Weimarská republika, tajné operácie, politická polícia, podsvetie Berlína, sociálne nerovnosti a revolty v kontraste bujarých swingových večierkov, chladný pragmatizmus alebo revolučný zápal, industrializmus, avantgardné umenie, traumy z vojny, vznik pornografie a mravnostné oddelenie, dekadencia a depresia, chudoba a prostitúcia, odpočúvanie a prenasledovanie, politika, trockisti, leninisti, sociálni demokrati, národní socialisti, monarchisti, sovietski emigranti, pokus o prevrat, rozviedka a kontrarozviedka, okultizmus, dvojití agenti… to je niekoľko adjektív a javov opisujúcich nemecký thriller a neo-noir seriál Babylon Berlín v réžii Toma Tykwera, Achima von Borriesa a Hendrika Handloegtena, vytvorený podľa predlohy románov nemeckého spisovateľa Volkera Kutschera.
Hlavná postava, inšpektor Geneor Rath (hrá Volker Bruch) je komplikovanou a ťažko ideologicky čitateľnou postavou. Pod vplyvom traumy z Prvej svetovej vojny užíva barbituráty a celkovo pôsobí na jednej strane miestami ako chladný pragmatik bez politického názoru, na strane druhej ako citovo rozorvaný a vo vnútri chaotický. Podlieha veleniu hlavného chladného pragmatického inšpektora Bruna Woltera (hrá Peter Kurth) predstierajúceho silnú lojalitu režimu. Dvojicu hlavých postáv prvých dvoch sérií dopĺňa Charlotte Ritterová (hrá Lisa Friesová), pôvodne prostitútka pochádzajúca z prostredia slumov pri Neuköllne. Plní si sen stať sa prvou detektívkou vrážd v dejinách Nemecka (autor použil postavu ako interpretačnú skratku pre emancipáciu žien medzivojnového obdobia).
Seriál rozvíja celý rad ďalších prepletených dejových línií spojených s ďalšími postavami ako ruská emigrantka grófka Svetlana Sorokina; Alexej Kardakov, anti-stalinistický ruský utečenec a vodca trockistickej bunky v Berlíne; plukovník a sovietsky diplomat Trokhin; Helga Rath, tajná milenka inšpektora Gereona Ratha a manželka jeho brata; Oberst Wendt, ambiciózny a nedôveryhodný poradca politickej polície, ktorý je aktívnym hráčom v NSDAP; Greta Overbecková, detská priateľka Charlotty Ritter; Samuel Katelbach, výstredný spisovateľ a novinár, či Dr. Völckerová, komunistická lekárka, ktorá bojuje s praxou policajného oddelenia v Berlíne.
Prvé dve série sú napísané ako kompletný príbeh viazaný na pôvodný Kutscherov román. Významnú úlohu zohrávajú komunisti a monarchisti. Prvé dve série zobrazujú násilie medzi komunistami a berlínskou políciou (počas akcie zomrelo 33 civilistov, pozri: Blutmai) z mája 1929 a vojenské formácie podporované nemeckou armádou (Schwarze Reichswehr) a nadväzný pokus o prevrat. Atmosféra prvej a druhej série je odlišná od tretej. Kým prvé dve série opisujú viac prostredie trockistov, mafie a dekadentných klubov Berlína, tretia séria nadväzujúca na román Tichá smrť (Kutscher) mapuje vznik SA, pripravovanú konzervatívnu (kontra)revolúciu, osud zneužitej obete atentátov na démonizáciu komunistov a kriminálnu zápletku založenú na falzifikácii dôkazov. Seriál tiež mapuje mimoriadne aktuálne determinanty hospodárskej krízy a jej rozpútaním sa vlastne celá tretia séria aj uzatvára.
Čo by som však v tejto krátkej recenzii rád najviac ocenil je využitie avantgardných umeleckých postupov, či už v hudbe, grafike, strihu, choreografii alebo všeobecne výtvarnom spracovaní. V Babylone Berlín nejde iba o samoúčelnú formu ako to v postmoderne často býva (a ako to kritizuje napr. Fredric Jameson v Postmodernizmus alebo kultúrna logika neskorého kapitalizmu v súvislosti s kritikou retro štýlov). Niečo o estetických motívoch autorov seriálu prezrádza aj citát zo šiesteho dielu, tretej série. Jedna z postáv (dcéra konzervatívneho plukovníka, ktorá seba označí ako komunistka) sa tu odvoláva na estetiku Waltera Benjamína:
Hudba je ľúbozvučná, ale neprikladám jej vážnosť. Akonáhle sa jej prioritou stane opojenie, potom nie. To všetko je stratégia buržoázie, jak odviesť pozornosť od kritického vedomia smerom k ornamentalizmu. (Babylon Berlin, séria 3, časť 6, 30 minúta)
Práve prostredníctvom vernej nadväznosti na avantgardné postupy experimentálneho medzivojnového umenia (konštruktivizmus a odkazy na sovietsku avantgardu v úvodnej a záverečnej grafike diela, či expresionizmus, dokonca priamy odkaz na poetiku Weineho Dr. Caligariho v tretej sérii), autori verne rekonštruujú atmosféru doby.
„Dvadsiate roky boli šialeným obdobím, spoločnosť nebola ukotvená, na jednej strane konzervatívna a opatrná, na druhej experimentujúca. Berlín bol medzinárodným, kozmopolitným hlavným mestom, lákadlom pre mladých ľudí a umelcov z celého sveta. Priťahoval ich ešte viac ako dnes.Komunisti, nacisti, feministky, homosexuáli – všetci spolu v tých istých berlínskych uliciach,“ opísal túto rozporuplnú dobu scenárista a režisér Achim von Borrie.
Excentrický štýl a kultúrne fenomény doby pomáhajú pochopenie súvislostí. Autori nemiesia film so súčasnými žánrami (tohto konceptu sa držia až v tretej sérii, špeciálne od 9. časti 3. série). Snažia sa zachovať autentickú čistotu moderny zakomponovanej do muzikálovej formy vystihujúcej dekadentný Berlín. Medzi umeleckým postupom a autentickým zobrazením doby je teda kauzálny vzťah. Všíma si to aj Jarmila Křenková:
Okamžiku rozpadu odpovídá expresionistická perspektiva plná vertikál a kaleidoskopických struktur vyvolávající dojem závrati. Vizualita zde odráží nepřehledné uspořádání světa, pro nějž je příznačná manipulace s realitou a její vytěsňování. Postavy běžně upadají do stavu kolektivní sugesce či podléhají hypnóze a nejrůznějším sebeklamům. Posunuté vnímání má ostatně kromě hlavní postavy inspektora Ratha Gereona závislého na morfiu i jeho spolupracovnice Lotta Ritterová, která prakticky nespí. Jeho nervní, trhaný pohyb a její spánková deprivace umocňují halucinační atmosféru města.
Jarmila Křenková, Babylon Berlin. Německý seriál ukazuje cestu od kabaretu ke koncentráku
Avantgarda v bode zlomu, kedy sa Berlín obrátil v popol a prach… titulná pieseň Zu Asche, Zu Staub (V popol a prach) v podaní herečky a speváčky Severije Janušauskaitė a filmovej kapely The Moka Efti Orchestra s tranzovým a nepokoj vyvolávajúcim rytmom znie ako parná lokomotíva týchto dobových zvratov. Moka Efti Orchestra hrá dobovú hudbu od ragtime cez avantgardný jazz až po klezmer. Za návrhom hudby ako avantgardným počinom stojí experimentálny hudobník Johny Klimek, ktorý spolupracoval priamo s režisérom Tykwerom (za hudbu získali aj vysoké ocenenie v German Television Awards). Už samotný text s podmanivým spevom a kvalitnými jazzovými bicími vyvoláva zimomriavky:
V popel, v prach, připraven o světlo, prosím jen ne teď! Zázraky přichází nakonec, snad je to jen sen, snad pouhý úprk za větrem, kdo to přesne ví. Hodiny na stene tvé, naplněny pískem. Polož svoji dlaň do mé a spojme je stiskem. Jen ty sám si vybereš, zavedeš nás mezi štěstí a bol, já však odpustit ti mohu. Jsi tak blízko smrti své, tvuj pohled je tak jasný, on rozezná mě, jsem připravena a najdu s tebou nesmrtelnost.
Zu Asche, Zu Staub, titulná pieseň seriálu
V závere druhej série možno počuť aj jednu z vôbec najdepresívnejších skladieb dejín hudby, maďarskú skladbu Szomorú vasárnap v ruskej verzii. Použitie tejto skladby ešte viac umocnilo temnú a depresívnu atmosféru medzivojnového Nemecka…
Český preklad: Svíta, je neděle. Trápím se, nemohu spát. Nemohu přežít noc ve stínu minulosti. Z nebe se snesla černá smuteční rouška. V bíle zahradě jsme nalezli ponurý les. Tuším, že andělé už mi tě znova nepřinesou. Oni vědí, jak tu bez tebe trpím. V neděli… Nezapaluj svíce, nechej chorál utichnout, všichni, co nás znali, musí věŕiť, že se nam bude dařit lépe. Smrt není sen, neočekávam procitnutí. Chci tě zahrnout veškerou nežností… v neděli…
Tri série, jedna plánovaná, najdrahšia televízna dráma v nemeckej tvorbe s rozpočtom 40 miliónov, to je bilancia seriálu Babylon Berlin. Nakoľko je seriál vo vývoji a čakáme na štvrtú sériu, dej je stále otvorený a aj dôsledky konania postáv. Netrúfam si predpovedať, ako celý seriál dopadne, no v každom prípade je Babylon Berlin to najlepšie zo súčasnej nemeckej seriálovej produkcie. 5
PhDr. Lukáš Perný
Celý článok je k dispozícii tu.
No, seriál ako seriál, je poučný a spracovaný... ...
Celá debata | RSS tejto debaty