Založ si blog

Dokumentárny film Vlakom do Radošiny

Už 12 rokov je zastavená osobná doprava na regionálnej železničnej trati Zbehy – Radošina. Topoľčiansky Klub Modrý Horizont každoročne organizuje podujatie, kedy na jeden deň obnoví život na trati prevádzkou parného vlaku a historických motorových vlakov. Aj minulý rok sa uskutočnilo veľkolepé podujatie a to pri príležitosti 105. výročia trate. Podľa výpovedí tohtoročných návštevníkov bola akcia tak úspešná, že ľudia doslova povyliezali na strechy a pozerali na prichádzajúci vlak (napokon ako vidieť aj na tomto domácom videu). Radosť, ale zároveň aj smutná nostalgia za železničkou, ktorá mohla bez problémov dodnes fungovať sprevádza každý rok podujatie, ktoré oživí čarovným prútikom celý región ako zamrznuté spiace kráľovstvo. Improvizovaný dokumentárny film „Vlakom do Radošiny“ bol vytvorený nielen pre účel propagácie tohto malebného regiónu Slovenska, ale aj ako podnet na zamyslenie. Ak občianska iniciatíva vyvinie dostatočný tlak na samosprávu a vedenie železničných spoločností, možno sa nakoniec predsa podarí obnoviť osobnú železničnú dopravu na tejto nádhernej trati. Článok ďalej pokračuje pod filmom.


Tento rok sa podujatie uskutočnilo v sobotu 4.7.2015 a jedinou veľkou chybou bola nedostatočná propagácia. Napriek tomu malo podujatie vysokú návštevnosť a pozitívny dopad na oživenie spoločenskej súdržnosti celého regiónu. Vlaky viedla jednak parná lokomotíva 555.3008 a taktiež historický motorový vozeň M 262.007 s historickými vozidlami Klubu priateľov histórie železničnej dopravy. Návštevníci podujatia mali možnosť vidieť krásy prírody a zažiť tak atmosféru mikroregiónu Radošinka priamo z vlaku. Podujatie propagujúce industriálne, technické-kultúrne dedičstvo – regionálnu železnicu zo Zbehov do Radošina -bolo prepojené s kultúrnym programom. V rámci programu vystúpilo divadlo Hlavina, dcérske divadlo legendárneho Radošinského naivného divadla, ktoré okrem iného spravuje a zrekonštruovalo múzeum RND v Radošine. V rámci vlaku bol zaradený modelársky vozeň s modelovou železnicou a na stanici pripravené múzeum železničnej trate. Na miestnom ihrisku boli k dispozícii historické vozidlá Veterán klubu Radošina, občerstvenie a country hudba. Železničná trať je vo výbornom stave, niektoré zastávky a stanice sú dokonca obývané a zveľaďované miestnymi obyvateľmi. Trať navyše prechádza vo väčšine prípadov priamo cez obce a preto sa javí jej zrušenie ako obrovská absurdita.

Čo všetko ponúka mikroregión Radošinka

Železničná trať prechádza cez mikroregión Radošinka, do ktorého spadajú obce Čab-Sila, Nové Sad, Malé ZálužieKapince, Biskupová, Malé RipňanyVeľké RipňanyBehynce a Radošina.

Z histórie železničnej trate grebe.host.sk/vlaky.net: „Koncesia pre výstavbu železnice spájajúcej Nitru s Radošinou bola udelená nariadením MO 52789/909 VII.7 firme G. Gregersen a synovia sídliacej v Budapešti. Na základe peážnych zmlúv bola medzi Nitrou a Lužiankami použitá trať štátnej železnice a medzi Lužiankami a Zbehami trať Uhorskej severozápadnej miestnej železnice, takže ako novostavba vznikol iba úsek Zbehy – Radošina s vlečkou do radošinského kameňolomu. Neskôr sa uvažovalo o predĺžení trate do Piešťan, ale pre vysoké náklady sa zámer neuskutočnil. Stavba bola v dôsledku vysokých nákladov na vyvlastnenie pozemkov a rozsiahlych zemných prác pomerne drahá – železnica s dĺžkou 24,8 km stála 2 503 000 K. Na trati s 5 stanicami, 2 nákladiskami, 3 zastávkami a 3 strážnymi stanovišťami bolo vybudovaných 73 mostov a priepustov. Zo 40 úrovňových priecestí bolo krytých závorami 6. Prevádzka bola zahájená 26.11.1909.“

Železničná trať prechádza nitrianskou pahorkatinou popri potoku Radošinka a končí na úpätí Považského Inovca, kde pramenia minerálne vody, žijú rozmanité druhy vzácnych živočíchov a rastlín. Je lákavou turistickou atrakciou, ktorá by mohla byť v budúcnosti motorom pre rozvoj regionálnej kultúry. V prostredí Inovca sa našlo osídlenie až zo staršej doby kamennej (k tomu aj bohatá archeologická lokalita slovanského hradiska Bojná z ranného stredoveku), v okolí sa nachádzajú zrúcaniny hradov (veľkomoravský dvorec Kostolec, hrad Beckov, Topolčiansky hrad, Tematínsky) a lákadlom je napríklad aj tzv.Selecké kamenné more, ktoré sa nachádza západne od vrchu Inovca a jaskyňa Čertova pec, ktorá sa nachádza priamo v katastrálnom území obce Radošina.

Vlakom do Radošiny: zastávka Čab-Sila

Na zastávke Čab-Sila nastupujú domáce slečny, ktoré sa chcú po dlhom čase zviesť obľúbeným vlakom

Úvodná stanica Čab-Sila, slúžila kedysi najmä nákladnej doprave vďaka miestnemu poľnohospodárskemu družstvu (vedie sem krátka železničná vlečka). Nasledujúca zastávka stojí priamo v obci Čab (prvé písomné zmienky o obci pochádzajú zo 14. storočia a nachádza sa tu zvonica, morový stĺp, kaplnka a taktiež zemianska kúria) a trať následne prechádza okolo monumentálneho kostola v Nových Sadoch, ktorý sa nachádza na kopci v časti Funcín. Eklektická stavba (prvky klasicizmu, neogotiky, neorománske) je z roku 1900, priečeliu dominuje rozeta, vstup je vertikálne členený na tri časti, oddelené dvoma dórskými stĺpmi a zaklnetuté valenou klenbou. Výrazná je aj tyrkysovo-zelená strecha, ktorá dáva spolu s monumentálnou silou objektu zaujímavý efekt v krajine.

 

Pohľad z historického motorového vlaku na panorámu s eklektickým, rímskokatolíckym kostolíkom Sv. Štefana v Nových Sadoch

Trať pokračuje cez Malé Zálužie (v obci je rozšírený chov včiel a výroba kvalitného medu) okolo rybníka Kapinec (je zachytený aj na videu). Stanička v Malom Záluží je obývaná, krásne zrekonštruovaná a pripravená na prevádzku.

Nasledujú zastávky Biskupová (obývaná zastávka), Malé Rypňany (v obci je malá zastávka a rímskokatolícky kostol sv. Antona Paduánskeho z roku 1800) a Veľké Rypňany (nachádza sa tu rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého z roku 1592, pôvodná jednopodlažná staničná budova poľnohospodárske družstvo Radošinka), Behynce a po nich si už môžeme všímať blížiaci sa Považský Inovec a pod nim konečnú stanicu Radošina.

Blížiacu sa Radošinu naznačuje Považský Inovec v pozadí

Podhorskú dedinu preslávilo známe Radošinské naivné divadlo. Radošinské naivné divadlo je s „konečnou stanicou“ nesmierne späté nielen vďaka známym príhodám Stanislava Štepku zo železničného prostredia, ale aj vďaka divadelnej hre, ktorá bola v roku 2004 sfilmovaná Jiřím Chlumským. Vo sfilmovanej adaptácii divadelnej hry si zahrali nielen legendy RND (Stanislav Štepka, Katarína Kolníková), ale aj významní slovenskí (Lasica, Studentková, Geišberg) a českí herci (Somr, Abrhám). Žiaľ, pôvodná budova stanice Radošinskej stanice nebola využitá, pretože sa film nahrával v inej konečnej stanici – Brezovej pod Bradlom (mimochodom trať z Jablonice do Brezovej pod Bradlom je taktiež zrušená), ktorá bola v tom čase v zachovalejšom stave a tak viac vyhovovala podmienkam filmu. Súčasťou filmu je satirická reflexia likvidácie regionálnej osobnej dopravy z roku 2003. Stanislav Štepka v súčasnosti podporuje aj mladé, nástupnícke divadlo Hlavina. Na stanici sa nachádza pôvodná výhrevňa. Pôvodná točňa bola v roku 1985 prenesená do areálu Agrokomplexu Nitra pre múzejnú úzkorozchodnú železnicu. V Radošine sa nachádzajú rímskokatolícky kostol a fara zo 14. storočia a aj kaštieľ z druhej polovice 16. storočia, ktorý kedysi slúžil potrebám Štátnej obvodnej meštianskej školy a Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Dnes je majetkom biskupstva a stal sa sídlom Komunity Kráľovnej pokoja. Nad Radošinou sa nachádzajú Krahulčie vrchy a Inovecké predhorie.

V mikroregióne funguje občianske združenie Radošinka, ktorého úlohou je zvýšiť štandard životných podmienok obyvateľov a celkové zatraktívnenie územia vytvorením udržateľnej kvality životného prostredia, čo je obrovské pozitívum a základ pre budúce iniciatívy. Kraj je vyslovene bohatý na turistické atrakcie či už archeologické, geologické, historické alebo vo všeobecnosti turistické. Po prípadnom obnovení trate by bolo veľmi užitočné zaviesť tradíciu cykloturistiky po neďalekých kopcoch a rozšíriť zároveň možnosti ubytovania.

Rušenie stratových železničných tratí v roku 2003

Nemusíme ísť ďaleko do Európy na to aby sme si vedeli brať príklad, akým smerom by sa mala uberať politika štátu v oblasti verejnej dopravy. V susednej Českej republike prebiehajú rekonštrukcie regionálnych tratí na vysokej úrovni, uskutočňujú sa investície do elektrifikácie, propagácie a zveľaďovania verejnej dopravy. Švajčiarsko prezývané ako železničný raj uprednostňuje železnice ako najekologickejší spôsob dopravy pred autobusmi a osobnými automobilmi. Využívajú do maximálnej miery ich turistický potenciál, prostriedok podpory regionálnej kultúry a spoznávania prírody. Kým v Bratislave existujú progresívne projekty integrovanej verejnej dopravy, ktoré stoja na princípe prilákania obyvateľov ku ekologickým prostriedkom dopravy a odstránenia prebytku individuálnej automobilovej dopravy, na regióny sa stále akosi zabúda.

Téma rozvoja verejnej dopravy je vo vyspelých európskych štátoch myšlienkou, ktorá podporuje sociálnu súdržnosť a ekologické vízie budúcnosti našej planéty. Je pozitívom, že témy ako elektrifikácia železničných tratí a integrácia verejnej dopravy – typické najmä pre západnú zelenú ľavicu, podporujúcu kooperáciu pred individualizmom – sa stáva postupne populárna aj pre slovenských pravicových liberálov a konzervatívnych pravičiarov (zatiaľ však iba v Bratislave) a nestraníkov. Tému začali vnímať nadpoliticky a zapracovali ju do svojich volebných programov.

Nebol tomu však vždy. Pred vyše desiatimi rokmi (2003) sa uskutočnila katastrofická vízia vtedajšej neokonzervatívnej vlády s neoliberálnymi opatreniami (rozhodnutie politiky škrtov vtedajšieho ministra dopravy Pavla Prokopoviča), ktorá zlikvidovala desiatky lokálnych železničných tratí, vyhodila stovky ľudí na ulicu a cynicky ignorovala štrajk železničných odborov, ale aj demokratické protesty miestnych v regiónoch, ktorí bojovali za zachovanie lokálnej železničnej dopravy. K týmto tratiam samozrejme patrila aj trať Zbehy – Radošina. Dodnes sa hovorí, že štatistiky o nerentabilnosti boli zmanipulované, nakoľko boli spracovávané v lete (školské prázdniny) a na úseku Nitra – Radošina, čo jasne zmenilo čísla, nakoľko najviac ľudí cestovalo vlakom za prácou a do škôl počas školského roka. Žiaľ, dnes je to už ťažké dokázať. Najsilnejším argumentom proti tomuto bezhlavému rušeniu tratí je jasný odkaz: železničná a verejná doprava je služba, nie prostriedkom ekonomického zárobku. Účelom vlakov nie je zarábať, ale slúžiť ľuďom a zabezpečiť kvalitnú infraštruktúru v regióne. Železnice podobne ako kultúru, či školstvo musí dotovať štát, pretože to patrí k jeho základným povinnostiam.

Proti zrušeniu a hľadaniu kompromisov vystúpili dokonca aj kresťanské odbory. Prokopovič, ktorému išlo predovšetkým o podporu autobusovej dopravy, zavádzal a cynicky klamal aj v rozhovore pre denník SME: „…nie je vylúčené, že o dva týždne tam už budú vlaky znova jazdiť. … Bol u mňa prezident združenia podnikateľov a oznámil, že sú skupiny podnikateľov, ktoré sú pripravené prevziať v rôznych častiach Slovenska niektoré z lokálnych tratí.“ Osobná doprava sa po nekonečnom vyjednávaní podarila obnoviť iba na deviatich železničných tratiach, z ktorých dnes už mnohé taktiež nefungujú. Ďalšie trate v okolí Zohora začala prevádzkovať vtedajšia BRKS (Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť).

Richard Filipko z denníka SME sa Prekopoviča pýtal: „Podľa niektorých ľudí sa doprava na regionálnych tratiach ruší preto, že podniky SAD sú už sprivatizované. Zrušením niektorých železničných spojov automaticky pribudnú cestujúci súkromným SAD-kám, ktoré môžu mať blízko k určitým politickým stranám. Je na tom niečo pravdy?“ Prokopovič odpovedal: „To nesúvisí s politickými stranami. Železničná spoločnosť pri vytypovaní tratí iba brala do úvahy aj autobusovú dostupnosť. Tým, že je zabezpečená autobusová dostupnosť, nie sú momentálne nevyhnutné lokálky.“  Prokopovič neustúpil, zavádzal a klamal. Dnes je už táto tragédia pomaly zabudnutá, ale rozhodne patrí k najväčším zločinom kapitalizmu a pravicových vlád po roku 1989.

Spomeňme si na nedemokratický postup vtedajšej vlády z 29. januára 2003: Od tretej do deviatej hodiny ráno bola v SR úplne zastavená železničná doprava. Odbory protestovali proti rušeniu osobnej železničnej dopravy na 25 regionálnych tratiach a proti zrušeniu zhruba 200 vlakových spojov. Druhý, časovo neobmedzený štrajk na železniciach sa začal 31. januára 2003 v nočných hodinách. Po troch dňoch ho centrálny štrajkový výbor prerušil. Urobil tak na základe predbežného súdneho opatrenia, ktoré Okresný súd Bratislava I vydal na základe žaloby ŽSR o nezákonnosti štrajku. Centrálny štrajkový výbor železničných odborových centrál sa však proti tomuto kroku odvolal. 4. februára 2003 sa železničná doprava v celej sieti Železníc SR opäť rozbehla. 28. októbra 2003 železničné odbory nevylúčili, že znovu vyhlásia ostrý štrajk po tom, ako Krajský súd v Bratislave zrušil predbežné opatrenie Okresného súdu Bratislava 1 o zastavení štrajku železničiarov.“

Zločiny Dzurindovej vlády sú neodpustiteľné a dodnes sa zapísali na biede, chudobe a zlej sociálnej situácii nielen slovenských regiónov. A nikto neponiesol následky. Vo svojom článku na vlaky.net píše Bc. Jozef Gulík: „V rámci tohto procesu sa predpokladalo zrušenie osobnej vlakovej dopravy na 22 tratiach s celkovou dĺžkou 511 km (14,3 % siete), náhrada osobnej vlakovej dopravy zavedením zmluvnej NAD na 3 tratiach s celkovou dĺžkou 207 km (5,8 % siete), prepustenie obslužného personálu (vlakové čaty, osobní pokladníci, rušňové čaty a pracovníci opravovní koľajových vozidiel) v celkovom počte 443 pracovníkov, nadbytočnosť 65 ks hnacích vozidiel a 45 ks prípojných vozňov používaných na uvedených tratiach. Okrem toho na zvyšku siete sa malo zrušiť 100 vnútroštátnych a 5 medzinárodných vlakov, a časovo obmedziť ďalších vyše 100 spojov.“

Prokopovič bol dokonca ochotný (aby zabránil štrajku) povolať železničiarov na manévre do armády, na čo odpovedal redaktorovi denníka: „Je taká možnosť? Bolo by to isté riešenie, ale nebol by to adekvátny spôsob.“ Postupy pripomínajúce Pinochetovu diktatúru sú dnes už zabudnuté, no jazvy roku z 2003 sú v regiónoch stále viditeľné.

Vízia verejnej dopravy v regiónoch? Kedy príde?

Nastupujúce vlády ignorovali akékoľvek progresívne riešenia, ktoré sa týkali obnovenia osobnej železničnej dopravy na spomínaných tratiach. Treba kriticky pripomenúť, že Robert Fico, ktorý sa taktiež zúčastnil štrajku v roku 2003, mal počas svojho vládnutia možnosť trate obnoviť. Napriek tomu dosadil na ministerstvo dopravy Počiatka, ktorý pokračoval v politike rušenia tratí. Prioritou vládnych programov sa stali diaľnice a železnice zostali na periférii záujmu.

Zmení sa to v budúcnosti? Dostane sa záujem o verejnú dopravu z centrálnej Bratislavy aj do regiónov? Bude sa niekedy opäť investovať do regionálnej verejnej dopravy? Obnovia sa zabudnuté železničné trate, ktoré by mohli pomôcť aj regionálnemu rozvoju kultúry a turizmu? 

„Vlak stráca lesklé koľaje. Koľají lesk sa v svetle slnka tratí” Laco Novomeský

Odkazy

Zbehy – Radošina at http://grebe.host.sk/142.htm
Trať Zbehy – Radošina at vlaky.net. http://www.vlaky.net/servis/trat.asp?id=28
FILIPKO, R. Prokopovič: Štrajk nikomu neprospeje – naopak, prinesie drastické opatrenia. In SME.sk. 2003. Dostupné online.
GULÍK, J. 2003 – 2013. In Vlaky.net. Dostupné online
Wikipedia železničná trať Zbehy – Radošina
Po stopách nepoužívaných tratí
Zrušené železničné trate in ZSR.sk
Pozvánka na jazdu parným vlakom z Topoľčian do Radošiny
MALÝ, J. Pred sto rokmi začali jazdiť vlaky na trati Zbehy – Radošiny. In SME.sk. 2009.  Dostupné online.
Železničná trať Zbehy – Radošina + Komárno – Kolárovo at ZSR.sk 

Bratislavská Matica bola preplnená milovníkmi filmov Jozefa Kronera a umenia

26.03.2024

MATICA SLOVENSKÁ SI UCTILA PAMIATKU JOZEF KRONERA KULTÚRNYM PODUJATÍM A OTVORILA TRETIU VÝSTAVU GALÉRIE MATICE 25. marca 2024 sa konala zatiaľ jedna z najväčších akcií Domu Matice slovenskej v Bratislave s prítomnosťou zástupcov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (Ľubica Stražayová, Mária Šoltýsová), poslancov Národnej rady slovenskej republiky Zuzany Plevíkovej a [...]

Popredné osobnosti slovenskej filozofie a kulturológie, profesori Dalimír Hajko, Rudolf Dupkala a Jozef Leikert sa stali čestnými predsedami Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej

24.03.2024

Status čestných predsedov v Kulturologicko-filozofickom odbore Matice slovenskej bol inšpirovaný pôvodným Filozofickým odborom Matice slovenskej, ktorý udeľoval čestné alebo mimoriadne členstvo významným žijúcim osobnostiam slovenskej vedy. Z iniciatívy predsedu odboru vznikol triumvirát čestných predsedov, ktorých si Matica slovenská ctí ako žijúce osobnosti slovenskej [...]

Najstaršie slovenské a druhé najstaršie európske kultúrne periodikum založené Jozefom Miloslavom Hurbanom má nový dizajn a webovú stránku

21.03.2024

Vznikli už v roku 1846 pod názvom Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru z iniciatívy Jozefa Miloslava Hurbana, obnovené boli Hurbanovým synom Svetozárom Hurbanom Vajanským v roku 1881 a s prestávkami vychádzajú dodnes, striedavo pod hlavičkou Matice slovenskej, Zväzu slovenských spisovateľov a napokon znovu pod Maticou slovenskou. Toto významné periodikum objavilo [...]

SR Strážske Počasie Búrka KEX

Nie všade sa sviatky začnú prívetivým počasím, platí aj druhá najvyššia výstraha

28.03.2024 20:13

Vietor môže dosahovať priemernú rýchlosť do 105 kilometrov za hodinu.

minister jozef bires, Jozef Bíreš

Prekvapujúci krok Takáča. Odvolal šéfa veterinárnej správy Bíreša

28.03.2024 19:50

Verím, že organizáciu nechávam v takej kondícii, že môže ďalej napredovať, uviedol Bíreš.

Ivan Korčok, Peter Pellegrini

Sebavedomý Korčok a rétor Pellegrini. Podpora neúspešných kandidátov sa nesmie preceňovať, hovorí po dueli politológ

28.03.2024 19:30

Kandidáti majú za sebou druhý duel. V čom vynikol Korčok a v čom Pellegrini?

Rím, Taliansko, koloseum, Forum romanum

Desaťmetrová prepadlina pohltila v Ríme dve autá

28.03.2024 19:29

Prepady ciest a následné diery sa vo veľkých talianskych mestách objavujú často.

PhDr. Lukáš Perný, PhD.

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 243
Celková čítanosť: 792720x
Priemerná čítanosť článkov: 3262x

Kategórie