Azda ani niet vhodnejšieho času, než práve teraz, keď ľudstvu reálne hrozí vzájomné zničenie, pripomenúť jednu zabudnutú skladbu Elvisa Presleyho. Skladba If I Can Dream, pripomína svojou utopickou výzvou Gottov hit Hej páni konšelé. Skladbu pre Elvisa napísal istý Waler Earl Brown a jeden z doprovodných spevákov prehlásil, že Elvis nikdy nespieval s toľkými emóciami… a myslel vážne každé slovo. A tak isto sa vyjadril Presleyho spolupracovník, podľa ktorého je Elvis v podstate (symbolicky povedané) spisovateľom tejto piesne aj preto, že vyjadrovala to, čo skutočne cítil. Podobne ako Gott, aj Elvis spieva o predstave, vízii, utópii lepšieho sveta (raja na Zemi). Elvis spieva o sne, predstave, že niekde existuje lepší svet, kde svetlá svietia jasnejšie, kde sa lietať vyššie, kde obloha je modrejšia, kde existuje podobne ako v známej Modernej utópii H. G. Wellsa lepšia kópia planéty Zem.
Posledná strofa však konštatuje, že sme stratení v daždivom mraku, v pasci sveta a sužovaní bolesťou. Ale kým má človek vôľu snívať, môže očistiť svoju dušu a vzlietnuť. Tento až kresťansko-mystický záver dáva skladbe vyšší spirituálny rozmer a namiesto nihilistickej rezignácie dáva človeku nádej. Skladba sa objavila aj v novom filme Elvis od Baza Luhrmanna, teda režiséra, ktorý sa preslávil geniálnou filmovou verziou Fitzgeraldovho Veľkého Gatsbyho, ktorý taktiež pojednáva o hľadaní šťastia, osobnej utópie. Tak podľa filmu, ako aj podľa anglickej Wikipédie, skladba svojou podobnosťou s prejavom Martina Luthera Kinga Jr. (I Have a Dream) reaguje na vtedajšiu spoločenskú situáciu v USA (bola nahraná dva mesiace po Kingovej vražde).
(text v čestine)