Založ si blog

170 rokov družstevného hnutia na Slovensku

Konferencia o družstevníctve s medzinárodnou účasťou : 170 rokov družstevného hnutia na Slovensku

V stredu 25. novembra bola v Bratislave Konferencia o družstevníctve venovaná 170. rokom družstevného hnutia na Slovensku pod záštitou predsedu NR SR Petra Pelegrinniho a predsedu Výboru pre Európske záležitosti, Luboša Blahu. Spoluorganizátormi konferencie bol Klub Nového Slova, ÚPV SAV, UCM v Trnave a COOP produkt Slovensko. V spolupráci s Občianskou televíziou Vám prinášame informácie o jej priebehu a taktiež video záznam jednotlivých vystúpení. Texty budú uverejnené v zborníku; ktorý pripravuje ÚPV SAV.

„Jedine skrze spojené síly na nohy se postaviti bude moci.“ Samuel Jurkovič

Nastáva obrat ku ekonomickej demokracii? Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa 25. novembra konala unikátna konferencia, ktorej úlohou je vrátiť „späť do hry“ koncept kooperatívneho vlastníctva – tzv. družstevníctva. Práve náš rodák – Samuel Jurkovič – zaviedol vôbec prvé úverové družstvo. Preto je smutným faktom, že kontinuita tohto hospodárskeho modelu bola narušená po roku 1989. Doba sa však začína meniť a o družstevníctve sa opäť začína hovoriť aj vďaka hlavnému organizátorovi Lubošovi Blahovi.

Miroslav Čiž (klikni na minutáž video záznam 1:03, ďalej iba minutáž) hneď v úvode smutne skonštatoval, že neoliberálna ideológia rozvoju družstiev nepraje. Poukázal na fakt, že zrod družstiev je v rozpore s nadnárodnou globálnou ekonomikou a že práve družstevníctvo je východiskom pre rozvoj lokálnej ekonomiky, podpory zamestnanosti v regiónoch a v rozvoji sociálnej spravodlivosti a prerozdelení ziskov: „Téma prispieva k prehĺbeniu demokracie a solidarity v spoločnosti. Súčasná neoliberálna doktrína voľného trhu ako sa zdá, je v mnohých oblastiach v rozpore s záujmami lokálnej ekonomiky, ku ktorej možno bezpochyby zaradiť aj družstevníctvo. Orientácia na export, minimalizácia verejných investícii do sociálnych oblastí, komodizácia práce, ale aj komercializácia spotreby sú neoliberálnymi ideami, ktoré ignorujú reálne potreby, ale aj záujmy ľudí ,“ prehlásil Čiž. Pripomenul, že zmysel družstevníctva nie je v maximalizácii zisku, ale v zabezpečení živobytia konkrétnej skupiny ľudí ako ideálny koncept pre „hladové doliny.“ Subjektom družstiev sú celé komunity a môžu byť príklad kolektívnej ochrany pred výkyvmi globálnemu trhu. Číž pripomenul Mondragone, ako pozitívny príklad a taktiež rozvoj družstevníctva v ázijských krajinách. Na záver uviedol, že vo svete je 1 miliarda družstevníkov a 160 tisíc družstevných podnikov v Európe.

Miroslav Pekník (8:14) z Ústavu politických vied SAV prehovoril v mene organizátorov a pripomenul významnú publikáciu „150 rokov slovenského družstevníctva – víťazstvá a prehry.“ Pripomenul historický odkaz družstevníctva – úplne prvé spotrebné družstvo bolo Spolok poctivých priekopníkov založený 1844 v Rochdale, Veľká Británia; avšak už o rok neskôr je založený Gazdovský spolok ako prvé úverové družstvo na svete. Revolučné udalosti v rokoch 1948 viedli ku zániku družstiev, ale vracajú sa na scénu už v 60. a 70. rokoch 19. storočia (zaslúžili sa o to aj Lichard a Francisci). Od konca 19. storočia nastáva rozvoj, ktorý vrcholí v roku 1912 zásluhou Pavla Blahu a Milana Hodžu vzniká Ústredné družstvo pre hospodárstvo a obchod.

Poslanec Ľuboš Blaha (14:57), ktorý je ako radikálny ľavičiar horlivým zástancom družstevníctva pripomenul, že družstvá sú v západnej Európe štandardom a trendom. Naopak, vo východnej Európe sa pod vplyvom predsudkov a negatívneho vnímania družstiev spred roka 1989 začal uplatňovať direktívny a autoritatívny spôsob vlastníctva podnikov. Blaha poukázal na to, že prvé družstvo založené v Británii bolo spotrebné, a prvenstvo v zmysle družstva úverového patrí prostredníctvom Jurkoviča práve Slovákom. Priznal, že v minulosti vnímal družstvá pod vplyvom stereotypov taktiež negatívne – pripomenul etymológiu slova od „cooperative“, ktoré používali mnohí teoretici a to mu pomohlo objaviť progresívny potenciál družstiev. Blaha pripomína, že v zmysle sociálnej spravodlivosti – hľadania ako vyjadriť v politicko-filozofickej teórii najspravodlivejšie usporiadanie ekonomických vzťahov – sú družstvá najideálnejší model. A to na základe toho, že zamestnanci sami vlastnia podnik, čím je to efektívnejšie, nakoľko majú zamestnanci priamy vzťah ku svojmu vlastníctvu. Spolurozhodovanie zamestnancov na riadení podnikov pripomína ako akt ekonomickej demokracie. Poslanec pripomenul, že družstevníctvo sa podporuje naprieč ideológiami – od radikálnej ľavice (Lassalle) – komunistov, sociálnu demokraciu, neomarxistov (Peffer), anarchistov (Proudhon), cez liberalizmus (napr. Rawls a dokonca družstvá podporoval aj Mill) až po kresťanský konzervativizmus (s odvolaním sa na pápežské encykliky – od Pavla VI., Jána Pavla II., Benedikta XVI.). Pripomenul autokraciu v kapitalistických firmách a ich nedemokratickosť. Dokonca aj v bašte kapitalizmu USA je rozvoj družstiev na vzostupe. Iba na Slovensku je téma spoločného vlastníctva podnikov tabu – pripomenul Blaha a dodal, že podpora družstiev je nielen sociálny, ale aj racionálny krok ku progresívnemu modelu spoločnosti. Pripomenul aby sme sa zbavili predsudku, že firma funguje lepšie autokraticky. Blaha vníma konferenciu ako prvotné prelomenie predsudkov, ktoré sú v spoločnosti zakorenené. Cieľom aj ďalších aktivít je pozdvihnúť – spotrebné, výrobné, bytové, poľnohospodárske, bankové, úverové družstvá ako alternatívu voči kapitalistickému, autokratickému menežmentu podnikov.

1914687_190940661322_8118047_n – kopie

Branislav Ondruš (38:00) pripomenul, že perspektíva budúcnosti sociálno-demokratickej politiky vlády bude priorita prerozdelenia ziskov medzi obyvateľov, pod ktoré patrí aj družstevníctvo ako jedno z opatrení. Nové koncepty sú však zatiaľ iba v príprave v zmysle trvalo udržateľnej národnej stratégie zamestnanosti. Začína sa hovoriť o družstevníctve ako novej forme zamestnanosti – „vnímame družstvá ako podnikateľské subjekty, ktoré môžu pôsobiť na otvorenom trhu, ale zároveň môžu plniť sociálne ciele… vnímame ich ako súčasť sociálnej ekonomiky,“ prehlásil Ondruš. Vláda má záujem vytvoriť podpornú infraštruktúru, ktorá by mala podnietiť družstevné podnikanie. Bude však treba vytvoriť osobitný legislatívny rámec (v roku 2016) – návrh osobitného zákona pre sociálne podnikanie. Upravia sa ďalšie právne normy pre podporu sociálneho podnikania na Slovensku, postavenie družstevníka ku vzťahu zákonníka práce. Bude to nadrezortná úloha, ale týmto krokom sa podporí fungovanie družstiev. Nepredpokladá sa však, že sociálna ekonomika bude v blízkej dobe kľúčová. Ondruš konštatuje, že v súčasnosti nedosahujeme ani polovičku európskeho priemeru sociálneho podnikania, čo vníma ako obrovský priestor pre vízie budúcnosti v jeho rozvoji a rozšírení. Ondruš na záver prejavil vieru, že sa o družstevníctve bude hovoriť a že sociálno-demokratická vláda si družstevníctvo stanoví ako jeden z cieľov. Vyjadril presvedčenie, že výsledkom bude systémová podpora družstevníctva v SR.

Miroslav Fabricius (2, 00:00) z Historického ústavu SAV pripomenul podrobnejšiu historickú analýzu vzniku družstiev a prvého obdobia.
Vymenoval historické medzníky ako periodizačné medzníky spoločenských zmien:
1848, 1918, 1939, 1945, 1948, 1968, 1989, 1992
Ekonomické medzníky:

rok 1847 hladomory a neúrody – vznik revolúcii,
1850 – následok politických udalostí – zrušenie colnej únie, zrušenie dane šľachty v Uhorsku;
1873 – prvá kríza z nadvýroby, krach Viedenskej burzy;
1919-21 – povojnové oživenie,
21-23 – prvá kríza,
24-29 nasleduje rozmach,
29 – veľká hospodárska kríza a prichádza vojnové obdobie,
Medzníky pre vznik družstiev:
1845 – prvé úverové družstvo,
1875 – družstevný zákon,
1919 – vznik Ústredného družstva;
1924 – rok vzniku Vzájomných roľníckych pokladní,
1933 – CEUZ – družstvo strarajúce sa o obilne skladište,
1934 – Ústredie pre potravinové družstvá a tak ďalej.

 

Korene vzniku družstiev treba podľa Fabricia hľadať ako odpoveď na monarchie zo strany osvietenstva – reformná politika chcela racionalizovať spoločenský život, ktorý mal byť podriadený štátu. Pojem družstvo sa objavil 1875 v obchodné zákonníku, zakotvenom v legislatívne Uhorska, avšak používať ho začal až o rok neskôr Pavel Mudroň a udomácnil sa v Hodžových novinách (prvým proto-družstvom bol Gazdovský spolok – Sobotište 1845, hospodársky ústav a pod.). Úverové družstvá a peňažné ústavy mali byť prostriedok boja so zadĺženiam chudobných dedín. Fabricius pripomína, že Jurkovič bol rozhľadeným a nesmierne vzdelaným človekom – vzdelanie však získal vďaka samo-vzdelávaniu. Okrem ekonomických funkcií malo Jurkovičové družstvo aj osvetovo-vzdelávacie a etické princípy. Úspech úverových družstiev pripomína Fabricius na príklade Brezovej, kde sa podarilo zhromaždiť až 14 tisíc zlatých. Vtedajší absolutizmus tieto aktivity zakázal.

Dr

Od teórie sa prešlo ku praxi – Iveta Chmelová (2 21:49) predsedníčka COOP produkt Slovensko pripomenula reálny stav družstevníctva na Slovensku, nepriaznivé podmienky a vyslovila nádej, že sa opätovne začína hovoriť o zvýhodňovaní družstiev. Opätovne sa venovala histórii družstiev, avšak aj so zameraním na povojnové obdobie. Chmelová pripomína roky -1884 (založilo sa súkenícke družstvo v Prievidzi Nitratext), 1923 – vznik Robotnícko stavebného, výrobného a podnikateľského družstva; 1935 – vznik družstva Kožušníkov a čipkárov v Bratislave; 1938 – vznik družstva slovenských klampiarov; 1945 – založenie družstva UNIOSA (dnes Tatrachem Trnava), 1947 – vznik družstva Novoplast Dunajská Streda; 1948 – vznik družstiev ako Ďumbier v Liptovskom Mikuláši, 1950 – vznik družstiev DRUNA, ROZKVĚT, SAMOTKA; 1951 – výrobné družstvá DRUTECHNA, NOVOCHEMA, VZORODEV a iné…; 1954 – vznik družzstva Módna tvorba a iné. Kriticky pripomenula rok 1989 ako čierny rok pre družstevníctvo. Ďalej Chmelová pripomenula zásady družstevníctva a momentálny zoznam družstiev: Tatrachema, Podjavorinské, Ďumbier, Drutechna, Módna tvorba, Nitratex, Novochema, Novoplast, Pokrok, Rozkvet, Samotka, Vzorodev. Pripomenula, že družstvá musia konkurovať ťažkej konkurencii v podnikateľskom prostredí. Príspevok bol cenným prepojením teórie a praxe.

Monika Zatkalíková (2 52:40) z CPS Dokorán bola vo svojom príspevku Problémy výrobných družstiev a legislatíva kritickejšia, a poukazovala na legislatívne ťažkosti výrobných družstiev a neschopnosť štátu zabezpečenia sociálnej dimenzie v trhovej ekonomike . Spomenula však aj niektoré pozitívne legislatívne kroky. Zamerala sa najmä na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nemajú možnosť konkurovať na trhu práce.

Ďalší vystupujúci František Čekel (3 00:00), oboznámil obecenstvo so svojim životným príbehom, družstevným podnikaním so zdravotne postihnutými v praxi. Ako zdravotne postihnutý (po nehode mu amputovali končatinu) sa sám stal správcom družstevnej chránenej dielne Združena Spišská Nová Ves: „Zamestnávame ľudí so zdravotným postihnutímTíto ľudia by si ťažko našli uplatnenie na otvorenom trhu práce, keby sme ich nezamestnávali.“ Práca v tomto družstve predstavuje kľudné pracovné prostredie, nižší nátlak na pracovný výkon, prácu v kolektíve, zlepšenie zdravotného stavu pre zamestnancov. Úlohou je sociálna zodpovednosť a sociálny aspekt podnikania.

Okrasa CadcaAnna Ostružiarová (3 15:30) predsedníčka výrobného družstva Okrasa Čadca zreferovala praktickú činnosť kysuckého družstva venujúceho sa výrobe ozdôb, založeného v 50. rokoch a fungujúceho dodnes. Zamestnávajú 120 zamestnancov, z toho 15 zdravotne postihnutých, všetko je ručnou prácou a tým sa odlišuje od automatizačnej výroby. Zamestnávajú aj dizajnérov, ktorí vyrábajú nové vzory Vianočných ozdôb.

Elena Šubertová (3 32:26 ) z FPM EÚ v Bratislave oboznámila obecenstvo s pozitívnou správou – na vysokej škole ekonomickej sa podarilo presadiť povinný vyučovací predmet o družstevníctve, ktorého úlohou je búrať mýty o družstevníctve ako krachujúcom a neschopnom spôsobe riadenia. Darí sa pomaly, ale úspešne propagovať družstevníctvo cez mladých študentov. Predmet je prepojený s praxou a už dnes sú mnohí absolventi, ktorí počas štúdia zhotovujú projekty, zapojení do družstevnej praxe. Šubertová optimisticky zhodnotila úspechy študentov s pozitívnou víziou do budúcnosti, podarilo sa dokonca vydať monografiu o vzdelávaní dospelých v družstevníctve (v spolupráci s Českou republikou, samozrejme treba dodať s komplikovaným financií).

Ekonóm Michal Polák (3 52:28) z Ministerstva financií SR pripomenul, že 14,5 miliónov ľudí v Európe zamestnáva sociálna ekonomika. Na Slovensku je to číslo iba 1,94% s tým, že sú tu zarátané aj poľnohospodárske družstvá, z ktorých sa mnohé stali akciové spoločnosti, čím sa vzdialili od pôvodného ideálu. Pripomína, že potenciál na sociálnu ekonomiku tu je a týmto smerom sa aj vykročilo. V súčasnosti vzniká nový termín – sociálny podnik, pod ktorý spadajú okrem družstiev aj obecné podniky, organizácie na podporu ľudí v núdzi a pod. Príklady takýchto organizácií sú po celej Európe – Polák pripomenul napríklad družstvá opravovní bicyklov v Británii. Tieto subjekty sociálnej ekonomiky sú alternatívou voči akciovým spoločnostiam. Očakáva sa pri nich vyššia príjmová rovnosť. Polák pripomína, že v spoločnosti vznikajú nespravodlivé nerovnosti založené na nesprávnych pravidlách hry, nie na mýte nešikovnosti občanov. Družstvá však fungujú na trhu a v istom legislatívnom prostredí, čo komplikuje ideálne riadenie družstiev. Transformácia družstiev v 90. rokoch spôsobila, že z legislatívneho hľadiska boli znevýhodňované. Výrobné a spotrebné družstvá sa diferencujú, avšak aj spotrebné družstvo vie byť sociálne – napríklad prispieva na udržateľný spôsob života. „Všetky družstvá sú istým spôsobom súčasťou sociálnej ekonomiky. … Napomáhajú svojim členom a blížia sa ku demokratickému ekonomickému ideálu. … Všetky družstvá sú sociálne, ale niektoré sú sociálnejšie,“ dodal Michal Polák.

COOP jednota

Druhý okruh uzavrel Gabriel Csollár (3 1:08:03) predseda COOP Jednota Slovensko a Družstevnej únie SR. Predstavil štruktúru únie:
Slovenský zväz bytových družstiev združuje bytové správcovské družstvá, vznikol v roku 1968 a má 254 tisíc členov (zamestnancov 1500) – cieľom je správa a starostlivosť bytových domov, novej výstavbe družstevných nájomných bytov, obnova a modernizácia bytov
Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností zastrešuje potraviny, poľnohospodárstvo, prípadne chemický sektor.
Pripomenul okrem Jurkoviča, aj Samuela Ormisa – zakladateľa prvého potravinového spolku v Revúcej v roku 1869, ocenil aj kontinuitu od 19. storočia, ktorá nebola narušená do roku 1989. V roku 1968 nastáva prelom, že sa slovenský zväz spotrebných družstiev stáva riadiaci orgán a vstupuje aj do miest, rozširuje pôsobnosť aj do sektora pohostinstiev. V roku 1997 vzniká Slovenský zväz spotrebných družstiev – vznikajú COOP Tatry, COOP Slovakia, COOP Veľkonákup – tri regionálne integrácie;  vzniká národná integrácia COOP Centrum a ďalej v roku 2001 COOP Euro ako medzinárodná integrácia (s Čechmi, Maďarmi a Bulharmi) a v roku 2002 vzniká COOP Jednota Slovensko. Existuje 30 členských družstiev so 170 tisíc členov družstiev a 14 000 zamestnancami – COOP Jednota Slovensko je najväčším predajcom potravín SR. Podobne ako Michal Polák pripomenul zásadu jeden člen, jeden hlas. Pod COOP Jednota – Nadácia, vzdelávací inštitút a družstvá – tyčinky DRU, Optima, Frop. Obrat v 2014 je zisk 1 miliarda a to aj v prípade, že musí konkurovať nadnárodným korporáciám. Pripomenul aj nové technológie, dizajn, spoluprácu s Ministerstvom pôdohospodárstva a podporu domácej produkcie – podarilo sa podporiť 68% až 74% domácej produkcie.

Tretiu časť otvoril Luboš Blaha, ktorý ako moderátor vyzval ako prvého rečníka Mariána Sekeráka z FSV UK v Prahe (4 00:00), ktorý v téme Idea družstevníctva v sociálno-teoretickej perspektíve pripomenul myšlienky Roberta Owena, sociálneho utopistu (založil bavlnné mlyny na družstevníckom princípe ako reakciu na kapitalistické koristníctvo); Vladimír Iljič Lenin (spis o Družstevníctve z roku 1923 ako zásadný zlom v Leninovom politickom myslení – od štátneho socializmu ku družstevnému socializmu, ktoré bolo pod vplyvom stalinizácie zamlčané) a katolícku sociálnu náuku – sociálne encykliky od Leva XIII. – akcentujú sociálne aspekty najmä Jána Pavla II., Benedikta XVI. (pripomínali, že hlavným cieľom nie je zisk, ale uskutočňovanie spoločenských potrieb) a pápeža Františka (ten mal dokonca osobnú skúsenosť s družstevníctvom). Záver príspevku patril citácii pápeža Františka: „Spomínam si, že som mal 18 rokov, keď v roku 1954 otec hovoril o kresťanskom družstevníctve. Tadiaľto vedie cesta k rovnosti, nie však v uniformite.“

05-Mondragon-Coop-Spain-aeriel_10026979114_lNa konferencii vystúpil aj Joxeba Agirre (4 16:36), ktorý predstavil španielsku družstevnú korporáciu Mondragon z Baskitska, ktorá obsahuje 103 družstiev – priemyselné, pôžičkové, spotrebné, poľnohospodárstve, vzdelávacie, výskum a vývoj a poskytovanie služieb. Názov príspevku napovedal, aký by mal byť model družstevnej korporácie vzorom pre Slovensko? Vzájomná spolupráca medzi družstvami je založená na organizovaní, štrukturalizovaní – vzdelávanie, sociálny blahobyt, zdravotné zabezpečenie, financie, výskumné a vývojové centrá. Z histórie – vzniklo v 50. rokoch na pôdoryse prvého družstva ULGOR; v 60. rokoch vzniká družstevná skupina Ularcho-Fagor, v 70. rokoch vzniká prvé výskumné centrum, a koncom 80. rokov vzniká Mondragonská družstevná skupina a dokonca neskôr aj vlastná univerzita. Poslanie je vytváranie bohatstva v spoločnosti, tvorba pracovných miest, participácie, spolupráce, účasti, sociálnej zodpovednosti, inovácií: „Náš cieľ nie je zarábať peniaze … náš cieľ je sociálna transformácia,“ dodal Agirre a pripomenul opätovne heslo jeden človek – jeden hlas. Sociálna zodpovednosť je kľúčová v celom poslaní družstevnej korporácie s určitými zásadami. Pracovník je majiteľom – čo v komerčných spoločnostiach nefunguje, tam sú „práca a ľudia iba nástroje na cieľ kapitálu,“ v družstve cieľom práce. Ekonomika funguje jednoducho: 10% zo ziskov ide na spoločnosť, na vzdelávanie a kultúru, 45% na rezervný fond, 45% ide pracovníkom (7,5% úrok sa predloží na rast družstva a neskôr na dôchodky). Družstevná korporácia má svoje pobočky v Žiari nad Hronom (zatiaľ funguje ako akciová spoločnosť, ale v perspektíve sa stane družstvom) a v Nových Zámkoch.

Posledné dva príspevky patrili domácej scéne – Ing. Javorka (42:23) predstavil podnik Tatrachema Trnava s celou jeho históriou od roku 1945, kedy vznikla Unioza. V roku 1951 sa Unioza mení na Tatrachemu. Dodnes funguje na družstevnom princípe jeden člen – jeden hlas; má 180 pracovníkov a 107 členov družstva; vyrába 108 druhov vlastných výrobkov, zabezpečuje pre zamestnancov rozličné rekreácie a kultúrno-oddychové podujatia čo spĺňa aj sociálnu a osvetovú dimenziu družstiev.

Tatrachema

Družstvo Tatrachema

Nitratex

Ing. Sládek, Nitratex Svinná

Na záver predstavil Ing. Ľuboš Sládek (4 46:20) tkáčske družstvo NitraTex – družstvo z trenčianskeho regiónu, najstaršie fungujúce družstvo tkáčov, súkeníkov a pradiarov. Vzniklo už koncom 19. storočia (1874 – spolok pradiarov, 1884 – Prievidzké súkennícke družstvo). Pripomína ako sa vďaka družstvu rozvíjala výroba kobercov v malých obciach aj vďaka priazni pre družstvá po roku 1948. V roku 1953 družstvo vstupuje do Slovenského zväzu výrobných družstiev a zamestnávalo 100 zamestnancov a následnej aj zmodernizovalo priestory. Od roku 1950 do roku 1972 rozšírili aj netkané textílie, koberce, ručne viazané koberce – rokoš ako spomienka na rodisko Ľudovíta Štúra. „V rokoch 1948 až 1989 došlo k nesmiernemu rozmachu družstevníctva,“ hovorí Sládek. Po roku 1989 nastáva útlm, a od roku 1998 do roku 2010 zamestnávala od 110 do 60 zamestnancov. „Tkáčsky priemysel bol určený po roku 1989 k likvidácii… len od roku 2010 zaniklo mnoho výrobných družstiev s textilným zameraním. V roku 2002 bolo ešte v zväze 30 výrobných družstiev, dnes sa dajú spočítať na jednej ruke. Podobne zanikli družstvá v Trenčíne, Lipt. Mikuláši, Lučenci, Žiline, Ružomberku, Leviciach, s ktorými sme spolupracovali. … Toto zanechalo negatívny dopad na našu spoločnosť a v roku 2010 sme uvažovali nad skončení výrobnej činnosti. V roku 2010 sa nám napriek tomu podarilo presvedčiť 60 zamestnancov na 17 zamestnancov s cieľom záchrany družstva pred likvidáciou. Obmedzila sa výroba… z najhoršieho sme zvonku a pripadám si ako v roku 1870, keď sa združilo 17 tkáčov. Pokračujeme v činnosti, avšak aká je budúcnosť Nitratexu… pevne verím, že je… Zahraničným partnerom „sa klaniame pre 10 nových miest,“ pričom do nášho malého podniku sa posielajú kontroly, dajú vám pokuty a tých 17 ľudí si to nemôže dovoliť. Napriek týmto okolnostiam…možno budeme robiť na kolovrátkoch… ale výrobné družstvo bude pokračovať ďalej,“ dodal na záver Sládek.

Záver konferencie patril Ľubošovi Blahovi a Miroslava Pekníka.

Matica je ako živá pamäť národa (rozhovor s europoslankyňou Katarínou Roth Neveďalovou pre Slovenské národné noviny)

01.03.2024

„Matica slovenská je naša živá historická pamäť… je to práve Matica slovenská, ktorá tú historickú pamäť sprostredkováva… Dosiahli ste toho za 160 rokov veľa, pomohli ste tomuto národu… Matica pomohla tomu, že sme samostatná suverénna krajina… Verejne by som chcela vyhlásiť, že si prosím prihlášku do Matice slovenskej a chcela by som ju takto [...]

Umelci Matice slovenskej dosiahli európsky kontext výstavou v Štrasburgu [videoblog]

29.02.2024

Vladimír Mináč v roku 1989 povedal, že Matica slovenská je inštitúcia, ktorej kvality dosahujú európsky rozmer. Táto Mináčova veta sa darí plniť aj v 21. storočí vďaka vedeniu spisovateľa a právnika Dr. Mariána Gešpera, ktorý podobne ako Mináč, dostáva túto najstaršiu slovenskú kultúrnu ustanovizeň až do medzinárodných súvislostí, a to v duchu republikanizmu, [...]

Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej si pripomenul ďalšie zaujímavé osobnosti – priekopníka rádiotelegrafie Jozefa Murgaša a spisovateľa Ladislava Mňačka [videoblog]

23.02.2024

PRIEKOPNÍK RÁDIOTELEGRAFIE JOZEF MURGAŠ – 160 21. 2. 2024 – Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej v spolupráci s Domom Matice slovenskej Bratislava, Spolkom slovenských spisovateľov, Mladou Maticou, Slovenskými pohľadmi a predovšetkým Spoločnosťou Jozefa Murgaša a J. G. Tajovského zastúpenou Ing. Jánom Šebom zorganizovali odborné a popularizačné podujatie k [...]

Putin

Putinov triumf odobrili hostia z AfD. Ako ruské voľby "monitorovali" extrémisti z Nemecka

19.03.2024 06:00

Aby prezidentským voľbám dodal zdanie legitimity, Putin si ako pozorovateľov pozval poslancov nemeckej strany AfD.

Grasalkovičov palác, Prezidentský palác

ANKETA: Osem kandidátov na prezidenta odpovedalo na 19 otázok. Tu sú všetky odpovede

19.03.2024 06:00

Do ankety sa zapojilo osem z desiatich kandidátov. Líder SNS Andrej Danko sa v pondelok doobeda kandidatúry vzdal v prospech Štefana Harabina. Milan Náhlik a Štefan Harabin do uzávierky neodpovedali.

anketa kandidati-kolaz

Veľká prezidentská anketa: Aké majú plány so Slovenskom a čo odkazujú mladým? Kandidáti odpovedali aj na to, kde budú bývať alebo či využijú vládny špeciál súkromne

19.03.2024 06:00

Kandidáti pre Pravdu opísali svoju víziu, predstavu o tom, aký má byť prezident a odpovedali na 19 kľúčových hodnotových otázok.

Tádž Mahal, mReportér

Jeden z novodobých divov sveta, ktorý stavali viac ako dvadsať rokov. Majestátna stavba je považovaná za symbol Indie

19.03.2024 05:00

Nášmu mReportérovi sa podarilo zachytiť pekné zábery priamo z Indie.

PhDr. Lukáš Perný, PhD.

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 240
Celková čítanosť: 787855x
Priemerná čítanosť článkov: 3283x

Kategórie