Núdzový stav a limity neobmedzenej slobody trhu

15. marca 2020, PhDr. Lukáš Perný, PhD., spoločnosť

Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z., č. 5 Ústavy SR – Núdzový stav

V núdzovom stave je štát povinný zabezpečiť bezpečnosť a to aj za cenu obmedzenia nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto, štát môže uložiť pracovnú povinnosť, obmedziť výkon vlastníckeho práva, obmedziť slobodu pohybu a pobytu či zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo.

Núdzový stav dáva za pravdu všetkým teóriám, ktoré spochybňujú minimálny štát, neobmedzenú slobodu trhu a predovšetkým ideu nezasahovania štátu do negatívnej slobody. Práve v čase núdzového stavu je záujmom štátu verejné blaho a bezpečnosť obyvateľov, ba dokonca štát získava právomoc nad súkromným sektorom.

Chráňte svojich spoluobčanov

Biznis, generovanie zisku, súkromné podnikanie ide bokom – záujmom štátu je konečne občan, nie zisk. Nenávidenú štátnu reglementáciu prijímajú z hľadiska vlastnej sebazáchovy všetci, pretože sa boja predovšetkým o vlastný život, ktorý stojí hodnotovo nad generovaním zisku. V Rakúsku sa dokonca hovorí už o možnosti znárodňovania, ako dnes poznamenal moderátor RTVS.

Núdzový stav dokazuje, že tzv. neobmedzená sloboda trhu a neobmedzené vlastnícke právo je v krízových situáciách absolútne spochybniteľné, filozoficky, politologicky aj ekonomicky. Nastupuje krízový sociálny-komunitárny utilitarizmus* pre ktorý je prioritou bezpečnosť komunity (obce, mesta, štátu, národa), pretože liberalizmus a libertarianizmus nedokážu krízové situácie ideologicky podchytiť.

Suma summarum: krízy a núdzové situácie dávajú za pravdu etatistom ** a popierajú teórie, ktoré považujú za dogmu tzv. minimálny štát alebo absolútnu slobodu trhu a vlastníctva.

Ekonomický systém založený na trhovej ekonomike (a je jedno či to nazveme liberálna demokracia alebo kapitalizmus) sa zrúti pri najbližšej kríze. Stačí jediná kríza a ideológia voľného trhu sa zrúti ako domček z karát. Celý globálny svetosystém funguje iba dovtedy, kým nepríde poriadny problém s ktorým sa „neviditeľná ruka trhu“ nedokáže vysporiadať. V tom momente sa odhalí jeho skutočná podstata.

Teraz si predstavte katastrofu masových rozmerov – pomohla by v takomto stave liberálna predstava spoločnosti? Fatálnu krízu je možné prekonať iba prostredníctvom riadenej a plánovanej spoločnosti. *** Sociálna utópia alebo smrť. Možno ľudstvo bude voliť iba medzi týmito dvomi možnosťami.

Nuž páni filozofi liberalizmu a libertarianizmu: Berlin, Nozick, Misses, Hayek, Randová, čo by ste povedali teraz?

PS. Možno keď to všetko prehrmí, ľudia budú viac kolektivistickí, komunitaristickí, menej individualisti a možno aj narastie túžba po združovaní a potreba kolektívneho riešenia problémov. Individualizmus dostáva v čase krízy poriadne na frak. ****

PS. 2. Ani zubatá s kosou nie je progresívna liberálka. Sloboda ju nezaujíma. Memento mori.

PhDr. Lukáš Perný

 

Poznámky