomicky (Jameson, Wallerstein). Domnievam sa, že pre budúcnosť budú zo západných autorov najaktuálnejší práve komunitaristi a niektorí neomarxisti, hoc toto slovo získalo v súčasnosti vďaka novej ľavici veľmi negatívne konotácie. Komunitaristi kritizujú odcudzený svet z hľadiska kultúrneho, morálneho, neomarxisti z ekonomického a sociálneho.

Ale opäť… Nemôžem sa ale ubrániť tomu, že súčasní angloamerickí autori vynachádzajú to, čo bolo už dávno vynájdené. Stačí si prečítať diela Platóna, sociálnu filozofiou Rousseaua, utopistov (Mora, Campanellu, Fouriera, Owena), Marxa či dokonca slovenské rozprávky a povesti, aby sme našli normatívne východiská pre budovanie spravodlivej spoločnosti. Idea redistributívnej spravodlivosti je prítomná nielen v diele Thomasa Mora, ale aj v Skutkoch apoštolov, v náznakoch už u Platóna a priamo ju pomenováva Thomas Hobbes a normatívne požaduje Rousseau.

Za najväčší prínos anglo-americkej tradície považujem snahu racionálne zdôvodniť filozofickú obhajobu rovnosti, sociálnej spravodlivosti a kritiku vykorisťovania z morálno-filozofického hľadiska. Inovatívnymi sú teda anglo-americkí autori predovšetkým analytickým prístupom, ktorý je veľmi užitoční pri argumentáciách a diskusiách o sociálnej spravodlivosti s ľuďmi, ktorí popierajú sociálne a občianske práva. Otázkou však je, do akej miery je diskusia s extrémne pravicovými liberálmi, predovšetkým v dnešnej dobe taktík hatespeech účinná. Rawls predpokladá pri svojej argumentácii oponenta, ktorý je prístupný racionálnym argumentom a serióznej diskusii. Neraz som sa však stretol s tým, že oponenti neboli ani teoreticky podkutí, no namiesto argumentov prevažovali nenávistné, výsmešné či iracionálne hysterické reakcie. V takom prípade je diskusia viac-menej stratou času.

Vydanie knihy je vždy jedna z najväčších slávností v živote autora. V prvom rade sa chcem v tejto príležitosti poďakovať vedeniu Prešovskej univerzity a Filozofickej fakulty, ktorá ctí akademickú slobodu, a vydala knihu, v ktorej vyjadrujem v úvode a závere aj normatívne, a kritické pohľady na súčasný globálny politický systém. Samozrejme, dodávam, že dostatočne odargumentované výskumami renomovanýmmi autormi od Thomasa Pikettyho až po oficiálne štatistiky OSN. 

Svoj výskum na poli sociálnej filozofie touto knihou rozhodne nekončím. Veľmi rád by som sa spolupodieľal na skoncipovaní podobnej knihy, ktorá by sumarizovala nemeckú a francúzsku sociálnu filozofiu, no predovšetkým to, čo je nám všetkým najbližšie, teda sociálnu filozofiu slovanského sveta. Ladislav Novomeského, o ktorom som písal svoju druhú knihu, považujem v tomto smere za vizionára. Vo svojom sociálnom, kultúrnom, geopolitickom a politickom kontexte zavŕšil teoretické snahy zdôvodniť sociálne oslobodenie celého slovanského sveta na filozoficko-dejinných základoch. Novomeský nachádza silné inšpirácie v sociálnom programe slovenskej národnej revolúcie 19. storočia. Dokonca, musím povedať, že vo svojich víziách podobných kultúrnej revolúcii Antonia Gramsciho aplikovaných na slovanský svet predbehol aj súčasných renomovaných západných autorov. Preto ma štúdium anglo-americkej sociálnej filozofie opäť vrátilo k záujmu o slovenské a slovanské prostredie. Okrem toho pracujem už druhý rok na knihy Dejiny sociálnych utópií.

Uvedenie knihy. Zľava Ľuboš Blaha, Lukáš Perný, Juraj Janošovský, Vladimír Manda

Na záver chcem ešte pripomenúť, že vzhľadom na počet 110 ks fyzicky vytlačených kníh, dal som povolenie zverejniť knihu pre širší počet čitateľov aj online na stránkach Digitálnej knižnice Univerzitnej knižnice v Prešove. Nesúhlasím s tvrdeniami, podľa ktorých je napísanie podobnej knihy menejcennejšie než text, ktorý prináša niečo nové. Nájsť poriadok v stovkách kníh, autorov, teórii, a vytvoriť v tomto chaose systém je častokrát ťažšie, než popísať prázdnu stranu myšlienkami bez citovania. Nie každý človek má čas prečítať stovky článkov a kníh vybraných autorov, no zároveň ak chcel získať elementárny prehľad, dodnes nebola podobná kniha (alebo aspoň o nej neviem) prítomná.

Neverím v originalitu myšlienok. Žijeme v dobe informačného pretlaku, všetko už bolo povedané a ako som už pripomenul, ani anglo-americkí autori neprinášajú nič nové, čo by napríklad náš slovanský svet už nepoznal v dávnych dejinách. Na ťažké otázky niekedy postačí zdravý sedliacky rozum. Vždy si spomeniem na Wericha v rozprávke Cisárov pekár a pekárov cisár, kde je v podstate úplne jednoduchou formou ukázané, čo ej to sociálna spravodlivosť. Niekedy mám pocit, že v akademickom prostredí, a to je aj vlastná sebakritika, nám ide o čo najsofistikovanejšie vyjadrenie jednoduchých myšlienok. Myslím, že to bol Egon Bondy (a samozrejme pred ním dávno Rousseau), ktorý povedal, že úlohou filozofie je Sizyfovská práca blúdenia v sofistických teóriách, ktoré nás privedú k tomu, že pravda je v obyčajnom sedliackom rozume.  

Príhovor docenta Ladislava Hohoša

Záverom, ďakujem všetkým za účasť na dnešnom podujatí, inštitútu ASA za poskytnutie priestorov. Na záver vyberiem jeden citát, tento krát filozofa Cohena: „Bezprostredným motívom produkčnej aktivity v trhovej spoločnosti je zmes chamtivosti a strachu, ktorých pomer sa líši v závislosti na trhovom postavení a osobných vlastnostiach danej osoby. Pri chamtivosti je na iné osoby nazerané ako na možné zdroje obohatenia, pri strachu ako ohrozenia. Sú to hrozné spôsoby nazerania na ľudí, aj keď sme si na ne po storočiach kapitalistickej civilizácie zvykli.“

Myslím si, že úlohou sociálnych filozofov nie je iba túto hodnotovo zvrátenú spoločnosť popisovať, ale pokúsiť ju zmeniť. Možno sa táto snaha javí v dnešnej spoločnosti, ako márna, ale som toho názoru, že je lepším krokom pokúsiť sa o utópiu, ako sa uspokojiť s dystópiou. A aká je odpoveď na hlavnú otázku diskusie? Áno, autori angloamerickej tradície niečo naznačili, no systematické riešenie neponúkli. Možno sa toto riešenie skrýva v samotnej slovenskej histórii.

Ľuboš Blaha, Lukáš Perný, Juraj Janošovský, Vladimír Manda

Bibliografický odkaz: PERNÝ, L. Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie. Liberalizmus. Komunitarizmus. Neomarxizmus. [Monografia]. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity. 1. vyd. 2018. ISBN: 978-80-555-2045-2. Dostupné online: http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Perny1

Anotácia knihy: Úlohou knihy Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie je kriticky zmapovať,  zosumarizovať a komparovať pomerne rozsiahlu škálu súčasných predstaviteľov anglo-americkej sociálnej filozofie.  Hlavným cieľom práce nie je hĺbková analýza autorov, ale  vecne, jasne a správne vystihnúť na pomerne obmedzenom priestore podstatu postojov, názorov, ako aj vzájomnú podmienenosť konceptov sledovaných autorov tak, aby daná práca mohla slúžiť nielen edukačným cieľom, ale aj ako podnet pre ďalšie možné analýzy, interpretácie a štúdie. Nakoľko v mnohých prípadoch ide o žijúcich autorov, kniha zostáva stále otvorená pre možné modifikácie ich názorov a postojov.  Ako už názov napovedá, vybraní autori sú predstaviteľmi anglo-amerického  diskurzu, ktorí významne ovplyvnili sociálno-politické myslenie 20. a 21. storočia. Práca je členená do troch samostatných kapitol. Úvod tvorí krátky exkurz do dejín sociálnej filozofie a jej členeniu. Vybrané boli tie smery, ktoré zodpovedajú svojím zameraním povahe sociálnej filozofie najmä tým, že venujú podstatnú pozornosť rôznym aspektom sociálneho života človeka, akými sú napríklad otázka spravodlivosti v jej rôznych aspektoch, problému rovnosti, slobode, odcudzeniu, spoločným etickým hodnotám, normám a pod.  Vybraní autori pristupujú k daným témam z rôznych metodologických pozícií, a preto aj vidia vyššie nastolené problémy inou optikou. Analýza sociálne orientovaných konceptov bude okrem diferencií medzi jednotlivými autormi čiastočne skúmať a porovnávať ich názory s filozofmi, ktorí tvoria líniu filozofického myslenia, orientovanú predovšetkým na obhajobu slobodného trhu, a z toho plynúci postoj k sociálnym otázkam ako nutným dôsledkom realizácie slobodného trhu. Uvedenú líniu by bolo možné v danej súvislosti označiť za antisociálnu, reprezentovanú napríklad Hayekom alebo Nozickom. To, čo sa napríklad z pohľadu Rawlsa javí ako spravodlivosť, sa z pohľadu Nozicka javí ako nespravodlivosť, a z pohľadu Hayeka ako „fatamorgána – mirage“. Práca vychádza predovšetkým z analýzy pôvodných teoretických prác skúmaných autorov, ako aj zo sekundárnych teoretických zdrojov, predovšetkým z prác Ľuboša Blahu, Mareka Hrubca, Emila Višňovského, Ivana Buraja, Františka Novosáda, Ladislava Hohoša, a Ľubomíra Belása. Prvá časť, s názvom revízia liberalizmu, analyzuje predovšetkým deweyovskú  líniu egalitárnych alebo sociálnych liberálov (Berlin, Rawls, Dworkin, Sen, Ackerman), ktorí revíziou liberalizmu otvorili dvere novému smeru, ktorý je analyzovaný v druhej kapitole – komunitarizmu (Taylor, MacIntyre, Sandel, Walzer), a ktorý vyvrcholil kritikou zľava (tretia časť práce), teda autormi inšpirovanými Marxom; neoutopistami a kritickou teóriou (Roemer, Peffer, C. A. Cohen, Wallerstein, Jameson a ďalší). Záver práce patrí štatistikám súčasného sveta a otázke, prečo sa v dnešnej dobe zaoberať sociálnou filozofiou.