Blog Lukáša Perného

Komparatívna kulturologická štúdia vytvorená pri príležitosti diplomatickej návštevy delegácie Matice slovenskej na Veľvyslanectve Kazašskej republiky v Slovenskej republike

Pre filozofa a kulturológa je vždy veľkou výzvou skúmať a porovnávať národné kultúry, hľadať podobnosti, odlišnosti, historické analógie či podobné dejinné osobnosti. V podobnom duchu vznikli za posledné tri roky kultúrne výmeny cez Maticu slovenskú porovnávajúce slovensko-slovinskú,[1] srbsko-slovenskú[2] či kubánsko-slovenskú problematiku.[3] Novou výzvou bola pozvánka na literárny večer „Neutíchajúci hlas Veľkej stepi“ venovaný 180. výročiu narodenia významného kazachského básnika, filozofa a mysliteľa Abaja Kunanbajulyho so zadaním: Ako sú vnímajú historické a súčasné vzťahy medzi našimi kultúrami a aké paralely môžeme nájsť medzi slovenskou a kazašskou literárnou či filozofickou tradíciou?[4] Dielo Kunanbajulyho bolo preložené do slovenčiny v roku 2020 a je k dispozícii zdarma online.[5] Tento text je zároveň výstupom z bádania Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej a Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej.

Spolu s veľvyslankyňou Kazašskej republiky na Slovensku J.E. Žhannou Saginovou a Sultanom Qamalidenom po podujatí k 180. výročiu narodenia kazašského Hviezdoslava Abaja Kunanbajulya.

Na vypracovanie tejto úlohy bol necelý týždeň, no aj prvotné bádanie prinieslo zaujímavé výsledky, ktoré boli prezentované 27. 2. 2025 na spomínanom podujatí. Na podujatí mimoriadne prekvapila excelentná znalosť slovenčiny a ruštiny všetkých zamestnancov kazašskej ambasády na Slovensku, vrátane samotnej pani veľvyslankyne Zhann Saginovej a hlavného organizátora podujatia Sultana Qamalidena, na čo upozornil aj bývalý veľvyslanec Peter Juza. Nešlo však o prvé podujatie podobného druhu. Minulý rok organizovalo veľvyslanectvo podujatie s etnofolklórnym súborom Arnau priamo na Hlavnom námestí v Bratislave, ktoré sa odohralo v jurte a napr. v roku 2022 perzsko-turkický sviatok NAVRUZ – Vítanie jari. Minulý rok sa podujatie konalo v Martine za účasti doc. J. Lomenčíka, ktorý taktiež nachádzal prieniky medzi Kunanbajulym a Slovenskom.

Ako už povedali na podujatí spolu-rečníci, Abaj Kunanbajuly je v kazašskej kultúre osobnosť, ktorej veľkosť a význam možno porovnať k Tolstému či Dostojevskému, v slovenskom prostredí možno k Štúrovi, Hviezdoslavovi či Kollárovi, ale možno aj slovenskému utopistovi Maliarikovi. Zacitujem Sultana Qamalidena: „Všetci myslitelia napriek rôznych historickým okolnostiam riešili tú istú otázku: Ako si zachovať vlastnú kultúru a ostať otvorený svetu. Ak sa pozrieme na kultúrny kontext Európy 19. storočia, vidíme obrovské zmeny. Je to doba Dostojevského, Tolstého, Victora Huga, Goeteho, literatúra sa mení, objavujú sa nové myšlienky – humanizmus, osobná sloboda, kritika moci, úvahy o dobre a zle. Prekvapivo, Abaj – ktorý býval v ázijskej a nie veľmi rozvinutej krajine – bol súčasťou tejto revolúcie. Hoci žil v kazašskej stepi, jeho myšlienky mali mnoho spoločného s európskymi filozofmi. Abaj čítal a prekladal Goeteho, Byrona, Puškina, Lermontova a tieto diela adaptoval na realitu kazašskej spoločnosti. Puškina prispôsobil napr. tak aby bol bližší miestnym tradíciám. Abaj bol mostom medzi európskom literatúrou a východným spôsobom myslenia.“[6]

Veľmi dôležité je to, že Abaj poznal svetových klasikov a prekladal ich, čím priblíži kultúru Kazachstanu k svetu, naopak, svojim dielom zase svet ku Kazachstanu. Prekladateľka Abajovho diela Katarína Strelková zdôraznila, že pri prekladaní sa musela oboznámiť aj so širšími kontextami kazašskej kultúry, Koránom, formami modlitieb či poznaním konkrétnych kazašských termínov, ktoré doplnila do poznámky pod čiarou, aby dielo získalo originálny nádych a atmosféru kazašského kultúrneho prostredia.

NAD MYŠLIENKAMI ABAJA KUNANBAJULYHO

Dielo Abaja tvoria eseje o živote, spravodlivosti, Bohu, zmysle našej existencie. Na podujatí zaznelo, že Abaja možno vnímať aj ako prvého blogera Kazachstanu, čo je zaujímavé prirovnanie. Začítajme sa na úvod do slov Abaja Kunanbajulyho. Na podujatí bolo čítané oceňované Slovo sedemnáste:

 „Vôľa, Rozum a Srdce raz požiadali Múdrosť, aby rozhodla ich spor o tom, kto z nich je dôležitejší. … Mojou úlohou je vás troch pomeriť. Bolo by dobré, keby sa v tomto spore stalo veliteľom a vodcom Srdce. Rozum! Ty máš veľa ciest. Srdce nemôže nasledovať každú z nich. No raduje sa nielen z tvojich dobrých úmyslov, ale s radosťou ťa na cestách sprevádza. Nebude ťa však nasledovať, ak budeš zamýšľať niečo zlé, vtedy sa  dokonca môže znechutene od teba odvrátiť. Vôľa! Ty máš veľa sily a odvahy, ale ani teba Srdce nenechá na pokoji. Nebude ti brániť konať dobro, no nedovolí, aby sa tvoje ruky dopustili niečoho zlého. Mali by ste sa všetci traja spojiť a poslúchať Srdce. Ak budete spolunažívať v jednom človeku, tak aj blato z jeho čižiem vylieči nevidiace oči. Ak sa však nebudete vedieť dohodnúť, nech rozhoduje Srdce. Zachovajte si ľudskosť. Všemohúci vás podľa toho bude súdiť. Takto to stojí v Písme,“ riekla Múdrosť.“ [7]

 V mnohom jeho slová pripomínajú známu knihu Kazateľ.[8] Knihu Kazateľ – ako dielo takpovediac existencialistické – pripomína už úvod Abajovej knihy: „Žil som dobre alebo zle, všelijako bolo: bil som sa, aj hašteril, škriepil som sa, sporil, súdil som sa, aj sužoval, až kým nenastúpila staroba, a ja som bol vyčerpaný a presýtený všetkým, i pochopil som bezvýznamnosť a márnosť svojich skutkov, pochopil som ničotnosť svojho bytia. Čo mám robiť teraz, ako prežiť zvyšok života? Trápi ma, že nenachádzam odpoveď na svoju otázku.“ [9] Inde píše: „Čo je komu súdené, to ho neminie. Človeku je súdený aj pocit presýtenosti. Sám ju nevymyslel, bola stvorená spolu s ním. Kto sa raz niečím presýtil, už mu to tak zostane. Aj keď vynaloží všetko úsilie, aby sa presýtenosti zbavil, nejde to. … Múdry človek, ktorý sa usiluje o dokonalosť, ktorý pozná cenu vecí, chápe ničotnosť a márnosť pozemského života, tiež pociťuje presýtenie. Chápe, že pozemské radosti sú pominuteľné, dočasné, a život ho omrzí. A tak som si pomyslel, že blahoslavený je ten, kto je hlúpy a ľahkomyseľný.“ [10]

Abaja Kunanbajulyho možno tiež charakterizovať ako asketického utopistu, reformátora, nakoľko podobne ako iní utopisti, aj on vytváral určitú predstavu vytvorenia spravodlivejšej koncepcie štátu. Sám prezident Kazachstanu Kasyma-Žomart Tokajev, ktorý si Abaja vysoko cení a sám deklaruje, že sa ním inšpiruje, v úvodníku pre slovenské vydanie píše: „Abaj prišiel s myšlienkou vytvorenia spravodlivej spoločnosti. Jeho názory majú pre spoločnosť a blahobyt Kazachstanu v 21. storočí zásadný význam. … Hodnotil človeka na základe jeho zásluh, a nie podľa jeho postavenia. Veľký básnik ukázal správny smer kazachstanskej mládeži. … Je dôležité klásť nad všetko ostatné mier a jednotu, čo je kľúčom k našej stabilite a rozvoju. Mali by sme premýšľať o záujmoch štátu pri udržiavaní vzájomných vzťahov, a ceniť si vykonanú prácu. … Spravodlivosť bude pevne zakorenená iba vtedy, ak bude právny štát, transparentnosť vlády a zodpovednosť voči ľuďom na vysokej úrovni a zástupcovia občianskej spoločnosti sa aktívne budú zapájať do štátnych záležitostí. Moja koncepcia nazvaná „Štát, ktorý načúva hlasu ľudí“ je založená na rozvoji myšlienky spravodlivej spoločnosti. Konštruktívny dialóg medzi štátom a spoločnosťou posilňuje dôveru v štát. Členovia vlády vrátane ministrov a vládcov by mali pri rozhodovaní o záležitostiach týkajúcich sa štátu a spoločnosti brať ohľad na návrhy a želania občanov.“[11]

 Podľa Abaja Boh stvoril bohatstvo a chudobu, ale nestvoril človeka bohatého a chudobného. Dodáva, že povinnosťou veriaceho je konať dobro, pričom správna vec vydrží skúšku rozumu. [12] Spravodliví majú pripravené po smrti miesto v raji, hriešnici pekelné muky. Podľa Abaja je spravodlivosť matkou všetkých dobrých skutkov. Bez spravodlivosti niet ani viery, ani ľudskosti. Tí, čo hľadajú prvotnú príčinu všetkých vecí a javov,[13] spravodlivosť a dobro v záujme ľudstva, nachádzajú radosť a potešenia v práci. Ak Marx vnímal prácu ako sociálnu potrebu a prostriedok k rozširovaniu, obohacovaniu a uľahčovaniu životných procesov robotníkov[14], Abaj vníma prácu ako zmysel samotnej existencie človeka. Podobnú ideu nachádzame v Utópii Thomasa Mora, kde je práca v zmysluplnom povolaní atribútom zmyslu života.[15] Spôsob existencie, pri ktorom je práca podstatou existencie, je na druhú stranu blízky aj v Kalvínom inšpirovanému Maxovi Weberovi (Protestantská etika a duch kapitalizmu[16]), avšak Abaj a Štúr – na rozdiel od Maxa Webera, ktorý z Kalvínovej fatalistickej tézy o predestinácii hľadá praktické východisko v obchodovaní a zhromažďovaní hodnôt materiálnych (ekonomického bohatstva) a asketickom šetrení pre sebadôveru[17] – hovoria o práci nad rámec ekonomicko-trhových vzťahov. Pre Štúra, ktorý bol taktiež evanjelik, no počas svojho života nikdy nedosiahol materiálne bohatstvo, je prioritná tvorba duchovná. Pre Abaja ide zase o akúsi kombináciu vnútorného naplnenia, ale aj zbohatnutia (resp. vyhnutie sa biede a chudobe), keď píše: „Kto nezbohatne, ak bude snaživo pracovať, neúnavne sa usilovať niečo dosiahnuť, ak bude rozumne konať?“[18] Kunanbajuloy na jednej strane oceňuje schopnosť vedieť pracovať a zbohatnúť,[19] čo je v prípade kočovných národov žijúcich v stepiach pochopiteľné, a to aj z hľadiska pragmatického boja s biedou a chudobou. Zároveň však Kunanbajuly konštatuje hneď v úvode, že márne je vlastniť dobytok, ak mu ho môžu ukradnúť. Zamýšľa sa tiež nad ťarchou a zodpovednosťou nad majetkom a aj zmyslom jeho nadobúdania, keď napokon konštatuje, že majetok treba využiť – podobne ako hovorí Štúr – na získanie vzdelania a poznania: „Čo znamená mať dediča? Bojíte sa, že po vás zostane majetok bez gazdu? Smútite za vecami, ktoré po vás zostanú? Alebo je vám ľúto nechať ich ľuďom? Čo za poklady ste si nahonobili, aby vám bolo za nimi ľúto? … Povedzme, že ste si vybrali túto cestu a nahonobili ste si majetok. Tak ho využite na získanie vzdelania a poznania. Keď nie pre seba, tak pre syna.“[20]

S tým súvisí aj Abajov boj proti lenivosti a nečinnosti, ktorý nachádzame v Štúrovom hesle „menej troviť, veľa tvoriť“, ktoré zaznamenal Jozef Miloslav Hurban.[21] Abaj píše: „Jednou z príčin, prečo ľudí priťahuje zlo, je záhaľka. Keby človek obrábal zem, obchodoval, vari by mal kedy viesť prázdny život? [22] … „Nie prázdna zábava, lež užitočná a zmysluplná práca uzdraví dušu.“ [23] Aj to dokazuje, že niektoré idey sú skutočne univerzálne, no každý národ sa k nim dostáva vlastnou originálnou cestičkou. Napr. Abaj na stepiach Kazachstanu, Štúr pri prednáškach na evanjelickom lýceu, Rousseau a Kant pri prechádzkach po parkoch.

Ak hľadáme ďalšie analógie, tak aj Abaj bojoval za moderný civilizovaný štát, keď podobne ako slovenskí myslitelia Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik či Ľudovít Štúr presadzovali vzdelanosť ako základný predpoklad kultúrnej vyspelosti a emancipácie národa. Zacitujem v tomto kontexte Laca Novomeského: „Nerozumeli ste azda doslovne storočnej slovenčine Štúrovej? Táto najjasnejšia hlava, hovorí v podstate toto: Najlepšie sa zdiera a vykorisťuje ľud nevedomý a zaostalý.“[24]

Taktiež nachádzame v Abajovom diele kritiku pletiek a ohovárania, nesvornosti, ktoré degradujú národ. Toto a iné zlozvyky, ktoré spôsobujú nejednotnosť národa presne kritizovali aj slovenské osobnosti od štúrovcov až po Mináča či Novomeského, ktorý napr. stretnú sa traja Slováci a vzniknú tri nepriateľstva, jeden proti druhému, druhý proti prvému a spoločne proti tretiemu, ktorý o tom ešte ani nevie. A napokon aj samotný Štúr písal: „…kto robí nesvornosť ? Nesvornosť tvorí ten, kto iných samovoľne podkopáva…“[25] Národní dejatelia 19. storočia sa rozdelený národ snažilo spojiť prostredníctvom jazyka (katolíkov aj evanjelickov), a napokon aj cez Maticu slovenskú, ktorá sa o to usiluje prakticky dodnes pre jej nadpolitický a nadkonfesionálny rozmer.

Zmysel bytia na Zemi je podľa Abaja hľadanie spravodlivosti a dobra v záujme ľudstva[26], čo je predpoklad nielen utopického bytia na Zemi, ale aj prípravy na posmrtný život (pozemský život ako obrodené pole, pripravené pre život posmrtný). Vedomosti majú podľa Abaja slúžiť spravodlivosti a spĺňať požiadavky Božieho zákona. [27] Protikladom je ohováranie, pletky, nevraživosť, lenivosť, nevedomosť. Liekom na tieto ľudské neduhy sú podľa Abaja láska k človeku, túžba po šťastí, pevnosť ducha, spravodlivosť a hlboké všestranné vedomosti.[28] V Abajovom odkaze nachádzame aj určitý rozmer ekumenizmu, univerzalizmu a prepojenia realizovania spravodlivosti s Božou vôľou: „Dôkazom existencie jediného a všemohúceho Boha je to, že po mnohé tisícročia rôznymi jazykmi ľudia hovoria o jeho existencii a nech je náboženstiev koľkokoľvek, všetky hlásajú, že Boh je láska a spravodlivosť. … Počiatkom ľudskosti je láska a spravodlivosť. Sú prítomné vo všetkom a o všetkom rozhodujú. Je to vrchol diela Všemohúceho.“[29] Spravodlivosť ako základ pre všetky utopické teórie teda je plne prítomná aj v diele Abaja. U Abaja nachádzame princíp usilovnosti, ktorý je prítomný aj v protestantskej etike. Abaj píše, že svornosť, v zmysle vlastniť spoločne dobytok, majetok či spoločne vychutnávať jedlo, nemôže byť založená nielen na spoločnom majetku, ale musí prebývať v mysliach.[30] Zároveň je pre šťastie človeka predpokladom usilovnosť a pracovitosť.

Ak sme teda hovorili o Abajových utopických víziách, tak je to predovšetkým otázka kolektívnej zodpovednosti a spoločenskej solidarity ako nadčasová alternatíva aj voči súčasnému povrchnému individualizmu.[31]

Ďalšou inšpiráciou je skúmanie iných národov, špeciálne poznanie iných jazykov. Ak totiž poznáme jazyky iných národov, môžeme preniknutia aj hlbšie do ich myslenia. Aj slovenskí štúrovci, Kollár či Šafárik poznávali ostatné národy. Špeciálne Šafárik vďaka poznaniu jazykov iných slovanských národov pochopil odlišnosti a spojitosti jednotlivých slovanských národov, ale taktiež pôvod slov a ich významov z iných jazykov. Znalosť Nemčiny a študovanie na nemeckých univerzitách zase umožnila štúrovcom implikovať Heglovu sociálnu filozofiu (štát ako predpoklad pre politickú emancipáciu národa) do slovenských štáto-tvorných procesov v 19. storočí. Iným príkladom je poznanie francúzskej kultúry u spisovateľa Ivana Horvátha, čím sa tento spisovateľ stal prvým esejistom, ktorý opísal mentalitu Francúzov. Teda myšlienka hlbšieho poznania jazykov iných národov a možnosť preniknutia k podstate ich myslenia, o ktorej písal Abaj, je prítomná a realizovaná aj v slovenskom prostredí.

Na druhej strane je to Abajove kazašské vlastenectvo, láska k vlastnému národu, krajine, rovnako ako kritické vnímanie jeho chýb a nedostatkov s cieľom ich odstrániť. Abaja Kunanbajulyho je možné považovať nielen za zakladateľa kazašskej písomnej literatúry, filozofa, básnika, hudobníka, ale aj za utopistu, ktorého idey sú realizované v horizonte národnej utópie budúcnosti.

Analógiou so slovanským svetom je antropologicky vrytá utopická túžba po starom zlatom veku, ktorý výrazne pripomína občini, mir či veče, kde rozhodovali starí múdri ľudia. Čiže niečo ako gerontokracia (vláda starších) spojená so sofokraciou (vládou múdrosti). Starešinovia riadili spoločnosť a rozhodovali o spravodlivosti. Abaj píše: „V starodávnych časoch žili v spoločenstvách ľudia, ktorým sa hovorilo „el bas“, náčelník, a „top bas“, staršina. Oni riešili spory, riadili život spoločnosti. Jednoduchý ľud sa po biede venoval svojmu hospodárstvu.“ [32] V týchto komunitách – píše Abaj – boli všetci bratia, boli spolupatriční a všetko mali spoločné. Analógiu nachádzame u Ľudovíta Štúra v diele Slovanstvo a svet budúcnosti,[33] kde opisuje občiny ako komunity, v ktorých vládla svornosť a solidarita. Podobné motívy môžeme nájsť vo francúzskej utopickej literatúre napr. u Morellyho.[34]

Čo nás v jeho odkaze a napr. našich slovenských dejateľov a filozofov spája je jeho humanizmus, ale aj vzťah k národnej identite. Údajne bol porovnávaný k Hviezdoslavovi, ktorý patrí rovnako do panteónu osobností, ktoré presiahli rozmer a limity hraníc národnej kolektívnej identity. Treba však dodať, že Hviezdoslavov jazyk a jeho verše sú v porovnaní s Abajom podávané komplikovaným poetickým jazykom, Abaj svoje posolstvá adresuje jasne, pragmaticky, zrozumiteľne a ľudovo. Problematika modernizácie národa v kontexte Kunanbajulyho spojenia idey rozvíjania národného kultúrneho dedičstva s modernizáciou sa objavuje aj v slovenských podmienkach tak u Štúra, pri zakladateľoch Matice slovenskej ako aj u davistov.[35]

Porovnávať dve tak vzdialené kultúry je mimoriadne náročné, no univerzálnosť ideí umožňuje nájsť prienik aj tu. Slovensko ako husto osídlená krajina a Kazachstan ako jedna z najväčších krajín, kde cestujete medzi krajskými mestami stovky kilometrov ponad stepi a púšte. Predsalen si však možno predstaviť určitú analógiu medzi kultúrou júrt, ľudí zžitých s prírodou so slovenskými pastiermi oviec obývajúcich slovenské hory a kopce. Existuje v slovenskom 19. storočí filozof, ktorý v niečom pripomína Abaja? Pri tejto príležitosti možno spomenúť mesianistického filozofa Samuela Bohdana Hroboňa, ktorý podobne ako Abaj v kazašských stepiach, filozofoval pod sielnickými vrchmi. Prof. Dupkala[36] pripomína, že tvorba tohto sielnického samotára implikuje tiež viaceré filozofické motívy a dimenzie. Filozof sa v horách zamýšľal nad mystikou Schellinga, s ktorým sa dokonca osobne poznal, pričom po poznaní Heglovej filozofie si zapisoval nahnevané veršíky: „Budiž prokletá Héglova myšlénko, věčná smrt tobě tyranská milenko…“[37] Hroboň unavený racionalizmom Heglovej filozofie, utieka sa k mysticizmu, slovanstvu a Bohu, pričom útechu nachádza v kresťanskej teológii, Schellingovej filozofii zjavenia, Cieszkowského historiozofii, Amerlingovom fysiokratisme a Hodžovom mesianizme.[38] Taktiež Abaj pripomína slovenského utopistu Jána Maliarika, ktorý sa snažil zabrániť svetovej vojne, študoval indickú filozofiu a projektoval univerzálny štát.[39] Taktiež možno nájsť analógie s osvietenými ideami Kollára a Šafárika, ktorí podmieňovali prosperitu národa od jeho duchovnej vyspelosti a projektovali humanistickú a mierovú budúcnosť Slovanstva a ľudstva. Možno nájsť podobnosti aj Jánom Amosom Komeskom, ktorý rovnako volal po všeobecnom vzdelaní národa a kultúrnom napredovaní k vyššiemu duchovnému osvieteniu. Avšak pri hlbšom porovnávaní nachádzame pri Abajovi najviac podobností so štúrovcami, špeciálne s myšlienkami samotného Ľudovíta Štúra v jeho asketizme, volaní po svornosti, pracovitosti, jednote národa, odporu proti lenivosti, vzdelávaní a duchovnom napredovaní. Je síce nepredstaviteľné, že by sa tieto osobnosti reálne stretli, napriek tomu, ako sme si vyššie ukázali na konkrétnych citátoch, určitý prienik ideí tu nachádzame, aj keď v rozličných národných kultúrach.

SLOVENSKO A KAZACHSTAN

Kazachstan vznikol v roku 1991, Slovensko v roku 1993. Treba dodať, že diplomatické vzťahy medzi Slovenskom a Kazachstanom boli nadviazané počas januára 1993, pričom v roku 2019 bolo otvorené veľvyslanectvo v SR. Kazachstan má 20 miliónov obyvateľov ako deviaty najväčšia krajina sveta, Slovensko je malá krajina s počtom obyvateľov 5,4 milióna. Hlavné mesto Slovenska je Bratislava, Kazachstanu Astana. Kazachstan má susedou Uzbekistan, Kirgizsko, Turkménsko, Rusko a Čínu, Slováci susedia s Čechmi, Maďarmi, Poliakmi, Ukrajincami a Rakúšanmi. Kým Slovensko je krajina, ktorú Laco Novomeský pomenoval ako mostom medzi „človečenstvom východu a kultivovanosťou západu“[40], Kazachstan možno chápať ako krajinu východu, aj keď otvorená západu. Ak preskočím historicky vzdialenú etapu obdobia Veľkej Moravy v 9. storočí, čo bol po tzv. Samovej ríši najstarší významný štátny útvar Slovanov na našom území, tak moderné slovenské národné obrodenie začalo v 19. storočí tromi generáciami národného obrodenia, čo boli bernolákovci, VŠESLÁVIE (Kollár a Šafárik) a štúrovci, korene kazašskej národnosti sa kreovali už od 15. storočí z čias kazašského chanátu.[41] Veľkou udalosťou slovenského národného obrodenia bol vznik Matice slovenskej, ako prvej národnej kultúrnej inštitúcie v druhej polovici 19. storočia. Prezident Kasyma-Žomart Tokajev napísal: „Obrodenie nie je odklon od minulosti, len objavenie nových hodnôt.“[42] Práve moderná poňatie tradície, moderné a organizovaná pamäť národa, ako to pomenoval jej predseda V. Mináč[43], to je poslaním Matice slovenskej aj pre 21. storočie.

Ak sa zamyslíme nad širšími koreňmi medzi dejinami, tak rozpad monarchií po prvej svetovej vojne, ale treba povedať, že do určitej miery aj Októbrová revolúcia ideovo umožnili do istej miery práva národov na sebaurčenie[44], a tak v roku 1918 vzniká Československá republika, pričom Kazašská sovietska socialistická republika[45] vzniká ako súčasť Sovietskeho zväzu až v roku 1936. Slovo kazák pochádza etymologicky od slova slobodný. Slovo má iránsky pôvod (қазақ, qɑzɑq, қазақтар[46]) a až v roku 1936 za kazák zmenilo na kazach preto aby sa zabránilo zámene s kozákmi.

Možností etymologického a lingvistického výkladu slova Slovák je viacero – od Slovenov (do 10. storočia etnikum), cez Slovanov ako širšie pomenovanie pre etniká hovoriace slovanskými jazykmi[47], cez sklav, slav, čo sa na západe prekladá ako otrok (či je to náhoda, nechám na čitateľa). Pôvod slova je taktiež otázny. Možno ho vnímať lingvo-kulturologicky v kontexte slova (na počiatku bolo slovo, ako sa píše v Proglase[48]), no pozoruhodné je aj zamyslenie o obyvateľoch krajiny medzi Váhom.[49] Ak pomenovanie Sloveni je starším označením pre Slovákov, dodnes sa Slovinci nazývajú Slovencami, čo dokazuje, že sme patrili do jednej proto-národnej komunity.

Kým slovenská príroda predstavuje zelené hory a lesy, ako už napovedá názov Kazachstan vytvoril filozofa Abaja Kunanbajulyho ako neutíchajúci hlas Veľkej stepi. Kedysi druhá najväčšia republika ZSSR sa rozkladá medzi Volgou[50] a Altajom[51], pričom povrch je najmä rovinatý, kým Slovensko je príznačné horskými a lesnatým prostredím, ako aj úrodnými nížinami na juhu. V Kazachstane sa nachádzajú tiež púšte a horskú časť tvoria okrajové chrbty Ťanšanu a tri osobité horské masívy. Kým Kazachstan má najvyšší vrch Chan-Tengri v Ťan-šane 6995 m[52], Slovensko Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2654 m.

Čínske zdroje hovoria o poetickej tradícii Kazachstanu už v 6. až 8. storočí, pričom začiatok kažašskej literatúry sprevádzajú bardi, ktorých básne však neboli zapísané.[53] Najstaršie zapísané diela sú Kniha môjho starého otca Korkuta[54] a Oguz Khan[55] ako najslávnejšie turkické hrdinské legendy. Kontrastne, v slovanskom svete je analógiou hrdinský epos Slovo o pluku Igorovom.[56] V rámci tureckej literárnej kultúry, filozofie, ale aj hudby je prelomovým autorom samozrejme Abaj Kunanbajuly, nakoľko sa zaslúžil predovšetkým o zblíženie európskej, ruskej kultúry v kontexte tzv. liberálneho islamu. Ak sme ešte nehovorili o hudbe, treba dodať, že od slovenskej je úplne odlišná, viac meditatívna, intuitívna, metafyzická, relaxačná. Hudobné ukážky kazašskej hudby boli prezentované aj na podujatí. Kým typicky slovenským nástrojom je fujara, u Kazachov je to dombra[57] – strunový brnkací nástroj s dvomi strunami (hra na tento nástroj je zapísaná aj v UNESCO). Na území Katachstanu sa tiež narodil slávny teoretik hudby a filozof islamského aristotelizmu Al-Farabi.

Okrem Abaja je svetovo známymi aj Ybyraj Altnysarin, ktorý zaviedol azbuku do kazaštiny. V rámci sovietskej literatúry tvorili básnici Saken Seifulin, Baimagambet Iztolin, Ilyas Džansugurov, spisovatelia Mukhtar Auezov, Sabit Mukanov, Beimbet Maylin, Muchtar Auezov. V 19. storočí pôsobili vedci Semionov-Tyan-Shanky, Rychkov, Melioransky, Radlo, Bartold, Divaev či etnograf, historik, folklorista, geograf, cestovateľ Šokan Valichanov, zakladateľ modernej kazašskej historiografie a etnografie.

Prejdime ešte k jedlu: Kým Slovensko má za národné jedlo bryndzové halušky, no vychádza aj z rakúsko-uhorskej kuchyne (guláše, paprikáše, wiener-schnitzel, vyprážaný syr, langoš, české knedlo vepřo zelo či svíčková), tak kazašská kuchyňa je založená na nomádskom životnom štýle, no veľký vplyv má aj ruská kuchyňa – teda boršč, palacinky, koláče, čo je však iné je napr. podávanie ťavieho či konského mäsa. Národné jedlo nesie názov päť prstov – bešbarmak.[58] Na podujatí delegácia ochutnala v rámci občerstvenia ekvivalent slovenských šišiek (baursaky[59]) a niečo ako pagáče plnené mäsom (Somsa[60]) pripomínajúce srbský burek, čiže aj v jedlách sú určité podobnosti.

SÚČASNÉ KULTÚRNE SPOJENIA

Čo sa týka sviatkov, tak to čo spája Slovensko a Kazachstan sú oslavy Dňa víťazstva  či Medzinárodný deň žien. V rámci súčasných vzťahov medzi Kazachstanom a Slovenskom, možno konštatovať, že naše vzťahy sú mierumilovné. Naši prezidenti sa stretli v rokoch 1999, 2001, 2007, 2010 a v roku 2018 navštívil (dnes už prezident SR Peter Pellegrini (Kazašskú republiku. Medzi republikami bolo podpísaných 22 dohôd. Slovensko má aktuálne štvornásobne zvoleného premiéra doc. práva Roberta Fica, Kazachastan Kasyma-Žomarta Tokajeva, ktorý nahradil Narsultana Nazarbajeva. Kazachstan vyjadril solidaritu so Slovenskom v čase, keď bol 15. mája spáchaný atentát na premiéra SR.[61]

V rámci súčasných kultúrnych väzieb treba dodať, že na Slovensku vystúpil kazašský súbor Camerata, Majra Mckhammedkyzy, Žamiľa Serkebajeva, súbor Dauir, orchester Šabyt a naopak slovenská Lúčnica vystúpila na prehliadke kazašského módneho priemyslu. Prelomovým je preklad diela Abaja Kunanbajulyho a slávnostné podujatie, ktoré sa konalo v Univerzitnej knižnici SAV.[62] V kontexte možnosti ďalšej kultúrnej spolupráce a jej rozvíjania treba dodať, že vzhľadom na to, že aktuálne slovenská vláda realizuje politiku štyroch svetových strán. Realizuje sa tak aj spomínaná Novomeského kultúrno-politická a humanistická vízia byť mostom medzi východom a západom. Treba dodať, že ide od minulých vlád o veľký geopolitický posun z eurocentrického a predsudkového vnímania krajín východu k tolerantnému a konštruktívnemu, pretože internacionálne a všeľudské je možné najskôr cez poznanie národného, a iba tak možno dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi národnými kultúrami a globalizáciou.

PhDr. Lukáš Perný, PhD.

POZNÁMKY

[1] Matičná delegácia sa zúčastnila 160. výročia založenia Matice slovinskej v Ľubľane. In https://matica.sk/160-vyrocie-slovinskej-matice/, 2024; Matica slovenská a projekt paralelných slovensko-slovinských dejín. In https://matica.sk/matica-slovenska-a-projekt-paralelnych-slovensko-slovinskych-dejin/ ,2025

[2] Mnohovrstvové rozšírenie kultúrnej spolupráce medzi Maticou srbskou a Maticou slovenskou. In https://matica.sk/mnohovrstvove-rozsirenie-kulturnej-spoluprace-medzi-maticou-srbskou-a-maticou-slovenskou/, 2023; Matica slovenská posilnila spoluprácu s krajanmi a Archívom Vojvodiny. In https://www.teraz.sk/kultura/matica-slovenska-posilnila-spolupracu/858360-clanok.html, 2025; samostatné srbsko-slovenské číslo Slovenské pohľady 7-8, 2024

[3] Revista digital eslovaca DAV DVA publica entrevista realizada al Embajador cubano. In https://misiones.cubaminrex.cu/es/cuba-eslovaquia-tumbaelbloqueo, 2024; Medzinárodne významná osobnosť v Galérii Matice slovenskej + rozhovor pre Slovenské národné noviny. In https://lucasperny.blog.pravda.sk/2024/05/07/medzinarodne-vyznamna-osobnost-v-galerii-matice-slovenskej-rozhovor-v-snn/, 2024.

[4] Mailová komunikácia pred podujatím.

[5] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení. Svaz spisovatelů OK, 2020 (Preklad: PhDr. Katarína Strelková, PhD.), https://www.gov.kz/uploads/2020/12/23/59d21c8762bb28c135ede51584c46e42_original.2514766.pdf

[6] 180. výročie ABAJ KUNANBAJULI a komparácia slovenskej a kazašskej národnej kultúry. In Youtube, 2025

[7] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení, s. 94, 97

[8] Citátom z kapitoly 1 „Márnosť, len márnosť, všetko je iba márnosť,“ a 18. verš: „Lebo čím viac je múdrosti, tým väčšmi pribúda aj mrzutosti; a ako si niekto zväčšuje vedomosti, tak si zväčšuje aj bolesť.“ https://biblia.sk/citanie/ssv/koh/1

[9] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení, s. 44,

[10] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení, s. 102, 103

[11] Abaj a Kazachstan v 21. storočí (Kasym-Žomart TOKAJEV, prezident Kazašskej republiky). In KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení. Svaz spisovatelů OK, 2020, s. 23

[12] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení. Svaz spisovatelů OK, 2020, s. 130

[13] Mimochodom, túto vetu nachádzame v utopickom diele Nová Atlantída od Francisa Bacona, hlavné posolstvo zmyslu existencie tejto utópie – poznanie. Porovnaj: BACON, Francis. Nová Atlantída. Bratislava : VSSS, 2018.

[14] Marx a Engels v manifeste píše: „V buržoazní společnosti je živá práce jen prostředkem k rozmnožování nahromaděné práce. V komunistické společnosti je nahromaděná práce jen prostředkem k rozšiřování, obohacování a usnadňování životního procesu dělníků.“ https://www.marxists.org/cestina/marx-engels/1848/manifest/ch02.htm

[15] Porovnaj: MORE, Thomas. Utópia. Bratislava : VSSS, 2017.

[16] WEBER, Max: Protestantská etika a duch kapitalismu, Argo, 2023.

[17] Porovnaj: JANDOUREK, Jan: Průvodce sociologií. Granda Publishing, 2008,. s. 33, 34

[18] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení. Svaz spisovatelů OK, 2020, s. 30

[19] „Keď sa pozriem na Nogajcov, vidím, že môžu byť udatnými vojakmi, dobre znášajú núdzu, pokorne prijímajú smrť, stavajú školy, ctia si náboženstvo, vedia ako pracovať i ako zbohatnúť, vyparádiť sa, aj pozabávať… Ale my, Kazachovia, lopotíme na ich bajov za kúsok chleba, nášho baja však vyháňajú z vlastného domu. Vraj: „Hej, počuj, Kazach, nie preto je vystlaná dlážka, aby si po nej dupal špinavými čižmami!“ KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení. Svaz spisovatelů OK, 2020, s. 49

[20] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení. Svaz spisovatelů OK, 2020, s. 75

[21] Tento notoricky známy citát je zaznamenaný iba prostredkovane. Možno ho nájsť iba v texte J. M. Hurbana, v biografii (III.) o Ľudovítovi Štúrovi v Slovenských pohľadoch 1881, roč. 1., na s. 116:

„Vela tvoriť  (duchovne) , málo troviť sa učit, bratia, buď naša snaha,“ hovoril pri jednej príležitosť, „ za jedno preto , že nám prichádza teraz častejšie obetovať ten groš na časopisy a knihy, bez ktorých niet života , za druhé všetci rodičia slovenskí budú nám radi svojich synkov sverovať, keď sa medzi nami poriadku a skrovnosti priučia, a za tretie, čo je najpodstatnejšia príčina, pre ktorú skromnosti a skrovnosti navykať máme, že žiaden nie je svobodným a samostatným človekom, ktorý nevie už v mladosti navykať na spokojstvie s málom, ktorý troviť a len troviť naučí sa a zvykol pohodliam života bo keď v muža zrastie, nepovedú ho viacej jeho ideále, presvedčenie jeho duše , láska jeho srdca , ale pohodlie a rozkoš , na ktoré v mlady navyknul . Potom už ta dá všetko nadšenie svoje za kus chlebíčka . Národ i kráľovstvo nebeské začaruje – za bedársky telesný život!“
„Jaké to proroctvo!“ …dodáva Hurban: „A vtedy veru ešte nebolo príčin, toľko žalovať sa na túto boľačku chlebárstva,“ konštatuje… (Slovenské pohl’ady na literatúru, umenie a život – Knihy Google).

[22] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení, s. 190

[23] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení, s. 58

[24] NOVOMESKÝ, Ladislav: Výchova socialistického pokolenia. Bratislava : Pravda. 1949, s. 22

[25] ŠTÚR, Ľudovít. Výbor zo spisov Ľudovíta Štúra. Matica slovenská, 1931, s. 79

[26] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení, s. 177

[27] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení, s. 18

[28] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení, s. 185

[29] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení, s. 212

[30] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení, s. 63

[31] Podobné idey nachádzame nielen u svetových utopistov ako bol napr. Robert Owen, ale aj u mnohých slovenských dejateľov, predovšetkým štúrovcov, ktorí tento ideál aplikovali v praxi počas 19. storočia zakladaním spolkov (čitateľských, hospodárskych a iných) a inštitúcií rozvíjajúcich solidaritu a komunity. Mimochodom, bol to práve Slovák Samuel Jurkovič, ktorý založil vôbec prvé úverové družstvo ako originálnu formu svojpomoci, s čím by určite súhlasil aj Abaj v kontexte jeho koncepcie „celistvého človeka.“  Abaj cituje kazašské príslovie: „Svornosť je prameňom úspechu, prameňom šťastia je život.“ (s. 63).

[32] KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení, s. 199

[33]  „V starých časoch ručila občina zákonne za každého svojho člena, nestrpela žobrákov, ale rovnako sa starala o každého chorého alebo toho, kto bol na to odkázaný, ako keby išlo o člena rodiny a nehnuteľný majetok nepatril jednotlivcovi, ale občine ako súhrnu všetkých jej členov. Táto posledná skutočne slovanská ustanovizeň sa udržala do dnešných čias v Rusku, no celkovo aj v cudzích, nie úplne upadnutých slovanských krajinách, kde sa uchovali tieto staré slovanské ustanovizne viac či menej pri živote. Rozšírená občina je okruh, v slovanskom svete veľmi dôležitá župa. Tak ako záležitosti občiny vedú starostovia, otcovia rodín, o záležitostiach týkajúcich sa celého kruhu (župy, vojvodstva) rozhoduje sa spoločne na zhromaždeniach (poľských viecoch, sejmikoch, českých sněmoch, uhorských kongregáciách, u južných Slovanoch na skupštine) s rovnakým právom účasti na porade všetkých vlastníkov zeme jedného okruhu, a pôvodne to boli všetko otcovia rodín (vladyka, z ktorého sa vytvorila neskoršia šľachta).“ ŠTÚR, Ľudovít: Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava : Slovenský inštitút medzinárodných štúdií 1993. 175 s., https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1496/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/1

[34] MORELLY: Zákoník přírody. SNLP, 1958.

[35] Možno ju vidieť napr. u davistov, ktorí v mladíckom radikalizme hromžili na tradíciu, no neskôr tú istú tradíciu uchopili a moderne transformovali, aby vytvorili základy pre slovenskú literárnu modernu, ale aj moderný národ, ktorého ideové základy sa vyformovali v Slovenskom národnom povstaní, v ideách rovnoprávnosti, sociálnej spravodlivosti, v ich národne uvedomelom internacionalizme, humanizme a pacifizme.

[36] DUPKALA, Rudolf, PERNÝ, Lukáš. Štúrovci a Hegel. 3. vyd. Prešov : Prešovská univerzita, 2021, https://matica.sk/samuel-bohdan-hrobon/

[37] HROBOŇ, Samuel, Bohdan. Květiny nadsálanské, 1981, s. 39

[38] Samozrejme, k prírode sa utiekali aj mnohí iní slovenskí spisovatelia, esejisti a filozofi ako napr. Vladimír Mináč, ktorého výrazne inšpirovalo prostredie rodného Klenovca či spisovateľ František Švantner, ktorého tvorba je doslova pretkaná slovenskou prírodou, ale aj Peter Jaroš, ktorého prostredie Hýb taktiež výrazne inšpirovalo.

[39] Porovnaj: JEMELKA, Petr: JÁN MALIARIK (K 60. výročí úmrtí). In FILOZOFIA, roč. 61, č. 7, 2006, http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2006/7/569-579.pdf

[40] „Kultúrna história našej krajiny je skutočnou históriou kríženia vplyvov Východu a Západu z čias, keď takéto geografické rozlíšenie kultúrnych podstát malo svoje oprávnenie. Keď máme na zreteli – uprostred veľkolepého procesu stierania hraníc medzi Západom a Východom – tie znaky, ktoré ešte dovoľujú takto deliť kultúrne zóny, vytýčili by sme kultúrnemu životu slovenskému, aby pre svoju úroveň, pre svoju budúcnosť uchovala túto tradíciu svojho zemepisného miesta. Môže nájsť čestný zástoj v onom splývaní Východu a Západu a sama sa môže stať obrazom rodiacej sa syntézy nových myšlienok, vyjadrujúcich podstatné túhy človečenstva, takzvaného Východu a kultivovanosti takzvaného Západu. To je ideálne predurčenie slovenskej kultúry, ale výhľad pre jej rozrast. Veď ako to povedal v prekrásnom prirovnaní Ilia Erengurg o slovenskom kultúrnom postavení ešte vtedy, keď neboli viditeľné obrysy splývania povojnového Východu a Západu – ,veď strom sa neláme vo vetroch proti sebe dujúcich, ale pnie sa do výšky‘.“  NOVOMESKÝ, Ladislav: Deň. Tatran, 1984, s. 152 / CHMEL, Rudolf: Kongres slovenských spisovatel̕ov 1936: čítanie zo slovenských a českých novín a časopisov o Kongrese slovenských spisovatel̕ov, ktorý sa konal v Trenčianských Tepliciach 30.-31. mája a 1. júna 1936. Tatran, 1986, s. 44

[41] https://en.wikipedia.org/wiki/Kazakh_Khanate

[42] Abaj a Kazachstan v 21. storočí (Kasym-Žomart TOKAJEV, prezident Kazašskej republiky). In KUNANBAJULY, Abaj: Slová ponaučení. Svaz spisovatelů OK, 2020, s. 17

[43] Zobrané spory Vladimíra Mináča. In: YouTube, 2022

[44] https://en.wikipedia.org/wiki/Self-determination ;   https://cs.wikipedia.org/wiki/Pr%C3%A1vo_n%C3%A1rod%C5%AF_na_sebeur%C4%8Den%C3%AD ; https://www.marxists.org/archive/lenin/works/1914/self-det/ch01.htm#v20pp72-395;
FAIX, Martin: OD PRÁVA NA SEBAURČENIE K UNILATERÁLNEJ SECESII? In PRÁVNIK, 12/2014;

[45] https://cs.wikipedia.org/wiki/Kaza%C5%A1sk%C3%A1_sov%C4%9Btsk%C3%A1_socialistick%C3%A1_republika

[46] https://cs.wikipedia.org/wiki/Kaza%C5%A1i

[47] https://sk.wikipedia.org/wiki/Slov%C3%A1ci_(rozli%C5%A1ovacia_str%C3%A1nka)

[48] KONŠTANTÍN filozof: PROGLAS. In https://zlatyfond.sme.sk/dielo/93/Filozof_Proglas

[49] Teória zo zatiaľ nikdy neverejného výskumu z osobnej diskusie s J. Suleimanom, ktorý ovláda východné jazyky a čítal staré listiny. Podľa jeho poznatkov východné kultúry opisovali Slovákov aj ako Slovágov, teda ľudí v zmysle žijúci medzi Váhom, nakoľko h a g sa v slovanských jazykoch vyslovuje rôznorodo (napr. Gogoľ, Hohoľ v ruskej a ukrajinskej kultúre; knihy, knigy v slovenskej a srbskej kultúre). Túto teóriu však nemožno zatiaľ verifikovať, kým štúdia J. Suleimana nebude napísaná.

[50] https://sk.wikipedia.org/wiki/Volga

[51] https://cs.wikipedia.org/wiki/Altaj

[52] https://en.wikipedia.org/wiki/Tian_Shan

[53] Казахстан — Википедия

[54] Book of Dede Korkut – Wikipedia

[55] DOĞRUYO, H. L EPIC AS A LITERARY GENRE AND THE TURKISH EPIC “OGUZ KHAN”. In CBÜ SOSYAL BİLİMLER DERGİSİ, Celal Bayar Üniversitesi, 2012, https://www.ajindex.com/dosyalar/makale/acarindex-1423874545.pdf

[56] Slovo o pluku Igorovom: Staroruský hrdinský epos (preložil Jaroslav Rezník), Nitra :  Nitrava, 2023

[57] Dombra – Wikipedia

[58] Bešbarmak – Wikipédia

[59] Boortsog – Wikipedia, pozri aj: 2

[60] https://www.streetfoodhunters.com/uzbekistan-co-ochutnat-food-guide/

[61] Kazašský prezident odsúdil pokus o atentát na slovenského premiéra, In The Astana Times, 2024

[62] V slovenčine vyšlo významné dielo kazašského básnika Abaja „Slová ponaučení“. In Hlavný denník, 2020