Blog Lukáša Perného

Paper Moon Trio & Lucas Perny

Kto sleduje moju činnosť, tak určite viete, že okrem vedy sa tiež venujem kultúrno-osvetovej činnosti, ktorej súčasťou je aj propagácia talentov. Dnes som pre Vás pripravil 3 rozhovory spojené s hudobnými ukážkami ako predčasný vianočný darček. Ide o rozhovory s mimoriadne talentovanými a inšpiratívnymi osobnosťami… Paper Moon Trio, Michaela Regecová a Vladimír Pašek. Každý projekt z úplne iného žánru, úplne iného sveta. Vážme, si že takéto talenty na Slovensku máme a preto ich rozhodne treba podporovať. Časť z rozhovorov vyšla v Slovenských národných novinách.

***

Umelkyne, ktoré nemožno neobdivovať
Vokálne Paper Moon Trio pravidelne interpretačne obohacuje kultúrne podujatia

Zvonivé hlasy, lahodné melódie huslí, ukulele a gitary, elegantné retro oblečenie a účesy, atmosféra swingového veku a podmanivá krása ‒ to sú Paper Moon Trio. Už po druhýkrát obohatili podujatia Záhorského osvetového centra, na ktorých sa spolupodieľajú vedeckí a osvetoví pracovníci tak Matice slovenskej, ako aj ďalších kultúrnych organizácií. Interpretujú americké, české i slovenské skladby džezu a swingu. Ich prítomnosť vyčarovala úsmevy nejedného diváka i poslucháča…

1. Stretli ste sa v orchestri Bratislava Hot Serenaders… Ako ste sa dostali k džezovej a swingovej hudbe, prečo práve tento žáner a kto vás najviac inšpiruje? 

Kristína Uhlíková: Myslím si, že každý, kto sa dostal k tejto hudbe a imponovala mu, ju má zakorenenú už kdesi v detstve. Veľkou súčasťou života sa mi stala práve vďaka orchestru Bratislava Hot Serenaders a spočiatku boli mojou najväčšou inšpiráciou práve Barbora a Andrea, ktoré ma doviedli k úžasným Boswell Sisters, Andrew Sisters, sestrám Allanovým a aj nášmu slovenskému vokálnemu triu Tri dievčatká či Včielky. Každá pieseň, ktorú sa rozhodneme zaranžovať, je plná nostalgie, citu a krásnej harmónie. To nás neustále posúva vpred a do budúcna inšpiruje. 

2. Hrávate tak slovenské, české, ako aj slovenské piesne. Nedávno ste vystúpili na podujatí, ktoré bolo venované spisovateľovi Ivanovi Horváthovi, čo sa priam dokonale dopĺňalo. Aký máte vzťah k slovenskej kultúre, slovenským dejinám a našim osobnostiam? 

Kristína Uhlíková: Vždy nám bolo a aj bude cťou byť súčasťou dôležitých udalostí na Slovensku, čo aj práve spomínané podujatie bolo. Sme veľmi vďačné sa všetky osobnosti, ktoré nám neustále dávajú inšpiráciu práve pri nachádzaní nových skladieb do repertoára.

3. Čo všetko sa vám splnilo a aké máte ďalšie plány? 

Barbora Medeková:  V roku 2016 sa Paper Moon Trio stalo víťazom súťaže Jazz Start Up, vďaka čomu sme dostali možnosť zostaviť náš debutový album Teba vrúcne milujem. Plány sú jednoduché ‒ hrať, oživovať starú džezovú hudbu a prenášať naše potešenie z nej na poslucháčov. Ja osobne za najväčší úspech pokladám to, že fungujeme popri rodinách a deťoch a že nás to spolu neustále baví. 

4. Mimoriadne si dávate záležať aj na dobovom oblečení či účesoch. Ako vznikol nápad urobiť takýto retro projekt? Ste takto zamerané aj v súkromí?

Barbora Medeková: Účesy a oblečenie sú trochu štylizované. Je veľmi ťažké nájsť dobové originály, ktoré by boli použiteľné, prípadne sa hneď pri hraní nezničili. Doplnky ako náušnice, brošne či náhrdelníky nosíme všetky po babičkách. Trio vzniklo spontánne a rovnako prirodzene bolo pre nás prepojiť hudbu s vizuálom. Každá z nás je tak trochu retro. Máme vzťah k starým veciam a našej histórii, navštevujeme starožitníctva a rady recyklujeme.

5. Hráte v nezvyčajnom spojení hudobných nástrojov s dominantným spevom. Existuje alebo existovala vo svete podobná kapela, ktorá hrá alebo hrala v takomto zložení a v podobnom žánri ako vy? 

Andrea Kružliaková: U nás na Slovensku sme sa nestretli s podobným zoskupením, ktoré by sa v takomto zložení a aranžmánoch zameriavalo na „starý džez“, ako my familiárne nazývame tento žáner. Vo svete je však takých zoskupení viac. Poznáme aj takých, ktorí výhradne interpretujú piesne našich obľúbených Boswell Sisters. To však nie je čisto dámske zoskupenie. Priznám sa, že aktuálnu scénu nemáme až takú zmapovanú, my sa sústreďujeme skôr na tie autentické starodávne zoskupenia. Najväčšou inšpiráciou sú pre nás jednoznačne už spomínané Boswell Sisters alebo Mills Brothers. To boli vynikajúci muzikanti, speváci a zároveň inštrumentalisti/stky. 

6. Od čoho je názov a čo presne symbolizuje? 

Andrea Kružliaková: Inšpiráciou bola pre nás pieseň z dvadsiatych rokov It’s Only A Paper Moon, ktorú sme medzičasom už vyradili z nášho repertoáru. Paper Moon, v preklade „papierový mesiac“, zároveň symbolizuje zlatú éru Hollywoodu a strieborného plátna, čo je nám veľmi blízke a rady sa k tomu vraciame, pretože to na nás vplýva eleganciou, umelecky a štýlovo.

***

Talentovaná gitaristka zo Spiša. Rozhovor s gitaristkou Michaelou Regecovou

Na gitare hrá od šiestich rokov, vyštudovala ZUŠ, konzervatórium a napokon aj VŠMU. Následne pôsobila ako pedagóg na ZUŠ a na konzervatóriu, kde vyučuje dodnes. Popri výučbe sa však venuje aj koncertovaniu a nahrávaniu videí (na Youtube, kde má tisícky zhliadnutí). Hrá hudbu v celom spektre žánrov od svetovej až po slovenskú. Využíva špeciálnu techniku tzv. fingerstyle, ktorá tvorí ilúziu hrania na viacerých nástrojoch.

1. Pozdravujem Vás, pochádzate zo Spiša. Nakoľko sme na pôde SNN, vhodnou otázkou na úvod je, ako vnímate Slovensko, národnú kultúru a napokon aj región Spiš, kde pôsobíte?

Každý národ, hoci stojí na akomkoľvek nízkom stupni vývinu, má svoju osobitú kultúru. Uvedomujem si, že Slováci sme národ síce malý, ale máme svoju kultúru, ktorá sa odlišuje od iných národov. Toto povedomie odobruje každého verného Slováka v snahe vyvíjať svoju kultúru. Na Slovensku je veľa hradov, zámkov, kostolov a ďalších kultúrnych pamiatok ale aj veľa ľudových kultúrnych zvykov, ktoré sa v súčasnosti zvyknú používať ako vedomosti, zručnosti, materiálne a nemateriálne produkty ľudskej činnosti, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generácie ústne alebo praktickým predvedením. Súčasťou ľudovej kultúry sú hmotné i nehmotné prvky, hudba, piesne, zvyky, tance a ďalšie duchovné výtvory označované ako folklór, ktoré pretrvávajú najmä vďaka folklórnym skupinám.  Každá oblasť, mesto alebo obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór – kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance a nárečie. Myslím si, že naša kultúra je veľmi jedinečná a rozmanitá, rôznorodá, jej neoddeliteľnou súčasťou je kultúrna tradícia. Prostredníctvom národnej kultúry odovzdávame svoje skúsenosti ďalším generáciám. Napokon aj región Spiš, kde pôsobím je bohatý svojou kultúrou, či už sú to kultúrne pamiatky, nárečie, zvyky, tradície atď. Mesto Spišská Nová Ves ponúka všetko, čo k životu človek potrebuje. Je tu nielen krásna príroda, ale aj dobrí ľudia. V dnešnej dobe je dosť ťažké preraziť, musíte mať šťastie na správnych ľudí. Ale samozrejme, keď je človek šikovný a pracuje na sebe tak skôr, či neskôr prerazí, aj keď možností realizovania sa v hudobnej oblasti tu nie je veľa, dobre sa mi tu žije, pretože tu mám rodinu, priateľov a známych.

2. Ste mimoriadne úspešná hudobníčka využívajúca techniku tzv. fingerstyle. Ako sa Vám podarilo získať také množstvo fanúšikov a zhliadnutí?

Množstvo fanúšikov a zhliadnutí sa mi podarilo získať podľa mňa tým, že táto úžasná a zároveň jedna z najnáročnejších techník oslovuje širšiu verejnosť, nielen poslucháčov klasickej hudby, ale aj ľudí, ktorí uznávajú komerčný typ hudby. Takáto hra vytvára dojem prítomnosti viacerých hudobníkov, alebo dokonca celej kapely, tento štýl predstavuje úplnú slobodu a je na mne aký aranžmán známej, či už svetovej, alebo slovenskej skladby urobím. Taktiež za úspechom je vytrvalosť, i keď času nemám veľa, keďže učím na ZUŠ a konzervatóriu, hrávam akcie a popritom mám osem ročného syna, ktorému sa musím venovať, ale snažím sa rozplánovať si čas tak aby som stíhala aj aranžovať a nahrávať videá
na môj youtube kanál.

3. Hráte tak slovenskú, ako aj zahraničnú hudbu. Kto sú Vaše najväčšie hudobné vzory zo Slovenska, i zo sveta? Má slovenská hudba potenciál konkurovať svetovej?

Touto cestou som sa vybrala práve vďaka tomu, že som mala nejaký vzor. Myslím si, že bez toho to ani nejde.  Medzi moje najväčšie hudobné vzory zo Slovenska patrí určite Juraj Burian a môj profesor z VŠMU Jozef Zsapka. Čo sa týka svetových vzorov, tak je to určite Tommy Emmanuel, Andy Mckee, STING, Erick Clapton, Mark Knopfler, J. T. Hodges a Joe Satriani. Slovenská hudobná scéna je pestrá a každý si v nej nájde čosi pre seba. Máme množstvo hudobníkov, bohatú popovú scénu, alternatívnych interpretov a stále prichádzajú noví a noví hudobníci, či už jednotlivci, alebo kapely. Umelci si získavajú tisíce fanúšikov, potenciál konkurovať a preraziť na svetovej hudobnej scéne , ale je potrebné okrem talentu mať šťastie na správnych ľudí.

4. Čo považujete za Váš doterajší najväčší úspech a čo všetko sa Vám v rámci hudobnej kariéry podarilo?

Za doterajší najväčší úspech považujem spoločné vystúpenie s Vašom Patejdlom v Hoteli Horizont v Starej Lesnej, keď mi jedného dňa zavolal známy gitarista Juraj Burian aby som ho zastúpila. Bola to pre mňa veľká zodpovednosť a hlavne neskutočná pocta. Splnil sa mi sen zahrať si so známou legendou Vašom Patejdlom. Následne na to som prijala pozvanie do relácie Jozefa Banáša: NA KUS REČI, kde som účinkovala ako hudobný hosť, spolu so známym scenáristom a humoristom Danom Danglom . Takéto podujatia a potlesk publika sú pre mňa najväčšími výzvami.

5. Aké sú Vaše plány do budúcnosti? Čo by ste chcela na hudobnej scéne dosiahnuť?

Nemám nejaký zásadný cieľ, za ktorým by som sa hnala. Žijem život a prijímam výzvy, ktoré mi život prináša. Snažím sa udržiavať si určitý štandard a stále byť v pohotovosti, byť vždy maximálne pripravená na výzvy. Chcem ďalej napredovať, nahrávať videá a robiť ľuďom radosť mojou hudbou, naďalej vystupovať na rôznych akciách, motivovať študentov a viesť ich k úspechu.

6. Aký máte vzťah k ostatným druhom umenia od literatúry cez film až po divadlo? Kto Vás najviac inšpiruje?

K iným druhom umenia mám veľmi kladný vzťah. S mojím synom Tobiaskom často navštevujeme divadlá, kiná, nedávno sme boli na koncerte STINGA a taktiež aj koncerte Allana Mikušeka. Mojou motiváciou a inšpiráciou je môj syn, vďaka ktorému sa snažím byť mu príkladom a viesť ho k umeniu.

7. Ako hodnotíte slovenskú hudobnú scénu a jej reflexiu? Sú slovenskí hudobníci dostatočne podporovaní? Ako by ste zmenila veci k lepšiemu?

Slovenská hudobná scéna podľa môjho názoru dosť upadá, hudobníci to nemajú ľahké, hlavne tí, ktorí sa rozhodnú živiť iba hudbou. Ja som toho príkladom, tiež by som sa rada venovala iba koncertovaniu a výlučne tomuto štýlu /fingerstyle/, ale bohužiaľ muzikant v dnešnej dobe musí mať aj iné príjmy aby prežil. Hotely a kultúrne zariadenia v tejto náročnej dobe nemajú dostatok finančných prostriedkov a to hudobníci nemôžu zmeniť ani ovplyvniť.

8. Na záver Vás poprosím o Váš špeciálny odkaz pre našich čitateľov…

Hudba je pre mňa najlepší spôsob na zlepšenie kvality života, podnecovanie osobného rozvoja, prežívanie radosti a vyjadrenie pozitívnych aj negatívnych pocitov. Pre mňa má významnú funkciu relaxácie.

***

Vlado Pašek – majster zábavy, ktorý hudbou pomáha prežiť ťažké časy

Každý týždeň ho môžete vidieť hrať v celom spektre podnikov od luxusných barov, hrania na lodi, osláv až po ľudové krčmičky. Na jeho akciách si každý nájde svoje – oldies, elektro-swing, pop, balady, rock, latino, disco, balkán, ľudovky, cigánske, čárdáše, šlágre, folk, rock and roll, twist, country či dokonca slovenský hiphop. Hrá tak zahraničné, ako aj slovenské hity s obrovským tak hlasovým, ako aj žánrovým rozptylom. Okrem toho tvorí aj vlastné piesne ako Byť anjelom, Návrat stratených, Osemnástka a mnohé ďalšie, ktoré sú k dispozícii aj na Youtube. Hosťoval celému radu muzikantov (s Timom Prekopom v Duo Servus, so Zuzanou Hergottovou a Hergottovcami, Jadrankou atď.). Jeden z jeho kolegov svojho času prehlásil, že Vladove koncerty dávajú ľuďom radosť zo života a pomáhajú prekonávať depresie zo sveta, v ktorom žijeme. Vladove koncerty síce nie sú umeleckou avantgardou, no tešia stovky ľudí týždenne a dávajú im chuť do života.

1. Zdravím ťa Vlado, poznáme sa už roky z tvojich koncertov. Ako si sa vlastne dostal k hudbe? Čo všetko sa ti už v tejto sfére podarilo (najväčšie úspechy) a aké máš plány?

Sen pätnásťročného chlapca. Začal som študovať na štátnom konzervatóriu v Bratislave, popritom som tancoval vo folklórnom súbore Dimitrovec. Ako som dospieval, zlákal ma trampský život, folk a country muzika… no a prvé lásky ma naštartovali aj k písaniu a k tvorbe vlastných pesničiek. Za svoj najväčší úspech považujem nahratie vlastných pesničiek v profesionálnom štúdiu a sólových videoklipov, ktoré sú prezentované na televíznej obrazovke. Teší ma tiež spolupráca s profesionálnymi muzikanti.

2. Máš nejaký hudobný vzor či už svetový alebo náš slovenský?

Páči sa mi hudba akéhokoľvek hudobného žánru, ktorá má hĺbku a profesionálne prevedenie. Mojimi vzormi sú Freddie Mercury, Karol Duchoň, Karel Gott a samozrejme je ich ešte veľa.

3. Aký máš vzťah k slovenskej kultúre a hudbe?

Som rodený Slovák a národovec. Mám rád Slovensko a samozrejme moje rodné mesto Bratislavu. Na Slovensku je také obrovské množstvo kvalitných muzikantov, že by bolo nefér menovať iba niektoré mená.

4. Ako sa ti darí nestrácať na koncertoch dobrú náladu a úsmev aj napriek tomu, v akom zložitom svete žijeme?

Mojim hnacím motorom je, keď sa ľudia zabávajú, veselia a to ma nabíja energiou. V dnešnej zložitej dobe je veľmi potrebné, aby sa nevytrácala dobrá nálada a nemizol úsmev z tvárí. Vždy si treba nájsť dôvod na radosť.

5. Si tiež vynikajúci humorista (nahral si niekoľko zábavných videoklipov) a aj koncerty obohacuješ o vtipy… neplánuješ sa tiež venovať herectvu či už filmovému, divadelnému alebo pódiovej šou?

Keby prišla seriózna ponuka, novým výzvam sa samozrejme nebránim. Herecké povolanie by sa mi páčilo, no na štúdium herectva je už bohužiaľ neskoro.

6. Aký je tvoj odkaz pre čitateľov?

Vážte si slovenskú kultúru a jej šíriteľov. Nezabúdajte, že smiech a dobrá nálada je korením života.