Populárny spisovateľ, prírodovedec, biológ, esejista, publicista, dramatik a scenárista RNDr. Gustáv Murín, CSc., a čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, slovenský redaktor, spisovateľ, Jaroslav Rezník st. v Matici slovenskej
BRATISLAVA, DMS, 23. marec 2023 – Matica slovenská zorganizovala v spolupráci so Spolkom slovenských spisovateľov (aj s hlavičkou Mladej Matice a Slovenských pohľadov) už v poradí piate kultúrne podujatie s cieľom popularizácie súčasných slovenských spisovateľov v cykle Rozhovory so spisovateľmi.
Podujatie uviedol nový riaditeľ Domu Matice slovenskej Bratislava Ján Kšiňan a moderoval ho autor tohto článku.
Jaroslav Rezník st. si zaspomínal na svoje detstvo na ružomberskom gymnáziu. K písaniu mu dopomohol matičiar Michal Kováč-Adamov, ktorý ho doviedol aj do samotnej Matice slovenskej, kde si – ako povedal – splnil svoj „sen pracovať medzi knižkami.“ Počas vojenčiny v Českých Budejoviciach napísal svoju prvú básnickú zbierku. Zaspomínal si aj na prvý článok v Smene s názvom Na námestí.
Spisovateľ Gustáv Murín zase spomínal na tri roky detstva v Bagdade pričom zdôraznil, že sa narodil v Krasňanoch. Murín tiež prerozprával príbeh o napísaní svojho prvého článku, ktorý niekoľkokrát prerábal a spomenul tiež otcove navedenie na cestu k prírodným vedám.
ŠTÚR VIDEL ZA ROH, VŠETKO ČO MU VYČÍTALI BOLO V JEHO PROSPECH
Keďže boli na podujatí uvedené aj logá DVESTOROČNICA ŠTÚROVCOV a ODKAZ GENERÁCIE BERNOLÁKOVCOV a Jaroslav Rezník st. je autorom kníh o Štúrovi a Hurbanovi (kniha o Štúrovi mu vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej a je stále k dispozícii), veľkú časť svojej prezentácie venoval Ľudovítovi Štúrovi. Zaspomínal na podujatie Štúrov Zvolen a predstavil svoju najnovšiu knihu o tejto významnej osobnosti slovenských dejín.
Pripomenul Štúrove zásluhy v kontexte kodifikácie jazyka, čo bol predpoklad vzniku politickej identity Slovákov („My Štúra zbožňujeme pretože z nás urobil národ, nakoľko pochopil, že jazyk je základ národa…“). Okrem toho Rezník tiež vyvracal rôznorodé mýty o Štúrovi a uviedol peripetie okolo tvorby a vydávania diela Slovanstvo a svet budúcnosti. „Všetko čo Štúrovi vyčítali bolo v jeho prospech, pretože to bol človek, ktorý videl za roh,“ povedal Rezník, ktorý v jednom duchu dodal, ako prezentovať Štúra aj pre svet.
Podľa Rezníka musíme svetu prezentovať Štúra ako revolucionára, ktorý rečnil na Uhorskom sneme a zdôraznil, že podmienka slobody a sociálne spravodlivosti je základom emancipácie národa. Taktiež Rezník pripomenul, že bernolákovci a štúrovci predvídali princíp ekumenizmu, ktorý sa prejavil napokon aj v Matici. „S týmto musíme ísť do Európy“, dodal.
SNP AKO VSTUP DO ARÉNY SVETOVÝCH DEJÍN
Murín počas predstavovania svojej knihy Povstanie pripomenul, že aktom Slovenského národného povstania vstúpili Slováci do arény svetových dejín. Zdôraznil, že kniha o SNP vznikala od jeho pätnástich rokov a jeho cieľom bolo vytvoriť zbierku ľudských príbehov z SNP. „Ľudia sa snažia žiť svoj život a tváriť sa, že sa ich to netýka, ale následne si ich dejinné udalosti zasiahnu,“ zamyslel sa Murín.
Následne predstavil knihu Osudy v kameni a peripetie spojené s pokusom zachrániť Ondrejský cintorín v kontexte boja s vtedajšími byrokratmi. Taktiež Murín pripomenul zlé skúsenosti s minulou ako aj súčasnou cenzúrou, keď mu istá vydavateľka vyčítala, že vydal knihu v Matici slovenskej.
STOROČNICA SPOLKU SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV
Podujatie pokračovalo k téme storočnice Spolku slovenských spisovateľov, ktorého je Rezník čestným predsedom. V krátkosti prešiel storočnicu najstaršieho spisovateľského spolku a predstavil osobnosti s ním spojené. Ďalej uviedol ako prebiehala jeho voľba za čestného predsedu a aj okolnosti, ktoré sprevádzali vydávanie Literárneho týždenníka, ktorý v súčasnosti čelí zániku z dôvodu nepridelenia finančnej dotácie (už druhý rok). „Ja som navrhol, že Spolok berie ako svoj orgán Literárny týždenník, odhlasovali to a tak sa aj stalo. Druhé boli Dotyky a Pohľady išli spod Zväzu pod Maticu…“ zaspomínal Rezník. Gustáv Murín sa do témy zapojil s poznámkou ako Vincent Šabík doplnil do Literárneho týždenníka rubriku pre hlas verejnosti.
Do diskusie sa zapojili aj Jozef Čertík a Jozef Mikloško. Prvý diskutér zdôraznil potrebu hovoriť o histórii a Mikloško ocenil Rezníkove zásluhy v oblasti prekladov ruskej poézie, predovšetkým Majakovského.
Video je k dispozícii na Youtube: