Blog Lukáša Perného

Výkrik tridsiatnika! 10 rokov strateného času v úpadku alebo Európa v smrteľných kŕčoch sebadeštrukcie

Keď som mal asi 20 rokov, myslel som si, že budúcnosť bude veľkolepá. Že sa vynájdu vynálezy, ktoré budú predlžovať život, že sa bude preferovať verejné pred súkromným, že sa vyrieši otázka cestovania v čase, všade budú jazdiť rýchlovlaky či lietajúce autá, bude sa cestovať do vzdialených hlbín vesmíru, vyriešia sa ekologické problémy novými vynálezmi, vyriešia sa problémy sociálnej nerovnosti, o starých ľudí bude excelentne postarané, vynájdu sa teleporty či iné super-rýchle formy dopravy… a rôzne iné utopické vízie.

Mám 33 rokov a mám pocit, že dejiny išli 10 rokov dozadu. Ocitli sme sa vo svete nezmyselných vojen a šialenej militarizácie, ktorú súčasná EU plánuje eskalovať, prežili sme roky šialenej ko**ny, ktorá nám zobrala 3 roky života (žili sme v spoločnosti, ktorá sa nás snažila presvedčiť, že je vhodné resp. nutné podstúpiť riziko nákazy len pre štatistiku), prežili sme štátnu cenzúru s požehnaním EU, prenasledovanie za názor pre extrémnu politickú korektnosť, systematickú mediálnu a internetovú šikanu, niektorým dokonca stopli bankové účty. Ostalo jedno veľké znechutenie z toho, kam sa celá Európa dostala.

Moja optimistická predstava o vzostupe dejinného pokroku sa utopila v desiatich rokoch žitia v nezmyselnej spoločnosti. Filozof Gramsci mal pravdu, dejiny môžu ísť aj dozadu. Európa sa ukazuje ako neživotaschopná civilizácia, ktorú účelovo likvidujú samozvané elity a im servilné médiá. EU nedokázala vyriešiť nič. Existuje nejaká národná alebo európska fabrika, ktorá zamestnala ľudí a vytvorila im podmienky pre dôstojný život? Existuje niečo veľkolepé a verejne prospešné okrem nejakých cyklotrás, obnovených parčíkov, grantových projektov na konceptuálne umenie o inkluzivite? Vybudovala EU nejakú magnetickú železnicu, vodné dielo, elektráreň či modernú nemocnicu?

Absolútne nič. Iba ideologické frázy a moralizovanie. Za transparentami s nápismi Slovensko je Európa je len jedno veľké nič.

V mestách EU prekvitá kriminalita, chaos, nefunguje infraštruktúra, máme tu infláciu, neschopnosť riešiť ani tak elementárne problémy ako zdarma verejné WC, právo na jedlo, bývanie či zdravotnú starostlivosť. Extrémistickí džihádisti si to pália v plnej rýchlosti do Vianočných trhov, na čo sa reaguje betónovými zábranami.

Ľudia zomierajú v celej Európe na vyliečiteľné choroby. Prežije iba ten, kto má, a kto na to nemá, má proste smolu. Súčasná slovenská opozícia si myslí, že súkromné zdravotníctvo je riešením. Podniky krachujú, alebo iba prežívajú. Po kor**ových časoch, keď sa zatvárali podniky a pomáhal im k prežitiu štát (aj to iba symbolicky), je slobodný voľný trh a podnikanie ako istota definitívne mýtom. Neoliberalizmus neprešiel skúškou správnosti v kor**vých časoch, bez štátnych zásahov by sa všetko rozpadlo.

Mládež hlúpne, pretože nielen vzdelávanie, ale celá európska spoločnosť nemá žiadnu pozitívnu koncepciu na rozdiel napr. od Činy a jej programu Pás a cesta. Všeobecne EU nemá vôbec žiadnu pozitívnu koncepciu, o čom som sa presvedčil, keď nám pustili propagandistické video v Štrasburgu. Vnútiť svoju pravdu všetkým ostatným národom sveta a konkurovať im, to je ich jediná „vízia“. Eurocentrizmus, my máme pravdu, vy všetci ste hlupáci. Ledaže by to bolo naopak. A máme tu aj jeden dôkaz. Vyhrážať sa jadrovými hlavicami v roku 2025? To vážne mistr Makaróne? Toho sme sa dožili? To je ten sľubovaný pokrok? To je ten progres?

Aká to je koncepcia? Je to antikoncepcia… Ak výsledkom nejakej koncepcie je niečo tvoriť, účel antikoncepcie je nevytvárať nič. Otvorená spoločnosť je vo svojej podstate antikoncepciou. Chce v prvom rade vylučovať tých druhých, no sama neponúka žiadny program okrem cenzúry, militarizácie a extrémnej politickej korektnosti. Iba deštrukciu, chaos, nihilizmus, superinkluzivitu pre všetky možné šialenosti a anomálie.

Slovenský filozof Mináč to vizionársky predpovedal, zdôraznil totiž, že ideológia open society vlastne neverí v dejinný pokrok, je to len optimizmus pradúcej mačky:

Miestny salzburský mysliteľ Karl R. Popper – dnes, v čase politológov je klasický európsky filozof už všade iba miestnym čudom a botanickým reliktom – neverí síce na pokrok, na jeho hocijakú podobu a rozmer, ale napriek tomu je optimista. Je optimista vo svete, „v ktorom sa pre inteligenta stalo prevládajúcou módou byť pesimistom“. „Myslím si“, pokračuje starý, a teda aj uvážlivý mudrc, „že náš čas nie je taký zlý, ako sa o ňom všeobecne hovorí; že je lepší a krajší ako jeho povesť“. Tuším, že mysliteľ, ktorý neverí na pokrok v nijakom jeho záhybe, musí byť optimista z nejakého osobitného dôvodu, v tomto prípade z dôvodu miestopisného. Mesto, ktoré sa prezentuje vo svete Mozartovými čokoládovými guľkami, ktoré pokojne rastie a bohatne od jednej Slávnosti po Slávnosť nasledujúcu, kde aj radničné a stavebné škandály prebiehajú hladko, korektne a akosi uspokojujúco, mesto pevne posadené do dejín európskej kultúry už od založenia biskupstva, mesto, spokojné samo so sebou až po duchovnú ospanlivosť, je dobrým miestom pre optimizmus: je to optimizmus pradúcej mačky, vyhrievajúcej sa na priedomí.

Kým Čína stavia rýchlovlaky, veľkomestá, nemocnice a zalesňuje obrovské plochy, Európa sa utápa v nezmysloch a vlastných protirečeniach propagandy, ktorá sa už postupne rúca sama do seba. Svet sa konečne začína pomaličky meniť, ale ak by sa aj konečne zmenil, kto nám vráti 10 rokov života od roku 2014?

Keď v roku 2016 autor prvých inkvizičných zoznamov Juraj S. povedal, že „nie je možné dlhodobo ľudí magoriť nejakou fiktívnou témou“, možno netušil, ako sa to otočí proti nim. Najmä po zverejnení zoznamov informácií o financovaní USAID.

Pachuť strateného času je hrozná. A vyhliadky na pozitívnu zmenu sa blížia veľmi pomaly. Už každý vidí, že projekt európskej tzv. liberálnej demokracie a tzv. otvorenej spoločnosti, ktorý sa utopil vo vlastnom nihilizme zlyháva, a že jedinou alternatívou bude odlišný model spoločnosti, ktorá bude tvoriť reálne pozitívne zmeny od sociálnej spravodlivosti, budovania infraštruktúry, hodnotovej premeny až po mierovú kooperáciu národov. Európa je na konci dychu, na ťahu je svet.

A ak im to niekto do očí povie, že žijú v lži a hlúposti, zničia ho, zdehonestujú, pourážajú alebo vymažú z verejného priestoru. Mediálno-kultúrno-umelecká sekta, ktorá sa správa ako mafia, absolútne pohŕda poznaním, pravdou či rešpektom k iným hodnotám, než vyznávajú oni. Tie sú však iba falošnou maskou propagandy, ktorej už ani sami neveria.

Ideológia paneurópska zlyhala, spolu s nezmyselnými koncepciami open society, progresivizmu a liberál-demokracie. Môžeme to vidieť na paródiách osobností, ktoré reprezentujú západné štáty od Macrona po Ursulu? Môžeme to vidieť na umení, ktoré sa v súčasnej EU preferuje? Môžeme to vidieť na posprejovaných budovách v centre nášho hlavného mesta? Možno to vidieť aj na móde vizuálne najhlúpejšej generácie, kde sa striedajú potetované ksichty s tunelmi v ušiach a fúzikmi a lá nemecké porno volajúcej po „otvorenej kultúre“?

Ak si myslíte, že preháňam, pozrite si toto videjko: https://www.instagram.com/kapital_noviny/reel/DHB6E6fuyot/

Mimochodom, tento projekt je roky štedro podporovaný od FPU. Keď náš DAV DVA dostal nulu, oni dostali od riaditeľa FPU Kovalčíka 50 tisíc €. Len aby bolo jasno.

Keby to nebolo tak strašné, bolo by to smiešne. Ale musíme v tom žiť.

Je čas na veľké príbehy, je čas opäť vzkriesiť ideály. A aj na vieru v skutočný pokrok, nie ten fiktívny, ktorý opakom pokroku. Nihilizmus je mŕtvy.

Možno bude rok 2025 prelomový, keď sa konečne ručička dejín otočí a začneme robiť zmysluplné veci. Nech svetu Boh pomáha k tomu, aby konečne dostal rozum, ale aj cit a správnu mieru. Keď Francis Bacon hovoril mysticky o poznaní skrytých javov a vecí, myslel tým aj osvietenie spoločnosti k poznaniu. Súčasná Európa sa vzdialila od poznávania podstaty sveta, zmyslu života a zmyslu celých ľudských dejín. Stočila to celé do slepej uličky vývoja.

Chcem inú Európu. Chcem Európu, ktorá nebude hystericky aktivistická, ale racionálna, mierová, zmysluplná, sociálne spravodlivá, rešpektujúca vôľu, suverenitu vlastných národov. Európu, ktorá bude otvorená svetu a nebude s ním konkurovať, ale kooperovať. Európu, ktorá bude rešpektovať vôľu vlastných obyvateľov.