Slovák, ktorý založil prvú kooperatívu v strednej Európe, zaslúžil sa o rozvoj ľudovýchovy aj rozvoj divadla – Samuel Jurkovič - Blog Lukáša Perného - Blog

Slovák, ktorý založil prvú kooperatívu v strednej Európe, zaslúžil sa o rozvoj ľudovýchovy aj rozvoj divadla – Samuel Jurkovič

9. februára 2023 09:45, Prečítané 1 430x, PhDr. Lukáš Perný, PhD., kultúra regiónov, spoločnosť

GAZDOVSKÝ SPOLOK BOLO PRVÉ ÚVEROVÉ DRUŽSTVO V CELEJ EURÓPE,
KTORÉ ZALOŽIL SAMUEL JURKOVIČ

SPOLUZAKLADAL SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO NITRIANSKE

ROZŠÍRIL KOMENSKÉHO PEDAGOGICKÉ ZÁSADY NA SLOVENSKU
A STAL SA PRIEKOPNÍKOM ĽUDOVÝCHOVY

9. februára 1796 sa narodil a 13. júla 1873 do večnosti odišiel slovenský priekopník idey družstevníctva alebo kooperativizmu, národný buditeľ, sociálny, pedagogický a kultúrny reformátor, priekopník divadla, ľudovýchovy (zakladal čitateľské spolky, knižnice, nedeľné školy a písal učebnice) a kultúrno-osvetový pracovník, spolupracovník J. M. Hurbana, člen Tatrína, podporovateľ Slovenskej národnej rady a spoluzakladateľ (toho roku 160-ročnej) Matice slovenskej SAMUEL JURKOVIČ.

V roku 2019 usporiadalo o. z. Slavica, o. z. D2 a ďalší spoluorganizátori špeciálnu konferenciu venovanú Jurkovičovi priamo v Sobotišti (súčasťou bolo aj slávnostne vysadenie LIPY SAMUELA JURKOVIČA). V roku 2022 členovia Matice slovenskej a o. z. J. Hrebendovej-Bórikovej odhalili Jurkovičovu drevenú podobizeň oproti Vrbovčianskej izby (Jurkovič vo Vrbovciach pôsobil po roku 1857).

V roku 2022 členovia Matice slovenskej a o. z. J. Hrebendovej-Bórikovej odhalili Jurkovičovu drevenú podobizeň oproti Vrbovčianskej izby (Jurkovič vo Vrbovciach pôsobil po roku 1857). 17. júna 2023 pripravuje Matica slovenská v spolupráci s ďalšími inštitúciami vedeckú konferenciu k 150. výročiu úmrtia Samuela Jurkoviča v Sobotišti (začiatok o 15:00 v Kultúrnom dome Sobotište). Pri tejto príležitosti vyjde aj špeciálny zborník.

Vzdelanie získal spočiatku v rodnej obci, pokračoval v dolnozemskom Rábe, Trnave, Bratislave, Banskej Bystrici (lýceum) a opäť v Bratislave (teológia). Už ako 14 ročný mal znalosti maďarčiny, nemčiny a latinčiny. Študoval spolu s Jánom Kollárom a na jeho sociálno-osvetovú činnosť mal vplyv najmä farár Daniel Lichard starší, ovocinár, znalec poľnohospodárstva a ľudovýchovný pracovník. Učil na cirkevnej škole v Novom Meste nad Váhom, kde založil učiteľský spolok a knižnicu.

V roku 1832 sa stáva učiteľom v Sobotišti, kde začal spolupracovať s farárom Jánom Šulekom. Zakladali ľudové spolky, pomáhali ľuďom hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju. Nadviazal spoluprácu s Spoločnosťou česko-slovanskou a Ústavom reči a literatúry česko-slovanskej v Bratislave, kde sa spojil so štúrovcami.

Štúrovskú literatúru podporoval a šíril v nitrianskej stolici, založil čitateľský spolok nitrianskeho seniorátu, ktorý sám finančne podporil. Privítal založenie Slovenských národných novín, zúčastňoval sa zasadania Tatrína a k vrcholovým momentom jeho života patrí založenie inštitúcie Slovenské národné divadlo nitranské a prvého družstva na európskom kontinente Spolku gazdovského.

Spolok gazdovský bol založený 9. februára 1845 Jurkovičom, Michalom Horňákom, Jánom Kaňom, Jánom Zatkalíkom a ďalšími, a to za účelom náhrady veľkého peňažného ústavu. Mal „úbohé lidi z pazúrov těch vidrigošovích lakomců vidreti a od žrútov ročních 52 grajcarového od jednoho zlatého Interesu osvoboditi.“ Cieľom spolku bolo sporenie a poskytovanie pôžičiek ako opatrenie proti rozmáhajúcej sa úžere a vykorisťovaniu slovenských roľníkov a remeselníkov. Spolok poskytoval lacný úver zo spoločnej pokladne pre členov a výnimočne aj nečlenov. Kapitál spolku vznikal spoločným sporením, vkladaním úspor. Pôžičky boli určené napríklad na rozširovanie dielní, zlepšenie výroby, avšak za konkrétnych podmienok – mravný a čestný život, vyvarovanie sa nočnému túlaniu, opilectvu a hazardu, teda pôžičku dostal iba človek statočný, usilovný, pracovitý a šetrný. Zakladajúca schôdza tvorila 12 prvých slovenských družstevníkov pozostávajúcich najmä z roľníkov, knihárov, pekára, krajčírov a tkáča. Družstevno-demokratický a samosprávny princíp jeden človek, jeden hlas bol aplikovaný hneď pri založení družstva, kedy väčšina budúcich členov bolo za založenie, teda za okamžitú realizáciu myšlienky založenia inštitúcie. Rovné boli taktiež podiely v družstve, čím sa v družstve zabránilo získaniu prevahy bohatých roľníkov a remeselníkov (družstvo dokonca pomáhalo pôžičkami vo výnimočných prípadoch aj nečlenom, ktorí boli ohrození úžerníctvom dedinských boháčov).

Na zakladajúcej schôdzi si zvolili pokladníka Michala Horňáka, za účtovníkov Zatkalíka a Jelínka a za správcu a predsedu Jurkoviča, ktorý svoju úlohu zobral ako cieľ pomoci všeobecnému dobru. Spolok predložil víziu kontinuity na 6 rokov; po tejto dobe mali členovia dostať vložený kapitál. Súčasťou kolektivistickej organizácie bolo dbanie na presnosť a dôslednosť. Gazdovský spolok bol uznaný okresným komisárom Františkom Dohnánym, ten dokonca do spolku navrhol svojich dvoch synov. Členovia si dali záväzok vykonávať svoje povinnosti zadarmo a neprijmú viac ako 30 členov.

Spolok mal existovať na základe dobrovoľnosti a vzájomnej pomoci. Vyhotovené boli členské knižky, obecná pokladnica. Gazdovský spolok, ktorý, ako uvádzajú stanovy, bol „dobrovolným tovariššstom některích zdejších Obivatelov, bez rozdílů náboženstva, tím cílem založené, abi sa majetnost, gazdovstvo, remselá a ubec lepší stav gazdovskí napomoc mohel.“ . Na stanovách spolku sa podieľal okrem Jurkoviča aj sám J. M. Hurban. Družstvo malo vypracované podrobne ekonomické riadenie
a taktiež organizačnú štruktúru. Inštitúcia družstva je založená aj na určitom kultúrnom rozvoji, výchove a mravnom pozdvihnutí členov družstva, čo je taktiež v prípade spolku sčasti splnené, nakoľko súčasťou stanov bolo Mravnou určenia Ústavu, kde je prítomný motív boja s alkoholizmom, podpora vzdelávania, distribúcie užitočných kníh, nedeľné školy a taktiež je prítomný rozvoj duchovný (náboženský).

Význam Samuela Jurkoviča je dodnes inšpiratívny a aktuálny. Svetové krízy dokázali, že práve družstvá sú najodolnejšie voči nestabilite finančných trhov. Navyše medzi ľuďmi posilňujú mieru spolupatričnosti a solidarity. Charles Fourier vo svojej filozofii dejín predpovedal družstevný rád ako dejinnú etapu založenú práve na princípe bližšieho spájania ľudí v prospech zjednoteného ľudstva. Družstvo nie je iba ekonomická bunka, a ako to dokázal aj Samuel Jurkovič, jeho zmysel spočíva tiež v kultivácii človeka, svojpomoci, spolupatričnosti a upevnení komunitárnych hodnôt. Družstevné princípy sú priamo-demokratické, samosprávne (jeden človek, jeden hlas), sú teda opakom autoritatívneho vedenia podniku. Jurkovič tiež propagoval poľnohospodárstvo, vinohradníctvo a ovocinárstvo s cieľom rozšíriť nové druhy viniča, ovocných stromov a moderných spôsobov obrábania pôdy. Jurkovič kultivoval okolitú prírodu a vysádzal stromy, zaoberal sa pestovaním nových plodín, v Novom Meste nad Váhom (vďaka pokusom s ničením buriny) zvýšil úrodu burgundského, o čom aj napísal samostatné dielo Bezpečné zakladanie vinohradov. V Sobotišti zavádzal nové druhy plodín, vysádzal ovocné stromy, odvodnil močiar, vyčistil zanedbaný prameň, upravil celé okolie Sobotišta vysádzaním nových druhov stromov a taktiež masovej výsadby slovanského symbolu – lipy (pôsobil v tomto kontexte aj v Brezovej, Vrbovciach či Turej Lúke). Jurkovičove vysádzanie líp nasledovali aj jeho stúpenci. Spolkok gazdovský prijal návrh vysadiť 120 stromčekov a vysadili ich až 160 (vznikol háj zvaný Lipnica).

Pedagogickému odkazu Samuela Jurkoviča sa venovali v štúdiách Fraňo Ruttkay, ale aj Miroslav Holečko. Ruttkay pripomína hroznú biedu a chudobu vo vzdelávacích zariadeniach, ktorú sa snažilo národné hnutie odstrániť. V týchto ťažkých podmienkach bojovali za osvetu chudobného národa, často krát na úkor vlastného času aj peňazí. Jurkovič sa v týchto ťažkých časoch aktívne podieľal na rozvoji slovenského školstva a nadviazal na filozofickú tradíciu veľkého Jána Amosa Komenského. Vzdelával chudobný ľud, ale aj slovenskú inteligenciu. Usiloval sa o zavedenie slovenčiny v regiónoch. V Sobotišti spolupracoval s ev. farárom Jánom Šulekom, taktiež významným osvetárom, ktorý vydával učebnice. Jurkovič prispieval do Slovenských pohľadov, Obzoru aj Cirkevných listov a vydal niekoľko školských učebníc.

Písal aj básne, ktoré mali osvetový charakter a pripomínali slovenské hrady, Veľkú Moravu, Devín, Nitru, Svätopluka a jeho synov, Jána Hollého či Jána Šuleka (Zvestoň, čili: Orel Nitranský Tatry navštěvující, Slávy navštívení v Sobotišti). Po Jurkovičových aktivitách sa zachovala Zpráva Slovenského národního divadla divadla nitranského v Sobotišti založeného dne 5. srpna 1841. Divadelné hry boli súčasťou osvetových podujatí a divadlo v Sobotišti sa stalo tribúnou novej spisovnej slovenčiny. Podľa kroniky boli predstavenia úspešné a obľúbené. Hviezdou divadla sa stala Jurkovičova dcéra Anna. Medzi repertoár divadla Petr III., Nalezenec, Izidor a Oľga či Gróf Beňovský. V divadelnej činnosti Jurkovičovi značne pomáhal J. M. Hurban.

Vráťme sa k životu Jurkoviča. Napriek tomu, že ho možno ako súputníka Jána Kollára zaradiť ešte skôr ku generácii VŠESLÁVIE, podporil kodifikáciu spisovnej slovenčiny a pomáhal štúrovcom aj v rámci revolúcie (podporil slovenskú povstaleckú výpravu). Podporoval Hurbana a komunikoval s národnými buditeľmi. Neveril však tomu, že Viedeň splní národnostné a sociálne požiadavky Slovákov a upozorňoval na to aj pred revolúciou.

Napriek tomu revolúcii pomáhal a neminulo ho ani vypočúvanie a prenasledovanie. Po úteku zo Sobotišťa do Rusavy putuje za Hurbanom do Prahy. V Prahe sa stretáva s českými národnými buditeľmi V. Hankom, Čelakovským a ďalšími. Ťažko prežíva stroskotanie jari národov. V roku 1849 sa vracia na Brezovú po 3/4 ročnom exile. Všetok majetok mu medzičasom vyrabovali a zničili. Po porážke revolúcie vznikol spor v národnom hnutí medzi staroslovákmi a štúrovcami, ktorý sa Jurkovič snažil zastaviť. Nastala doba prenasledovania a perzekúcií, ktoré potvrdili Jurkovičovu nedôveru v austro-slavistické nádeje. V tom čase sa Jurkovič pokúšal obnoviť svoj spolok, no márne (Bachov absolutizmu v 50. rokoch 19. storočia dokonca zakázal zakladanie spolkov). Politická moc sa dostala do rúk cisárskych úradníkov a nastáva doba apatie a sklamania. Jurkovič ale prispieval článkami do Hurbanových Slovenských pohľadov obnovených v roku 1851.

V roku 1857 bol preložený do Vrboviec, kde pomáhal zaťovi ako exnotár. Podporoval vznik Matice slovenskej a organizoval zbierky pre tri slovenské gymnáziá. V trenčianskej stolici usiloval o zavedenie slovenčiny ako úradného jazyka. V tom čase mu najväčšiu radosť robili listy svojho vnuka Svetozára Hurbana Vajanského z vysokoškolských štúdií v Nemecku. 13. júna 1873 ako 77 ročný zomiera a z jeho pohrebu sa stáva národná manifestácia.

Zomreli mu tri deti a dve manželky a tak svoje dcéry musel v hroznej chudobe vychovávať sám. A vo svojej nekonečnej skromnosti tieto bolesti znášal s pokorou. Jurkovičovu skromnosť dokazujú jeho vlastné slová po skúsenosti z neúspešnej revolúcie v roku 1848, kde seba prirovnáva k „rose ovlažujúcej byliny“.

Viac a podrobne so zdrojmi v štúdii publikovanej v online verzii pripravovaného zborníka SAMUEL JURKOVIČ: 150 ROKOV ŽIVOTA VEČNÉHO.

***