Blog Lukáša Perného

Dneska iba také krátke zamyslenie.

Včera sme s kamošom debatovali o téme zmyslu života a prepracovali sme sa k záveru, že najväčší nezmysel celej kapitalistickej spoločnosti je dbanie na efektivitu. V perspektíve večnosti a smrti sa to javí existencialisticky smiešne. Krásne to vidieť na akademickom kapitalizme, v rámci ktorého nie je dôležité, čo píšete, ale kam to píšete, resp. samotný zmysel písania je redukovaný na nejakú čiaročku v systéme. Nezáleží na tom, že je to 6789ty článok o Kantovi, ktorý len opakuje to isté. A človek, ktorý napíše 500 stranovú monografiu alebo dá dokopy zborník o zaujímavej osobnosti je vykopnutý zo školy či akadémie, pretože nemal onú čiaročku za tzv. karentový článok. Kapitalizmus, resp. trhovo podmienená merkantilná spoločnosť, je vo svojej podstate absolútne nezmyselný systém. Vytvárame si predstavu, že ak spolu budeme súťažiť, konkurovať si, robiť si vzájomne zle a stále sa niekam naháňať, že to má nejaký zmysel. Spoločenská zmluva, inštitúcie, jazyk, štát, práca, jedlo, peniaze, politika, stroje, rituály, kultúra, umenie, hospodárstvo, polícia, hasiči… všetko čo vymyslel človek má zmysel len preto, aby sa nezbláznil strachom zo smrti, nejak normálne prežil život a aby sme sa tu vzájomne nepozabíjali. A aby som to doviedol do extrému, tak inštitucionalizované je aj také krematórium, hoc je to maximálne desivé a morbídne, aj tam sa robia štatistiky, sú tam pravidlá, dokonca trhová konkurencia.

A ak vôbec má mať naša existencia nejaký vyšší zmysel tak je to nad rámec kapitalistických vzťahov, ktoré sú apriórne absurdné. Pracovať treba, pretože je to sociálna potreba, aj vzdelávať sa a intelektuálne posúvať, ale nie preto, aby sme sa uštvali k smrti. Ak sa posunieme do roviny metafyzickej, tak či už je alebo nie je niečo po smrti, rozhodne to nebude mať vplyv na to, či ste boli počas života dostatočne efektívni.

A čo si o tom myslí umelá inteligencia? Lukáš Perný môže v článku poukazovať na to, že prehnaná snaha o efektivitu môže viesť k stresu, vyhoreniu a zníženiu kvality života. Tiež môže kritizovať spoločenský tlak na neustálu produktivitu a efektivitu, ktorý môže viesť k nezmyselným aktivitám a ignorovaniu dôležitých, ale neproduktívnych aspektov života, ako sú oddych, kreativita a osobné vzťahy. V kapitalistickej spoločnosti, kde je kladený veľký dôraz na produktivitu a efektivitu, môže byť ťažké nájsť rovnováhu medzi hľadaním zmyslu a efektivitou. Efektivita môže byť užitočná pre dosahovanie cieľov a zlepšovanie životnej úrovne, ale ak sa stane jediným meradlom hodnoty, môže viesť k vyhoreniu, odcudzeniu a nedostatku zmysluplnosti. Keď vezmeme do úvahy obmedzený čas, ktorý máme, otázka zmyslu nadobúda ešte väčší význam. Možno by sme mali venovať viac pozornosti aktivitám, ktoré nám prinášajú radosť, uspokojenie a zmysel, namiesto toho, aby sme sa neustále snažili byť čo najefektívnejší. Socialistická spoločnosť môže klásť väčší dôraz na kolektívne dobro, spoluprácu a rovnosť, čo môže umožniť ľuďom sústrediť sa na zmysluplnejšie a menej stresujúce aktivity. V takomto usporiadaní by mohla byť efektivita vnímaná skôr ako nástroj na dosahovanie spoločenských cieľov, než ako zdroj neustáleho tlaku na jednotlivcov.