Blog Lukáša Perného

Nasledujúce rozhovory vyjdu v modifikovanej podobe v priebehu nasledujúcich dní. Jeden online, druhý printovo. Kde? To sa nechajte prekvapiť.
Avšak, špeciálne pre čitateľov môjho blogu, a vzhľadom na najnovšie útoky na Maticu, ich zverejňujem s predstihom v nespracovanej, ešte surovej podobe.

Témy, na ktoré sa dnes zabúda: Dva rozhovory, ktoré kladú otázky

CHATGPT: V dobe, keď sa verejný priestor často zapĺňa povrchnými témami a rýchlymi súdmi, prinášajú dva nedávne rozhovory hlboké zamyslenie nad smerovaním našej spoločnosti, kultúry a identity. Tieto diskusie otvárajú dôležité otázky o národnej identite, kapitalizme, potrebe nových elít a budúcnosti Slovenska.

COPILOT: Rozhovor Lukáša Perného sa venuje jeho pôsobeniu v Matici slovenskej, jeho vedeckej, kultúrnej a literárnej činnosti, ako aj širším spoločenským otázkam. V texte zdôrazňuje význam historických osobností, kultúrneho dedičstva a sociálnej spravodlivosti.

Kľúčové témy rozhovoru:

• Činnosť v Matici slovenskej – organizovanie kultúrnych, vedeckých a umeleckých podujatí, publikovanie odborných štúdií a encyklopedických hesiel.
• Historické osobnosti – Mináč, Clementis, Jurkovič, Ballek, Mňačko, Novomeský, Štúr a ďalší.
• Publikačná činnosť – autorstvo kníh o utópii, slovanskej vzájomnosti a národnom obrodení.
• Spoločenské otázky – kritika mediálneho šumu, obrana kultúrneho dedičstva a vízia mierového spolunažívania národov.

***

VEĽKÝ ROZHOVOR O ČINNOSTI MATICE SLOVENSKEJ S LUKÁŠOM PERNÝM O TOM,
ČO VŠETKO PODSTATNÉ ZANIKLO V MEDIÁLNOM ŠUME

1. Začneme základnou otázkou, čo vlastne aktuálne robíte v Matici slovenskej?

Žijeme vo veľmi divnej dobe, preto začnem od konca. Pre niektorých všetko, pre niektorých nič, pretože pre tých, ktorí sa zaujímajú o vašu prácu nemusíte vysvetľovať a zdôvodňovať zmysel svojej existencie, no pre tých, ktorí vás už od podstaty nenávidia, lebo vraj žijem z „ich daní“ a citujem som „v živote nepracoval“, je každá veta, každé slovo zbytočné, pretože vás aj tak nepočúvajú. Skrátka ste človek, ktorého treba zakázať, vyčleniť na okraj spoločnosti, lebo má iný stupeň poznania než oni a šíri myšlienky, ktoré sú podľa nich nebezpečné ako napr. vízia mierového spolunažívania národov so zachovaním ich kultúrneho dedičstva, v sociálne spravodlivom svete. V skutočnosti je to tak, že len za posledné tri roky som ako vedecký pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej zorganizoval desiatky celoslovensky podnetných kultúrny, vedeckých a umeleckých podujatí (k osobnostiam ako Mináč, Clementis, Jurkovič, Ballek, Ťažký, Mňačko, Kroner, Novomeský, Horváth, Kaliský, Štúr, Okáli) a vydal vyše 100 publikačných jednotiek, z toho desiatky encyklopedických hesiel resp. medailónov a štúdií (štúrovci, davisti, bernolákovci), esejí, reportáží a recenzii, rozhovorov (Hajko, Leikert, Hykisch, Tazberík, Halvoník, Jaroš, Jakubisková, Chmelár, Šabík, Harangozó). Toľko na úvod k mojej práci v Matici.

Dlhodobo, teda ešte pred pôsobením v Matici, som sa stal autorom predslovov či doslovov ku knihám (Utópia, Slnečný štát, Nová Atlantída, Moderná utópia, Winklerova kniha Čas pred nesmrteľnosťou). Doteraz som vydal osem kníh a na dvoch ďalších pracujem, z nich si azda najviac považujem knihu UTOPISTI. Len za tri roky v Matici slovenskej sa podarilo vydať komplexný zborník o významných osobnostiach 20. storočia Clementisovi a Mináčovi ako výstup zo série podujatí, ďalej o zakladateľovi družstevníctva a dejateľovi Samuelovi Jurkovičovi a najnovšie komplexnú knihu BERNOLÁKOVCI. Okrem toho som participoval na knihách BOJOVALI ZA NAŠU SLOBODU k 80. výročiu SNP, ďalej SLOVENSKÉ ŽENY V NÁRODNOM HNUTÍ na knihe o Cyrilovi Daxnerovi, a práve pripravujem knihy o druhej vlne národného obrodenia alebo tzv. GENERÁCII VŠESLÁVIE (Kollár, Šafárik, Palacký, Kuzmány, Tomášik) a na zborník z konferencie, ktorá bola venovaná 120-ročniciam Laca Novomeského a Ivana Horvátha. Skoncipoval som však aj niekoľko e-kníh ako napr. k storočnici Romana Kaliského, k výročiu Daniela Minicha a dve elektronické re-edície kníh o zaujímavých a všestranných osobnostiach Štefanovi Závodníkovi a Jurajovi Holčekovi.

Štúdie mi vyšli aj v knihe Palárik (Kysucké múzeum v Čadci) či v zborníku Filozofické ústavu SAV Slovensko-stredoeurópske perspektívy myslenia; taktiež sa mi podarilo dostať štúdie o davistoch či Mináčovi do afrického časopisu Gnosis (Nigéria), esej o Mináčovi do medzinárodného vedeckého časopisu Vorontsvo pole, recenzie do českého Filosofického časopisu, ktorý vydáva česká akadémia vied, a ešte predtým sa mi podarilo dostať štúdiu o koreňoch slovenského utopizmu do litovského časopisu Litovskej akadémie vied Filosofija, sociologija či Academia Letters. Nebudem sa však tajiť tým, že ma niektoré vedecké časopisy cenzurovali, na čo mám aj bezprostredné dôkazy. Za úspech možno považovať aj citácie z záverečných prácach na Masarykovej univerzite, Západočeskej univerzite, Univerzite Karlovej, Akadémii Pomorskej v Słupsku, Universitatea din Craiova, Central European University, časopise Politická ekonomie, Právnom obzore, ale aj uvedenie v osnovách VŠE v Prahe či mnohé recenzie na vydané knihy od profesorov, docentov a doktorov vydané vo významných vedeckých časopisoch. Toto všetko žiaľ nie je vidieť.

Lukáš Perný v REGINE pred odhalením busty Laca Novomeského

Do portfólia mojej činnosti samozrejme patrí aktívna účasť na konferenciách, seminároch, kolokviách, kultúrno-odborných podujatiach, edukačných podujatiach, vernisážach, spomienkových podujatiach venovaných osobnostiam slovenskej vedy, kultúry a umenia. Už počas prvého roka som sa pustil do intenzívnej práce. Začal som publikovať v matičných periodikách Slovenské národné noviny, SLOVENSKO – NÁRODNÉ SPEKTRUM, Hlas Matice, Slovanský obzor, Slovenské pohľady. Venovali sme sa s kolegami štúrovcom či mladobernolákovcom (vytvoril som medailóny pre Matica.sk a matičné periodiká pre osobnosti ako Francisci, Daxner, Dohnány, Štefanovič, Hurban, Viktorin, Palárik), Dr. Clementisovi a Vladimírovi Mináčovi, ktorým sme neskôr aj odhalili busty v Rimavskej Sobote. Zorganizovali sme tiež podujatie na počesť Romana Kaliského, zúčastnil som sa konferencie o Palárikovi, štúrovcoch či seminára o Ivanovi Horváthovi. V roku 2022 som sa zúčastnil vyše 30 podujatí od prednášok na školách, cez literárne festivaly, konferencie, semináre, kultúrno-odborné a spomienkové podujatia či prezentácie kníh. Prednášal som v Lučenci, na gymnáziu v Bratislave, v Martine, Horných Salibách, Sobotišti, Rimavskej Sobote, Tisovci, Senici v Čadci a ďalších mestách. A to bol iba prvý rok. Nasledujúci rok sme chodili opäť po školách a obciach (Vlčany, Galanta, Veľké Lovce, Žilina, Martin, Prešov, Košice, Lehota, Trnava). Zorganizovali sme podujatie európskemu zakladateľovi družstevníctva Samuelovi Jurkovičovi v Sobotišti, z čoho vznikla aj zaujímavá brožúra 150 rokov života večného, ktorá je už vypredaná. V roku 2023 sa tiež konal Kongres Matíc a inštitúcií slovanských národov, taktiež som sa zúčastnil oficiálnej delegácie v Srbsku, kde sme sa stretli s poprednými srbskými a (v Srbsku žijúcimi) slovenskými spisovateľmi a vedcami (Zoran Đerić, Dragan Stanić, Selimir Radulovič, Zdenka Valent Belić, Nenad Šaponja, Martin Prebudila) a naplánovali srbsko-slovenské vydanie Slovenských pohľadov, ktoré sa aj realizovalo. Rok 2024 sme odštartovali veľkou akciou. S pomocou europoslankyne Kataríny Roth-Neveďalovej a Dr. Ladislava Skraka sa nám podarilo prezentovať slovenských výtvarníkov a výtvarníčky v budove Europarlamentu v Štrasburgu, dodatočne aj v Bruseli. To už ale súvisí s ďalšími aktivitami v Matici….

2. Vy ale nie ste typický akademický pracovník, ktorý je iba nonstop ponorený za knihami. 

Áno, prácou v Matici doslova musíte žiť a prepojiť s ňou celý život. Snažím sa držať svojich hodnôt, ktoré sú humanistické, ľavicové a antifašistické, ale aj slovanské a vlastenecké, no zároveň si zachovať objektivitu napr. pri hodnotení aj kontroverzných historických udalostí. Niekedy je to dosť ťažké, ale zatiaľ sa mi nestalo, že by som nejak radikálne upustil od svojich hodnôt, ideálov alebo naopak, nezohľadnil objektívne fakty pri kritickom hodnotení nejakej osobnosti. Do portfólia osobností, ktorým sa venujem patria tak katolíci, ako aj evanjelici, tak ľavičiari, ako aj pravičiari, aj keď niekedy je ťažko povedať, čo je vlastne dnes ľavica a pravica. To však presne súvisí s tým, že ak sa vedecky venujete nejakej osobnosti, je veľmi ťažké sa odosobniť a robiť poriadnu vedu, no zároveň byť k osobnosti aj kritický. Obzvlášť je to ťažké, ak ide o spomienkové podujatie, kde príde aj rodina tejto osobnosti. U väčšina osobností, ktorým som sa venoval, však prevažujú tie historicky pozitívne vlastnosti. Ale čo teda robím takpovediac navyše? Okrem písania organizujem kultúrne, umelecké a vedecké podujatia, a to každý rok desiatky. Je to mimoriadne náročná, často aj nevďačná práca, ale pre mňa má veľký zmysel, pretože ak by som skončil len ako akademik ponorený v knihách, tak sa určite zbláznim podobne ako Šafárik. Práca musí mať aj sociálny rozmer, to vedel už Marx. Vlastne prečo chodíme do práce? Aby sme zarábali peniaze a neskončili na ulici? Áno aj preto, ale u mňa je to aj otázkou zmyslu života. Ak viem, že sa nejaký článok nečíta, nejaká hudba nepočúva či film nepozerá, nevidím v tom zmysel. Preto je obzvlášť frustrujúce, že sa výsledky vašej práce neodstávajú k prijímateľovi alebo sa k nemu dostanú v parodovanej či prekrútenej podobe, ako to radi robia internetoví trolli a hejteri. Ale neodbočujme.

Pri hrobe Ivana Horvátha pred odhalením jeho busty s Ivanom Horváthom najml.

3. Iniciovali ste tiež ocenenia osobností a odhalenia búst… Ktorým osobnostiam to bolo?

S predsedom Dozorného výboru Matice M. Fejkom a tajomníkom P. Schvantnerom po odhalení busty Novomeského, Schvantner si Novomeského zahral v divadelnej dramatizácii (autor Perný a Vrlík)

Na rozdiel od kolegov, ktorí boli pri odhalení desiatok, snáď aj stoviek búst a pamätných tabúľ pre osobnosti či udalosti slovenských dejín som v tejto oblasti ešte len začiatočník. Avšak bol som pri odhalení búst predsedu Matice slovenskej a esejistu Vladimíra Mináča a diplomata, právnika, kultúrneho politika Dr. Vladimíra Clementisa v Rimavskej Sobote. Na to som veľmi hrdý, nakoľko si obe osobnosti veľmi vážim a inšpirujú ma. Navyše sa týchto udalostí zúčastnil aj súčasný premiér SR Robert Fico, v tom čase ešte ako opozičný politik. Mimochodom, bol jediný z celej NRSR. Sám som však inicioval odhalenie búst básnika a taktiež predsedu Matice slovenskej, kultúrneho politika Ladislava Novomeského (v Aleji dejateľov v Martine) a žiaľ menej známeho, ale taktiež mimoriadne významného spisovateľa, diplomata, právnika, podpredsedu Slovenskej národnej rady Dr. Ivana Horvátha (pri historickej budove SNR v Bratislave). Veľmi ma mrzelo, že toto podujatie odignorovali médiá, s výnimkou tých regionálnych, a to aj napriek bohatej účasti slovenskej akademickej, umeleckej a intelektuálnej obce. Pri odhalení boli napr. Deana Jakubisková, Eduard Chmelár, potomkovia Ivana Horvátha, filozof Martin Muránsky, predseda Matice a kolegovia z Matice, ale aj poslanci NRSR. Vtedy som si uvedomil, ako je dôležité mať vlastné médiá, pretože ako nedávno na prednáške povedal kubánsky veľvyslanec, média rozhodujú, čo má byť, a čo nemá byť viditeľné. Preto som aj pred nedávnom obnovil DAV DVA, a taktiež som vďačný Hlavným správam, ktoré ako jedno z mála médií zverejňuje informácie o aktivitách Matice slovenskej.

Štefan Kvietik ocenený Maticou slovenskou

Keď vidíte úsmev na tvári osobnosti, ktorú oceňujete, je to na nezaplatenie. To je ten moment, keď si poviete, že vaša práca má zmysel. Ocenili sme napríklad Štefana Kvietika pri príležitosti jeho deväťdesiatky. Toho roku zase dostal Mimoriadnu Cenu Matice slovenskej spisovateľ a môj predchodca na pozícii predsedu Spoločnosti Ladislava Novomeského Peter Jaroš. Inicioval som tiež ocenenia pre slovenských profesorov kulturológie ako Dalimír Hajko a Jozef Leikert, s ktorými dlhoročne, už od štúdií, aktívne spolupracujem. To všetko realizujem cez Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej, ktorý sme spolu s predsedom Gešperom založili (resp. obnovili a doplnili o kulturologický pilier, nakoľko Filozofický odbor v Matici slovenskej nefunguje od roku 1948) s cieľom zapojenia širšej vedeckej-akademickej, kultúrno-umeleckej a intelektuálnej obce do aktivít Matice slovenskej. Darí sa to výborne. Pred nedávnom sme zrealizovali prvú filozofickú prednášku v sídelnej budove Matice slovenskej na počesť Samuela Štefan Osuského či konferenciu k storočnici filozofa Jána Bodnára, obe podujatia v kooperácii s doc. Mariánom Ambrózym. Tento odbor tiež realizuje multižánrové podujatia, kde spájame literatúru, dejiny, film, hudbu a výtvarné umenie. Posledné takéto podujatie bolo venované 210-ročnici Štúra a filmovým Štúrom (Jamrichovi, Kvietikovi a Šimonovičovi), ktorým sme tak chceli vzdať hold. Na podujatí sa tiež zúčastnila neter Dušana Jamricha Tatiana Juríková, ktorá je tiež poetkou, ale aj umelkyňa Lidka Žaková, nový riaditeľ Historického ústavu Matice Dr. Michal Bada, riaditeľka Vydavateľstva Matice Ingrid Majeríková, prekladateľka prvej zahraničnej dizertácie o Štúrovi Dr. Stanislava Moyšová a mnohí ďalší vrátane výtvarníkov Matice, ktorí po podujatí uzavreli výstavu Ženy v umení. Bol to mimoriadne náročný deň, nakoľko sa doobeda konala výstava k 80. výročiu oslobodenia na bratislavskom hrade (organizoval Dr. Skrak so záštitou predsedu NRSR Richarda Rašiho), na obed symbolický výstup matičiarov na Devín (na počesť štúrovského výstupu aj za účasti STVR), nasledovala návšteva Petra Jaroša a ocenenie tejto osobnosti, no a večer spomínané multižánrové podujatie.

4. Výrazne sa venujete kultúre a umeniu, čo vás k tomu inšpiruje?

Kedysi sa mi sníval sen, že som zdedil veľký kaštieľ vo Francúzsku, možno aj preto, že sa v rodine hovorí, že mám francúzskych predkov (či je to však pravda, som ešte neoveril). V tom sne som ako správny ľavičiar dal plne k dispozícii verejnosti tento kaštieľ, kde si ľudia mohli pozerať obrazy, obrovskú knižnicu plnú kníh, platní a rôznych umeleckých predmetov, troška to pripomínalo Gatsbyho sídlo. Bol to taký multifunkčný umelecký kaštieľ, možno tiež troška pripomínal tú scénu z filmu Children of Men, kde chlapík na konci vekov v totálnom chaose zachraňuje umelecké predmety od Picassa po Buonarotiho Davida, ale tiež scénu z upírskej paródie Prežijú len milenci, kde hlavný hrdina, umelecko-byronovsky založený melancholický upír nahráva hudbu a zbiera vintage hudobné nástroje, platne a knihy starých básnikov. Mám rád umenie, hudbu, obrazy, literatúru, divadlo, film a všeobecne kultúru. Začal som si tento sen čiastočne plniť. Vo svojej kancelárii zhromažďujem vzácne knihy (už ich ani nemám kde dávať), zdedil som tiež asi 500 kníh po filozofovi Čenkovi Novotnom, keď sa vysťahovával jeho byt (tie mám zase na mieste, kde prebývam ako jediný majetok popri bicích nástrojoch a šatstve), doplnil som to o gramofón, ale nechcem podľahnúť zberateľskej mánii, lebo viem, že tá nemá konca. Niektorí moji kolegovia, viem minimálne o troch, majú doma tisíce kníh a nevedia s tým prestať, heh. Avšak ak niečo v tomto svete má vôbec cenu, tak sú to knihy, umelecké diela či platne, teda niečo, čo má skutočnú reálnu hodnotu.

Lukáš Perný v Západoslovenskej televízii

V spomínanom filme Children of Men, ktorý sa deje v apokalyptickej dobe, sa pýta hlavný hrdina prečo to vlastne zbiera, ak za sto rokov tu nebude nikto, kto by na tie predmety pozeral. On odpovedá, iba stroho, ja o tom skrátka nepremýšľam. To je možno aj paradox zmyslu všetkých vecí od vydávania kníh, tvorby hudby, filmov až po zbieranie umeleckých predmetov. Pýtam sa to aj sám seba po vyše desiatich rokoch od vydania môjho hudobného albumu The Rondel, ktorý dnes už takmer nikto nepozná a zostal v zabudnutí. Ale čo iné má byť predsa zmyslom života špeciálne tvorivého a umelecky založeného človeka, ak nie tvorba? Iste je to aj láska, rodina, deti, konanie dobra, Boh, viera, ale práve v umení sa zrkadlí naša podstata, cez umenie môžeme pochopiť aj samotný zmysel našej existencie, pochopiť samých seba, naše konania, pocity, idey, emócie, traumy, nočné mory, ale aj sny o lepšom svete. Napríklad taká poézia dokáže v zopár veršoch vystihnúť pocity miliónov ľudí v oblasti nenaplnenej lásky či tragickosti ľudskej pominuteľnosti. Ale prejdime späť zo sféry ideí do praxe kulturológa. S kolegom Skrakom som založil Galériu Matice slovenskej v Bratislave, ktorá je takou mini-verziou vyššie spomínaného sna. A ešte si občas zahrám aj na bicích nástrojoch, aj keď to som musel žiaľ nechať, kvôli spoločenskej atmosfére po roku 2014… teraz občas vo voľnom čase učím hru na bicie nástroje, aj keď som v tejto sfére tzv. samouk, resp. úplné základy hrania na bicích mi dal otec, ktorý sa taktiež naučil hrať sám.

5. Čo sa stalo v roku 2014 a prečo ste prestal hrávať a tvoriť hudbu?

Keď prepukla kauza okolo Oskara Rózsu, povedal som si, konečne sa ukáže ako to vo sfére hudby funguje, ak idete proti prúdu. Teraz je jedno v akom kontexte táto kauza vznikla, pretože o hymnu tu vôbec nešlo, skôr o to hysterické správanie ľudí. Podstatné je to, čo z tejto kauzy vyplýva. Konečne sa jeden muzikant vytočil, nahral video a povedal ako to v umeleckej sfére chodí. Ako sa škrtajú granty, ako vás začnú mediálne likvidovať, vyčleňovať či dokonca prenasledovať. Ja som Rózsovi vďačný, že mnohým otvoril oči, ako to v hudobnej a umeleckej sfére funguje. Ak totiž nejdete s hlavným prúdom, resp. spochybníte jediný správny názor o jedinej správnej liberálnej demokracii, odvrhnú vás, prestanú vás volať na koncerty, aby si náhodou nepokazili meno, začnú vás masívne hejtovať až stratíte vôbec chuť tvoriť, hrať či koncertovať. Ale čo ma tak drží pri živote je fakt, že nie som sám. Veď keď mohli škrtnúť taký Elán a Joža Ráža z rovnakých dôvodov? Zónu A, ktorú predtým pravidelne hrávali v rádiu? Odkopli Štefana Kvietika, na čiernej listine je aj Marián Greksa, Henry Toth či Robo Grigorov, ktorý symbolicky zahral na pohrebe Kvietika skladbu Pocta Majakovskému. Už dnes, v roku 2025, sa necítim tak sám, ako v hrozných rokoch 2015 až 2017. V tomto veľmi pomohol legendárny Konyk Petr Schredl zo Zóny A, ktorý mi raz pri pive povedal jeho typickým štýlom, že sa na tých všetkých hejterov môžem akurát tak…, že sú úbožiaci, ktorí sami nič nedokážu vytvoriť, a že robím veci dobre a mám si ísť za svojim cieľom bez toho, aby som si ich všímal. Takéto slová v ťažkých časoch človek potrebuje počuť. Veľmi mi pomohli aj matičiari, ktorí ma zobrali do partie. Bez nich by som to asi nedal, obzvlášť po všetkých tých nočných konfrontáciách s hejtermi mi boli veľkou oporou, lebo to sú chvíle, ktoré vás extrémne poznačia.

Matica oceňuje Petra Jaroša

Je paradoxom, že hudba, ktorú som tvoril, bola určená aj ľuďom z „liberálneho“ spektra, dokonca ju mali veľmi radi (heh, dnes tí istí, ktorí chodili na moje koncerty a písali mi obdivné správy, hovoria, že neviem hrať atď., inak ja sa zároveň pýtam po tejto skúsenosti, kedy už človek vlastne „vie hrať“?). Išlo o rôzne experimenty s bicími nástrojmi, zvukom, farbou, mixovaním hudobných žánrov, inšpirovanie sa 60. a 70. rokmi, no zároveň aj hľadanie niečoho nového, čo možno čiastočne vyjde z postmoderny, ale prekoná ju (to je napr. album The Rondel či nasledujúci soundtrack k filmu Zvuky z tohto sveta, čo je zatiaľ moje posledné experimentálne dielo). Hral som tiež funk, ethno, psychedelický rock 60. a 70. rokov, stredovekú hudbu, pokúšali sme sa hrať aj východnú hudbu na spôsob improvizácie, ale nebránil som sa nahrať napríklad bratovi Milanovi Pernému bigbítové bubny do slovenských ľudoviek. Posledný pokus o hudobnú tvorbu mal byť album Contemplatio, ktorý by bol založený na meditatívnej hudbe, exotických bicích nástrojoch a inšpirovaný rytmami rôznych prírodných kultúr podobne, ako to robil Jaki Liebezeit v skupine CAN. Dva krát som sa pokúsil o grant od FPU, no žiadosť bezdôvodne zarezali (asi mali stroj času alebo vešteckú guľu, keďže komisia zhodnotila, že ešte nevzniknutý album zrejme nebude dobrý). Po roku 2014, teda presne pred desiatimi rokmi, keď som býval na internátoch, ma začali prenasledovať, nahrávať si ma po uliciach a svietili v noci lejzrom do internátnej izby pokrykujúc moje meno, a to všetko len pre moje ľavicovo-socialistické presvedčenie, o ktorom mimochodom všetci predtým vedeli a tolerovali ho. To všetko som prežil a dosť ma to zmenilo. Takže som prestal hrávať, nakoľko som sa nechcel konfrontovať s hlupákmi. Inak som veľmi vďačný Hlavným správam, že ako jediné reflektovali na toto prenasledovanie napr. v prípade prešovského incidentu. Takýchto záležitostí som za ďalšie roky zažil desiatky, dokonca som to riešil už aj trestnými oznámeniami. Ale aj po tých všetkých skúsenostiach si myslím, že musíme veriť v človeka, inak to neprežijeme. Nedá sa žiť večne v nenávisti a pomste. Dobre to povedal v Handlovej Robert Fico, že musíme byť pozitívni nakoľko práve tá druhá strana je nabitá negatívnou energiou. A hlavne sa nebáť, lebo čo je to jeden ľudský život? Posledne som si zahral s legendárnou punkovou Zónou A alebo som kontrastne zabubnoval nejaké to drum solo na matičnej akcii, ale to je tak asi všetko, čo zostalo z mojej verejnej hudobnej produkcie. Ušiel som zo sféry hudby do sveta literatúry, avšak určite sa k hudbe chcem vrátiť.

6. V poslednom čase pomerne často organizujete najmä v Bratislave podujatia pod hlavičkou viacerých inštitúcií…

Áno, súčasne som predseda Spoločnosti Ladislava Novomeského a minulé roky som tiež pôsobil ako podpredseda Spolku slovenských spisovateľov, teda až do ich mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré žiaľ spustilo deštrukciu a vnútorný rozklad tejto organizácie. Už som spomínal multižánrové podujatie na počesť filmových Štúrov, no minulý a predminulý rok bolo tých akcií desiatky. Nezabudli sme ani na spisovateľov 20. storočia ako magický realista juhu Ladislav Ballek (podujatie na pôde Inštitútu ASA), Ladislav Ťažký, Ladislav Mňačko (o oboch rozprával odborník na tému Jozef Leikert) a napokon sme si ako jediní uctili aj storočnicu herca Jozefa Kronera za účasti jeho hereckého kolegu Jozefa Šimonoviča. Podarilo sa mi pod spoločnou záštitou Spolku slovenských spisovateľov a Matice slovenskej zorganizovať sériu rozhovorov so spisovateľmi ako Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Jaroslav Rezník st., Silvia Hlavová, Lidka Žaková, Vincent Šabík, Gustáv Murín, Dušan Mikolaj, dnes už zosnulý Anton Hykisch, Viktor Timura, Pavol Parenička, Ján Tazberík, Alexander Halvoník a mnohí ďalší. V roku 2025 som sa rozhodol, že urobím akcií menej, ale o to viac významných a širokospektrálnych (napr. na jeseň to bude veľká medzinárodná konferencia o druhej vlne národného obrodenia, teda GENERÁCIE VŠESLÁVIE okolo Šafárika a Kollára). Rád by som zorganizoval podujatie k 130-ročnici zakladateľa slovenskej výtvarnej moderny Mikuláša Galandu na ktorého SNG akosi pozabudlo nakoľko sa radšej zamestnanci venovali politickému aktivizmu, uvidíme ako to dopadne. Chystám sa tiež na ďalšie zahraničné cesty a kultúrne výmeny. Chcem toho roku vydať ešte dve knihy, samozrejme s tým spojené aj prezentácie kníh.

Matičná delegácia na bratislavskom hrade v prítomnosti predsedu NRSR

8. Založili ste tiež Galériu Matice slovenskej. O jej aktivitách informujete aj Hlavné správy…

Za jeden rok sa v Matici slovenskej aktívne zúčastním približne 30 a viac rôznorodých podujatí po celom Slovensku od prednášok na školách, konferencií, seminárov, odhalení búst, spomienkových podujatí, otvorení vernisáží, celoslovenských podujatí až po divadelné inscenácie, v ktorých dokonca hrám. Ako som už spomínal vyššie, že v podstate robím všetko možné, aj nemožné. K takýmto aktivitám napríklad patrí revitalizácia priestoru v Dome Matice slovenskej Bratislava, kde som založil po boku kurátora Dr. Ladislava Skraka Galériu Matice slovenskej. Inšpiroval som sa profesorom Jozefom Leikertom, ktorý na Katedre kulturológie FF UKF v Nitre založil podobnú Galériu na schodoch, teda ide o galériu v netradičnom priestore. V prípade bratislavskej Matice ide o galériu pri kancelárskych priestoroch. Po boku Dr. Skraka sme tu dali priestor slovenským umelkyniam a umelcom, ktorí tu vystavujú a prezentujú svoje diela. Počas existencie galérie sa podarilo zorganizovať najskôr veľkú otváraciu výstavu, ktorá prezentovala takmer všetkých členov Výtvarného odboru Matice slovenskej, ocenili sme tiež Semanca, Smoláka a Polonského. Nasledovali ďalšie výstavy, pričom posledná bola venovaná Ženám v umení, a už počas júna otvárame výstavu akad. maliarovi doc. Stanislavovi Harangozovi, s ktorým som tiež robil nedávno rozhovor pre Slovenské pohľady, kde sú tiež prezentované jeho diela. Čiže k mojej práci nepatrí len teoretická kulturológia, ale aj praktická v podobne reálnej podpory slovenských umelcov.

Výstava ŽENY V UMENÍ v Galérii Matice slovenskej

9. Pomerne často spomínate, že Matica slovenská pod súčasným vedením posilnila tiež svoj medzinárodný rozmer. Zúčastnili ste sa oficiálnych delegácií v Srbsku, Slovinsku, realizovali ste tiež podujatie v Prahe a taktiež v maďarskej Černi, nadviazali ste kultúrne výmeny s Kubáncami a Kazachmi.  

Toto považujem za najväčší prínos súčasného vedenia Matice slovenskej a čele s Mariánom Gešperom, hneď popri omladení a prakticky zachránení samotnej inštitúcie. Nielen organizácia kongresov matíc a inštitúcií slovanských národov, ale aj priame a rukolapné kultúrne spolupráce a výmeny, ktoré sú v podstate čiastočne realizáciou sna Kollára a Šafárika o kultúrnej, vedeckej a literárnej spolupráci slovanských národov. Iba vzájomným poznávaním dokážeme predchádzať budúcim konfliktom medzi národmi a zabezpečiť tak mierovú, sociálne spravodlivú a zmysluplnú spoločnosť. So Srbmi sme nadviazali spolupráce v rámci publikačnej činnosti, ale aj cez vedecké podujatia či Mladú Maticu. So Slovincami sme už zrealizovali podujatie priamo na univerzite v Ľubľane, kde sme porovnali slovenské a slovinské dejiny, literatúru a kultúru, oni zase prišli na kongres do Martina, kde prezentovali Maticu slovinskú. Nedávno som porovnal Štúra s kazašským filozofom a spisovateľom Abajom, čo vyvolalo ohlas až v samotnom Kazachstane. Taktiež máme dobrú spoluprácu s predstaviteľmi Kuby, ale realizovali sme tiež prednášku na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Moje milé kolegyne Majeríková a Koňariková robia záslužnú misiu literárnych besied a iných aktivít so Slovákmi žijúcimi v Maďarsku, Srbsku, Poľsku či Rumunsku. Raz som sa zúčastnil aj Dňa Slovákov v Maďarsku v obci Čerňa (podujatie bolo prekrásne aj pre ekumenický a zmierlivý charakter medzi Slovákmi a Maďarmi; mimochodom, tá maďarská kuchyňa tu bola excelentná). V Srbsku sme s kolegami tiež navštívili Bačsky Petrovec či Kysáč, kde sme sa zoznámili s vynikajúcim svetovým fotografom slovenského pôvodu, ktorý žije v Srbsku Pavlom Surovým. Tomu bude venované samostatné číslo Slovenských pohľadov. Chystáme sa tiež spoznať kultúru Lužických Srbov. Veľmi rád by som zblížil viac slovenskú a českú kultúru, ale osobne by som bol rád, keby sa zlepšili aj vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi, ktoré sú aj v súčasnosti výborné, ale dá sa preto urobiť viac nakoľko si to vyžaduje rešpekt obojstranný, a ten niekedy najmä na južných územiach absentuje a utápa sa v zbytočnej vzájomnej nevraživosti. Taktiež sú ešte veľkou výzvou aj ďalšie slovanské krajiny Chorvátsko, Poľsko, Bulharsko, Macedónsko či Čierna Hora. To je ešte otázka budúcnosti. Pre mňa bolo veľkým zážitkom, že som sa v Slovinsku stal súčasťou fotografie, kde sa stretli Slováci, Slovinci, Srbi, Chorváti a Čiernohronci, to je veľká symbolika. Snáď už tiež konečne nastane mier medzi východnými Slovanmi, a konečne nastanú slobodnejšie časy aj pre vedeckú a kultúrnu spoluprácu v tejto sfére, obzvlášť teraz, keď je 80. výročie oslobodenia od fašizmu.

Delegácia Matice slovenskej u pravoslávnych kresťanov v Sriemskom Karlovci

Matica slovenská v srbsko-slovenskom Kysáči so svetoznámym forografom Pavlom Surovým

Delegácia Matice slovenskej vo Fóre slovanských kultúr v Slovinsku

Predstavitelia na jednej spoločnej fotografii v Slovinsku

Delegácia Matice slovenskej na veľvyslanectve Kazachstanu

Matica slovenská na veľvyslanectve Kuby v rozhovore s veľvyslancom Rafaelom P. Bécquerom

9. Ako je to s ekumenickým a nadpolitickým rozmerom Matice?

Matica slovenská je v tomto zmysle vizionárskou inštitúciu. Už pri jej založení boli tak katolícki bernolákovci resp. mladobernolákovci ako aj štúrovci. Na jej čele stál katolík Moyses a evanjelik Kuzmány. Boli tam katolíci Palárik, Hattala, Viktorin, Chrástek, Radlinský, Závodník ale aj štúrovskí evanjelici Hurban, Sládkovič, Paulíny-Tóth, Hodža, Francisci a Daxner. Dodnes tento rešpekt funguje. Ja osobne chodím v rámci spomienkových podujatí tak na katolícke sv. omše, ako aj evanjelické Služby Božie, mimoriadne som si obľúbil pravoslávnu liturgiu, najmä pre staroslovienčinu. Máme v našich radoch evanjelikov, katolíkov, pravoslávnych, grékokatolíkov, ale aj ateistov. Osobne sa poznám s predstaviteľmi cirkví, na podujatiach družne diskutujeme o tom, čo nás spája. Matica slovenská je možno vôbec prvá z európskych inštitúcií založených na ekumenizme. Čo sa týka politiky… iste… matičiari samozrejme inklinujú k určitému druhu politiky, ktorý je národný a sociálny. Matica však nie je prepojená s politickými stranami, a to je dobre, nakoľko si tak zachováva svoju nestrannosť a nadhľad. Ale je logické, že asi nebudete voliť stranu, ktorá sa snažila Maticu zlikvidovať či už finančne alebo ideologicky. Taktiež ja osobne neverím na apolitickosť, možná je iba nadstraníckosť. Každý človek je politický, nedá sa žiť akosi nad politikou, v obláčikoch idealizmu, pretože tá politika vás vždy nejak dobehne a neschováte sa pred ňou. Na druhú stranu viem o ľuďoch z rôznych sfér politického spektra, ktorí v Matici pôsobia. Spomeniem napr. Jozefa Černeka, ktorý napr. vyznáva iné hodnoty než ja, no svoju prácu pre divadlo v Komárne robí vynikajúco, navyše zbližuje aj Slovákov a Maďarov, čo rozhodne nie je ľahké. Taktiež som rád, že Matica postupne buduje aj medzinárodné spolupráce a stiera tak nenávisť medzi národmi. Maticu navštívil prvý krát v dejinách aj maďarských veľvyslanec Csaba Balogh, bol u nás aj český veľvyslanec Rudolf Jindrák či slovinský veľvyslanec Stanislav Raščan a honorárny konzul Srbska na Slovensku Mojmír Vrlík. Maticu navštívil prezident SR Peter Pellegrini, ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová, minister zahraničných veci Juraj Blanár, ale aj mnohí poslanci NRSR, ktorí aktívne Maticu slovenskú podporujú, čo si veľmi vážime.

Predstavitelia katolíckej aj evanjelickej cirkvi na spoločnom podujatí v Černi

10. Tie vzťahy s politikmi však nie sú zase až tak ideálne. V tomto kontexte treba pripomenúť konflikt s poslancom SNS…

Áno, to je aj dôvod prečo robíme tento rozhovor. Na vyššie uvedených odpovediach, ktoré sú síce vyčerpávajúce, to chápem, ale zároveň nutné, som sa snažil ukázať širokospektrálnosť aktivít Matice slovenskej v kontraste iracionálnej kritiky onoho poslanca. Ja osobne zastávam ten názor, že ak vedenie Matice slovenskej robí svoju prácu dobre, nemalo by byť obmedzované v počte volebných období. A už vôbec nie zhora, jediným poslancom, ktorý sa tak mstí za to, že neuspel v boji o kreslo predsedu. Neveľkorysosť je jedna z najhorších ľudských vlastností. Ale ak sa už pán poslanec oháňa demokraciou, tak je tu samospráva, ktorá sama rozhodne o tom, či súčasnému vedeniu dá alebo nedá dôveru. Na to nepotrebujeme zákon, ktorý to bude Matici prikazovať, keďže sa o týchto veciach s výnimkou päťdesiatych rokov, rozhodovala Matica sama prostredníctvom stoviek delegátov, ktorí zastupujú 25 tisíc členov miestnych a vedeckých odborov. Je snáď lepší príklad samosprávno-demokratickej inštitúcie?

Mňa hlavne mrzí to, že táto pseudokauza prekryla informačným šumom obrovské množstvo aktivít Matice slovenskej. Zrazu o nás píšu médiá, ktoré nás ignorovali, nenávidia nás alebo robia všetko proti nám ako napr. Aktuality, ktoré nás napr. označujú za extrémnych nacionalistov, čo je úplná blbosť, nakoľko sme len pred nedávnom ocenili matičiarov v SNP a odboji IN MEMORIAM a vydali knihu k 80. výročiu SNP Bojovali za našu slobodu. V tomto spore jednoznačne stojím za vedením Matice slovenskej, ktoré tvrdí, že zákon je zásahom do samosprávy. Pretože ak sa raz samospráva rozhodla, že dá súčasnému vedeniu možnosť byť znova zvolené, a niekto to chce zvrátiť príkazom zhora, tak to nie je nič iné, než zásah do samosprávy. Najviac ma mrzí, že ide aj o osobnú pomstu pána poslanca, ktorý v podobnom duchu pomsty už rozvrátil Spolok slovenských spisovateľov, ktorý je zadĺžený a totálne rozbitý, rozhádaný a spoločensky marginálny (v dôsledku toho som svoje aktivity smerom k Spolku utlmil a ani si nepíšem funkciu podpredsedu), a taktiež sa pokúsil rozvrátiť aj náš projekt DAV DVA. V roku 2019 sme mu s kolegom Klimekom doslova dali kľúče od miešačky a z celej stránky urobil následne najmä self-promo projekt. Nuž, bola to chyba. Snáď si to raz aj on sám uvedomí, že niektoré veci skrátka prehnal.

Aby som bol k činnosti a osobnosti pána poslanca objektívni, treba oceniť, že napomohol k vydaniu utopických kníh, vrátane tej mojej (čím sa samozrejme netajím), či prekladov významných diel sociálnej filozofie a politológie, keď bol vo funkcii riaditeľa VSSS. To je nesporný fakt, ale jeho politická činnosť a najmä deštrukcia v rámci kultúrnych spolkov tieto zásluhy priam dystopicky zatieňuje. Jeho politická prax je totiž vzdialená od ideálov, ktoré prezentuje. Namiesto konkrétnych praktických riešení, o ktorých písal napr. v knihe Alternatívne politické systémy sa väčšinu svojho času venuje iba pletkovaniu, vyťahovaniu kuloárnych informácií a hlavne osobným pomstám. Neviem koľko mu ešte bude trvať, aby pochopil, že sa dal na zlú cestu, ktorá mu rozhodne šťastie neprinesie.

11. Obnovili ste DAV DVA a pripravujete tiež ročenku. Čelili ste tiež rôznym útokom mimovládok…

Na proteste pred DPOH

DAV DVA sa podarilo obnoviť až v roku 2024 práve preto, že bol rovnako namočený do rôznych vnútorných sporov, ktoré taktiež spôsobil pán poslanec. Našťastie to značka nejak ustála, aj keď s následkami pokazenej reputácie. Napr. po premenovaní DAV DVA na Veci verejné, čo bol jediný kompromis aby sme neprali špinavé prádlo na verejnosti v čase matovičovsko-hegerovskej hrôzovlády, kedy bolo našou prioritou bojovať s cenzormi a šialencami vo vláde, sa masívne odhlasovali ľudia zo stránky DAV DVA. DAV DVA totiž nevznikol ako self-projekt jednej osoby. To už nemalo s nadväznosťou na medzivojnový DAV nič spoločné. V tom čase som to nechal tak, dokonca som sa ešte istý čas snažil aj spolupracovať a nejak to celé prehltnúť, aj keď s dohryzeným jazykom (veď napokon vyšla aj ROČENKA DAV DVA 2020/21, ktorá bola kompromisom nakoľko bola koncipovaná v duchu predchádzajúcich čísel s cieľom preklenutia DAV DVA a VECI VEREJNÉ, čo sa ukázalo ako omyl). Avšak potom, čo mimovládka začala kydať hnoj na DAV DVA a iracionálne ho spájať s pánom poslancom v čase, keď už v tomto projekte nefiguruje, to bola predposledná kvapka mojej trpezlivosti. A keď sa začalo hovoriť o desaťtisícoch eur na finstat, ktoré nemám ani šajnu odkiaľ pán poslanec počas svojho štatutárstva zohnal, tak mne ako človeku, ktorý DAV DVA robí celé roky nezištne, a iba raz som si zobral smiešny honorár za asi dvojmesačné publikovanie kultúrnych článkov (aj to v čase existenčnej krízy, keď som bol nezamestnaný), už pretiekol pohár.

Poslednou kvapkou bol útok na Maticu slovenskú. V takomto stave už bolo nutné napísať pravdu. Žiaľ, s niektorými ľuďmi sa dohodnúť jednoducho nedá. Najviac ma na tom štve, že takýmito krokmi iba nahrávajú doslova proti-národným silám, ktoré sme tu už raz pri moci mali a videli sme, čo dokázali urobiť so Slovenskom. Niektorí ľudia si neuvedomujú, do akých problémov môžu svojim neuváženým, deštruktívnym a zbrklým správaním uvrhnúť celú krajinu, nakoľko podobné výpady ohrozujú aj samotnú koalíciu a jej reputáciu. Ja osobne stojím za touto vládou, aj keď som si vedomý jej chýb, hlavne preto, lebo viem aká je alternatíva. Už sme tu totiž raz mali štátnu cenzúru, vypínanie webov, blokovanie profilov a pod. Sloboda slova a mier sú pre mňa hodnoty, ktoré musia ustúpiť ďalším cieľom. Bez slobody a vo vojne nemožno tvoriť ani kultúru, ani umenie, ani nič zmysluplné. Je smutné, že si to rozbíjači jednoty neuvedomujú.

Ale tento rozhovor ukončíme pozitívne. Na záver poviem k ročenke DAV DVA a celkovo zmyslu DAV DVA. Už som spomínal, že je dôležité mať médium v časoch, keď niektoré informácie zanikajú v šume nezmyslov bulváru, politického bulváru špeciálne a pretlaku doby „diktatúry nezmyselnosti“. Aj preto sme obnovili DAV DVA. Mimochodom, DAV DVA rozhodne nechce iným alternatívnym médiám ako sú napr. aj Hlavné správy, konkurovať. Všetci to robíme zadarmo, veď celých 5000€ z Úradu vlády SR ide len na tlač, to tu teraz transparentne prehlasujem. Chceme iba doplniť mozaiku názorov aj o pohľad tzv. Mináčovskej ľavice, ktorá je opakom onej bruselskej ľavice. Mináčovská ľavica je vlastenecká, nadväzuje na kultúrne dedičstvo davistov a neinklinuje k progresívnemu liberalizmu, ktorý podporuje vojnu a cenzúru. Web sa pomaly rozvíja a zase získava stratených čitateľov. Čoskoro vyjde ročenka, ktorá bude sumarizovať aj vyššie spomínané podujatia, ktoré boli organizované na spoločnej platforme Matice, SZPB, ASA, Nového Slova, Spoločnosti Ladislava Novomeského a ďalších inštitúcií. To je tá pozitívna časť ročenky, no bude v nej aj tvrdá kritika doby po atentáte, kultúrna kritika tzv. „otvorenej kultúry“, filozofické články, eseje, recenzie, rozhovory s významnými osobnosťami kultúry, vedy a umenia. Bonusom bude nekultúrna príloha so zoznamom hejtov tých slušnejších a liberálnejších spoluobčanov. Spoločenský zmier nie je možný, kým spoločnosť neprejde sebareflexiou. A aby sme k nej došli, je nutné ukázať, kto tú nenávisť vyvoláva a čo spôsobuje s ľuďmi. Verím, že aj čitateľ Hlavných správ si v ročenke nájde zaujímavé články. Držím palce aj Hlavným správam, za posledné roky ste výrazne posunuli a sprofesionalizovali. Prajem všetkým čitateľom, aby sme robili zmysluplné veci, dosiahli mier a lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť.

***

ROZHOVOR S VEDECKÝM PRACOVNÍKOM MATICE SLOVENSKEJ
O ČINNOSTI MATICE SLOVENSKEJ

Uvedenie knihy CLEMENTIS & MINÁČ v Rimavskej Sobote pred odhalením busty Dr. Clementisa

1. Ako si sa dostal do Matice slovenskej a čo všetko ťa čakalo potom, čo si vstúpil do radov matičiarov?
Prežili sme ťažké časy. Bol som prijatý ako zamestnanec v čase matovičovsko-hegerovskej éry, kedy boli ľudia prenasledovaní, blokovali sa im profily, niektorých dokonca riešili za názor na stránkach polície, keď ju spravoval istý pán Púchovský. V tom čase vznikali silné pnutia na Maticu slovenskú, doslova až likvidačné. Snažili sa cez MK SR doslova Maticu ekonomicky zruinovať, neskôr ideologicky cez Inštitút kultúrnej politiky tak, že chceli diskreditovať vedu. V tom čase sa nám však podarilo vybojovať oficiálne potvrdenie o odbornej spôsobilosti, ktorým sme tieto plány zastavili a „nechali nás žiť.“ Predseda Marián Gešper, tajomníci Peter Schvantner a Jano Seman, riaditeľ členského ústredia Martin Hajnik, vedecký tajomník Pavol Madura a ďalší kolegovia ma zobrali do radov Matice skutočne v ťažkých časoch. Dá sa to označiť aj za odvážny čin, nakoľko v tom čase naozaj chceli Maticu zlikvidovať. Na druhú stranu som sa hneď na úvod svojho pôsobenia odvďačil administratívnym zabezpečením vedeckej akreditácie, čo Maticu resp. matičnú vedu možno aj zachránilo.

Po nových parlamentných voľbách sa situácia rozhodne zlepšila, po cenzúre a bojkote sa začali aj vo verejno-právnej televízii aspoň občas objavovať reportáže z našich podujatí. Taktiež nás začala preberať Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Už počas prvého roka som sa pustil do intenzívnej práce. Začal som publikovať v matičných periodikách Slovenské národné noviny, SLOVENSKO – NÁRODNÉ SPEKTRUM, venovali sme sa štúrovcom či mladobernolákovcom (vytvoril som medailóny pre Matica.sk a matičné periodiká pre osobnosti ako Francisci, Daxner, Dohnány, Štefanovič, Hurban, Viktorin, Palárik), Dr. Clementisovi a Vladimírovi Mináčovi, ktorým sme neskôr aj odhalili busty v Rimavskej Sobote. Zorganizovali sme tiež podujatie na počesť Romana Kaliského, zúčastnil som sa konferencie o Palárikovi, štúrovcoch či seminára o Ivanovi Horváthovi. Zorganizoval som konferenciu o Clementisovi a Mináčovi, z nej vyšiel dnes už vypredaný zborník Clementis & Mináč. Vlastenci alebo „buržoázni nacionalisti“? V roku 2022 som napísal asi 50 článkov od reportov, cez štúdie až po rozhovory. V roku 2022 som zúčastnil som vyše 30 podujatí od prednášok na školách, cez literárne festivaly, konferencie, semináre, kultúrno-odborné a spomienkové podujatia či prezentácie kníh. Prednášal som v Lučenci, na gymnáziu v Bratislave, v Martine, Horných Salibách, Sobotišti, Rimavskej Sobote, Tisovci, Senici v Čadci a ďalších mestách. A to bol iba prvý rok.

2. Ako spolupráca pokračovala v ďalších rokoch?
Spolupráca s vedením bola vynikajúca, nakoľko som mal voľnú ruku v nápadoch na podujatia, články a pod. V roku 2023 som sa stal predsedom Spoločnosti Ladislava Novomeského a spustil som tiež intenzívnu spoluprácu Matice a Spolku slovenských spisovateľov (t. č. som sa stal jeho podpredsedom), ktorá však nanešťastie nevydržala nakoľko v Spolku prebehol toho roku prevrat a celá organizácia sa znefunkčnila. Avšak kým sa tak stalo, podarilo sa mi pod spoločnou záštitou zorganizovať sériu rozhovorov so spisovateľmi ako Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Jaroslav Rezník st., Silvia Hlavová, Lidka Žaková, Vincent Šabík, Gustáv Murín, Dušan Mikolaj, dnes už zosnulý Anton Hykisch, Viktor Timura, Pavol Parenička, Ján Tazberík, Alexander Halvoník a mnohí ďalší. Tieto podujatia som neskôr spojil s novovzniknutou Galériou Matice slovenskej a vytvoril tak koncepciu multižánrových podujatí v Dome Matice slovenskej Bratislava. Rok 2023 bol vyhlásený pre 160-ročnicu ako ROK MATICE SLOVENSKEJ. V rámci tohto roka sme pokračovali s pripomínaním výročí osobností národných dejín 19. storočia, ale aj 20. storočia. Chodili sme opäť po školách a obciach (Vlčany, Galanta, Veľké Lovce, Žilina, Martin, Prešov, Košice, Lehota, Trnava). Zorganizovali sme podujatie európskemu zakladateľovi družstevníctva Samuelovi Jurkovičovi v Sobotište, z čoho vznikla aj zaujímavá brožúra 150 rokov života večného, ktorá je taktiež vypredaná. V roku 2023 sa tiež konal Kongres Matíc a inštitúcií slovanských národov, taktiež som sa zúčastnil oficiálnej delegácie v Srbsku, kde sme sa stretli s poprednými srbskými spisovateľmi a vedcami (Zoran Đerić, Dragan Stanić, Selimir Radulovič, Zdenka Valent Belić, Nenad Šaponja,) a naplánovali srbsko-slovenské vydanie Slovenských pohľadov, ktoré sa aj realizovalo. V roku 2023 som tiež založil po boku predsedu Gešpera Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej, ktorý nadväzuje aj na dovtedy neexistujúci Filozofický odbor Matice slovenskej. Pod jeho záštitou som začal organizovať ďalšie podujatia. S predsedom sme tiež realizovali turné k téme utópií a utopizmu na východe Slovenska (Prešov, Košice, Bardejov). Zapojil som sa tiež aj do divadelnej scénky k SNP na východnom Slovensku, kde som si zahral sovietskeho kapitána. A to je len zlomok z toho všetkého, čo sa podarilo.

3. Aké najzaujímavejšie aktivity sa vám podarili počas posledných dvoch rokov?
Rok 2024 sme odštartovali veľkou akciou. S pomocou europoslankyne Kataríny Roth-Neveďalovej a Dr. Ladislava Skraka sa nám podarilo prezentovať slovenských výtvarníkov a výtvarníčky v budove Europarlamentu v Štrasburgu, dodatočne aj v Bruseli. Mimochodom, v tom čase pani europoslankyňa rozdávala návštevníkom práve časopis EXTRA PLUS s rozhovorom. Rok 2024 som venoval najmä osobnostiam Ivana Horvátha a Laca Novomeského, obaja výrazne zasiahli do slovenskej kultúry a politiky. Odhalili sme im busty (Martin, Bratislava), čo považujem zatiaľ za asi najvýznamnejší akt počas môjho pôsobenia v Matici slovenskej. Druhým významným aktom bolo iniciovanie mimoriadneho ocenenia pre dnes už zosnulého Štefana Kvietika za prínos pre filmovú kultúru a toho roku tiež mimoriadne ocenenie pre autora Hybského zbojníka a Tisícročnej včely Petra Jaroša.

Matica slovenská v Matici srbskej

Na pôde MK SR sme po boku Dr. Skraka zorganizovali výstavu k 80. výročiu Slovenského národného povstania, podobnú výstavu sme realizovali toho roku na bratislavskom hrade k 80. výročiu oslobodenia, dokonca s účasťou nového predsedu NRSR Richarda Rašiho. Na jeseň toho roku pripravujem medzinárodnú konferenciu k 230-ročnici jedného zo svetovo najvýznamnejších Slovákov P. J. Šafárika. Ešte som zabudol spomenúť, že minulý rok vyšla asi 500 stranová kniha BOJOVALI ZA NAŠU SLOBODU, ktorá sa venuje téme podielu matičiarov a kultúrnikov v odboji a SNP. Pri tejto príležitosti Matica tiež ocenila IN MEMORIAM 12 významných matičiarov v odboji a SNP. Ocenenia si prevzali rodinní príbuzní osobností ako Nálepka, Ursíny či Marták. Nezabudli sme ani spisovateľov 20. storočia ako magický realista juhu Ladislav Ballek (podujatie na pôde Inštitútu ASA), Ladislav Ťažký, Ladislav Mňačko (o oboch rozprával odborník na tému Jozef Leikert) a napokon sme si ako jediní uctili aj storočnicu herca Jozefa Kronera za účasti jeho hereckého kolegu Jozefa Šimonoviča. Rok 2024 sme ukončili výstavou s vedeckým podujatím Ženy v umení, ktorá bola zavŕšením roka, ktorý bol venovaný slovenským ženám v národnom hnutí (venovali sme téme aj samostatnú konferenciu, z ktorej vyšiel 500-stranový zborník). Ešte som zabudol na to, že sme vydali niekoľko nových e-kníh a reedícií e-kníh o všestranných osobnostiach 19. storočia Juraj Holček, Štefan Závodník, ale aj zabudnutom Danielovi Minichovi, ktorý sprevádzal Ľudovíta Štúra na jeho poslednej ceste. Venoval som sa tiež Samuelovi Ormisovi, Mikulášovi Dohnánymu, Júliusovi Barčovi-Ivanovi, ale aj generácii BERNOLÁKOVCOV, o ktorých vyšla moja ďalšia kniha. Ja viem, je toho veľa…

4. Vo svojich statusoch často spomínate, že súčasné vedenie je inovatívne práve pri otázke medzinárodného presahu Matice slovenskej…
Áno. Súčasné vedenie totiž intenzívne spolupracuje aj so zahraničnými Maticami. Obnovil sa Slovanský odbor Matice slovenskej, vydáva sa časopis Slovanský obzor, ale aj časopis Slováci v zahraničí. Ja osobne som bol súčasťou dvoch delegácii Matice slovinskej v Slovinsku (160-ročnici Matice slovinskej, prednáška na univerzite v Ľubľane), ale aj v Srbsku (spolupráca s Maticou srbskou, Združením srbských spisovateľov, Archívom Vojvodiny, ale aj so Slovákmi v Srbsku, špeciálne spomeniem talentovaného fotografa Pavla Surového, ktorý vedie Slovenské kultúrne centrum v Kysáči). Tieto spolupráce sú mimoriadne inšpiratívne pre kultúrnu výmenu a napĺňajú sen Kollára a Šafárika o kultúrnej spolupráci slovanských národov. Predseda Gešper tiež organizuje pravidelne kongresy matíc a inštitúcií slovanských národov, ktoré majú skutočne medzinárodný význam. Toto je podľa mňa najväčšia inovácia Matice pre 21. storočie, obzvlášť v časoch, keď existujú medzi národmi konflikty. Iba vzájomným poznávaním kultúr a kultúrnou výmenou môžeme zabrániť budúcim konfliktom medzi národmi.

Lukáš Perný v STVR

5. Prečo teda mnohí hovoria, že Matica nič nerobí alebo je neviditeľná?
Problém je, že žijeme v podivnej dobe, kde nepodstatné informácie pretláčajú tie podstatné alebo sú niektoré veci účelovo ignorované, aby inštitúcia vyzerala tak, že nič nerobí. Namiesto toho, aby sa hovorilo o týchto zaujímavých podujatiach Matice slovenskej, riešia sa pletky, ohováračky, bulvár a spory. O to viac ma trápi, že sa informácie o tak závažných podujatiach a aktivitách nedostávajú k verejnosti, ak sa k verejnosti dostávajú len informácie o spore medzi jedným poslancom a Maticou, ktorá zaplaví médiá, ktoré o nás buď nenapísali ani čiarku, alebo z nás robili ruských agentov, ruské šváby či extrémnych nacionalistov a pod. Pánovi Bárdymu z Aktualít napríklad odkazujem, že ak by sme boli „extrémni nacionalisti“, nevydávali by sme knihy o SNP a nevyznamenávali matičiarov v odboji a SNP. Ak šírime ideu humanistickú všeslovanskej vzájomnosti a kultúrnej spolupráce Slovanov, nemusíme byť automaticky „ruskí agenti“, ale možno nám ide o to, aby sa Slovania namiesto zabíjania podporovali a vytvárali podmienky pre mierovú a zmysluplnú spoločnosť. To však hlupákovi ťažko vysvetlíte. A pri všetkých tých útokoch od tzv. „progresívnych liberálov“ prídu ešte útoky od „národniarov“. To už je vrchol.

Nielenže Matica musí bojovať s útokmi pseudo-liberálnych trollov pomaly na denno-dennej báze, ale ešte sa musí hádať aj s ľuďmi, ktorí by mali Maticu a jej činnosť podporovať. To je aj dôvod, prečo robíme tento rozhovor. Aby sa aj čitatelia EXTRA PLUS dozvedeli, že Matica pracuje a pracuje intenzívne. A ak je vedenie dobré a dokazuje to objektívne svojou prácou, čo si ja na základe osobných skúseností myslím, že objektívne je, tak má aj demokratické právo byť znova zvolené. Ak je pre niekoho dôvodom k nevraživosti iba to, že niekoho nemá rád alebo že pred ním prehral voľby, tak je to skôr prejav úbohosti a ľudskej malosti, no predovšetkým neprajnosti a neveľkorysosti. A to si dejiny zapamätajú.

6. Čo robíte pre zviditeľnenie Matice slovenskej?
Ja osobne som mimoriadne aktívny na sociálnych sieťach od Facebooku cez Telegram až po TikTok. Posledný menovaný má najväčší dosah. Krátke video z 80. výročia oslobodenia, kde speváci Hačure spievajú oslobodenecké piesne získalo okolo 9000 videní. Paradoxne Youtube, ktorý bol kedysi hlavným informačným zdrojom mám pravdepodobne umelo znížený. Pri Facebooku sa to strieda. Raz to sociálna sieť úplne skryje, inokedy sledovanosť vystrelí ako napr. pri ocenení Petra Jaroša či ocenení Štefana Kvietika. Raz nám napr. Eduard Chmelár prezdieľal video, kde hovorí o Vladovi Mináčovi a získalo dokonca aj na Youtube cez 10 tisíc zhliadnutí. Nie je to ľahké získať sledovanosť, obzvlášť, ak si to iní prednostne platia. Čo však v kooperácii s Informačným ústredím MS robíme je posielanie správ do TASR, čo výrazne zvyšuje informovanosť o našich aktivitách. Taktiež sú to blogy, ktoré sú niekedy čítanejšie, než oficiálne články, ale aj alternatívne weby ako napr. nedávno obnovený DAV DVA či kolegov Denník VV. Samozrejme funguje aj oficiálny Youtube TV MATICA, kde zverejňujeme dokumenty o významných osobnostiach. Sám som sa podieľa na troch. O Mináčovi, o Novomeskom a o Horváthovi. Prvé dva si pozrelo tisíce ľudí, takže pomaličky sa nám darí dostávať k čitateľom a divákom.

7. Čo by ste odkázali kritikom Matice slovenskej?
Každému kritikovi by som odkázal, že ak sa mu nepáči ako to robíme my, nech sa pokúsi sám zorganizovať podujatie, napísať knihu, štúdiu alebo zorganizovať výstavu. Keď zistí, že to je nezištná práca, ktorá prináša obrovské nápory psychického úsilia, možno pochopí, že za takúto činnosť treba byť vďačný, a nie ju kritizovať. Najviac ma však vytáčajú ľudia, ktorí sa mstia z osobných dôvodov a účelovo šíria lži o tom, že nič nerobíme alebo kritizujú vedenie len z toho dôvodu, že sú sami neschopní. Myslím, že veci vyššie uvedené dokazujú opak. Zo všetkých podujatí sú reporty, fotografie, videá, mediálne výstupy atď. Nech si každý kritik našej činnosti pozrie prácu, ktorá je za nami.