Termín krautrock (prekl. kapustový rock, konotácia nemeckosti; kapustový rock, výstižnejšie česky skopčácký rock) označuje pomerne široké spektrum rozličných prvkov určitej hudobnej scény v čase a priestore. Vznikol ako pejoratívne označenie nemeckej hudobnej scény britskými hudobnými kritikmi začiatkom 70. rokov (priekopníkom a propagátorom kraut-rockovej hudby bol v Británii DJ, producent a kritik John Peel, toho času pracujúci v BBC). Termín je striktne viazaný na etnografickú príslušnosť hudobnej kontrakultúry k vtedajšiemu tzv. Západnému Nemecku, avšak existujú tvorcovia, ktorí spĺňajú prvky tohto žánru aj v iných, najmä germánskych krajinách.
Krautrock je nemeckým nástupcom psychedelického rocku (taktiež subžánru space-rock, ktorý je tiež jeho alternatívnym pomenovaním), ktorý sa v 70. rokoch transformoval do art rocku, prog-rocku, hard-rocku, glam-rocku a ďalších žánrov. Ako hudobný žáner čerpal inšpiráciu z estetiky hudobného minimalizmu, artificiálnej hudby 20. storočia (nemecká elektronická avantgarda a francúzska konkrétna hudba) a intuitívnej hudby. P. Scaruffi poukazuje na zaujímavý aspekt v komparácii s pôvodným psychedelickým rockom: „nemecká interpretácia psychedelickej hudby má málo čo do činenia s reprodukciou hudby pod efektom drog; nemeckí hudobníci sa totiž viac zamerali na analógiu medzi psychedelickými experimentmi a nemeckou elektro-avantgardou (Stockhausen); vzťah, ktorý je retrospektívne počuteľný už v americkej psychedélii, avšak predtým nebol artikulovaný.“
Práve v kraut-rockovej hudbe sa naplno prejavila recepcia hudby ako nástroj k prebudeniu (ne)vedomia a archetypov prostredníctvom vysoko meditatívnych a tranzových prvkov, asociatívnych ruchov (noise a industrial) v hudobnej tvorbe. Žáner definujú prvky ako industriálna strojovosť, psychedélia, sci-fi efekty, experimentovanie so syntetizátormi, využívanie loopov na magnetofónových páskach, noise-ruchy, elektronika (vplyv školy Stockhausena) a hlavne spájanie elementárnych a tranzových prvkov v repetitívnom zmysle nadväzujúc na oscinátne koncepty minimalizmu.
Označenie hudobného žánru kraut-rock však môže byť mätúce, pretože hudba, ktorá je v tejto práci (citovaná kniha) analyzovaná, neobsahuje nutne rockové prvky, avšak skupiny CAN, Guru Guru alebo Amon Düül ll rockové prvky využívali. Radikálne experimentálne projekty ako Eruption, Kluster, Ash Ra Tempel, Tangerine Dream alebo Popol Vuh pracovali najmä s ambientnou elektronikou, trance alebo New Age. Existuje preto upresňujúci termín, ktorý sa používa buď ako synonymum kraut-rocku, alebo ako pomenovanie nemeckej meditatívnej elektronickej hudby, ktorá sa podľa hudobného vydavateľstva Ohr založeného R. U. Kaiserom označovala ako kosmische music s asociatívnosťou využitia elektronických syntetizátorov známych zo sci-fi filmov. (FERENC, 2012, 14)
V tomto kontexte existujú taktiež dva tvorivé prístupy, resp. školy v kraut-rocku: Berlínská škola elektronickej hudby nadväzujúca kosmische music (Tangerine Dream, Klaus Schulze a Ashra; vrcholí v polovici 70. rokov) a Düsseldorfská škola elektronickej hudby (Kraftwerk, Cluster, CAN a Neu!), ktorá využívala pravidelné rytmické loopy (s použitím drum machine a motor-beatu). Düsseldorfská škola vyvrcholila komerčným úspechom Kraftwerk.
Ďalším dôležitým prvkom je výtvarný koncept obalov nadväzujúci na popart (plechovka na obale CAN, zaťatá röntgenová päsť debutu Faust; minimalistické obaly Neu! a Kraftwerk). Vlajkovými hudobnými skupinami kraut-rocku sú všeobecne hudobné skupiny CAN, Guru Guru, Faust, Amon Düül ll, Agitation Free, Tangerine Dream, Neu!, Cluster, Popol Vuh, Kraftwerk a Ash Ra Tempel. Tieto skupiny tvorili osobnosti ako Conrad Schnitzler, Jaki Liebziet, Irmin Schmidt, Hans-Joachim Roedelius, Klaus Schulze, Werner Diermaier, Mani Neumeier, Conrad Plank, Klaus Dinger, Michael Rother a ďalší.“
Pozri bližšie v knihy PERNÝ, L. Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I. [Vedecká monografia]. Nitra: Katedra kulturológie, Filozofická Fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. 1. vyd. 2014. 84 s. ISBN: 978-80-558-0677-8, Dostupné online: https://books.google.sk/books?isbn=8055806772 (kniha je dostupná zadarmo na stránkach Google knihy pre šírenie osvety od samotného autora)
Celá debata | RSS tejto debaty