Blog Lukáša Perného

Magma, nenapodobiteľná a apokalyptická skupina z Francúzska, oslavuje už 45. výročie od svojho vzniku. V pražskom Paláci Akropolis zaznie 12. októbra o 19.30 jej spirituálno-hudobná šou. Projekt, hrajúci hudbu zeuhl, je víziou talentovaného bubeníka a skladateľa Christiana Vandera. Kapela rozpráva príbehy v kobaïštine, ich vlastnom jazyku.

„Zëbëhn straïn de Geuštaah“ znamená po kobaïsky „inšpirovaný duchom vesmíru“ – tým človekom je Christian Vander. Prostredníctvom Magmy a ich zvláštneho jazyka rozpráva príbeh, o akých sa pozemšťanom nikdy pred nimi ani po nich nesnívalo. Jeho vesmírny post-apokalyptický príbeh v kobaïštine naozaj nemá obdobu.

Čo je zeuhl? Ide o špeciálny hudobný sub-žáner progresívneho rocku, ktorý založila Magma a dodnes naň nadväzujú skupiny ňou inšpirované. Spája moderný jazz-rock inšpirovaný Johnom Coltraneom, vesmírny a elektronický rock, vážnu hudbu a operu inšpirovanú Orffovým minimalizmom a samozrejme psychedéliu spojenú s avantgardnými kompozičnými postupmi.

/nakoľko oslovené slovenské média neboli ochotné dať patričný priestor a rozsah článku o hudobnej skupine Magma (poskytnutý bol iba rozsah dvoch strán), pretože prioritou je komerčnosť-vysoká čítanosť a nie kvalita, tak som sa rozhodol umiestniť moju niekoľkohodinovú a niekoľkomesačnú pracú získavania informácií (bez nároku na honorár) sem – na svoj blog Pravda/

Hudba ako majstrovská architektúra

Vander (rytmicky inšpirovaný Stravinským, Orffom či Bártokom) využíva polámané 5/8, 9/8, 7/8 rytmy v kombinácii so 4/4 či 2/4. Rytmy sa cyklicky opakujú, no zároveň sa strieda pravidelnosť s nepravidelnosťou. Aby sme si to vedeli lepšie vizuálne predstaviť, podobnosť nachádzame napríklad v neskoro-modernistickej architektúre Vladimíra Dědečka – pravidelné montáže v architekt v niektorých častiach zhromaždí a opakuje a niektoré vkladá do seba a tým dostáva tú labyrintovú štruktúru.

Počúvanie sa tak stáva akýmsi labyrintom rytmov a protirytmov, ktoré nás však nakoniec vyvedú z bludiska po schodoch k hudobnému tranzu a k dosiahnutiu κάθαρσις. Významnú rolu hrá v hudbe Magmy dynamika a Vanderovo farebné hranie na bicích nástrojoch, ktoré je snáď najsilnejším avantgardným prvkom. Po melodickej stránke tvorí rytmus melódiu a melódia má funkciou opakovania rytmov k romantickému lyrizmu (ako píše Cutler).

Skladby sú odvodené z východoeurópskej folklórnej hudby, čo vytvára zaujímavý efekt. Vďaka elementárnej melodike sa dostanú do (ne)vedomia a poslucháč si ich inštinktívne zapamätá. Po harmonickej stránke sa pokojné linky hýbu s pohyblivými. Disharmónie sú bežnou súčasťou a taktiež je tu ešte Vanderov tzv. falzetový škrek.

Podľa Cutlera sa v hudbe vyskytuje tiež tzv. „diablov interval“ (pomenovanie zo stredoveku) – zmenšená kvinta, najdvojtvárnejší interval v tonálnej hudbe. Tento interval sa zdá byť nedotknuteľný, externálny a nezávislý na stupniciach a tým evokuje nemennosť, večnosť a osudovosť.

Zahrať tak kvalitnú a prepracovanú muziku chce poriadnu kondičku. Preto Vander naordinoval kapele totalitný režim: 7.00 budíček a 5 km beh; do 11.00 individuálne cvičenie techniky; od 13.00 do 19.00 spoločné hranie; od 19.00 do 21.30 cvičenie a individuálna technika; 23.00 spánok.

Vlastný jazykový konglomerát – kobaïština

Fiktívny jazyk vesmírnej opery Magmy, kobaïština, vytvára dojem wagnerovskej pompéznosti a monumentálnosti. V rozhovore (z roku 1995 pre magazín Wire) Vander popisuje kobaïštinu ako jazyk zložený z prvkov: slovanské a germánske jazyky, scatt, jódlovanie a hlasový prejav inšpirovaný jazzovým spevákom Leonom Thomasom. Hoci je využitá aj francúzština, napríklad v živo hranej introdukcii famózneho albumu Mëkanïk Dëstruktïẁ Kömmandöh, Vander prehlásil, že tento jazyk nie je dosť výrazný pre príbeh a zvuk Magmy.

Podľa britského hudobného kritika Iana MacDonalda je jazyk Kobaïan fonetický (nie sémantický) a je založený najmä na zvučnosti a nie na dekódovaní významov. Jeden z najvýznamnejších spevákov Magmy, Klaus Blasquiz (známeho vďaka štýlu pripomínajúceho Krista) hovorí kobaïštine ako jazyku srdca, ktorý je neoddeliteľný od hudby Magmy. Kobaïština využíva písmená s diakritikou ako napr. ï, ö, ë, ẁ, ktorých výslovnosť môžeme dekódovať z hudby.

V opojnom tranze Magmy

„Hudba Magmy sa zrodila z mojej lásky k Johnovi Coltraneovi a z hlbokej beznádeje plynúcej z neporozumenia medzi ľuďmi… Snažil som sa zaplniť prázdnotu po smrti Johna Coltranea,“ prehlásil Christian Vander, ktorý založil Magmu už v roku 1969 (tesne po veľkom sklamaní nádeje revolučného roku 1968). Jeho príbeh je o vízii apokalypsy ľudstva, inšpirovaný duchovnom a ekológiou.

Aj pomenovanie žánru „zeuhl“ (v preklade znamená „nebeský“ alebo „celestial“) anticipuje spirituálny charakter tejto hudby. Ťažko povedať či miestami nebeské a miestami pekelné pocity, ktoré táto hudba vyvoláva sú uchopiteľné racionálnou, rozumovou percepciou. Stav tranzu je vyvolaný jednak prostredníctvom orffovských cyklických kompozičných postupov, pochádzajúcich z hudobného minimalizmu a taktiež je tu možné počuť harmonické a rytmické postupy maďarského skladateľa Bélu Bártoka či rytmické postupy Balkánu.

Podľa NME Encyklopedie Of Rock, Christian Vander cituje Stravinského, Bártoka, Stockhauseana a Ornelle Colemana. V hudbe Magmy nachádzame zaujímavý moment, ktorý si všimol Jan Doskočil vo svojej recenzii na Psychedelic.cz: „Typická je Vanderova obsese se sedmiosminovým rytmem, který se střidá s občasnými čtyřčtvrtečních pasážemi. Je zřejmé proč – hrajeme-li sedmiosminový a čtyřčtvrteční rytmus zároveň, za dva takty se opět potkají, což z výsledné hudby dělá rytmicky velmi atraktivní záležitost.“

Toto variovanie dokáže zaujímavým spôsobom vplývať na nevedomie a pomerne účinne vytvára tranzový efekt – rytmus (a najmä teda ten Vanderov) teda úzko súvisí s tranzom (slovo trans etymologicky vyplýva z významu ísť „cez niečo). Odriekanie magický formuliek do monotónneho šamanského bubnovania ako napr. Zëbëhn straïn de Geuštaah, pripomína jednak modlitbu, ale aj meditáciu, mantru či vzývanie v prastarých šamanistických kultúrach.

Vander – šaman ako médium medzi tvorcom a poslucháčom

Cyklické a mantrické motívy kompozícií Magmy ostentatívne vrcholia v gradácii, ktorá je výrazná aj vďaka Vanderovmu farebnému hraniu na bicích nástrojoch a grandióznych operných spevoch. Vysoko spirituálny charakter Vanderovej hudby dokazuje aj jeho zámer, ktorý do hudby zakomponoval: „Magma je iniciácia a to nie v zmysle nenaplniteľných snov dnešných new age, ani vyprázdnených kolovrátkov world music či obľúbených religionistických klišé, ale v archaickom zmysle fyzického a vedomého prechodu smrťou a následnej reintegrácie. Nevytvára nové mýty, ale ukazuje, že sa dajú prežiť a naplniť tie zabudnuté…,“ prehovoril bubeník inšpirovaný duchom vesmíru.

Mýty, rituály, iniciácie, šamanizmus, Jungovo kolektívne nevedomie, transcendencia subjektu (Husserl) antropologické usadeniny archetypov v nás – to je to, čo Magma stotožňuje. Aby sme to lepšie pochopili alebo skôr precítili, pomôže nám klasická definícia šamanizmu (z kultúrnej antropológie) ako súhrnu magických, spirituálnych, mystických, mytologických predstáv a rituálnych praktík ľudskej bytosti od paleolitu. Ona, Vanderom spomínaná iniciácia súvisí s komunikáciou s duchmi. Podľa kultúrneho antropológa Roberta Murphyho je šamanizmus spätý so schopnosťou človeka „ovládať nadprirodzené sily pomocou mágie, ale taktiež priamym stykom a ovládaním svetom duchov.“

Vander, ako líder a tvorca, určujúci rytmus – podobne ako dirigent, tvorí v hudbe určité médium medzi poslucháčom a tvorcom. Šamanistická iniciácia je chápaná v rovine extatickej a tradičnej. V hudbe Magmy sa poslucháč stáva súčasťou procesu, čo si všíma aj C. Cutler: „Ich hudba môže komunikovať s publikom ako na existenciálnej, tak na hudobnej hladine. Toto publikum sa stáva súčasťou živého procesu neohraničeného o starými kultúrnymi obmedzeniami artificiálnej hudby. Poslucháči prežívajú seba ako časť vlastnej budúcnosti.“

Ich príbeh nemusí byť sci-fi, budúcnosť môže byť nebezpečná                                                                                

Vďaka sci-fi príbehu môžeme nájsť v odkaze Magmy nielen environmentálne, ale medzi riadkami aj Gramsciovské varovanie. Aj keď sa apokalyptická vízia budúcnosti stotožňuje skôr s biblickou víziou Zjavenia Jána (tá končí akousi utópiou nového kráľovstva pre dobrých a spravodlivých), v tomto prípade ide skôr o akési Vanderove varovanie. Na druhej strane – tým, že zopár osvietených a „duchom vesmíru obdarených“ jedincov opúšťa planétu Zem a zakladá na Kobaï utopickú, duchovne-komunistickú spoločnosť, príbeh otvára cestu novej utópie umiestnenej mimo dejín našej planéty a ľudstvu tým dáva druhú šancu kdesi v hlbinách vesmíru. Cutler píše: „Magma sa neprezentovala s krásnou a duchovnou konzumnosťou, ale skôr ako sociálna totalita, ktorá obsahovala príslušný boj zabalený v mysticko-politickej ideológii, spojenej s určitým druhom náboženskej účastnosti. V tomto aspekte boli tak trochu ako Sun Ra a odkazovali na staršiu, rituálnu tradíciu, v ktorej bola hudba súčasťou sociálneho celku.“

Možno bude tvrdenie o hudbe Magmy ako beztriednej a buržoáznych (v zmysle striktného oddelenia poslucháča od tvorcu, interpreta) prežitkov zbavenej hudby odvážne, ale napriek tomu tento aspekt jednoty a rovnosti aplikovanej vo filozofii tejto hudby podčiarknuť.

Vo Vanderovom kontexte však neprichádza materialistické zúčtovanie s človekom, ale zasahuje vyššia bytosť. Do ľudskej hry vstupuje Boh, ktorý prehovorí cez proroka: „Pozemšťané vy prokletá raso! Jestli vám tak říkam, je to proto, že si to zasloužíte! Moje věštba a svědomi mě k tomu nutí! Vaše věrolomné a hrubé skutky mě velice urážeji. Tresty, které na vás budou uvaleny, překroči hranice porozuměni! Neboť vězte: ve své nezměrne pýše a bezedné nevědomosti, odvážili ste se Mne vzdorovat, vyzývat Mne, provokovat Mne a nedbat v cele té nezměrnosti Mě! Hrozné a ničivé zloby, přinášejíc na Vás. Váš vlastní, nezměnitelný trest!“

Vanderova vízia očistenia ľudstva od zlého spočíva v očiste a úmyselnej ľudskej sebaobety: „Vesmír ich viedol na pochod do nebies… Nezmeniteľný Osud teraz dokončuje svoju prácu.“Ako vidíme z uvedeného textu, zohráva tu významnú úlohu predestinácia, osudovosť a motív zániku, ten je však následne nahradený znovuzrodením. Dialektický boj dobra a zla vrcholí smrťou – sebaobetovaním a znovuzrodením. Cyklická koncepcia dejín alebo dejiny v špirále?

Hmlisté filozofické pozadie                                                                                                    

Mala Magma blízko k progresívnemu prúdu (Hegelovi, Marxovi, Gramscimu) alebo skôr ku konzervatívnemu Oswaldovi Spenglerovi, Samuelovi Huntingtonovi či Arnoldovi Toynbeemu? Podľa mňa ide o unikátnu fúziu: na Zemi je aplikovaný koncept konzervatívcov (úpadok a zánik civilizácie) a do hlbokého vesmíru je umiestnená komunistická utópia. Kobaïa predstavuje dokonalú utópiu ľudstva a zidealizovaný ľudský rod. Je príbeh alegóriou, z ktorej by sme sa mali poučiť? Máme bojovať o záchranu ľudstva alebo tvoriť izolované komúny pozemských Kobaïov?

Filozofický odkaz Magmy možno interpretovať rôzne a medzi kritikmi sa taktiež objavili podozrenia zo sympatie Magmy k fašizmu (čierne odevy, disciplína, pompéznosť, dôraz na duchovnosť a asociácie Vanderovho prejavu s Hitlerom). Aj keď Cutler píše, že si Magma znepriatelila progresívne ľavicové publikum, práve hudba Magmy je vďaka prepojenosti poslucháča a tvorcu istým hudobným manifestom ľavicového prístupu k hudbe. Ľavicového v zmysle nielen rovnostárstva v rámci umeleckej komunikácie, ale aj prepojenia kolektívneho (ne)vedomia k univerzálnemu a nie individuálnemu.

Avšak všetko je v tomto prípade iba otázkou sémantického výkladu a precítenia z hudby. Vander v rozhovoroch hovorí skôr o sklamaní a frustrácii z ľudských bytostí ako takých. Nejde o optimistu, ktorý predpokladá prioritne globálne ľudské dobro, pretože dobro je až sekundárne, nasleduje po treste, smrti, očistení a znovuzrodení. Vander hľadá v hudbe dialektický boj dobra a zla, temnoty a svetla v nás, podobne ako slovenský František Švantner): „Lidé jsou fyzicky stále stejní, jako v minulých stoletích. Ale už nefungují jako dřív… Postupně se stávaji pouhým vnějším zdáním. Staženi za ochrannými ulitami všeho druhu se odtrhli od skutečnosti. Ti, kdo si to uvědomí, se ocitnou mezi davem fantomu.“

Hudba z hlbín vesmíru, horúca ako Magma – Kobaïská mytológia

Dozvedeli sme sa všeličo o filozofickom pozadí ich hudby, vlastnom jazyku, šamanizme, zaujímavom koncepte budúcnosti, ktorý nemusí nutne patriť do kategórie sci-fi. Ďalej si povieme niečo o samotnej hudbe a tzv. kobaïskej mytológii. Kobaïskú mytológiu tvorí jazyk, planéta Kobaïa, božstvá, symbol zeuhl (ako symbol kapely, ktorý skupina spolu s čiernymi odevmi nosila na koncertoch) a magické príbehy.

Prvý album (Magma, 1970) vesmírnej opery tvorí kľúč filozofického odkazu Magmy. Všimnite si obal albumu s obrovskými nechtami zoškrabujúcimi ľudstvo. Ľudia nasadajú do raketoplánu aby opustili zničenú planétu Zem. Vo vzdialenej budúcnosti sa udiali tie najpesimistickejšie predpovede a z dekadencie ľudstva sa snažia pozdvihnúť iba niektorí, ktorých hlasy sú nevypočuté a nedokážu zastaviť totálnu degradáciu ľudskej civilizácie. Týchto zopár jedincov postaví vesmírnu loď a opúšťajú planétu Zem aby vybudovali novú civilizáciu. Po mnohých bojoch s pozemšťanmi sa im podarí uniknúť, usadia sa na planéte Kobaïa, kde objavujú nové spôsoby využitia energie. Dosiahnu vysokého stupňa v technológii a vytvoria harmonickú, utopickú spoločnosť.

Po niekoľkých rokoch Kobaïania zachránia vesmírnu loď a dozvedajú sa o opakovaných pohromách na Zemi. Pozemšťania ovplyvnení civilizáciou Kobaïov na nich naliehajú aby propagovali a aplikovali nový sociálnu filozofiu na planéte Zem. Skupina Kobaïov po mnohom premýšľaní súhlasí, že vráti pozemšťanov na ich planétu a dostane sa do styku so svojimi predkami.

Príbeh druhého albumu 1001° Centigrades tvorí príbeh o tom, ako sa bývalí pozemšťania snažia opäť vrátiť na planétu Zem a zachrániť ju. Na začiatku sú Kobaïania vítaní, no hneď na druhý deň sú Kobaïania väznení a ich loď je zabavená. Spôsobil to prejav predstaviteľa Kobaïov o potrebe očisty, aby sa ľudia mohli sami zdokonaľovať a riešiť svoje problémy. Z planéty Kobaïa sú zorganizované záchranné akcie potom ako dostanú pozemšťania ultimátum. Väzni sú prepustení vďaka unikátnej Kobaïskej zbraní, no sú rozhodnutí sa nikdy na Zem nevrátiť.

Trilógiu s názvom Theusz Hamtaahk (Čas nenávisti) tvoria príbehy: Theusz Hamtaahk, Ẁurdah Ïtah a finálna Mëkanïk Dëstruktïw Kömmandöh. Tie sú však vydané v rozhádzanom poradí a ako jednotný príbeh vychádzajú až ako live performance. Ako prvý z trilógie bol vydaný jej koniec, čiže tretí album Mëkanïk Dëstruktïw Kömmandöh (1973).

Vrchol ranej fázy: Mëkanïk Dëstruktïw Kömmandöh                                                              

MDK sa stal vlajkovým albumom Magmy: je o odsúdení ľudstva za jeho nečestnosť, vulgárnosť, neskromnosť. Takto ľudstvo popisuje prorok Nebëhr Gudahtt (v rámci rituálu hraný Vanderom) ako inšpirovaný duchom sveta alebo duchom vesmíru v neobmedzenej múdrosti. Nebëhr Gudahtt je človek, ktorý prehovorí ľudom na Zemi, aby sa zachránili pred konečnou záhubou a očistili svoje mysle a komunikovali s najvyššou vesmírnou bytosťou Kreuhn Kohrman. Nebëhr Gudahtt ich vyzve ku obetovaniu vlastných životov v prospech záchrany planéty a očistenia.

Ľudstvo dostáva veľký trest: „Sily vesmíru, udeľte svoj neuplatnený hnev! Pekelní tvorovia z nekonečnosti času otvorte brány temnoty, tak aby už nebolo svetlo. Rozviňte nad ľudstvom svoje tiché, do biela ´rozžhavené´ légie, aby mohli zničiť Zem, zničiť oblaky a vyhladiť priestor a aby v tejto neuhasiteľnej apokalypse horel popol na veky. …A z toho, predtým než anjeli temnoty ťa pohltia do celého nekonečna, spadne osamelá slza, slza vašich výčitiek a svedomia a vášho utrpenia. Slza tak čistá a jasná, že v nej uvidíte svoj konečnú osud – očistenie – stav milosti… absolútnu múdrosť.“

Ľudia spustia proti Nebëhr Gudahttovi masívny vojenský pochod, no zároveň začínajú uvažovať kam idú, aký je zmysel celého boja a prečo nenávidia, prečo podnikajú zlo. Napriek tomu stále pokračujú vo svojom pochode. Duch vesmíru prenikne k jednému z nich a snaží sa osloviť ostatných. Uvidí anjela svetla, ktorý sa na neho usmeje a toto videnie šíri medzi ďalších. Ľudské nebo začína miznúť, prichádza neľudský duch a ľudia pociťujú svoju premenu do nehmotných bytostí a pociťujú svoju novú oddanosť k Vesmíru.

Začnú spievať piesne vesmíru a načúvajú jeho príkazom: Hortz Fur Dëhn Štekëhn Wešt… Spievajú piesne najvyššieho stavu a prehovorí Nebëhr Gudahtt., ktorý chce splynúť s vesmírom a predtým, než zmizne do oblakov, prehovorí: „Aj s Vami, ako vy sa stratím do Vesmíru, ako bublina pod hrejivým teplom Slnka a moja bytosť sa stane zlomkom nekonečna.“ Ľudia necítia svoje umieranie, rozplývajú sa do priestoru. Stav milosti bol dosiahnutý.

Tajomstvo a mysticizmus                                                                                                      

Ďalší vydaný album Ẁurdah Ïtah (v preklade znamená Mŕtva Zem) bol vydaný o rok neskôr a je druhou časťou príbehu Theusz Hamtaahk, ktorý sa v celku objavil až v roku 1980. Jeho súčasťou je soundtrack ku avantgardnému filmu Tristan a Izolda.

Štvrtý album je zahalený tajomstvom a mysticizmom – jeho príbeh je založený na motíve vzkriesenia Boha Ëmëhntëhtt-Ré v antickom Egypte (nasledujúce slová sú voľným prekladom popisu na obale albumu: „Köhntarkösz nachádza hrob veľkého majstra Ëmëhntëhtt-Ré v antickom Egypte. Bol zabitý tesne predtým ako dosiahol svojho najvyššieho cieľa – dosiahnutia magickej nesmrteľnosti. Stojac na hrobe počuje hypnotické volanie hlasov, pre bežného smrteľníka nepočuteľných. Ako otvorí obrovský kamenný poklop, ktorý chráni sarkofág, zdvihne sa tisíce rokov starých prach, ktorý preniká cez každého a do všetkých kožných pórov.

Následne omdlie a sníva sa mu kuriózny sen. Ëmëhntëhtt-Ré mu dáva všetky skúsenosti a znalosti. Potom ako sa prebudí, všetko sa k nemu vracia, ale je roztrúsený a dezorientovaný. V tom si uvedomí, že jeho život bude zasvätený zmyslu hľadania poriadku ku dokonaniu majstrovskej práce, tak aby odhalil tajnú „životnú formulu“ oslobodzujúcu boha PTAH, ktorý sa potuluje v spánku uprostred duchovného vesmíru.“

Príbeh Köhntarkösz je podobne ako v šamanistických kultúrach o zjavení, iniciácii, astrálnom cestovaní, snových víziách a najmä univerzálnosti kolektívneho vedomia a prepojenia všetkého so všetkým. S novými albumami prichádzajú nové motívy, príbehy Ourgona a Gorga a vojny s Orkami.

Úpadok, zánik a reunion

Príbeh kobaïskej mytológie pokračuje chaoticky na albumoch Üdü Ẁüdü, Attahk z konca sedemdesiatych rokov a Merci (vydaný v roku 1984). Časti nadväzných príbehov sa vyskytujú v konkrétnych skladbách. Album ilustroval slávny švajčiarsky výtvarník H. R. Giger, známy desivými výjavmi. Magma sa rozpadla v roku 1983, nasledovali príležitostné comebacky, až konečne prišiel definitívny reunion (1996).

Príbehy Magmy tak mohli pokračovať ďalej na albumoch K.A. (2004), Ëmëhntëhtt-Ré (2009) a Félicité Thösz (2012). Audiovizálna šou kapely sa zdokonalila, skladby sa zrýchlili. Najnovšími počinmi z dielne zakladateľov zeuhl sú živý album Zühn Wöhl Ünsai a EP platne Rïah Sahïltaahk (2014) a Šlaǧ Tanƶ (2015).

Autor: Lukáš Perný, editor: Marek Danko
Špeciálne poďakovanie Sanda Poláková (Čajová Konvica) za objavenie Magmy, Matúš Yak a jeho manželke za poskytnutie prekladov z Francúžštiny a niekoľkých zaujímavostí vrátane dobového článku, z ktorého som čerpal informácie a taktiež Marek Danko za editovanie článku a podmanivé podnadpisy