Blog Lukáša Perného

Tommaso Campanella: Slnečný štát (Doslov a edičné poznámky: Lukáš Perný, preklad: Katarína Karabová; jazyková redakcia: Silvia Semaková; grafika: Ľubica Končeková). Bratislava: Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2020. ISBN 978-80-8202-124-3. K dispozícii k objednávke tu.

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov vydalo ďalšiu významnú utopickú knihu. Po Utópii Thomasa Mora, Novej Atlantíde Francisa Bacona vydávajú Slnečný štát od Tommasa Campanellu. Sám som sa na nej podieľal prípravou edičných poznámok a doslovu.

Ideálny svet podľa Campanellu

Giovanni Domenico Tommaso Campanella (5. 9. 1568  –  21. 5. 1639) bol taliansky filozof, dominikánsky mních a teológ, astrológ, básnik a autor predloženého utopického diela Slnečný štát (lat. Civitas Solis, napísané 1602, vydané 1614, 1623, 1638). Bol ovplyvnený filozofiou Bernardina Telesia a známy bol aj kritikou Aristotela. Hlavným predmetom jeho záujmu je otázka ľudského poznania, ktoré je podľa neho zmyslovým vnímaním. Celá skutočnosť je spojením bytia a nebytia, primalitates čiže podstaty vecí, princípov jestvovania a pôsobenia, poznania a lásky a ich popretia v podobe negácie, pasívnosti, obmedzenia a nenávisti.

Konečným cieľom každého bytia je všeobecné úsilie o sebazáchovu. Toto úsilie vedie človeka k láske k sebe samému, ktorá sa môže naplniť len v spoločenskom živote a realizovať v štáte, ktorý má byť akýmsi predĺžením jeho osobnej existencie. V Slnečnom štáte stavia na čelo spoločenstva hlavného správcu, ktorému podliehajú traja predstavitelia spoločenských primalít – moci, múdrosti a lásky; títo vládnu nad celou hierarchicky usporiadanou spoločnosťou na základe povinnej práce. Správca teda vládne štátu prostredníctvom akýchsi troch ministerstiev: vojny, osvety a zásobovania, ktoré zaručujú bezpečnosť a sebestačnosť štátu.

Jedna z troch klasík žánru

Forma diela je podobne ako u zakladateľa utopického literárneho žánru (Thomas More, Utópia, 1516) založená na rozprávaní medzi moreplavcom a obyvateľom ostrova. Z autorovho diela, jeho sociálnych a teologických postojov a aj jeho revolučných aktivít v Kalábrii možno dedukovať, že veril v priam historickú nutnosť nastolenia nového modelu humánnej a sociálne spravodlivej spoločnosti založenej na spoločnom majetku a spoločnej práci. V Slnečnom štáte spája prirodzený poriadok s rozumnosťou projektovaného spoločenského zriadenia.

Campanella v diele opisuje svoju predstavu o dokonalej forme vlády, ktorá je založená na asketizme, zdravom životnom štýle a riadení spoločnosti na základe astrologických predpokladov poznania. Slnečný štát sa nachádza na ostrove Taprobana v Indickom oceáne a spoločenské zriadenie je interpretované ako teokracia, sofokracia prípadne duchovná aristokracia (kňazi, ktorí sú súčasne filozofmi), sčasti hierarchická a sčasti demokratická. Campanellova utópia je sčasti racionalistická (vláda rozumu a riadenie) a sčasti teokratická (život podmienený metafyzikou, náboženstvo ako základ štátu). Najvyšším vládcom štátu je kňaz, ktorého nazývajú Slnko. Jeho pomocníkmi sú traja spoluvládcovia Moc (Pon), Múdrosť (Sin) a Láska (Mor). Vládca Moc má na starosti všetky záležitosti vojny a mieru, ale vo všetkom sa podriaďuje Slnku. Vládcovi Múdrosť podliehajú všetky umenia, remeslá, vedy a školy.

Má podriadených úradníkov, ktorým zodpovedá počet vied: Astronóm, Kozmograf, Geometer, Historiograf, Poet, Logik, Rétor, Gramatik, Medik, Fyzik, Politik a Etik. Vládca Láska je poverený predovšetkým riadením plodenia detí. Dohliada na to, aby sa zo spojenia muža a ženy rodilo čo najlepšie potomstvo. Pri tom mu pomáha množstvo vychovávateľov a vychovávateliek. Najvyšší vládca Slnko na všetko dohliada a ani jeden z jeho spoluvládcov nerobí nič bez jeho vedomia. Hodnosť najvyššieho vládcu môže dosiahnuť len občan, ktorý je veľmi všestranne vzdelaný v rôznych odboroch. V Slnečnom štáte je zrušené akékoľvek súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Všetko potrebné majú spoločné a občania pracujú pre blaho celého spoločenstva. Dielo má svoje silné pokrokové pasáže (spoločenské vlastníctvo, právo a povinnosť práce, neexistencia vykorisťovania, spoločná práca, prístupná zdravotná starostlivosť a kreatívne vzdelávanie), ale aj kontroverzné časti, ktoré vyvolali odpor (zrušenie monogamnej rodiny, podmienenosť života astrológiou, vojenské-sparťanské rovnostárstvo a prísna reglementácia života). Campanella v diele zdôraznil poznanie prírody a kozmických súvislostí pre pochopenie skutočnej podstaty javov a vecí.

Kniha je k dispozícii v kníhkupectvách.