Aj na svojom blogu uvádzam ukážky najnovšej tvorby publikovanej pre Slovenské národné noviny. Ide o tri divadelné reporty a jednu filozofickú esej.Aj na svojom blogu uvádzam ukážky najnovšej tvorby publikovanej pre Slovenské národné noviny. Ide o tri divadelné reporty a jednu filozofickú esej.
F.M.Dostojevskij: Bratia Karamazovovci / preklad Ján Ferenčík / dramatizácia: Daniel Majling, Roman Polák /réžia: Roman Polák
Slovenské národné divadlo ožilo na vlnách internetu v rámci projektu #SNDdoma #somdoma. Na oficiálnom Youtube boli uvedené už derniérované inscenácie, ktoré ste si mohli v čase korona-epidémie, keď má každý doma dostatok času, každý môže v pokoji pozrieť.
🎭 Bratia Karamazovovci patria k filozofickej aj literárnej klasike 19. storočia. Fjodor Michajlovič Dostojevskij vytvoril román, ktorý vzbudil taký záujem, že o ňom vo svojej dobe diskutovali aj členovia cárskej rodiny. Štvorhodinová duševná drenáž Dostojevského v spracovaní Romana Poláka a Daniela Majlinga dala tomuto dielu nový rozmer. Toto dielo rozhodne nie je pre povrchného diváka. Napriek dĺžke, aj náročnosti diela, je spracované atraktívne a unikátne.
🎭 Divadelná inscenácia Prorok Štúr a jeho tiene je postavená na faktografii z národných dejín a života štúrovcov. Do tohto deja zasahuje postava pokušiteľa, ktorý ako Mefistofeles, provokuje a pokúša hlavné postavy k pochybnostiam nielen o ich intelektuálnom poslaní. Pomerne veľká časť diela je venovaná sporom o osud slovenského národa. Unikátnym je predovšetkým rozhovor medzi Ľudovítom Štúrom (Robert Roth), pre ktorého je prioritou národné oslobodenie a Lajošom Kossuthom (Ján Koleník), ktorý bojuje o liberalizáciu uhorskej spoločnosti a jej transformáciu na moderný kapitalistický štát na čele s Maďarskou hegemóniou.
DOSTOJEVSKIJ, F. a kol. aut.: Rozjímanie o veľkom inkvizítorovi. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2005, 130 s., ISBN 80-8061-224-2
Legenda o veľkom inkvizítorovi tématizuje tri prvky, ktoré determinujú ľudské správanie – chlieb, zázrak, moc. Triádu naplnenia fyzických potrieb, duchovného naplnenia a to všetko spojené s túžbou po autorite. Poéma o veľkom inkvizítorovi je vykladaná na pozadí rozhovoru medzi Ivanom a Aľošom. Ivan rozpovie poému, umiestnenú do čias najtvrdšej inkvizície v Španielsku. Pojednáva o stretnutí mesiáša s Veľkým inkvizítorom. Podľa Ivana Karamazova človeka zo všetkého najväčšmi trápi starosť, ako nájsť toho, komu by čím skôr odovzdal dar slobody, ktorý je pre človeka prekliatím. V tejto súvislosti účastník diskusie prof. Homza pripomína, že Dostojevskij nastavil zrkadlo katolíckej cirkvi pre jej inkvizíciu a individualizmus, luteránom pre stádovitosť a komunizmu (resp. sekulárneho humanizmu a osvietenskej idey pokroku) pre bezduchosť a hmotárstvo. Inkvizítor si privlastnil všetky tieto nedostatky privlastnil. Jednou z hlavných tém, ktorým sa diskutujúci venujú je otázka utilitarizmu, resp. pragmatického utilitarizmu. Ak stratíme Boha a vieru v posmrtné spasenie, stratíme zmysel svojej existencie, pretože „tajomstvo ľudského bytia nie je len v túžbe žiť, ale v potrebe vedieť na čo žiť“ (s. 16). Čim je teda optimálny morálny imperatív, ktorý Dostojevskij hľadal?
Hľadanie zmyslu našej existencie je jedna z najťažších, ak nie najdôležitejšia zo všetkých filozofických otázok.
František Švantner: Nevesta hôľ / adaptácia a réžia: Roman Polák / scéna: Pavel Borák / kostýmy: Peter Čanecký / hudba: Andrej Kalinka / hrajú: Dano Heriban, Petra Vajdová, Milan Ondrík a ďalší / premiéra: 31. januára 2015 v Sále činohry SND
🎭 František Švantner, Nevesta hôľ, magický realizmus v národnom divadle. Východo-slovanský svet má Gogoľa, hispánci majú Marqueza, Slováci majú Švantera. Švantner doslova donúti človeka k obrazotvornosti, vtiahne vás do svojich príbehov akoby magickou silou, ktorej nedokážete odolať. Nevesta hôľ patrí spolu s dramatizáciou Dostojevského Bratov Karamazovovcov k tomu najkvalitnejšiemu, čo SND pre svojich divákov pripravilo. Herci v nej hrali neskutočne presvedčivo (dokonca si jeden z nich údajne počas svojho výkonu zlomil nohu). Kombinácia Polákovej réžie, dramaturgie Daniela Majlinga a autorstva Františka Švantnera je jasnou predzvesťou unikátneho divadelného zážitku, a tak sa i stalo. Švantner doslova donúti človeka k obrazotvornosti, vtiahne vás do svojich príbehov akoby magickou silou, ktorej nedokážete odolať.
Príjemné čítanie a inšpirácie.
PhDr. Lukáš Perný