Blog Lukáša Perného

S Dr. Ladislavom Skrakom na podujatí k uvedeniu knihu MEMORIABILITY a s príspevkom o Júliusovi Barčovi-Ivanovi

Využijem tento blog aj na popularizáciu rozhovoru, ktorý vyšiel printovo v Slovenských národných novinách a niektoré veci ešte dopĺňam o linky a širšie súvislosti.

Vyštudovaný filozof a kulturológ PhDr. Lukáš PERNÝ, PhD., je od roka 2022 vedeckým pracovníkom Matice slovenskej (MS), ale aj organizátorom kultúrno-spoločenských a vedeckých podujatí hlavne v bratislavskej pobočke MS. V roku 2023 založil Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej, kde rozvíja matičnú činnosť aj do sféry kultúry, umenia a filozofie.

Vediete Kulturologicko-filozofický odbor Matice slovenskej a pracujete ako vedecký pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej. Aké aktivity sa podarilo pripraviť v roku 2025?

– Odbor a ústav majú mnohé prieniky. Môžem teda kombinovať v praxi svoje poznatky na pôde Matice slovenskej a prepájať cez rôzne multižánrové podujatia umenie, filozofiu či dejiny literatúry. Už na začiatku roka kolega Marian Ambrozy (člen výboru KFO MS) organizoval konferenciu k storočnici filozofa Jána Bodnára (z nepochopiteľných dôvodov bolo toto jediné podujatie k tejto osobnosti mediálne odignorované; vyšla aj e-kniha). Tento pozoruhodný filozof napr. odlíšil „filozofické myslenie na Slovensku“, „filozofiu na Slovensku“ a „slovenskú filozofiu,“ pričinil sa o zbúranie ždanovského mýtu o pokrokovosti a nepokrokovosti idealizmu a materializmu a zaslúžil sa vyzdvihnutie filozofického odkazu sv. Cyrila a Metoda. Teraz vychádza zborník z minuloročnej konferencie k stodvadsaťročnici spisovateľov a politikov Novomeského a Horvátha. Ide o skutočne multižánrový zborník, ktorý obsahuje raritné fotografie, rukopisy, novinové výstrižky, obrazy a všetky súvislosti spojené s oboma osobnosťami, a to so širokou autorskou základňou. Mám veľkú radosť, že sa na diele podieľal aj samotný vnuk Ivana Horvátha, ktorý nesie taktiež jeho meno, ale aj Deana Horváthová-Jakubisková jeho neter či dcéra Jana Schillerová-Horváthová.

V kontexte dvestodesaťročnice Štúra dominovala tiež štúrovská problematika (teraz je to v kontexte filmu v móde). S Dr. Stanislavou Moyšovou a doc. Petrom Podolanom sme v Martine pripravili podujatie k prezentácii knihy Turcerovej-Devečkovej o Štúrovi, k Štúrovi sme po boku Dr. Ladislava Skraka pripravili špeciálnu výstavu (dostalo sa to aj do TASR) a vzniklo tiež zaujímavé multižánrové podujatie pocta filmovým Štúrom, ktoré sa odohralo po tradičnom výstupe na Devín.

Okrem Štúra sme si v roku 2025 pripomenuli aj Šafárika, a to hneď dvakrát. Jednak v jeho rodisku v kooperácii s DMS v Rožňave a tiež veľkou medzinárodnou konferenciou v Martine, ktorá bola prepojená so VI. kongresom Matíc s účasťou vedcov zo Srbska, z Českej republiky, z Maďarska, zo Slovinska či z Čiernej Hory.

Pripomenuli sme si tiež výročie spisovateľa Františka Hečka a odprezentovali sme novú knihu Ľuba Olacha o Dr. Clementisovi. Nezabudli sme ani na stotridsaťročnicu Mikuláša Galandu či výročie filozofa Samuela Štefana Osuského (taktiež sa to dostalo aj do TASR) a ako jediní literárnych kritikov Matušku a Šmatláka (média to záhadne odignorovali).

V minulom roku som venoval veľa času, energie aj nervov (s byrokraciou) aj na organizáciu spomínaného kongresu a medzinárodnej konferencie k druhej vlne národného obrodenia. Z podujatia tiež vznikne bilingválny srbsko-slovenský zborník, ale asi až v roku 2027, lebo mi stále chýbajú texty (kto zažil zostavovanie zborníka, pochopí). V kontexte SLÚ MS som tiež pripravil medailóny o osobnostiach ako boli Roy, Ormis, Reuss či Kostra. Za posledné dva roky sme pripravili výstavy Ženy v umení (ešte koncom rok 2024 s presahom do 2025), podujatia k výročiam Ťažkého, Mňačka, Balleka, Kronera, prezentáciu knihy Bernolákovci (spoločná kniha s Martinou Matečkovou), výstavu k osemdesiatemu výročiu SNP a oslobodenia od fašizmu či prezentáciu výtvarníkov Matice v Štrasburgu a Bruseli. Veľká vďaka pani europoslankyni Kataríne Roth Neveďalovej, bez ktorej by táto výstava nebola realizovaná.

Mali tieto aktivity aj medzinárodný dosah?

Áno, bolo ich viac. Bol som súčasťou delegácií Matice slovenskej v Srbsku, u Lužických Srbov v Nemecku, minulý rok zase v Slovinsku.  V tomto kontexte bol tematický aj najnovší Slovanský obzor, ktorý som toho roku mimoriadne zostavil. S Dr. Branislavom Kulíkom sme vo Vojvodine realizovali kulturologický výskum medzi Slovákmi a Srbmi.

Prednedávnom som tiež vystúpil na medzinárodnej konferencii Inovative Economic Symposium 2025 s témou komunitarizmu Štúra, Ormisa a Jurkoviča a s pozitívnym ohlasom aj na 3. konferencii Alajosa Bálina v Szegede s témou Vasarely a Slovensko po boku Dr. Skraka.

Som hrdý na to, že o Matici vedia aj v Kazachstane – toho roku tam vyšla v ich jazyku štúdia porovnávajúca nášho Štúra a ich Abaja Kunanbajulyho. Veľká vďaka patrí asistentovi veľvyslankyne Sultanovi Qamalidenovi. Podarilo sa tiež preložiť základné informácie o Matici slovenskej do čínskeho jazyka vďaka kultúrnej atašé Zhanq (Dorote) Ruiqi z Veľvyslanectva Čínskej ľudovej republiky na Slovensku. Ide o historicky prvý text o Matici slovenskej v čínštine.

Pretože som sa za roky práce v národných kruhoch stretol so všeličím v pozitívnom, ale aj negatívnom zmysle, musíme povedať niečo, čo je pre mňa absolútne principiálne. Kto vie čítať medzi riadkami, tak to pochopí. Etickým a morálnym poslaním humanisticky zameraného kulturológa je prezentovať svoju kultúru svetu a zbližovať svet s vlastnou kultúrou, teda svetové témy a osobnosti prezentovať na Slovensku a slovenské osobnosti a témy prezentovať svetu. A to všetko s cieľom humanizovať vzťahy medzi národmi prostredníctvom kultúry. A Matica má na tento cieľ mimoriadne možnosti, keďže je pre svetového diváka výkladnou skriňou slovenskej kultúry. Na toto nikdy nemôžeme zabudnúť. Máme osobnosti svetových parametrov, na ktoré máme byť právom hrdí.

Nikdy však nemôžeme podľahnúť sebestrednosti, zápecníctvu (slovíčko rád používal Alexander Matuška) či k nenávisti a pohŕdaniu voči iným národom, kultúram, tradíciám atď. Ak chceme poukázať napr. na historické a politické chyby druhých, dokážme to tak, že sami budeme lepší, príkladnejší, cnostnejší a spravodlivejší. Som veľmi rád, že sa Matica slovenská hlási k antifašistickým tradíciám a vydáva aj objektívne historické knihy o Slovenskom národnom povstaní, cení si rovnako prínos katolíkov, ako aj evanjelikov pre slovenskú kultúru, ľavičiarov aj pravičiarov, pretože je nadpolitická a usiluje o zjednocovanie spoločnosti práve v časoch, keď je tak rozdelená. Čo iné môže slovenskú spoločnosť viac zjednocovať, než mimoriadne inšpiratívne a tvorivé osobnosti našich dejín…

Humanista a súčasne vlastenec a predseda Matice slovenskej Vlado Mináč to napísal vcelku presne a vizionársky, a som rád, že tento citát zopakoval, a tým spopularizoval aj premiér SR: „…stať sa skutočným Slovákom, úplným Slovákom, značí stať sa bratom všetkých ľudí, taký je aj vznešený odkaz našich dejín. Nemáme takmer nič okrem svojej túžby po spravodlivosti. Božechráň, aby sme spôsobili krivdu, zabudnúc na krivdy vlastné. V tej chvíli by sme zatratili svoju vnútornú opodstatnenosť, svoj najvnútornejší zmysel, ale i schopnosť rezistencie. Vždy budeme malým národom, ale dokiaľ budeme chrániť svoju pravdu, nikdy nebudeme bezmocní. Nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá: to je naša cesta, náš zmysel, náš osud.“ 

Na toto nikdy nemôžeme zabudnúť, pretože šovinizmus robí z národa, opäť použijem slová Vlada Mináča, zbor vrieskajúcich primitívov popierajúcich svoj vývin a svoju kultúru, čo spomenul vizionársky v kontexte nebezpečenstva banderizmu. Dodal k tomu nasledovné:

„Desaťročia som sa snažil vydobyť zo slovenskej skutočnosti, zo slovenských dejín, osobností, činov, dôvody pre národné sebavedomie.“

A dodáva, že by premárnil život, ak by bol výsledok šovinizmus. Ak máme reprezentovať hodnoty skutočného a autentického vlastenectva, musia byť vždy podkuté humanizmom, lebo ako už povedal Ľudovít Štúr:

„Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého členmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi.“ 

A myslím si, že Slovensko má čo ponúknuť svetu… svoje osobnosti, rozmanité dejiny, kultúru tradičnú aj modernú, no nikdy nemôže skĺznuť k pohŕdaniu či nenávisti voči iným národom. To je moje mierové a humanistické posolstvo a môj morálny kompas, ktorým sa riadim celý život.

Pre pochopenie toho, čo chcem povedať, odporúčam legendárny Galaxy Song Erika Idleho z Monty Python a ich filmu The Meaning of Life:

„…stojíš na planéte, ktorá sa vyvíja a otáča rýchlosťou 900 míľ za hodinu, ktorá obieha rýchlosťou 19 míľ za sekundu, Slnko je zdrojom všetkej našej sily, Slnko, ty a ja a všetky hviezdy, ktoré vidíme sa pohybujeme miliónom míľ denne vo vonkajšom špirálovom ramene, pri 40 000 milách za hodinu galaxie, ktoré nazývame Mliečna dráha… Naša galaxia sama obsahuje 100 miliárd hviezd, je 100 000 svetelných rokov zo strany na stranu… sme 30 000 svetelných rokov od centrálneho bodu galaxie, otáčame sa každých 200 miliónov rokov a naša galaxia je len jednou z miliónov a miliárd v tomto úžasnom a rozpínajúcom sa vesmíre. Tak si pamätaj, keď sa budeš cítiť veľmi malý a neistý, ako neuveriteľne nepravdepodobné je, že sa narodíš, a modli sa, aby niekde vo vesmíre bol inteligentný život…“

Chápete?

Ale tento dodatok nebol súčasťou rozhovoru a dodávam ho iba na svoj blog.

Iniciovali ste aj matičné ocenenia?

Áno, pretože ak máme byť slovami Mináča organizovaná pamäť národa, nemôžeme zabúdať ani na žijúce osobnosti slovenskej kultúry.

Inicioval som ceny pre vtedy ešte žijúceho Štefana Kvietika či žijúcu legendu slovenskej kultúry Petra Jaroša.

Ocenili sme aj výtvarníka Stanislava Harangozóa či literárnych vedcov Dalimíra Hajka a Jozefa Leikerta.

Aké podujatia plánujete na rok 2026?

Prvým bude spomínaná repríza výstavy Štúr 210, keďže Štúr má tiež stosedemdesiatročnicu úmrtia, ktorá pripadá práve na január. Následne to bude ďalšia autorská výstava matičných výtvarníkov po boku Dr. Skraka v DMS Bratislava.

V pláne je prezentácia knihy o Novomeskom a Horváthovi v Prahe s Deanou Jakubiskovou, zatiaľ je to ešte otvorené. Veľkým projektom je tiež multižánrová konferencia s témou národné v medzinárodnom. Ďalej to bude vydanie knihy o druhej vlne národného obrodenia ako pokračovanie série Premožitelia času (ale to asi vyjde až na rok 2027), pričom tretiu časť by som chcel venovať štúrovcom a potencionálne štvrtú ďalším ideovým prúdom v 20. storočí, ako boli davisti, autonomisti, hlasisti. Plánujem tiež podujatie k symbolistom (Krasko a Roy) či Jonášovi Záborskému (to bude už počas februára v Košiciach). Primárne by som sa však chcel zamerať na približovanie činnosti Matice slovenskej a slovenskej kultúry Európe a svetu, pretože máme veľa osobností so skutočne svetovými parametrami.

Zhováral sa Pavol JAVORSKÝ – Foto: archív SNN