Aby som nepísal sám o sebe 🙂 , uvádzam reportáž Martiny Matečkovej, riaditeľky Domu Matice slovenskej v Košiciach, ktorá bude čoskoro spoluautorkou novej knihy o bernolákovcoch. Pod článkom nájdete videá z podujatia.
***
Literatúra, história a súčasné dianie – beseda pre študentov
V priestoroch košických internátov na Medickej prebiehal 29.4.2024 podnetný večer plný literatúry a histórie. Beseda Kam kráčaš Európa so spisovateľmi Mariánom Gešperom a Lukášom Perným pritiahla pozornosť študentov a ponúkla im jedinečný pohľad do sveta literatúry a tvorivého procesu. Podujatie moderovali riaditeľka Domu Matice slovenskej v Košiciach Martina Matečková a Róbert Petruška.
V úvode sa študenti prostredníctvom pútavých životopisov oboznámili so životnými cestami oboch hostí, ktoré ich popri svojej práci doviedli aj k spisovateľskému remeslu. Blízkosť k študentskému prostrediu bola badateľná, nakoľko obaja strávili vysokoškolské štúdium na internátoch a dokázali sa vcítiť do myslenia mladých ľudí.
Diskusia sa zamerala na rôzne aspekty tvorby, od inšpirácie a hľadania tém až po techniky písania a prekonávanie prekážok. Predstavili sa najúspešnejšie knižné publikácie: Apoštoli národného ducha, Clementis a Mináč, vlastenci alebo buržoázni nacionalisti?, Samuel Jurkovič – 150 rokov života večného. Predseda Matice slovenskej Marián Gešper priblížil študentom dianie v Matici slovenskej a porozprával im aj o zaujímavých stretnutiach so zahraničnými matičiarmi. Rozmanité skúsenosti a pohľady na aktuálne dianie nám sprostredkoval Lukáš Perný, ktorý je zároveň aj kulturológ, filozof, publicista a hudobník.
Študenti mali možnosť položiť aj svoje otázky a dozvedieť sa viac o názoroch a myšlienkach hlavných aktérov podujatia.
***
V úvode si predseda Matice Gešper nostalgicky zaspomínal na internáty (kde sám býval) a pripomenul, že tu kedysi vystúpil aj významný herec Miloš Kopecký. Inšpiroval študentskú radu, aby taktiež organizovali podobné podujatia. Dr. Perný si tiež zaspomínal na študentské časy a dodal, že práve počas štúdia má mladý človek najviac času čítať, študovať a inšpirovať sa. Dodal, že mal dobrých učiteľov, s ktorými doteraz spolupracuje ako napr. prof. Hajko, ktorý sa stal zároveň čestným predsedom Kulturologicko-filozofického odboru Matice, ktorý nedávno založil.
Došla reč aj na knihu Clementis & Mináč, ktorá bola vypredaná a zároveň mediálne ignorovaná. Dr. Gešper pre mladých právnikov zdôraznil, že Clementis nebol len významný diplomat, ale aj právnik, ktorý obhajoval ľudí aj bez nároku na honorár. Taktiež ocenil jeho iniciatívy v kontexte povojnového formovania hraníc v rámci mierových rokovaní. Perný dodal, že kniha vyšla v období, keď Matica nebola podporovaná, bola ignorovaná, že RTVS nechodila na významné matičné podujatia (štúrovci, Mináč). Na Mináča a Clementisa bol napriek okrúhlym výročiam taktiež v médiách bojkot. Perný zopakoval myšlienky Petra Jaroša a Deany Jakubiskovej o tom, že davistov vymazali dva krát z dejín (v päťdesiatych rokoch a po roku 1989). Dodal, že kniha vyšla ako samizdat a vyšla aj vďaka silnému kolektivizmu, spolupráci s Inštitútom ASA či toho, že sa editori a spoluautori zriekli honorárov. Dr. Gešper spomenul nemenované kníhkupectvo, ktoré odkázalo, že to nikoho nezaujíma. Napokon sa ukázalo, že po vypredaní sa to isté kníhkupectvo pýtalo, či ešte nejaké knihy zostali. Gešper v tomto kontexte kriticky dodal, že existuje časť kultúrnej obce, ktorá sama seba považuje za jediných reprezentantov kultúry. „Stalo by sa to v inej spoločnosti? Prečo sú osobnosti, ktoré sú súčasťou slovenskej stavby, a nemusíme s nimi vo všetko súhlasiť, takto odsúvané?“ pýtal sa Gešper.
„Napriek tomu, že žijeme v takej dobe, v akej žijeme, nebojte sa slobodne bádať a písať. To, že budete písať autenticky z vás vyformuje skutočnú osobnosť, ale nemôžete sa báť a prispôsobovať sa…“ dodal Perný, ktorý neskôr pripomenul, že ešte počas nitrianskych štúdií pociťoval väčšiu slobodu slova a zdôraznil, že zlom nastal približne medzi rokmi 2014 až 2016.
Taktiež autori pripomenuli rozličné umelé praktiky tzv. odborným komisií, ktoré likvidujú súčasné talenty. Dr. Gešper spomenul podujatie Jána Tazberíka a Alexandra Halvoníka na pôde Matice slovenskej, kde sa obaja zhodli, že komisie umelo vytvárajú falošné dojmy o tom, ktorá kniha je úspešná.
Obaja autori sa zhodli na tom, že ich spájajú národné a humanistické postoje, boj za slobodu slova a odpor proti neoliberálnemu globalizmu. Perný neskôr v závere vyjadril myšlienku, že jeho utópiou alebo víziou slovenskej dokonalosti je moderný sociálny a demokratický národ (ale tiež mierový, kresťanský), ekonomicky potravinovo a energeticky sebestačný národ, ktorý bude mať fungujúcu národnú ekonomiku, vysoký sociálny štandard obyvateľstva, moderné nemocnice, železnice, školy, knižnice, kultúrne domy, diaľnice a autentickú, unikátnu kultúru atď. Taktiež sa obaja zhodli na tom, že slovanské národy by mali spolupracovať a nie sa vzájomne zabíjať. V tomto kontexte zaspomínali aj na oficiálnu účasť delegácie Matice slovenskej v Srbsku a Slovinsku, pričom poukázali aj na odlišnosti či spojitosti medzi jednotlivými slovanskými národmi. Iba kooperujúce funkčné národy môžu v mierovom svete vytvárať lepší a spravodlivejší svet.
Diskusia prešla k otázke dystópie a utópie. Dr. Gešper pripomenul historický príklad o tom, že rôznorodé sociálne práva sa v dejinách nedostávajú iba dopredu. Že existujú aj slepé uličky v dejinách a idea progresu nie je samozrejmosťou. „Vidíme, že to nie je progres, ale regres… kedysi bola väčšia sloboda vyjadrovania, nebolo potrebné byť opatrný, všetko odôvodňovať… vývoj služieb, vedy, právneho vedomia… akoby sme išli naspäť…“ zamýšľal sa Gešper a dodal, že aktuálne idú dejiny regresne.
Dal však aj historický príklad takejto analógie. „Keď som študoval roľnícke povstanie, zistil som, že roľník po Dóžovom povstaní sa mal lepšie ako roľník v roku 1821 či 1830. Predtým mal menej povinností, sociálnych práv a možností riešiť spory… takéto práva neskôr nemal… takže sú príklady, keď história urobila oblúk dozadu…“ povedal Gešper a dodal, že ak budeme strácať odvahu, môžeme prísť o svoje práva.
Perný pripomenul niekoľko momentov v rámci dejín utópií, ktoré posunuli ľudstvo v oblasti sociálnych a občianskych práv, ale naopak, aj problémy, ktoré súžujú ľudstvo dodnes a stále nie sú vyriešené ako napr. bezdomovectvo, chudoba, extrémna nerovnosť či aktuálna militarizácia, ktorá je v totálnom v rozpore s deklarovanými environmentálnymi cieľmi dobových ideológov.
Diskutéri sa dotkli aj závažných tém ako je napríklad násilná kozmopolitizácia a pokus „odnárodniť“ Slovákov či elitárske označovanie Slovákov ako post-sedliakov, malý zbabelý národ či dezolátov. Dr. Perný poukázal, že tento trend nie je náhodný a je veľmi dobre pripravovaný. V reakcii na otázku mladého študenta, čo s tým robiť, odpovedali rečníci rôznorodo. Dr. Gešper zdôraznil potrebu aktivizmu, organizovania sa a nebáť sa hájiť pravdu. Dr. Perný pripomenul, že treba pripomínať ľuďom, ktorí nenávidia vlastný národ, ich vlastné citáty a verejne ich kritizovať všemožnými spôsobmi aby tak otvorili oči aj tým, ktorí ich uznávajú ako určité autority. Dr. Gešper k tomu dodal, že dejiny si zapamätajú osobnosti, ktoré sa nebáli ísť do sporu a žili v sporoch (Hurban, Mináč) a dodal, že tí, ktorí na nich písali udavačské listy zostali zabudnutí.
Odpoveď na Petruškovu otázku, prečo má Perný eklektické postoje odpovedal pomerne dlhou odpoveďou, v ktorej zdôraznil ideu dejinnej kontinuity na konkrétnych príkladoch. Napríklad tri generácie národného obrodenia, ktoré mali rôznorodé odlišné názory na vývoj Slovenska či konfesionálne rozdiely, no napriek tomu sa vzájomne potrebovali, inšpirovali. Poukázal na dialektiku v dejinách myslenia ľudstva a národov. Ak by neboli bernolákovci, nebola by možno generácia Všeslávie, nebyť Všeslávia, neboli by štúrovci a nebyť štúrovcov, možno nieto ani Slovenskej republiky. Taktiež poukázal na to, že vo Vianočnej dohode jedna jediná veta „rovný s rovným“ spôsobila, že vznikla federácia Československa, bez ktorej by nemohla vzniknúť Slovenská republika. V závere spomenul pripravovaný manifest národnej neomoderny, ktorý konzultuje napr. aj so slávnou Deanou Jakubiskovou. Zdôraznil, že ani súčasnú postmodernú dobu nemožno odignorovať a tváriť sa, že neexistuje, nakoľko sme jej súčasťou. Aj nový smer, ktorý môže vzniknúť musí na postmodernu reagovať tým, že napr. prevezme niektoré jej umelecké postupy, no radikálne odmietne jej ideologické postoje tým, že bude požadovať návrat k autenticite, odmietnutie extrémneho nihilizmu, extrémneho individualizmu, relativizovania. Po dlhšej odpovedi nasledoval unizono potlesk.
Po diskusiách s mladými ľuďmi, realizovanými aj po podujatí, možno konštatovať, že ich zaujali nasledujúce momenty: výzva k mladým ľuďom aktívne participovať na intelektuálnom živote národa, tvorbe, nebáť sa byť autentickým, mať svoj autentický názor; ďalej potreba rozlišovania umelo vytvorených a umelo propagovaných spisovateľov od reálnych a často zaznávaných autorov; potreba zamýšľania sa nad zmyslom smerovania spoločnosti a napokon aj kritika rozličných trendov, ktoré smerujú k neslobode pod rôznymi zámienkami. Kriticky študenti hodnotili iba prílišné množstvo rozoberaných tém s cieľom do budúcnosti zamerania sa viac na konkrétnosti. Taktiež mladí študenti, najmä práva, ocenili mladícky nádych celej diskusie a snahu priblížiť sa mladému publikujú napr. aj zážitkami zo školských čias.
***
Záverom predseda Gešper zaželal študentom úspešné štúdium a odvážne kroky na ceste životom.Večer sa ukázal ako cenný prínos pre študentov, ktorí mali možnosť stretnúť sa s inšpiratívnymi osobnosťami, spoznať Maticu slovenskú a oboznámiť sa s tvorivým knižným procesom autorov publikácii.
Celá debata | RSS tejto debaty