Blog Lukáša Perného

Étienne-Gabriel Morelly (1717, Vitry-le-François – 1778), dnes zabudnutý francúzsky racionalistický filozof osvietenstva a prirodzeno-právny teoretik, mimoriadne populárny v 18. storočí pre svoje dielo Zákonník prírody čiže pravý duch jej zákonov, vždy prehliadaný alebo neuznávaný (1755), dielo natoľko nebezpečné, že ho cirkev dekrétom z roku 1761 zaradila na Index zakázaných kníh.

Dielo je v digitalizovanej podobe na konci článku. Morelly v ňom sformuloval základnú tézu socialistických hnutí, ktorá stala inšpiratívnou pre celé generácie: „každému podľa jeho potrieb, každému podľa jeho schopností.“ Podobne ako neskôr Robert Owen pripomína, že človek sa nerodí zlý a hriešny, ale spoločnosť v ktorej sa ocitá ho k tomuto zlu formuje, teda pre Morellyho predovšetkým spoločnosť založená na súkromnom vlastníctve. Morelly píše: „Nikoho nenapadlo, že by sa mohol riešiť obyčajný problém… nájsť takú situáciu, v ktorej by človek… bol aspoň čo najmenej zlý“ (Morelly 1958, s. 33). A to je možné dosiahnuť iba ak sa odstráni príčina všetkého zla, ktorú nachádza vo vlastníctve.

O autorovi vieme len veľmi málo. Údajne bol učiteľom a žil v malom meste severozápadného Francúzska, Vitry-le-François. Existujú taktiež názory, že Morelly bol pseudonym pre Denisa Diderota, ktoré pretrvávali až do začiatku 20. storočia. Morelly napísal diela Essai sur l’esprit humain (1743; „Esej o ľudskom duchu“), Essais sur le coeur humain ou principes naturels de l’éducation (1745; “Eseje o ľudskom srdci alebo prirodzených princípoch vzdelávania “), Le Prince (1751) a Le Code de la nature (1755; „Zákonník prírody “). Kľučové dielo Zákonník prírody bolo odpoveďou na dielo Baziliáda alebo stroskotanie plávajúcich ostrovov. (1753). Dielo pripísal Morelly staroindickému mudrcovi a bajkárovi Bidpajovi. Baziliáda opisuje ostrov bez súkromného vlastníctva, kde je zem zdrojom všetkej obživy pre obyvateľov, má organizovanú štruktúru, riadenú výrobu (centrálny ekonomický plán) a priamu distribúciu (tovary sa rozdeľujú na verejnom námestí každému otcovi rodiny pre svoje potreby a potreby detí). Morelly vydal dielo Zákonník prírody ako reakciu na námietky proti Baziliáde.

TÉZY

„Ale nech už to bol hocikto, v dejinách socializmu mu treba vyhradiť významné miesto… štúdium Morellyho je nutné pre každého, kto sa zaujíma o pôvod socialistickej teórie a je úlohou súčasných odborných historikov, vyňať Morellyho z priepasti zabudnutia.“
V. P. Volgin

„Svet je stôl, na ktorom sa predkladá dosť potravy pre všetkých zvaných a jedlá patria buď všetkým, pretože sú všetci hladní, alebo len niektorým, pretože ostatní sú sýti: a tak nikto nie je pánom, a ani nemá právo tvrdiť, že ním je! Práve pre tento účel rozdelila príroda sily celého ľudstva v rôznom pomere medzi všetkých jednotlivcov ľudského rodu, no súčasne im zverila do spoločenského vlastníctva pôdu, ktorá plodí jej dary a ponecháva každému, aby požíval jej štedrosť.“ (Morelly 1958, s. 36)

Morelly uznáva tri základné posvätné zákony: zrušenie súkromného vlastníctva, štátny systém organizácie vzdelávania, pomoci a solidarity a systém spolupráce. Hlavné Morellyho opatrenie je zrušenie súkromného vlastníctva (okrem predmetov osobnej spotreby a pracovného náradia) za účelom zastavenia neduhov, ktoré produkuje (pýcha, lakomstvo, chamtivosť, vykorisťovanie), ďalším opatrením je zabezpečenie práva a povinnosť práce pre každého občana podľa schopností a napokon je to právo na základné existenčné potreby. Spoločenská výroba je plánovaná tak, aby komunity boli sebestačné, teda aby bola prispôsobená spotrebe; pôda je v kolektívnom vlastníctve komunity. Distribúcia produktov je priama, peniaze ani obchod ako ho poznáme, neexistujú. Morelly je principiálne proti obchodovaniu (mimo zahraničného) a súkromnému vlastníctvu (súkromnému vlastníctvu majetku nad rámec potrieb jednotlivca, ktorý je možno zneužiť na zamestnávanie a vykorisťovanie druhých). Namiesto vlastníctva súkromného navrhuje zriadiť verejné obchody (sklady) pre všetkých občanov (obdoba družstevných skladov a bánk) za účelom spravodlivej a rovnej distribúcie produktov kolektívnej práce všetkým občanom. V Morellyho cechovnej spoločnosti je nastolený patriarchát, teda spoločnosť riadia hlavy rodín a vyššie organizačné jednotky.

Morellyho kritika pokryteckej civilizácie, ktorá je ľahostajná ľudskej biede a chudobe, pripomína oveľa populárnejšieho Rousseaua. Morelly je anti-moralista; pripomína pokrytectvo súdobej morálky, ktorá je ľahostajná ľudskej biede. Podobne ako neskôr Charles Fourier zdôrazňuje, že naše vrodené vášne treba správne, produktívne transformovať. Jednou z týchto vášní je aj príťažlivosť človeka k človeku. To však nie je možné v spoločnosti založenej na princípe vlastníctva. Uvádzame niekoľko citátov ako ukážku Morellyho kritického myslenia:

„Je teda isté, že mravná zásada konaj dobro, aby sa ho i tebe dostalo, platila skôr, než druhá maxima: nerob inému zle, aby nikto zlé nečinil tebe. Nuže, odstráňte vlastníctvo a slepý a neľútostný záujem, ktorý ho sprevádza, vyhlaďte všetky predsudky a omyly, ktoré ho udržujú a ľudia sa prestanú hádať a napádať. Zmiznú zúrivé vášne a kruté činy, pojem, predstava mravného zla prestane existovať. Ak by aj zostali podobné stopy týchto predstáv, budú vyvolané bezvýznamnými udalosťami“ (Morelly 1958, s. 82).

„Závisť existuje a môže existovať len tam, kde ješitnosť si prisvojila tak meno, ako výhody zásluh. Jedným slovom, keby platilo, že ľudia sú tým významnejší a váženejší, čím sú lepší, súťažili by medzi sebou iba v tom, ako sa učiniť šťastnými. … Chamtivosť je jediná neresť na svete, ktorú poznám… Mohol by sa osobný prospech, tento všade sa rozmáhajúci mor, táto vleklá horúčka, tieto suchoty každej spoločnosti, šíriť tam, kde by nielen nenašiel žiadnej potravy, ale ani pôdy, na ktorej by mohol nebezpečne bujnieť? Som presvedčený, že nikto nepoprieť samozrejmosť tohoto tvrdenia: tam, kde by neexistovalo žiadne vlastníctvo, nemohol by existovať ani žiadny z jeho zhubných následkov“ (Morelly 1958, s. 38-39).

„Ak sa pýtate, kto vládne ľuďom od kráľa po žobráka, od pápeža po prostého mnícha, odpoveď je jednoduchá: prospech osobný alebo cudzí, ktorý je plodom márnivosti a vždy poplatný prvému. Avšak odkiaľ vychádzajú tieto zvrátenosti? Z vlastníctva. Márne hľadáte, múdri tohto sveta, úplnú slobodu tam, kde vládnu takí tyrani. Rozprávajte ako sa vám páči o najlepšej forme vlády, nájdite prostriedky ako založiť najrozumnejšiu republiku; postarajte sa, aby počestný národ nachádzal šťastie v zachovávaní vašich zákonov, ale ak ste nepodrezali korene vlastníctva a ani ste preto nič neurobili, vaša republika jedného dňa upadne do najžalostnejšieho stavu. Ľudia sa rodia vo vzájomnej závislosti, ktorá vedie k tomu, že striedavo porúčajú a slúžia, totiž dostáva sa im pomoci a sami pomáhajú svojim blížnym, ale v tomto význame a podľa skutočného práva prírody nie je a nemá byť ani pánov, ani otrokov lebo správnejšie: Hodnota slobody, ako som ju vymedzil, tým taktiež stúpa. Politická alebo občianska sloboda tkvie v tom, že sa každý môže bez prekážok a bez obáv tešiť zo všetkého, čo vyhovuje jeho prirodzeným a totiž oprávneným túžbam; ktoré by umožnili dosiahnuť tohto blaženého stavu, keby prostriedky k tomu neboli zvrátené a zmätené. Ak rozumiem pod slobodou úplnú nezávislosť, ktorá úplne vylučuje akýkoľvek vzťah medzi ľuďmi, tvrdím, že táto sloboda by viedla k stavu úplnej opustenosti, teda k postaveniu, v ktorom by ľudia žili sami pre seba ako rastliny; spoločnosť by potom už neexistovala“ (Morelly 1958, s. 71, 68, 67).

„Bohatí dbajú o to, aby si udržali majetok, ktorý im môže každým okamihom vykĺznuť z ruky, a v podstate sú iba akýmisi opatrovníkmi a strážcami tohoto majetku; tieto isté pocity podnecujú a povzbudzujú chudobného k práci, ktorá ho môže dostať z biedy“ (Morelly 1958, s. 50).

„Odstráňte nedostatky politiky a morálky, a riaďte sa zákonmi prírody. Aby sa vám to podarilo, začnite tým, že skutočným mudrcom dáte úplnú slobodu opisovať chyby a predsudky, ktoré udržujú duch vlastníctva. Až táto obluda bude rozdrtená, snažte sa upevniť túto šťastnú zmenu výchovou; potom už pre vás nebude ťažké presvedčiť národy, aby prijali zákony podobný tým, ktoré som odvodil z toho najlepšie, čo môže rozum vnunknúť ľuďom“ (Morelly 1958, s. 105).

Morelly adoruje vyšší zámer prírody, ktorá človeka predurčila pre spravodlivý spoločenský poriadok a ktorý človek môže v rámci dejín spoznať. V prirodzenom stave človeka donútili prekážky ku vzájomnej kooperácii. Verí v existenciu zlatého veku v dávnej minulosti ľudstva. V dôsledku civilizačného „pokroku“ upadla družnosť a rozšírili sa spoločenské neduhy. Túto hypotézu verifikuje na príklade kmeňov, ktoré žijú viac rovnostársky, ctia zákony Matky prírody (Morelly 1958, s. 46) a sú relatívne šťastnejšie (šťastnejšie, než ľudia v civilizácii). Taktiež za vzor dáva mierumilovné zákony na Kréte a v Perzii, zákony Sólona, Lykurga a ďalších (aj keď uznáva ich nedostatky). Oceňuje aj rano-kresťanské rovnostárstvo založené na spolupatričnosti a skromnosti, ktoré zničil mníšsky duch (Morelly 1958, s. 66). Morelly sa venuje aj príčinám zla. Dobro stotožňuje s Bohom (Morelly 1958, s. 93),

Súdobé zriadenie ako racionalista považuje za nerozumné, a onu rozumnosť spája s ľudskou prirodzenosťou. Morelly je v kontexte filozofie dejín optimistom, nakoľko verí v silu ľudského rozumu, ktorý dokáže uskutočniť spravodlivé zriadenie. Je zástancom cyklickej koncepcie filozofie dejín: aby ľudstvo našlo svoj ideálny stav, musí prejsť z neuvedomelého do uvedomelého stavu.

Preto Morelly konštatuje, že doterajšie dejiny ľudstva sú dejinami omylov a objavov ľudského rozumu. Táto cesta vedie cez empíriu z ľudských pohrom, ktoré ukážu ľuďom cenu uvedomelého stavu. Hlavná podstata tohto odkazu spočíva v tom, že príroda a Boh dali ľuďom rozum, aby človek spoznal večné rozumné zákony prírody a žil s nimi v súlade. Posvätné a základné zákony sú postavené predovšetkým na komunitárnych hodnotách.

CODE DE LA NATURE

„Neopovážim sa tvrdiť, že napravím ľudské pokolenie;
mám však dosť odvahy na to, aby som povedal pravdu
a nestaral sa pritom o krik tých, ktorí sa jej boja…“
Morelly

Morelly vo svojej projekcii ideálnej spoločnosti stanovil: právo a povinnosť pracovať (zákony garantujúce pracovné práva (právo na určený pracovný čas, každý piaty deň určený na odpočinok, šesťdňové sviatky), právo na existenčné minimum (jedlo, bývanie, zdravotná starostlivosť, vzdelanie a ošatenie sú zabezpečené pre každého občana; tovary sú distribuované vo verejných skladoch), družstevné princípy a kolektívne spravovanie pôdy (každá obec bude mať kolektívne vlastnené pozemky pre uživenie obyvateľstva, teda zabezpečenie sebestačnosti; v prípade neúrodnej pôdy sa v nej aplikujú remeslá a zásobovať ju bude susedná obec), bezplatné bývanie (každá rodina bude bývať v priestornom a pohodlnom príbytku), bezplatné vzdelávanie (taktiež je tu myšlienka prepojenia teórie a praxe, deti sú vedené k remeslám od desiatich rokov majstrami, čím sa zvýši túžbe po združovaní; vyššie vzdelanie je možné získať iba podľa zásluh a vlôh), bezplatné a príkladné zdravotníctvo (o chorých a starých je príkladne postarané), zákony proti prepychu (spoločnosť je hodnotovo skromná a solidárna) a kolektívne využitie vynálezov a diel v prospech celej spoločnosti (spoločnosť nepozná právo na patent alebo autorské právo).

Spoločenský systém je postavený na komunitách (tribue), ktoré tvoria rodiny ako základné politické bunky spoločnosti. Rodina je ústavou podporovaná, ba dokonca povinná po dovŕšení dospelého veku (Morelly však povoľuje rozvod v prípade súhlasu oboch strán). Ide o formu vlády v systéme kooperujúcich (vzájomná výpomoc a výmenný obchod s nedostatkovými tovarmi) mestských obcí, krajov aj mestských štátov. Spoločnosť riadia senátori pozostávajúci z hláv rodín, vedúcich dielní (cechov) a majstrov remesiel. Zástupcovia tribuí majú dozor nad zásobovaním verejných skladísk tovarmi a ich rozdeľovaním. Otcovia rodín sa stávajú po určitom veku senátormi a vedúcimi cechov. Proces distribúcie opisuje nasledovne: „Podľa posvätných zákonov sa nebude medzi spoluobčanmi nič predávať ani vymieňať, ale napríklad kto bude potrebovať nejaké obilie, zeleninu alebo ovocie, pôjde si pre ne na verejné miesto, kam ich budú prinášať tí, ktorí ich pestujú, vezme si však len toľko, koľko potrebuje na jeden deň“ (Morelly In: Zamarovský, 1961, s. 82).

Zákony sú vyryté na verejných stĺpoch a sú jednoduché a zrozumiteľné. Mimoriadne tvrdé tresty dáva Morelly vrahom – sú vyškrtnutí zo zoznamu občanov a umiestnení do heterotopie mimo mesta. Tvrdé tresty sú aj pre cudzoložníkov a osoby, ktoré zanedbávajú výchovu detí a pod. Morellyho projekt je rurálny v duchu bukolickej tradície, teda zakladá hlavne na poľnohospodárstve (každý občan od 20 do 25 rokov sa musí venovať poľnohospodárstvu, čo je motív, ktorý je známy aj od Thomasa Mora).

ZÁVEROM

Citát „každému podľa jeho potrieb, každý podľa svojich schopností„, ktorý je fundamentálnou podstatou komunizmu preslávili ako definíciu komunizmu, Marx a Engels v Kritike Gotthajského programu, avšak prvým, kto túto vetu zasadil do kontextu komunistickej spoločnosti bol práve Morelly v Zákonníku prírody z roku 1755 (predtým bol iba naznačený u Platóna a v Biblii Skutky apoštolov, kap. 4):

• I. Nič v spoločnosti nebude patriť jednotlivcovi, a nie je jeho vlastníctvom, len predmety, ktoré skutočne používa pre uspokojenie svojich potrieb, pre svoje potešenie a pre svoju kažodennú prácu
• II. Každý občan je verejným zamestnancom, vydržovaným, vyživovaným a zamestnávaným na útraty spoločnosti
• III. Každý občan prispieva k všeobecnému prospechu primeraným podielom svojich síl, svojich schopností a svojho veku; na tomto základe sa upravia jeho povinnosti podľa zákonov o rozdeľovaní (Morelly 1958, s. 106)

Po Morellym ho použili okrem Marxa a Engelsa aj August Becker (1844) a Louis Blanc (1851). Zákonník prírody, ktorý je písaný vo forme rovnostárskej ústavy, sa stal základom pre myšlienky neskorších socialistických mysliteľov (v Morellyho Zákonníku prírody možno nájsť základy teórií Babeufa, Fouriera, Proudhon, Blanca, Cabeta, Marxa a Engelsa). Morelly bol kritikom Montesquieho, Machiavelliho. Bol oboznámený aj s odkazom antických filozofov (Cicero, Vergilius), raným kresťanstvom, filozofiou Huga Gotia, osvietenských filozofov (Helvetius, Holbach) a históriou rovnostárskejších etáp dejín národov (Skýti, Sparta) a kmeňov. Podobne ako Jean-Jacques Rousseau tematizuje myšlienku prirodzeného stavu. Morelly preto patrí vôbec k prvým mysliteľom, ktorí opísali komunistickú spoločnosť na základoch prirodzeného práva, čím inšpiroval vodcu prvého organizovaného rovnostárskeho povstania, Gracchusa Babeufa.

Sumárne: Morelly sa pokúsil vytvoriť koncepciu vychádzajúcu zo stálej a nemennej ľudskej prirodzenosti. Ideálom je spoločnosť, kde neexistujú peniaze, obchod ani súkromné vlastníctvo. Vlastníctvo je príčinou všetkého spoločenského zla a je v rozpore s ľudskou prirodzenosťou. Súkromné vlastníctvo plodí lakomstvo, nenásytnosť, egoizmus. Morellyho projekcia ideálnej spoločnosti garantuje právo na obživu, prácu a princíp každý podľa svojich schopností a potrieb.

PhDr. Lukáš Perný, autor sa profesionálne venuje dejinám utópií a utopizmu

Odporúčaná literatúra
MORELLY: Zákonník prírody, Praha: Státni nakladatelství politické literatury, n.p., 1958
MORELLY: Zákonník prírody. In: ZAMAROVSKÝ, V.: Utopisti. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1961
ŠIMEČKA, M.: Sociálne utópie a utopisti, Bratislava: Vydavateľstvo Osveta n.p., 1963,
MICHŇÁK, K.: Idea rovnosti. Praha: Svobodné slovo, 1962
NOVÁK, O. (ed.): Slovník spisovatelů. Francie, Švýcarsko, Belgie, Lucembursko. 1. vyd. Praha: Odeon, 1966
Index librorum prohibitorum / Leonis XIII Summi Pontificis auctoritate recognitus SSmi. D. N. Pii pp. XI iussu editus. Romae : Typis polyglottis Vaticanis, 1924
Ottův slovník naučný: illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí. 17. díl. V Praze: J. Otto, 190
SONESCHER, M.: Sans-Culottes: Emblém z osemnásteho storočia vo francúzskej revolúcii. Princeton University Press, 2008
GOLDIE, M., WOKLER, R. (ed.): História politického myslenia osemnásteho storočia. Cambridge University Press, 2006
COE, Nelson, R.: Morelly. Racionalista na ceste k socializmu. Rütten & Loening, East Berlin 1961
TOUCHARD, J.: Histoire des idées politiques . Zv. 2. Paríž: PUF, 1958

Morellyho dielo:

• Essai sur l’esprit humain, 1743
• Essai sur le coeur humain, 1745
• Le Prince, les délices des coeurs, ou traité des qualités d’un grand roi et système d’un sage gouvernement [The Prince, the delights of the heart, or, A treatise on the qualities of a great king and system of wise government], 1751
• Baziliáda alebo stroskotanie plávajúcich ostrovov,1752
• Code de la nature, ou de véritable esprit de ses lois, 1755

Morellyho Zákonník prírody na Marxist.org
Morelly, Étienne Gabriel: Zákonník prírody na Scribd