Blog Lukáša Perného

Lukáš Perný

Môžem však otvorene prehlásiť, že momentálne žijem mimoriadne naplnený a pestrý život. Dokončujem knihu, pracujem na dvoch záverečných prácach, doslovoch, píšem básne, občas sa vrátim aj k bubnom.

Mimochodom, ak chcete prežiť plnohodnotný život, rozhodne plánujte dopredu svoje ciele. Človek stagnuje vždy vtedy, keď nemá víziu.

Kniha UTOPISTI; VIZIONÁRI SVETA BUDÚCNOSTI (s podtitulom PRVÉ SLOVENSKÉ DEJINY UTOPIZMU) vyjde budúci rok pod hlavičkou Matice Slovenskej. Obrovská vďaka za pozitívne odporúčania od profesora Dalimíra Hajka a docentov Michaela Hausera a Ladislava Hohoša. Keď sa ma niektorí ľudia pýtali, či to nie je príliš veľký cieľ, spomenul som si na slová obľúbeného českého historika, autora knihy o Gustávovi Husákovi, Michala Macháčka: „Len malí ľudia majú malé ciele.“ Knihu konzultujem s renomovanými odborníkmi. Tak napríklad časť o ruskom utopizme som konzultoval s členmi Inštitútu rusistiky, časť o antike s renomovaným odborníkom na antickú filozofiu a napríklad psychologickú dimenziu utopizmu s kolegyňou z Inštitútu psychológie. Historické fakty dostal za úlohu skontrolovať historik a kulturologicko-filozofickú dimenziu práce jeden z absolventov z Katedry kulturológie. Týmto chcem docieliť čo najobjektívnejšiu autenticitu pripravovaného diela.

Na konci novembra vyjde nové číslo kultúrno-spoločenskej revue DAV DVA, tento krát už ako ročenka, ktorá nadväzuje na tradíciu DAVu. Toto číslo bude skutočne unikátne tým, že v ňom budú príspevky renomovaných profesorov, docentov, doktorov z rôznorodých vedeckých oblastí.

Celý september a október som venoval dokončovaniu vedeckej práce Rousseau a filozofia dejín. Jeana-Jacquesa Rousseaua si vážim nielen ako filozofa, ktorý pochopil, že šťastie spočíva v jednoduchosti a skromnosti, ale predovšetkým ako autora, ktorý ako prvý v novovekej filozofii obsiahle definoval, čo to tá demokracia vlastne je.
92 stranovú prácu končím prehlásením, v ktorom deklarujem, že nikto nemá právo hovoriť o demokracii bez základných znalostí o Rousseaovej sociálnej a politickej filozofii. Žijeme v dobe, kedy sa každý politicky korektný politik oháňa slovom demokracia. Slovo demokracia je dnes zamieňané s politickou korektnosťou, centrizmom, servilnosťou elitám a záujmom najbohatších. Skutočná demokracia je založená na tom, že MOC POCHÁDZA OD ĽUDU, teda OBČANOV, čo máme napokon definované aj v Ústave SR. Aj vďaka Rousseaovi sa do Ústav národných štátov dostala veta, z ktorej vyplýva, že suverenita je vždy zviazaná so záujmami ľudu. Demokracia nie je pózerstvom a verklikovaním fráz. Skutočná demokracia je založená na službe záujmom suveréna. Toto by si mal uvedomiť každý politik, ktorý sa demokraciou oháňa.

Na konci roka budem pracovať na doslove k slovenskému vydaniu známej utópie Slnečný štát od dominikánskeho mnícha Tommasa Campanellu. Bude to vôbec prvé ucelené slovenské vydanie (fragmenty v slovenčine boli doteraz iba súčasťou Antológie z diel filozofov a výberu Vojtech Zamarovského a Leva Hanzela, Utopisti).

Ďalším zaujímavým projektom je plán interdisciplinárnej publikácie na tému Hypermoderná doba, internetová komunikácia a medziľudské vzťahy. Ak sa to podarí, túto knihu nebudem písať sám a máte sa skutočne na čo tešiť. Avšak nebudem predbiehať.

Medzičasom som napísal niekoľko básní, ktoré niekedy v budúcnosti plánujem konečne oficiálne vydať. Do budúcnosti sa chystám na písanie beletrie.

Na a napokon rozhovory. V novom DAVe ich bude niekoľko. Na čo som asi najviac hrdý sú rozhovory s vynikajúcimi autormi ako český filozof Michael Hauser, známy sociológ Jan Keller a slovenský lingvokulturológ Jozef Sipko. Okrem toho bude v DAVe nová anketa na tému Čo robiť. Do nej prispeli skutočne významné osobnosti, ktoré však nedostávajú v slovenských médiách takmer žiadny priestor. Nechajte sa prekvapiť. V každom prípade, chcem aby sa značka DAV stala skutočne relevantnou a uznávanou. Aj preto som do tohto posledného čísla vložil obrovské množstvo energie.

A aby toho nebolo málo, 25. novembra otvárame v Košiciach (Hlavná 68) novú komunitnú-družstevnú knižnicu. Táto knižnica bude dôkazom zhmotnenia ideálov participácie, komunitarizmu a kolektivizmu do praxe. Veľká vďaka v tomto patrí predovšetkým Davidovi Diczhazymu, ktorý tomuto projektu venoval more času. Na otvorenie knižnice prídu: politológ, filozof, historik, Roman Michelko; politológ a filozof Ľuboš Blaha, politológ Igor Melicher a napokon filozof Martin Muránsky. V tomto priestore tiež plánujem do budúcnosti organizovať premietanie filmov a rôzne kultúrno-osvetové prednášky.

A teraz z iného súdka. Nahral som tiež bubenícku poctu Johnovi Densmorovi a The Doors… aby ste nezabudli, že som kedysi bol aj aktívny bubeník. A hrával som takmer každý druhý týždeň po celom Slovensku až do momentu, kým proti mne agresívni slniečkári nespustili brutálnu antikampaň. Ale taký je život, a tak si môžete moje bubnovanie vypočuť aspoň takouto formou.

Verím, že vás svojimi aktivitami budem inšpirovať.

ŠŤASTIE POCHÁDZA ZO VZŤAHU K DRUHÝM

A teraz troška filozofie… keď už som sa na túto cestu dal, mal by som niečo aj napísať. Za posledné dva mesiace som ako znovuzrodený. Spoznal som množstvo zaujímavých bytostí, vďaka ktorým má môj život zmysel, pretože život človeka bez vzťahu k druhým je márny a nezmyselný. Najväčší blud programového až ideologického individualizmu, ktorý sa v našej spoločnosti šíri ako mor je predstava, že človek môže byť sám so sebou šťastný. Tento metafyzický gýč je zvrátený už vo svojej podstate. Čím by sme boli, keby nebolo druhých?

Záver filmu Into the wild, JEDINÉ REÁLNE ŠŤASTIE JE ZDIEĽANÉ

Intersubjektivita (vzťah k druhým) je tým, čo nás robí ľuďmi a tým, čo nás robí šťastnými. Všetky životné situácie, šťastie, i nešťastie závisí najmä od ľudí okolo nás. Iste, môžeme posilňovať svoju samostatnosť a byť silnými, ale to nás ešte nerobí šťastnými. Vždy keď počujem slová typu „never ľuďom“, „mysli len na seba“, „na nikoho sa nespoliehaj“, hovorím si, že toto je tá slepá ulička, do ktorej sa nechcem dostať. Mňa naozaj veľa ľudí v živote sklamalo, a nebolo ich naozaj málo, ale nikdy som ako humanista neprestal veriť v dobro človeka. Bol som donútený veľa krát utiahnuť sa do meditatívnej samoty, ale vždy som po tomto období ticha a rozjímania pochopil to isté. V každom z nás drieme samotár, a najväčšou silou je vymaniť sa z tejto samoty. Pretože iba druhí sú našim zrkadlom, ako to kedysi napísal Jean-Paul Sarte:

Druhý je nositelem tajemství, jež je tajemstvím o tom, co jsem. Nepřestávam stvrzovat druhého, a tedy popírat, že já jsem druhý: druhý se nemuže ve mně rozpustit, aniž by zmizelo mé bytí-pro-druhého, neboť druhý je základem mého bytí… abych mohl projektovat ztotoženení druhého se mnou, musím ustavične popírat, že jsem jiný. Naše objektívní podstata implikuje existenci druhého, a naopak svodoba druhého zakladá naši existenci.

Akákoľvek činnosť tvorená subjektom pre samotný subjekt je samoúčelná, zbytočná. Robinson Crusoe, Rudin, Onegin, ponaučenie je stále to isté. Iba zdieľané šťastie, je šťastím. To ostatné je len prchavá ilúzia…

Ešte na meniny som nahral takéto ďakovné bubenícke sólo.

A tak Vám ďakujem, že ste! Dúfam, že vás svojimi blogmi, kultúrnymi typmi, knihami, hudbou a všetkým čo sem dávam inšpirujem a tým pádom to všetko má svoj zmysel.

Najviac si však cením vás, ktorí ma beriete takého aký som, pretože slovami Miloša Kopeckého:
„Není možné pro mne být jiný… Až budu jiný, budu už mrtvý.“

Tých vzostupov a pádov už bolo v mojom živote dosť. Nebránim sa to priznať.

Oslavujem život, pretože som si naordinoval programový optimizmus ako životný cieľ. Nedávno zomrel jeden z mojich vzorov, Karel Gott. Gottov príbeh je príkladom naplneného a úspešného života. Keď Gott zomrel pociťoval som to ako stratu blízkeho človeka. Gottova rozlúčka piesňou, ktorú naspieval s dcérkou, je nádhernou bodkou za kariérou tohto velikána.

Vždy víš, srdce nehasnou. …
Na všechny z tvých cest,
má jediná z hvězd, svítím ti dál.
Někdy se ví, co bůh chystá.

Iba s úsmevom vyhráme veľké životné boje!
A hlavne nech to má STYL!

Váš LP