Založ si blog

Z knižnice utopického socializmu, mimoriadne úspešný seriál štúdií k téme dejín utopizmu

V rámci pripravovaného vydania knihy UTOPISTI vychádzali na stránkach DAV DVA štúdie a populárno-náučné články v rámci seriálu s názvom „Z KNIŽNICE UTOPICKÉHO SOCIALIZMU“. Svojho času získal – aj vzhľadom na odbornosť problematiky – pomerne vysoké čísla. Išlo o tisíce zhliadnutí. Kulturologicko-politologický seriál vznikol v rámci príprav knihy UTOPISTI a obsahuje značne rozšírené analýzy konkrétnych utopických projektov, ako aj životopisy jednotlivých utopistov.V súčasnosti prebiehajú práce na českom (a rozšírenom) vydaní knihy UTOPISTI v kooperácii s významným slovenským filozofom Františkom Škvrndom ml. pre českú Akadémiu vied. Celý seriál je stále k dispozícii na DAV DVA. Začítajme sa znova do dejín filozofovania o možných lepších (v prípade dystópií aj horších) svetoch, než je ten, v ktorom žijeme.

Thomas More – Vizionár utópie

Pradávny sen ľudstva o ideálnej spoločnosti je prítomný v celých dejinách, no bol to až –Sir. sanctus Thomas More, Thomas Morus (*1478 – † 1535), anglický kresťanský humanista, právnik, sociálny filozof, spisovateľ, politik, lord kancelár – ktorý mu dal v 16. storočí názov – UTÓPIA (Dve knihy o najlepšom stave štátu a novom ostrove Utópii, spis skutočne zlatý a rovnako užitočný ako zábavný, Antwerpy, 1516). Názov, ktorý už vo svoje etymológii skrýva tak miesto ideálne (eutopos), ako miesto neexistujúce (outopos). Thomas More dal predstave o ideálnom stave bytia v dokonalej spoločnosti ako prvý v dejinách konkrétne obrysy, no zároveň ju umiestnil na neznámy ostrov, ktorý je v ostrom hodnotovom spore so súdobým svetom. V Utópii vládne rovnosť, sebestačnosť, skromnosť, solidarita a komunitárne hodnotové princípy. Thomas More sa v tomto diele prvý krát v dejinách ľudstva pokúsil o literárnu rekonštrukciu ideálneho spoločenského zriadenia, kde platí axióma každému podľa jeho potrieb. Zmyslom existencie v tejto spoločnosti nie je bohatstvo, majetok či ctižiadostivosť, ale kolektívne šťastie celého spoločenstva, kde má každý naplnené potreby; život v komunite, spoločná práca a rovné prerozdeľovanie produktov spoločnej práce medzi komunitu. A tak More vytvoril na antických, kresťanských a renesančných filozofických základoch prvú detailnú projekciu komunistickej spoločnosti.

Tommaso Campanella a utópia v znamení Slnka

Predstavte si mesto, kde sa pracuje iba 4 hodiny. Práca je tu právom, i povinnosťou. Každý pracuje v zmysluplnom povolaní a pre každého je práca potrebou. Všetci majú naplnené svoje elementárne potreby, nikto nehladuje, každý má strechu nad hlavou a každý je vzdelaný. Úradníci zabezpečujú, aby nikto nehladoval a každý mal dostatok. Neexistuje tu závisť, lakomstvo, ctižiadostivosť, vykorisťovanie, pretože nikto nič nevlastní a všetci majú dostatok. Domy, spálne, lôžka, dielne, kuchyne, skladiská, zbrojnice, jedálne, práčovne a všetko ostatné potrebné majú spoločné.

Nová Atlantída Francisa Bacona, utopické science-fiction

Predstavte si, že by ľudstvo využilo všetky technológie a možnosti vedy v prospech vlastného seba-rozvoja, teda pre všetkých obyvateľov planéty. Predstavte si, že by vďaka technológiám a automatizácii nebolo biedy, ťažkej práce a nastal by všeobecný rozkvet ľudského poznania. Tak nejak si môžeme predstaviť sen významného novovekého filozofa, vedca a štátnika Sira Francisa Bacona, ktorý neskôr transformovali do svojich politicko-spoločenských teórií velikáni ako Voltaire, Newton, Henri de Saint-Simon či Karl Marx a Friedrich Engels. Kým väčšina utopistov hľadala zlatý vek v minulosti, v objatí s nevinnosťou prírody, Bacon a jeho nasledovníci predstavili novú víziu filozofie dejín – umiestnili zlatý vek do budúcnosti, kde pokrok, veda a technológie budú slúžiť človeku. Nová Atlantída je svojím spôsobom vyvrcholením Baconovej snahy na poli filozofie transformovaním popularizovania pokroku do polobeletristickej románovej formy opierajúcej sa o určitú fabulu.

Princípy radikálnej demokracie podľa Harringtonovej Republiky Oceány

Úlohou nasledujúceho populárno-náučného článku bude pripomenutie jednej zo zabudnutých kníh 17. storočia, Republiky Oceána (The Commonwealth of Oceana, 1656). Jej autorom je anglický politický teoretik klasického republikanizmu, James Harrington (3. 1. 1611 – 11. 9. 1677). Harringtonovo dielo vyšlo v českom preklade prostredníctvom nakladateľstva Mladá fronta v roku 1985. Citácie čerpajú práve z tohto prekladu. Harringtonov život, opäť ako pri ostatných utopistoch, nemal šťastný koniec. Po obnovení monarchie bol osočovaný, jeho dielo dehonestované. Následne bol uväznený, odvlečený do vyhnanstva, až podľahol šialenstvu.

Christianopolis Jána Valentína Andreæ

Dnes to bude záhadný autor, nemecký teológ, mystik, básnik, filozof, ktorý mal priamy vplyv na Ján Amosa Komenského a sám bol inšpirovaný Tommasom Campanellom, Samuelom Hartlibom či Jánom Kalvínom, Johann Valentin Andreæ (* 17. august 1586, Herrenberg – † 27. jún 1654, Stuttgart), autor asketickej a rovnostárskej utópie Christianopolis. Reipublicae Cristianolianae descriptio, dielo, ktoré nedávno vyšlo v českom preklade, pojednáva o cestovateľovi, ktorý po stroskotaní lode narazí na úrodný ostrov Capharsalama, kde sa nachádza obec skutočných kresťanov, založená na princípoch pravdy a dobra.

Étienne-Gabriel Morelly, komunitárny filozof, ktorý možno (ne)existoval

Morelly uznáva tri základné posvätné zákony: zrušenie súkromného vlastníctva, štátny systém organizácie vzdelávania, pomoci a solidarity a systém spolupráce. Hlavné Morellyho opatrenie je zrušenie súkromného vlastníctva (okrem predmetov osobnej spotreby a pracovného náradia) za účelom zastavenia neduhov, ktoré produkuje (pýcha, lakomstvo, chamtivosť, vykorisťovanie), ďalším opatrením je zabezpečenie práva a povinnosť práce pre každého občana podľa schopností a napokon je to právo na základné existenčné potreby. Spoločenská výroba je plánovaná tak, aby komunity boli sebestačné, teda aby bola prispôsobená spotrebe; pôda je v kolektívnom vlastníctve komunity.

Gabriel Bonnot de Mably, prirodzeno-právny filozof osvietenstva, ktorý bol vyškrtnutý z dejín filozofie

Po Thomasovi MoroviTommasovi CampanelloviFrancisovi Baconovi sa cesta dejinami utopických a sociálnych teórii uberie do obdobia Slnka. 18. storočie, osvietenstvo – časy kedy človek veril azda najviac, v potenciál využitia rozumu v prospech civilizačného pokroku. Doba, kedy sa zrodila nielen myšlienka svetového mieru (Kant), ale aj prvé náznaky sociálnej transformácie ľudskej civilizácie a idea rovnosti. V tejto dobe pôsobil aj Abbé Gabriel Bonnot de Mably (1709 – 1785), zabudnutý filozof osvietenstva, kňaz, spisovateľ, diplomat, ktorému sa dnes takmer nikto na poli sociálnej filozofie nevenuje.

Babeuf zvaný Gracchus, organizátor sprisahania rovných

Cesta dejinami utópie pokračuje po rovnostárskych teóriách Mablyho a Morellyho až k prvému pokusu o ich realizáciu – revolučnej praxi Françoisa-Noëla Gracchusa Babeufa, (23. november 1760 – 27. máj 1797) vodcu sprisahania rovných, politického agitátora, novinára, významného egalitárneho sociálneho filozofa a kritika feudálnej a trhovej spoločnosti. Príbeh ďalšieho, tentokrát revolučného utopistu pripomínajúci hlavnú postavu filmu V ako Vendetta, predstavuje človeka, ktorý bol pre ideu od mladosti ochotný zomrieť a nakoniec sa pre ňu aj skutočne obetoval.

Triumvirát utopického socializmu: Charles Fourier, Saint-Simon, Robert Owen

Cesta dejinami utopizmu sa dostáva do svojho finále, k trom najvýznamnejším pred-marxistickým mysliteľom tzv. utopického socializmu prelomu 18. a 19. storočia. Text bude zameraný na: francúzskeho vizionára Henriho de Saint-Simona (1760 – 1825), ktorý prorokoval industriálnu vedecko-technickú utópiu, európsku federáciu, večný mier a novú víziu kresťanstva; ďalej francúzskeho obchodného cestujúceho a zároveň najväčšieho kritika obchodu, utopického socialistu a filozofa Françoisa Marie Charlesa Fouriera (1772 – 1837) a napokon waleského textilného obchodníka, sociálneho a pedagogického reformátora, vizionára, zakladateľa družstevníctva, Roberta Owena (1771 – 1858), ktorý vo svojej textilnej továrni v New Lanarku zhmotnil utopické ideály do spoločenskej reality a v Amerike sa pokúsil o založenie utopickej komunity Nová harmónia.

Evanjelium podľa Wilhelma Weitlinga, buriča, proroka a vizionára vedecky riadenej spoločnosti

Najvýznamnejším nemeckým revolučným utopistom bol kresťanský komunista, člen Ligy spravodlivých, krajčírsky tovariš, správca ikarskej komunity Communia W.222 Wilhelm Weitling (1808, Magdeburg – 1871, New York). Weitling vydal diela: Ľudstvo také aké je a aké malo by byť (1838-9), Záruky harmónie a slobody (1842), Evanjelium úbohého hriešnika (1845) a ďalšie. V Československu vyšlo v 20. rokoch Evanjelium úbohého hriešnika a taktiež vyšiel výber z týchto Weitlingových textov pod názvom Lidstvo jaké by mělo být. Písal, rečnil, presvedčoval vo Zväze spravodlivých, organizoval pracujúcich, založil robotnícku-družstevnú jedáleň, zakladal časopisy a robotnícke spolky. Weitling je tiež označovaný ako prvý nemecký komunista. Čim je Weitling unikátny? Okrem toho, že precízne naprojektoval vedecky riadenú beztriednu spoločnosť, bol snáď ako jediný zo sociálnych utopistov tým, kto do svojej utópie zahrnul aspekt individuálnej motivácie prostredníctvom tzv. komerčných hodín, za ktoré si v ideálnej spoločnosti môžu naplniť  individuálne a špeciálne potreby. Finálnou utópiou je vo Weitlingovej vízii harmonické spoločenstvo všetkých národov.

Vizionár sociálneho štátu, humanista Bernard Bolzano

Nachádzame sa v období po francúzskej revolúcii, napoleónskych vojnách, v čase rozkladu feudálnych režimov, priemyselnej revolúcie a jari národov. Je to obdobie, kedy vzniká Kollárova Slávy dcéra, Machov Máj, Šafárikove Slovanské starožitnosti, Jungmanova História literatúry českej.  V Čechách bujnie národné hnutie na čele s Jozefom Jungmannom a Františkom Palackým. V tomto období tvoril osvietensko-racionalistický, česko-nemecko-taliansky filozof, matematik, estetik a kňaz, autor celej rady filozofických diel ako Vědosloví, Paradoxy nekonečna či O pokroku a dobročinnosti, no predovšetkým utopického diela O najlepšom štáte, Bernard Bolzano (1781 – 1848). Bolzano sa okrem sociálnej filozofie zaoberal logikou, množinami, logaritmami, matematickou analýzou a nekonečnom, za čo sa stal členom Kráľovskej českej spoločnosti. Bolzano bol učiteľ svetoznámeho filozofa Edumnda Husserla a inšpiroval aj T. G. Masaryka. Napriek tomu jeho meno nájdete len v máloktorých učebniciach dejín filozofie.

Étienne Cabet a Robert de Lamennais, utopickí socialisti 19. storočia

Dnes to budú poslední dvaja významní autori zo seriálu Z knižnice utopického socializmu, ktorým som vo svojej pripravovanej publikácii venoval rozsiahly priestor, a to osobnosti francúzskeho 19. storočia: Étienne Cabet a Robert de Lamennais. Étienne Cabet (1788 – 1856) bol francúzsky právnik, poslanec, utopista, vizionár, zakladateľ kresťansko-komunistického Ikarského hnutia, ktoré iniciovalo vznik komunít v Illinois, Missouri, Iowe a Californii. Ikarské hnutie usilovalo o zavedenie ekonomických a sociálnych teórii do praxe prostredníctvom praktického komunitarizmu. Išlo o vôbec najdlhšie trvajúci experiment komunitárneho života v histórii USA, ktorý pretrval i po Cabetovej smrti. Robert de Lamennais (1782 – 1854) známy tiež ako Frédéric de La Mennais bol predstaviteľom sociálneho katolicizmu. V roku 1830 nadšene privítal Júlovú revolúciu (vydáva časopis Avenir, Budúcnosť) a o tri roky sa neskôr sa zriekol cirkevných pozícii. V rokoch 1836 až 1837 vydal dve zbierky, ktoré definovali smer sociálneho katolicizmu. V roku 1848 ho zvolili do Národného zhromaždenia na pozíciách krajnej ľavice. Zomiera v roku 1854, v pokore a samote.

A na záver päť bonusov:

15 vízií utopistov, ktoré sa historicky zrealizovali alebo čakajú na plnú realizáciu

Slovo utópia zvykne mať v hovorovej reči skôr nádych výsmechu a skrytý význam v naivite a nereálnosti. Avšak autori, ktorí sú označovaní ako utopisti predpovedali celý rad vízií, ktoré sa neskôr skutočne naplnili. Autor diela Moderná utópia, Herbert George Wells, z tohto dôvodu sám seba označil nie ako utopistu, ale ako autora anticipácií. Teda autora vízií, ktoré sa s vysokou pravdepodobnosťou naplnia. Pripomeňme si sumárne sociálne, civilizačné výdobytky, ktoré utopisti predpovedali a zaoberá sa nimi nielen dnešná sociálna filozofia, ale sú aj (resp. v niektorých prípadoch boli) súčasťou politickej a právnej praxe: právo na bývanie (štátom prideľované byty), právo na výživu, zmysluplnú prácu (a stanovený pracovný čas, právo na odpočinok, dôstojné podmienky), zdravotnú starostlivosť, prístupné a kreatívne vzdelanie, dôchodok, zrovnoprávnenie žien, všeobecné volebné právo; zánik otroctva, nevoľníctva, vznik družstevníctva a odborov, sebestačnosť…

Utópia ako filozofický argument (rozhovor s Michaleom Hauserom)

Je možné dosiahnuť ideálny stav spoločnosti, alebo sa aspoň k nemu priblížiť? Otázka, ktorú si ľudia kladú od nepamäti. Hľadanie lepšieho sveta je prirodzená tendencia človeka. Túto otázku (1) si ľudia kladú čoraz častejšie, ak sa spoločnosť od tohto ideálu objektívne vzďaľuje a dostáva sa do krízy. Existujú v knihách súčasných filozofov racionálne projekcie ideálnych spoločností aplikovateľné a realizovateľné do praxe? Je projekcia spravodlivej spoločnosti realizovateľná globálne alebo iba lokálne? Otvárajú súčasné transformačné procesy (neudržateľnosť nadspotreby, populačný rast, nedostatok zdrojov, klimatické zmeny, automatizácia a nová priemyselná revolúcia) nové výzvy v sociálnej oblasti v súvislosti s možnou budúcou ekonomickou krízou? Žijeme vo svete dystopie, „liberálnej utópie“ alebo negatívnej utópie? To všetko budú témy nášho, v poradí už druhého, rozhovoru (pozri aj prvý rozhovor s Michaelom Hauserom) sociálnych filozofov Lukáša Perného a Michaela Hausera.

Sci-fi poviedka Utópia 2148, svet po dystopii 2048

Sci-fi utopická poviedka Juraja Janošovského a Lukáša Perného o civilizačných rizikách blízkej budúcnosti… Poviedka vyšla v IV. čísle DAV DVA (1/2018).

Vízia Marinaleda – zhmotnená socialistická utópia, dedina bojujúca proti neoliberálnej globalizácii

Francúzsky filozof Louis Althusser nazýva „chyby v matrixe,“ teda miesta, kde neexistuje vykorisťovanie, skutočne existujú ostrovčekmi komunizmu. Nedávno som písal v rámci ľavicovej praxe o projekte energeticky sebestačnej obce Kněžice, predtým o družstevníctve ako kooperatívnej forme svojpomoci, dnes to bude projekt Marinaleda – obec v Andalúzii, ktorá dokázala na 25 km2, že iný svet je možný a zaviedla lokálnu kolektivistickú ekonomiku, lokálny komunizmus.

Utópia, ktorá existuje – energeticky sebestačná obec Kněžice

V Českej republike, časti Nymbursko je malá obec s počtom 400 obyvateľov – Kněžice. Táto obec je výnimočná tým, že vďaka bioplynovej stanici na spracovanie komunálneho odpadu, vyrába teplo pre celú obec za prijateľné ceny, ba dokonca energiou zásobuje okolité obce. Projekt energeticky sebestačnej obce vznikol v roku 2007 a ide o unikátne technologické zariadenie využívajúce obnoviteľné zdroje energie.

Kniha UTOPISTI sa stále dá objednať cez kníhkupectvo INLIBRI

Odišiel slovenský spisovateľ a diplomat Anton Hykisch, svoje posledné verejné vystúpenie mal na pôde Matice slovenskej

17.07.2024

Vo veku 92 rokov odišiel slovenský spisovateľ, prozaik, dramatik, autor literatúry pre deti a mládež, nositeľ Pribinovho kríža, bývalý veľvyslanec v Kanade, poslanec NRSR, riaditeľ vydavateľstva Mladé letá, literárny redaktor Československého rozhlasu, autor historických románov Bezhlavý čas a Milujte kráľovnú ANTON HYKISCH. Som však rád, že som ho ešte stihol [...]

Národná neomoderna ako koncepcia pre slovenskú kultúru 21. storočia

12.07.2024

Nasledujúci program podporilo aj PREDSTAVENSTVO MATICE SLOVENSKEJ, niekoľko spisovateľov z radov SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV a niekoľko ďalších umelcov, vedcov a verejných osobností. Ak sa chcete stať signatárom, pošlite mail so slovom súhlasím na lucasperny at gmail.com . Zoznam signatárov bude zverejnený dodatočne. NÁRODNÁ NEOMODERNA KONCEPCIA SLOVENSKEJ KULTÚRY 21. [...]

Politologická esej k prvému verejnému prejavu premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica a hlbší rozbor jeho filozoficko-politickej vízie

08.07.2024

Piateho júla si Slovensko pripomenulo sviatok sv. Cyrila a Metoda a pamätný deň Slovákov v zahraničí. Význam tohto sviatku bol veľmi kvalitne interpretovaný živým vstupom z hradu Devín v podaní čerstvo zmenenej STVR (do tvorivého tímu sprievodných edukačných filmových krátkych dokumentov prizvali napríklad legendárneho Jozefa Šimonoviča). Človek by si v tejto [...]

borrell

Borrell v mene EÚ podporil verdikt súdu OSN v kauze izraelskej politiky. Židovský národ nie je okupant, bráni sa Netanjahu

20.07.2024 21:05

Vo svojom vyhlásení Borrel súčasne dodal, že stanovisko súdu "bude potrebné dôkladnejšie analyzovať, a to aj vzhľadom na jeho dôsledky pre politiku EÚ".

Motorkár, autonehoda pri Martine

Vážna nehoda pri Martine. Motorkára previezli s ťažkými zraneniami do nemocnice

20.07.2024 19:01

Z doposiaľ nezistených príčin došlo na ceste z obce Košťany nad Turcom do Martina k zrážke osobného automobilu a motocykla.

Robert Fico a Denys Šmyhal.

Fico Šmyhaľovi: Slovensko nemieni byť rukojemníkom ukrajinsko-ruských vzťahov. Kritizuje rozhodnutie Zelenského

20.07.2024 18:16, aktualizované: 18:36

Fico podľa úradu vlády v tejto veci komunikuje už niekoľko dní s relevantnými členmi vládneho kabinetu aj s predstaviteľmi maďarskej petrochemickej skupiny MOL.

Krasnodar, Rusko, protest

Kolaps v Krasnodare: Rusi vyšli do ulíc, starosta sa chcel pripútať k stĺpu. Umlčala ich až polícia

20.07.2024 18:02, aktualizované: 20:25

Problémy s elektrinou na juhu Ruska a na okupovanom ukrajinskom polostrove Krym sa začali 16. júla po skrate na Rostovskej jadrovej elektrárni.

PhDr. Lukáš Perný, PhD.

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 270
Celková čítanosť: 864824x
Priemerná čítanosť článkov: 3203x

Kategórie