Blog Lukáša Perného

Prehlbovanie medzinárodnej spolupráce so slovenskými krajanmi, Maticou slovenskou a Archívom Vojvodiny

10. – 14. 2. 2025, Nový Sad, Kysáč, Belehrad – Ak po oficiálnej návšteve Matice srbskej a Združenia srbských spisovateľov v roku 2023 vzniklo ako konkrétny výsledok medzinárodnej spolupráce špeciálne číslo Slovenských pohľadov, ktorého súčasťou boli tak krajanskí, teda dolnozemsko-slovenskí ako aj srbskí spisovatelia, tak výstupov z návštevy v roku 2025 je viacero – je to najmä participácia na konferencii k téme P. J. Šafárik, J. Kollár a druhá vlna slovenského národného obrodenia v kontexte medzinárodného vplyvu týchto slovenských osobností (s výstupom bilingválnej knihy).

V Archíve Vojvodiny matičnú delegáciu privítal riaditeľ Dr. Nebojša Kuzmanović s cieľom prehĺbiť spoluprácu v oblasti výskumu a ochrany kultúrneho dedičstva slovenskej komunity vo Vojvodine a celkovo vedecko-kultúrnej výmeny. Počas návštevy bol podpísaný protokol o spolupráci, ktorý umožní realizáciu vzájomných projektov v oblasti kultúry, histórie a rozvinie spoluprácu v oblasti vydavateľských a vedeckých aktivít.

Pracovná cesta bola realizovaná na základe recipročnej spolupráce a v rámci nej je naplánovaný spoločný edičný plán s Archívom Vojvodiny a napokon i možná organizácia ďalších spoločných podujatí. Archív Vojvodiny je takmer storočná unikátna inštitúcia, ktorá združuje až 70 zamestnancov, zhromažďuje archívne materiály z dejín územia Vojvodiny, vydávajú knihy, konzervujú, digitalizujú a venujú sa tiež pedagogike. Osobitnú pozornosť venujú aj dolnozemským Slovákom.

Program pozostával z návštevy Archívu vo Vojvodine, Matice srbskej, Karoloveckého Bohoslovia a chrámu sv. Arsenija v Sriemskom Karlovci, Slovenského kultúrneho centra v Kysáči, Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika a sídla slovenského evanjelického zboru v Novom Sade, slovenského evanjelického kostola v Novom Sade. Taktiež boli súčasťou návštevy Archívu Juhoslávie v Belehrade, Múzea pošty (za prítomnosti riaditeľa Marka Jelica). V rámci prechádzky Belehradom si delegácia pozrela SANU (Srbská akadémia vied a umenia), srbský parlament, budovu Nadácie Vuka Karadiža, národné múzeum, národné divadlo a pamätník Michaila Obrenoviča.

V súvislosti s vyššie spomínanou konferenciou bola delegácia špeciálne zameraná aj na vplyv slovenského dejateľa, ktorý výrazne ovplyvnil Srbov, Chorvátov, Slovincov a Čechov PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA, špeciálne v srbskom prostredí. Po Šafárikovi sú pomenované ulice, aj Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika, v Novom Sade sa nachádza jeho busta, a treba tiež dodať, že sú v tejto oblasti dve budovy, kde pedagogicky pôsobil (v Sriemskom Karlovi a v Novom Sade). Sám Šafárik bol pri založení Matice srbskej v roku 1826, písal do Letopisu Matice srbskej a výrazne poznačil vývoj srbskej vedy a slavistiky, pričom sa najzásadnejšie presadil v českom prostredí, a tak sa stal súčasťou aj českého a slovenského národného obrodenia.

V budove, kde pôsobil P. J. Šafárik v Sriemskom Karlovci je v súčasnosti cirkevný seminár, čo reflektoval aj rektor Karloveckého Bohoslovia sv. Arsenija (Bogoslovco učilište v Karlovcima 1794) v Sriemskom Karlovci Jovan Milanović, ktorý predstavil delegácii aj vzácne dokumenty dejateľov, pedagógov, ktorí rozvíjali svoju národnú kultúru v rakúsko-uhorskom prostredí.

***

Počas prvého dňa boli slovenskí matičiari v zložení M. Gešper, P. Schvantner, M. Hajnik, L. Perný privítaní riaditeľom Archívu vojvodiny Nebojsom Kuzmanovićom, zástupkyňou riaditeľa Draganou Katić, pracovníčkami Archívu Tatjanou Cavnić, Dunjou Andrić, Miroslavom Dobroňovským, ale aj Dr. Jánom Babjakom. Býval predseda Matice slovenskej v Srbsku Dr. Ján Babjak prezentoval v rámci rokovania dejiny Matice slovenskej v Juhoslávii, pričom o tejto téme mu vyšli tri rozsiahle monografie.

Po návšteve Archívu Vojvodiny sa delegácia presunula do budovy Matice srbskej, kde rokovala s jej predsedom profesorom Draganom Stanićom. V rámci pracovných úloh delegácia vytvorila videozáznam ako podklad pre doplnený dokumentárny film o P. J. Šafárikovi. K delegácii sa pripojil aj známy dolnozemský Slovák, spisovateľ a prekladateľ Martin Prebudila, ktorý vytvoril bilingválnu knihu slovenskej (aj krajanskej) a srbskej poézie, ktorá bola predstavená v rámci rokovania.

V ten istý deň delegácia navštívila pôsobisko P. J. Šafárika, spomínaný Sriemsky Karlovec, kde bola srdečne privítaná rektorom cirkevného seminára. Tieto miesta sú pre históriu významné aj pre krvavé boje s Turkami. Delegácia navštívila tiež historické miesto tzv. zhromaždenia skupštiny v predvečer revolúcie 1848, ktoré je pre oblasť Vojvodiny historicky analogické a významne podobné k Memorandovému námestiu v Martine 1861, ale treba poukázať aj na to, že kým martinské je značne nedôstojné (popraskaný asfalt atď.), tak toto miesto je patrične zrekonštruované a vzorne reprezentatívne. Delegácia počas tohto mimoriadne naplneného dňa navštívila aj svetovo významného slovenského fotografa a vojvodinského poslanca Pavla Surového, ktorý vedie Kultúrne centrum v Kysáči. Po rozsiahlej diskusii vznikla tiež idea prezentácie jeho fotografií v Slovenských pohľadoch. Delegáciu oboznámil o zložitej situácii Slovákov na tzv. Dolnej zemi, pričom poukázal na dlhodobú požiadavku cielenej a operatívnej pomoci. Pavol Surový pôsobí nielen v Srbsku, ba dokonca svoju tvorbu, ktorá spája tradíciu folklórnych odevov s modernou fotografiou, na ktorej participovali významné európske modelky. Po exhibícii v ďalekej Čine, kde taktiež tieto fotografie prezentoval, dostal ponuku vytvoriť sériu fotografického portrétov tamojšieho folklóru. Následne tiež avizoval pripravovanú výstavu v Martine.

Počas tretieho dňa delegácia navštívila Archív Juhoslávie v Belehrade, kde boli predstavené za prítomnosti riaditeľa inštitúcie Milana Terzića archívne dokumenty spojené so zakladaním slovenského školstva vo Vojvodine po roku 1918. Ide o skutočne vzácne archívne dokumenty, nikdy nezverejnené. Archív je preto mimoriadne vhodný pre slovenských historikov a archivárov, ktorí tu môžu nájsť mnohé inšpirácie pre medzinárodný výskum, obzvlášť pre oblasť slovenského školstva a vývoj slovenského krajanského života v medzivojnovom období. Zaujímavosťou bola aj návšteva priestorov, kde bol nahrávaný kultový Kusturicov film Underground (Podzemie). Treba dodať, že režisér Kusturica študoval FAMU a je značne ovplyvnený slovenským filmárom Jurajom Jakubiskom. Delegácia si tiež pozrela ďalšie, už vyššie menované inštitúcie. Ešte pred odchodom delegácia opäť navštívila Archív Vojvodiny, ale aj Múzeum Vojvodiny, kde si pozreli vzácne exponáty z dejín mesta, vrátane slovenských krojov a artefaktov spojených so slovenskou komunitou v Srbsku.

Výstup pripravili spoločne L. Perný a M. Gešper