Blog Lukáša Perného

AI: V tomto ostro kritickom blogu autor reaguje na búranie bratislavského Parku kultúry a oddychu (PKO), ktoré označuje ako „zločin kapitalizmu proti pamäti, kultúre a verejnému priestoru“. Text je apelom proti neoliberálnemu urbanizmu, ktorý v mene súkromného zisku ničí spoločné kultúrne dedičstvo a historickú pamäť mesta. Autor vidí v asanácii PKO symptomatickú ukážku dekultivácie verejného priestoru, kde trhová logika nahrádza kultúrnu funkciu a sociálnu hodnotu. Príspevok zároveň obviňuje mestské a štátne inštitúcie z pasivity, kolaborácie alebo priamo z podielu na deštrukcii. Blog nie je len faktografickou správou, ale vyjadrením hlbokého nesúhlasu s likvidáciou priestoru, ktorý formoval kultúrnu identitu Bratislavy. Perný tu vystupuje ako verejný intelektuál, ktorý bráni hodnoty proti komercializácii mestského života.

Park kultúry a oddychu v Bratislave, symbol slovenskej kultúry, architektonický skvost a priestor určený pre šľachtenie ducha začali búrať. V mene kapitálu mocných, v mene ich nekonečnej chamtivosti. Je našou občianskou povinnosťou zareagovať a vyjadriť protest proti kriminálnemu predaju Park kultúry a oddychu nielen ako zločinu proti kultúrnemu dedičstvu, ale najmä ako symbolu bezmocnosti občanov voči kapitalistom a oligarchii. Bezohľadne likvidujú náš verejný priestor, naše verejné inštitúcie a na ich mieste stavajú chrámy mamonu pre privilegovaných, ako výsmech tmám bedárov, ako výsmech všetkým, ktorým záleží na verejnom blahu a spravodlivosti. Nakoľko je v rámci blogov Pravda zakázané propagovať podujatia, tento článok je určený na zamyslenie sa o stave slovenskej kultúry v kapitalizme.

Namiesto priestoru, ktorý bol určený na kultúrne vyžitie všetkých občanov,
namiesto priestoru, kde sa písala história našej kultúry
bude stáť ďalšia výkladná skriňa kapitalizmu.

Ale my sme tu, ľudia, ktorým nestačí umelý svet nafúknutej prázdnoty supermarketov. Stav budovy PKO je istým spôsobom symbolom stavu slovenskej kultúry, ale možno i kultúry svetovej. Posprejovaná budova ponechaná napospas nekultúrneho kapitalistického úpadku. Búranie mohlo mesto kedykoľvek zastaviť do momentu, kým budovu primátor nepredal a Ne-srovnal so zemou.

Antikapitalistický protest proti búraniu PKO, Bratislava, 16.1.2016

Aké boli pohnútky primátora predať túto vzácnu budovu a modernistický symbol Bratislavy? Ktovie.. Ako almužnu vybavil primátor Nesrovnal kompromis s Henbury development v podobe revitalizácie priestoru pri Dunaji, avšak na pozadí monštruózneho pokračovania River parku. Nesrovnal, iba srovnal a dokončil kriminálny čin, ktorý začal v roku 2005 primátor Ďurkovský a ktorý dodnes nebol potrestaný. Je to výsmech celému národu a predovšetkým výsmech spravodlivým ľuďom. Je to jasný symbol nevymožiteľnosti práv voči korporáciám v kapitalizme, je to symbol toho, že ten, kto má v tomto systéme moc, môže si robiť čokoľvek bez následkov.

Prečo treba tento protest poňať z hľadiska ľavicového? Pretože to socialisti narozdiel od liberálov myslia vážne! Na rozdiel od paní a pánov zo SaS a podobných tzv. protikorupčných strán, ale v skutočnosti pro-kapitalistických, prozápadných, pro-neoliberálnych. Dokonca tieto strany používajú terminológiu anti-oligarchický aby vzbudili dojem, že stoja za ľudom, pričom na ich kandidátkach sú samotní oligarchovia a neo-feudálna trieda z podnikateľsko-ekonomického prostredia, ktorá by robila to isté.

Dôkazom je cenzúra strany SaS, ktorú prevádzkuje na stránke SOS Bratislavský hrad, ktorá sa tvári, že je pre občanov, ale v skutočnosti iba občanov z pozície stránok antiFico, podporovateľov pravicových strán a podobne. Ako dobre vieme, tieto stránky chcú jednu garnitúru nahradiť inou, ešte horšou o čom sme sa mohli presvedčiť počas Dzurindových vlád, či vlády zlepenca s Radičovou. O SaS ako dokonalom príklade neoliberálnej strany snáď ani nemusím hovoriť (stačí pripomenúť jednohlasnú podporu NATO či zmluvy TTIP – ktorá je v podstate dovŕšením a plným realizovaním toho čo táto strana chce – absolútna vláda korporácií a veľkých kapitalistov, kde štát nebude mať žiadne kompetencie, iba dohliadať a trestať; na scénu nastúpia arbitrážne súdy a strata akejkoľvek národnej suverenity – to je dovŕšenie plánu protištátnych strán ako je SaS).

PKO je symbol a memento, ako môžu dopadnúť všetky verejné priestory. Ako píše stránka zachráňme PKO:

Budovy sa stali organickou súčasťou nábrežia a sú verejnosťou vnímané ako nedeliteľná súčasť organizmu mesta. S ohľadom na exponované umiestnenie na brehu medzinárodnej rieky s pozadím krajinársky a panoramaticky výnimočného územia, budovy dobre zapadajú do prostredia a výškou ani proporciami ho nenarúšajú, naopak, sú už jeho prirodzene vnímanou súčasťou.

Nestačí oligarchiou vystavané nábrežie, na ktorom sa ako supy usadili tí, ktorí okrádajú tento národ… pretože ich pahltnosť nemá hraníc, zabrali nám aj verejný priestor, ktorý bol od ďalekých čias spätý s našim hlavným mestom. Za toto, dámy a páni, raz niekto ponesie zodpovednosť. Možno to bude o 10, možno o 100 rokov, ale ich dnešné úsmevy z našej bezmocnosti raz určite zamrznú. A vtedy sa budeme smiať my, možno z temnôt posmrtného záhrobia, ale viera v túto chvíľu, udalosť ZMENY, drží nás v tejto dobe temna pri živote.