Pri príležitosti výročia úmrtia vynikajúceho architekta slovenskej moderny Vladimíra Dedečka, uvádzam svoj starší článok, publikovaný ako nekrológ v Slovenských národných novinách 20/2020 a taktiež článok publikovaný v D2
Stavbami menil vzhľad Slovenska
Rodák z Martina Ing. arch. Vladimír DEDEČEK (* 26. máj 1929 – † 29. apríl 2020) bol architekt, ktorý sa monumentálnymi stavbami významným spôsobom zapísal do slovenských dejín. Slovenský národný archív, Slovenská národná galéria, študentské mestečká, Najvyšší súd SR, Incheba… a desiatky ďalších stavieb, ktoré zmenili vzhľad celého Slovenska. Odišiel vo veku deväťdesiatjeden rokov, no zanechal po sebe stavby, ktoré získali celosvetový obdiv. Najmä vysokoškolský areál Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre udivuje invenčnosťou a nadčasovým riešením.
Absolvoval Fakultu architektúry SVŠT a pôsobil ako hlavný architekt bratislavského Stavoprojektu a architektonický dozor. Špecializoval sa na školské budovy a ich areály, internáty a študentské domovy, neskôr na budovy občianskej vybavenosti, ale aj športoviská a kultúrne inštitúcie, výstaviská a ďalšie budovy. Je nositeľ Jurkovičovej ceny a prezidentského vyznamenania Pribinov kríž.
Dedečkova architektúra je úzko spätá s obdobím šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, je symbolom, súčasťou tohto obdobia. Z kulturologického hľadiska patrí k významným postavám slovenskej kultúry, architektúry a umenia. Jeho dielo je ťažké zaradiť, no všeobecne nachádzame spojitosti s funkcionalizmom a tvorbou neskorej moderny. Výstižnejšie je označenie tzv. architektúry brutalizmu. Moc architekta meniť verejný priestor a premieňať estetické vnímanie más, zbližovať ľudí, napomôcť sociálne kontakty, v tom spočíva táto urbánno-utopická výzva.
V Dedečkových labyrintoch sa dá stratiť, ale aj nájsť niečo, o čom sme ani netušili, že hľadáme. Architektovu všestrannosť dokazuje jeho pestrý výber druhov stavieb od škôl cez športoviská, galérie až po štátne inštitúcie. Vo všetkých sa stretávame, krížia sa naše osudy a hľadáme zmysel našich životov. A kdesi v pozadí je tvorca, ktorý určuje rozdelenie chodieb, schodov, dverí, terás či spoločných seminárnych miestností. Nabudúce, keď sa budete prechádzať mestom a stavbami, ktoré poznačila jeho invenčnosť, spomeňte si na Vladimíra Dedečka.
(vyšlo v SNN 20/20)
***
Budovy, ktoré poznáte…
Vladimír Dedeček, architekt neskorej moderny, ktorý vstúpil do našich životov
Ing. arch. Vladimír Dedeček (* 26. máj 1929, Turčiansky Svätý Martin – † 29. apríl 2020) bol slovenský architekt neskorej moderny úzko spätý s obdobím 60., 70. a 80. rokov spolu s menami ako Ivan Matušík (OD Prior BA, Elipsion), Martin Kusý (Strojnícka fakulta BA), Dušan Kuzma (Pamätník SNP) alebo Ferdinand Milučký (Krematórium BA) (pozri aj Ceny Dušana Jurkoviča). Dedečkova tvorba je pokračovaním architektonickej avantgardy 20. a 30. rokov, projektovania urbánnej utópie novej doby v štýle známeho architekta Le Corbusiera. Vysokoškolský areál SPU v Nitre, ktorého je Dedeček spoluautorom, patrí k najviac oceňovaným stavbám 20. storočia. Monumentálne stavby, o ktorých sa píše aj vo svete sú odkazom, ktorý autora prežije aj po smrti.
Dedeček tvoril tvár architektonickej utópie slovenskej socialistickej moderny. Jeho budovy pozná väčšina obyvateľov Slovenskej republiky, možno aj bez toho aby o tom vedeli. Architekt získal za svoje diela aj medzinárodné uznanie. Využíva motív labyrintov, astrologických a geometrických princípov viazaných na kruh či netradičné usporiadania blokov. Jeho tvorbu vynikajúco opísala na jednej z prednášok teoretička architektúry, autorky knihy Vladimír Dedeček | Interpretácie architektonického diela, Monika Mitašová nasledovne:
Vy ste zavretí v tom celku, ale ten celok sa člení na jednotlivé vrstvy… ako časový a priestorový organizujúci princíp. Labyrint je funkčný vo všetkých dimenziách, ktoré máme. Vytvorí sa jeden priestor átria a to je jednotka, ktorá zmnožuje a posúva… vytvára posunutú šachovnicu. Lenže logika, ako sa orientujete v posunutej šachovnici je, že chodíte átriami, terasami, chodbami alebo po streche. Štrukturovaný labyrint je taký, kde blúdime preto, že máme k dispozícii toľko možností, ktoré nemôžeme obsiahnuť. Nato aby ste pochopili štruktúru labyrintu, musíte získať odstup. Dedečkova labyrintistická organizácia zodpovedá jednak tomu, že vytvára montáže a asambláže priestorov, niektoré zhromaždí a opakuje a niektoré vkladá do seba a tým dostáva tú labyrintovú štruktúru. Labyrint pluralizuje a jednotne organizovaný priestor, dáva vám bytostne na výber a dokonca aj keď blúdite a cítite sa byť väzeň aj tak máte neobmedzené možnosti. Okrem toho, že je kultúrny archetyp, je to aj možnosť ako človek dostáva slobodu si z tej stavby vybrať, zvoliť svoj osud.
Monika Mitašová na prednáške o Dedečkovi (vlastné poznámky z prednášky)
Dedeček vytvára nový štýl, ktorý však dnešné generácie (už žiaľ) nepoznajú v tej forme, v akej bol uvedený do života – plný lesku, krásy a vône novoty. Dedečkove diela (vinou tých, ktorí sa o ne za celé tie desaťročia nestarali) mnohí poznajú vo forme chátrajúcich a neopravovaných budov, ktoré by sa pri kvalitnej a pravidelnej údržbe mohli stať celosvetovým unikátom. Avšak sú aj výnimky ako je Vysokoškolský areál SPU, ktorý sa stal a stál je výstavnou skriňou slovenskej neskorej moderny.
Vladimír Dedeček pochádza z Martina a celý svoj život prežil v Bratislave. Celé Slovensko sám precestoval aby napokon sám prispel k jeho pretvoreniu. Špecializoval sa na školské budovy a ich areály, internáty a študentské domovy, neskôr na budovy občianskej vybavenosti, ale aj športoviská a kultúrne inštitúcie, výstaviská a ďalšie budovy. Dedeček dal socialistickému Slovensku avantgardný štýl.
Zoznam významných Dědečkových diel (možno aj vo vašom meste) si môžete pozrieť nižšie.
Z kulturologického hľadiska patrí Vladimír Dedeček k významným postavám slovenskej kultúry, architektúry a umenia. Jeho dielo je ťažké zaradiť, no všeobecne nachádzame spojitosti s funkcionalizmom, zaradením do neskorej moderny. Viac sa však hodí označenie tzv. architektúry brutalizmu, ktorá je špecifická využitím betónu (vychádza z francouzskeho (béton) brut, („drsný beton“)).
Avantgarda si bola v priebehu novoveku najintenzívnejšie vedomá toho, že umenie je utópiou v morovskom zmysle. Nechcela sa s takým „životu cudzím“ postvením zmieriť a preto vyvinula rozbíjačský postoj k umeniu a usilovala o preskok do života.
Robert Kalivoda, Emancipácia a utópia,
…a presne o tomto je urbánny utopizmus, ktorému sa podrobne venoval napríklad Jiří Hrůza v knihe Města utopistů. Dedeček rozhodne patril k architektom, ktorí svoje vízie a sny projektovali do reality a realitu radikálne menili. Architekt ako mág priestoru a času budúcnosti svojim dielom projektuje životy druhých. Vytvára nový topos, priestor, kde môžeme realizovať svoje sny a túžby. Moc architekta spočíva v každom projektovanom detaile. Spojené balkóny môžu zmeniť životy tisícov ľudí žijúcich na internáte, môže pomôcť zoznámeniu, nočným diskusiám pri mesiaci, ale aj zblíženiu kamarátskych vzťahov, ktoré môžu pretrvať až do konca našich životov. Môžu z priestoru pre náš život urobiť skutočnú utópiu. V tom je sila architekta. Domnievam sa, že toto sa Dedečkovi dokonale podarilo v Mlynskej Doline (Átriákoch), kde som ja osobne zažil najkrajšie časy roky svojho života.
Moc architekta meniť verejný priestor a premieňať estetické vnímanie más, zbližovať ľudí, napomôcť sociálnym kontaktom, v tom spočíva ona urbánno-utopická výzva. V Dedečkových labyrintoch sa dá stratiť, ale aj nájsť niečo, o čom sme ani netušili, že hľadáme. Dedečkovu všestrannosť dokazuje jeho pestrý výber druhov stavieb od škôl cez športoviská, galérie až po súdy. Vo všetkých týchto budovách sa stretávame, krížia sa naše osudy a hľadáme zmysel našich životov. A kdesi v pozadí je architekt, ktorý určuje rozdelenie chodieb, schodov, dverí, terás či spoločných seminárnych miestností.
Nabudúce, keď sa budete prechádzať vašim mestom, spomeňte si na Vladimíra Dedečka pri pohľade na niektorú z jeho budov. Ešte v čase bratislavských štúdií som inicioval rozhovor s týmto velikánom. Žiaľ, nepodarilo sa mi ho zrealizovať. Našťastie som mal tú česť spoznať detailnejšie odkaz Dedečkovho diela na prednáškach Moniky Mitašovej, ktorá je na Slovensku najrelevantnejšou autorkou zaoberajúcou sa Dedečkovým architektonickým odkazom. Česť pamiatke tohto architekta a dlhý život jeho dielam a veľká vďaka Monike Mitašovej za odborné sprostredkovanie jeho odkazu.
Česť pamiatke tohto architekta a dlhý život jeho dielam.
Pocta (aj) Dedečkovi v čísle DAVANTGARDA
