Blog Lukáša Perného

Matica slovenská si pripomína 200. výročie narodenia Petra Michala Bohúňa. Krátky informačný článok pre popularizáciu pridávam aj na svoj blog.

200. ROKOV OD NARODENIA PETRA MICHALA BOHÚŇA – HLAVNÉHO VÝTVARNÍKA NÁRODNÉHO OBRODENIA

Málokto si uvedomuje, ako dôležité sú pre dejiny národných a sociálnych hnutí obrazy a zachytenia historických udalostí. V dejinách mali tieto obrazy mimoriadnu úlohu a dodávali silu aj historickému vedomiu národov či celého ľudstva. K najvýznamnejším maliarom štúrovského hnutia patrí jednoznačne maliar, litograf Peter Michal Bohúň (29. september 1822 – 20. máj 1879), ktorého obraz Janka Francisciho ako kapitána slovenských dobrovoľníkov pozná snáď každý.

Z MALEJ OBCE AŽ NA AKADÉMIU VÝTVARNÝCH UMENÍ
Narodil sa v oravskej obci Veličná do rodiny evanjelického kňaza Jána Bohúňa a Jany Žofie Ambróziovej. Vzdelával sa najskôr v rodnej obci, neskôr na gymnáziu, kde sa naučil aj maďarsky. Následne odchádza do Levoče na evanjelické lýceum a po zatvorení lýcea sa sťahuje do Kežmarku, kde študuje právo a tvorí prvé maľby. Od roku 1843 študuje v Prahe na Akadémii výtvarných umení pod gesciou učiteľa Christiana Rubena (vplyv na neho malo aj biedermeierovské a romantické umelecké chápanie a portrétne dielo Jozefa Caucika, vedúcej osobnosti spišského maliarstva). Po smrti otca bol odkázaný na pomoc oravského šľachtica Michala Kubína ml. a taktiež dostával štipendium od spolku Tatrín. Sám Bohúň sa osobne zúčastnil významných osvetových a politických akcií národných buditeľov a vytvoril tiež sériu štúdií ľudových krojov. Obsahom jeho malieb sú najmä portréty slovenských národných dejateľov, ale aj oltárne obrazy a krajinomaľba oravských prírodných motívov. Vrcholom jeho tvorby je práve Slovenské ľudové zhromaždenie s Jánom Franciscim v popredí. V roku 1846 ohlásil v Orlovi tatranskom umelecký program, ktorým sa prihlásil k štúrovskému národnému romantizmu. Ako uvádza portál osobnosti.sk, umeleckou štylizáciou stieral rozdiely medzi nestavovským slovenským meštianstvom a zemianstvom i strednou šľachtou. Využíval všetky výtvarné prostriedky – pevnú neoklasicistickú kresebnú osnovu, lokálnu, valérom tlmenú farbu, ateliérovo aranžované svetlo a tieň, ako aj citlivo prepracovaný detail – aby obrazmi upevňoval sebavedomie vznikajúceho meštianstva. Bol tiež odmenený základným listom Matice českej za litorgrafie v Botanike S. Presla.

SŤAHUJE SA DO HALÍČA, V TALIANSKU HĽADAL SYNA

V rokoch 1848 až 1854 učí v obci Lučivná a od roku 1854 pôsobí v Liptovskom Svätom Mikuláši, kde učí maľbu na dievčenskej evanjelickej škole. Do mesta sa presťahoval zo spišskej Lučivnej spolu s dvoma deťmi a manželkou Žofiou. V roku 1865 je zadĺžený, opúšťa Slovensko a sťahuje sa do haličskej obce Lipník (v súčasnosti časť mesta Bielsko-Biała). V roku 1876 odcestoval do Talianska, kde hľadal syna Lubora Milan, ktorý dezertoval z rakúskej armády. Zomrel na zápal pľúc ako 56-ročný (podľa údajov miestneho evanjelického archívu) a je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Belej. Socha Petra Michal Bohúňa sa nachádza na nábreží Dunaja pred Slovenskou národnou galériou. Je po ňom pomenovaná Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa. Podľa portálu osobnosti.sk pôsobil v tých priestoroch Bohúň celých 11 rokov a ide o tretiu najstaršiu galériu na Slovensku. Taktiež je po ňom pomenovaná Základná škola Petra Michala Bohúňa v Dolnom Kubíne.

TVORBA

Galéria národovcov:
1848 Jakuba Grajchmana
1848 J. Plechu
1848 – 1850 Samuela Bohdana Hroboňa
1849 S. Reussa
1849 – 1850 Jána Francisciho ako povstaleckého kapitána
1850 – 1853 T. Nosáka
1853 J. Kadavého
1853 A. H. Krčméryho
1858 M. Hrebendu
1860 Dr. G. Reussa
1860 G. Zechentera
1860 S. Nováka
1860 S. Tomášika
1860 J. Čajaka
1861 P. J. Šafárika
1862 J. M. Hodžu
1862 J. Kollára
1865 L. Brucka
1867 fyzikusa Hammerschmidta

Najvýznamnejšie portréty:
1851 portrét Johany Tramplerovej, vdovy z Veľkej pri Poprade (olej, plátno)
1853 manželky Žofie
1853 – 1855 pani Davidovej
1853 pani Ballovej
1854 – 1858 mlynára Hodžu
1859 Portrét pani Telčovej
1865 B. Lokšanského
1865 – 1867 I. Kubányovej
1870 R. Hammerschmidtovej
1875 P. Meškovej
1876 – 1877 Z. Medveckej
1879 A. Philadelphiovej a i.

Nezachované maľby: Veličianska svadba; Verbovačka; Ľudová svadba zo Spiša; vývesný štít s námetom Jánošíka; krajinárska tvorba

LITERATÚRA O P. M. BOHÚŇOVI

Škvarnová, Monika: Drotári v dielach umelcov. Profesionálna a neprofesionálna výtvarná tvorba v zbierkach na Slovensku. 4. diel edície Malá knižnica drotára. Považské múzeum v Žiline, Žilina 2005. Dubnická, Elena: Peter M. Bohúň. Život a dielo (monografia). Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960.

Výtvarná podobizeň Janka Francisciho od maliara Petra M. Bohúňa.