BRATISLAVA 1. a 2. 10. 2024 – V bratislavskej budove Matice slovenskej sa konali počas prvého októbrového týždňa hneď dve podujatia. Prvé bolo venované prvej generácii národného obrodenia BERNOLÁKOVCOM, o ktorých práve vyšla komplexná kniha a druhé storočnici spisovateľa LADISLAVA ŤAŽKÉHO, ktorý bol podľa knihy rozhovor od Jozefa Leikerta desať minút predsedom Matice slovenskej (funkciu však napokon neprijal).
Bernolákovci ako prví kodifikovali slovenský jazyk, boli pri prvom slovenskom preklade Biblie či spísali prvé literárne diela v slovenskom jazyku a iniciovali ich vydávanie. Matica slovenská vydala novú knihu, ktorá spracováva tému prvej vlny národného obrodenia. Ide o komplexnú knihu o bernolákovcoch. Kniha je rozdelená na vzdelávaciu (učebná pomôcka pre školy so základnými informáciami), vedeckú (výstup z minuloročnej konferencie v Košiciach), populárno-náučnú (medailóny bernolákovcov) a osvetovú časť (reporty z tematických podujatí). Jej súčasťou je aj obrazová príloha. Obsahuje pamätníky, fotografie, kresby, časovú os, vzácne rukopisy z Archívu Matice slovenskej, ukážky z publikovaných kníh a časopisov či AI rekonštrukcie tvárí bernolákovcov. Obálku publikácie tvorí prienik miest Trnava a Bratislava ako dvoch centier pôsobenia bernolákovcov a kolorizované tváre bernolákovcov.
Knihu uviedli editori Martina Matečková a autor tohto blogu/aj knihy, podujatie moderoval tajomník Matice slovenskej Peter Schvantner a príhovor mali tiež predseda Matice slovenskej Dr. Marián Gešper a riaditeľka Vydavateľstva Matice slovenskej Ingrid Majeríková, ktorá tiež prečítala ukážky z diel bernolákovcov.
Kniha pripomína, že bernolákovci ako prví kodifikovali slovenský jazyk, boli pri prvom slovenskom preklade Biblie či spísali prvé literárne diela v slovenskom jazyku a iniciovali ich vydávanie. Upevnili historické vedomie o Veľkej Morave a Cyrilovi a Metodovi a stáli pri vzniku Slovenského učeného tovarišstva ako prvej celoslovenskej kultúrnej inštitúcie. Realizovali sa aj v Spolku milovníkov literatúry a reči slovenskej, v Spolku sv. Vojtecha, v Tatríne. Najmladší katolícki dejatelia stáli aj pri vzniku Matice slovenskej. Po podujatí nasledovala svätá omša v Modrom kostolíku, ktorá bola o. i. venovaná aj odkazu bernolákovcov a matičiarov.
Druhého októbra si pripomenuli kultúrno-odborným a spomienkovým podujatím storočnicu slovenského spisovateľa, prozaika, publicistu, dramatika a scenáristu Ladislava Ťažkého (* 19. september 1924, Čierny Balog – † 20. január 2011, Bratislava). Na podujatí vystúpil slovenský kulturológ a autor kníh rozhovorov s Ladislavom Ťažkým profesor Jozef Leikert, predseda Matice slovenskej Marián Gešper, správca Matice slovenskej Maroš Smolec, prozaik Peter Rašla, filantrop Gabriel Rehák, syn Ladislava Ťažkého Peter Ťažký a ukážky z kníh prečítala Ida Rapaičová.
Podujatie Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej zorganizoval a uviedol autor tohto blogu, ktorý zdôraznil potrebu a význam pripomínania si okrúhlych výročí slovenských osobností pre slovenskú kultúrnu stavbu. Predseda Matice slovenskej zdôraznil, že Ťažký bol „významný slovenský spisovateľ, presvedčený národovec, matičiar a kronikár vojnových dôb.“ Profesor Jozef Leikert viedol rozhovor s hosťami, ktorí sa s Ladislavom Ťažkým osobne poznali. Súčasťou podujatia bola rekonštrukcia rozhovoru s Ladislavom Ťažkým, ktorého odpovede prečítala Ida Rapaičová.
Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v Čiernom Balogu a v roku 1940 získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch 1938 – 1940 pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno – Čierny Balog – Detva. V roku 1940 – 1945 žiak Vojenského zemepisného ústavu📖 Najčastejším námetom jeho diel bola druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie, pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Počas druhej svetovej vojny zaujal jednoznačný vlastenecký a protifašistický postoj. V roku 1943 bol odvelený na východný front ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. V roku 1944 bol Nemcami zajatý a internovaný v Rumunsku. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v Maďarsku, väznený v Sátoraljaújhely a v Košiciach a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v Burgenlande v Rakúsku.Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v Košiciach, v rokoch 1946 – 1948 bol sociálnym referentom na ONV v Brezne. V rokoch 1948 – 1952 študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v rokoch 1952 – 1958 pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v Bratislave. V rokoch 1959 – 1962 vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied pri ÚV KSČ v Prahe (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch 1967 – 1968 pracoval v redakcii denníka Smena. Verejne prezentoval postoje, v ktorých ostro odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a následne odmietal čistky vo verejnom živote. Okrem prozaickej tvorby sa venoval i písaniu filmových scenárov, divadelných hier, cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Za román Amenmária a novelistický triptych Dunajské hroby, Divý Adam a Hriešnica žaluje tmu dostal v roku 1968 štátnu cenu. V roku 1994 bolo literárne dielo Ladislava Ťažkého ohodnotené cenou Jozefa Cígera Hronského. Ladislav Ťažký bol od roku 1990 bol čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej a predseda Prezídia Matice slovenskej. Podľa svedectva profesora Leikerta bol horúcim kandidátom na predsedu Matice slovenskej. Pochovaný je na cintoríne v obci Veľký Klíž, časť Klížske Hradište, okres Partizánske. Filantrop Gabriel Rehák, ktorý sa taktiež zúčastnil podujatia, vybudoval na počesť Ťažkého repliku jeho rodného domu práve v Starom Klíži, kde si ho každoročne pripomínajú.
Po podujatí sa hostia presunuli do Dvorany Ministerstva kultúry SR, kde si prehliadli výstavu Hodnoty a odkaz k 80. výročiu Slovenského národného povstania (súčasťou expozície je aj busta Ladislava Ťažkého). Sprevádzal Dr. Ladislav Skrak, ktorý je zároveň kurátorom výstavy.
Div sa svete, aká to záslužná činnosť toľko... ...
Možno, ale ja by som si to fakt netrúfla... ...
Bernolákovci boli podľa mňa z národných... ...
Dosť zaujímavé, keď na pôde nacionalizmu a... ...
Celá debata | RSS tejto debaty