Blog Lukáša Perného

Matica slovenská v Bratislave otvorila svoju exkluzívnu galériu, v ktorej vystavujú tak významní národní umelci ako napríklad Vincent Hložník, Ján Kulich, Tibor Bártfay, Mária Medvecká a osobnosti ako Stanislav Harangózo, Emil Semanco, Ľubomír Zelina, Zuzana Hložníková, Milan Medúz a taktiež mladé talentované osobnosti súčasnej tvorby ako Martina Kvašňovská, Martina Bégerová, Veronika Ursínyová, Jana Cvetanovová, Jana Koštiaľová, Maria Štrompach, Andrej Šóka či Brigita Lehoťanová, Silvia Petrová a ďalší. Výstava ako aj samotná galéria vznikla z iniciatív prof. Leikerta, Dr. Ladislava Skraka a mojej maličkosti, čiže autora tohto blogu.

Kulturológia je mimoriadne zaujímavá, inšpiratívna a kreatívna veda, ktorej úlohou je nielen odborne skúmať kultúru a umenie, ale umožňuje aj praktické vyústenie poznatkov v rámci živej, aktívnej kultúry. Tento jav som si intenzívnejšie uvedomoval už počas štúdií kulturológie na Univerzite Konštantína Filozofa pod gesciou profesora Leikerta, ktorý ma inšpiroval k projektu novej Galérie Matice slovenskej. Kulturológ sa stáva tak nielen teoretikom, ale aj súčasťou kultúrno-tvorného procesu. Napokon aj súčasťou štúdia kulturológie bola praktická časť napríklad vo forme kultúrneho menežmentu a manažmentu kultúrneho turizmu a predmetov ako: kultúra v lokálnych podmienkach, kultúrna politika, marketing v kultúre, sociokultúrna animácia, právo a legislatíva v kultúre, popkultúra, public a media relations v kultúre atď. Kulturológ teda môže svoje vedomosti aplikovať aj pri usporadúvaní kultúrnych a umeleckých podujatí. Toto prepojenie s praxou realizoval svojho času na obdivuhodnom príklade Galérie na schodov práve profesor Leikert v rámci odbornej prípravy poslucháčov, ktorú viedol Dr. Skrak. A práve profesor Leikert ma doviedol k myšlienke nadviazať na túto koncepciu v matičnom prostredí. To boli prvé kontúry procesu, ktorý zavŕšil vznik Galérie Matice slovenskej.

(článok pokračuje pod videom)

Dr. Ladislav Skrak túto ideu doviedol k jasnému cieľu – cieľom je vytvoriť dôstojné reprezentatívne a výtvarne dotvorené priestory (re-animovanie prostredia Matice slovenskej z hľadiska miesta a pozície v umení a v rámci národno-spoločenských aktivít) v jej sídle a prepojenie multižánrové (s ďalšími formami umenia). Už v minulosti Výtvarný odbor Matice slovenskej na čele s Dr. Skrakom zorganizoval výstavy k cyrilometodským tradíciám (na dvanástich miestach) či štúrovské výstavy (na ôsmich reprezentatívnych miestach). Podľa Dr. Skraka takto Matica získava svoju autoritu cez umelecké osobnosti, cez ich umelecký výkon, teda nie iba formálnym členstvom, ale aj prostredníctvom vyjadrenia názorov cez umeleckú tvorbu. Autorita Matice slovenskej tak narastá umeleckou produkciou a spontánnou aktívnou účasťou viacerých umelcov (a umelkýň) strednej generácie.

Podľa Dr. Skraka v Galérii Matice nechýbajú vrcholné diela spojené s národnými a matičnými dejinami. Najďalej od našej doby je dielo Tibora Bártfaya: Michal Miloslav Hožda (Dr. Skrak iniciuje, odporúča a tiež požaduje jej osadenie v priestoroch N R S R, nakoľko sám Hodža bol spoluzakladateľom prvej S N R). Druhým zásadným dielom je busta Ladislava Novomeského, predsedu Matice slovenskej, povereníka pre školstvo a osvetu (a tiež zakladateľa Slovenskej národnej galérie, čo ho právom radí do výtvarných súvislostí a dejín Matice) od majstra Jána Kulicha. Členkou Výtvarného odboru je aj nedávno ocenená Mária Molčanová, akademická maliarka, ktorá pôsobí v Galérii Jána Kulicha vo Zvolenskej Slatine.

Dr. Skrak je zároveň autorom monografie o Márii Medveckej, slovenskej realistickej maliarky, ktorej dcéra taktiež poskytla jedno dielo pre novo-vzniknutú galériu. Štvrtým národným umelcom je Vincent Hložník, pričom jeho dielo manifestuje boj proti vojne, resp. svojim obrazmi doslova straší vojnou. V podobnom tóne sú aj grafiky Zuzany Hložníkovej. Ďalej je vystavený zať Vincent Hložníka Ľubomír Zelina, ktorý rozvíjal štylizované figurálne a zoomorfné prvky, pričom ide o komplikované sujetové celky, ktoré je vhodné sústredene vnímať, nahliadať a čítať. Komplemeralita kompozície farieb je produktívna a všeobecne možno podľa Dr. Skraka povedať, že to bol autor, ktorý rozvíjal doktrínu novej figurácie (miera štylizácie tvaru je výrazná) a inšpiráciou bol aj výtvarník Francis Bacon (menovec známeho filozofa).

K súčasným žijúcim osobnostiam patrí Stanislav Harangózo, ktorý pre galériu vybral jednak portrét Ľudovíta Štúra, obrazy s národnými motívmi Devína či Cyrila a Metoda. Ďalej je súčasťou výstavy výtvarník Milan Medúz, autor symbolických portrétnych malieb Clementisa, Novomeského, ale aj Murgaša či Kolomana Sokola. V rámci obrazov využíval kompozičné detailné (konkrétne prvky) motívy zo života osobností, ktoré dotvárajú samotný portrét. Ide o niekoľkonásobného víťaza slovenských neprofesionálnych umeleckých súťaží, ktoré sám masívne propagoval. V duchu sviežeho nadrealizmu a v nadväznosti na inšpirácie koláží Tibora Bártfaya nachádzame obrazy resp. koláže jubilanta Jána Semanca, ktorý je okrem výtvarníka aj redaktorom Slovenských národných novín. Šiesteho júla sa dožíva sedemdesiatky a v rámci Matice pripravujeme na 27. jún ocenenie (ocenení budú aj umelci Marián Polonský a Andrej Smolák).

K etablovaným autorom možno zaradiť manželov Oresta Dubaya ml. (prezentuje svoje geometricky štylizované kompozície s mimoriadne pôsobivým psychologickým a dekoratívnym výrazom) a Ruth Dubayovú (štylizovaná krajina a najmä detailný výtvarný pohľad do záhrady ako obdivuhodný variant pointelizmu spojený s podnetmi tvorby Vincenta van Gogha).

Následne Dr. Skrak uviedol nových mladších a nádejných umelcov. Štefánik, Mináč aj skladateľ Cosma či Jean Gabin – to je širokospektrálny záber Martiny Kvašnovskej. Ide o veristické realistické zobrazenie osobností z oblasti umenie tendujúce k popartu. Autorka bola nedávno prezentovaná v časopise Slovenské pohľady a sama vytvorila pre tento časopis titulnú obálku štúrovcov. Pôsobila tiež v oblasti filmového a divadelného prejavu.

Na výstave nechýba ani fotografické umenie, konkrétne od režiséra a fotografa Michala Vasilku Keleho (nedávno natáčal autentický film vo Francúzskej Polynézii pod názvom Štefánikove vlny) a poetky, fotografky Brigity Lehoťanovej, ktorá získala viaceré certifikáty a ocenenia, pričom sa zameriava na farebnú umeleckú fotografiu z urbánneho prostredia.

Ďalšou prezentovanou autorkou je Jana Cvetanovová, dcéra významného slovenského sochára (bulharského pôvodu) Emila Venkova, ktorá pre výstavu pripravila dva obrazy na báze psychologizujúcej kresby využívajúce torzalitu. Ďalej vystavila svoje obrazy Silvia Petrová symbolickým portrétom a zátiším, Jana Koštiaľová prispela súborom pasteľov s christianizačnými motívmi a dekoratívnymi, historizujúcimi podnetmi. Medzi najmladšie autorky možno zaradiť Martinu Bégerovú, ktorej tvorba je zameraná na intimitu a pôvaby ženského sveta (aktuálne chystá autorskú výstavu v Slovenskom inštitúte v Ríme), a napokon tiež Veroniku Ursínyová, ktorá prezentuje kvalifikovanú ezoteriku využívajúcu aplikácie materiálnych prvkov v maliarskom zobrazení. Podľa jej vlastných sa usiluje o zobrazenie transcendentálnych realít (sureálít). K mladším autorkám patrí aj Viera Ráčková, absolventka štúdií výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, organizátorka zoskúpenia mladých výtvarníkov HALA-BALA, ktorá vystavila sonórnych motív šumavskej prírody. Akt aj konštruktivizmus reprezentuje profesionálny reštaurátor Andrej Šóka, ktorý sa podieľal na obnove reliéfu tretej budovy Matice od Vincenta Hložníka.

Súčasť výstavy tvoria aj pamätné medaile a plakety od významných osobností pôsobiacich v oblasti medailárskej tvorby, tzn. Ján Kulich, Marián Polonský a Alexander Vika, ktorý sa v tomto období dožíva svojich deväťdesiatin. Pripravujeme autorskú výstavu.

Ako uvádza Dr. Skrak v oblasti sklárskej tvorby sa na výstave vyníma kolekcia diel Veroniky Rusnákovej, ktorá pôsobí na báze technológie spekaného skla. Vystavuje tu mimoriadne pôsobivé maliarske dielo s názvom Nostalgia, ďalej ženské torzo a dekoratívnu misu.

Výstavu uzatvára v zadnej časti výstavných priestorov dielo Márie Štrompach, ktoré využíva motív Bojnického zámku v rozprávkových až secesných výtvarných polohách. Zároveň vystavuje symbolický, rovnako takmer secesný, dievčenský maliarsky portrét.