Založ si blog

Z knižnice utopického socializmu: Nová Atlantída Francisa Bacona, utopické science-fiction

Článok vyšiel pôvodne pre DAV DVA (PERNÝ, Lukáš. Z knižnice utopického socializmu: Nová Atlantída Francisa Bacona, utopické science-fiction [online]. DAV DVA – kultúrno-politický magazín, 2019. Dostupné online.

Ipsa scientia potestas est.
(Samotné poznanie je moc)
—  Sir. Francis Bacon

Predstavte si, že by ľudstvo využilo všetky technológie a možnosti vedy v prospech vlastného seba-rozvoja, teda pre všetkých obyvateľov planéty. Predstavte si, že by vďaka technológiám a automatizácii nebolo biedy, ťažkej práce a nastal by všeobecný rozkvet ľudského poznania. Tak nejak si môžeme predstaviť sen významného novovekého filozofa, vedca a štátnika Sira Francisa Bacona, ktorý neskôr transformovali do svojich politicko-spoločenských teórií velikáni ako Voltaire, Newton, Henri de Saint-Simon či Karl Marx a Friedrich Engels. Kým väčšina utopistov hľadala zlatý vek v minulosti, v objatí s nevinnosťou prírody, Bacon a jeho nasledovníci predstavili novú víziu filozofie dejín – umiestnili zlatý vek do budúcnosti, kde pokrok, veda a technológie budú slúžiť človeku.

Anglický novoveký filozof, učenec, historik, politik, vedec, právnik a štátnik Francis Bacon, 1. vikomt zo Saint Albanu, barón z Verulamu, Baco oder Baconus de Verulamio, lord kancelár (* Londýn, 22. januára 1561 – †Highgate, Middlesex, Anglicko, 9. apríla 1626), známy aj ako otec empirizmu a vedeckej metódy, napísal na sklonku života nedokončenú novelu Nová Atlantída o ideálnom štátnom zriadení na utajenom ostrove Bensalem (z hebr. ben ןב ,syn + salem םלש ,úplné; syn celistvosti). Vydaná bola rok po smrti autora, v roku 1627.

Baconove sci-fi utopické dielo Nová Atlantída vyšlo v Československu dvakrát (1952, 1980), a to vždy v českom preklade. Slovenský preklad Baconovej sci-fi utópie Nová Atlantída (preložila Mária Stanková) vyšlo tento rok vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov (citácie v texte budú uvedené z tohto vydania). Vydavateľstvo tak vydalo, po Morovej Utópii, už druhý a svojím významom rovnako dôležitý preklad klasickej utopickej literatúry. Hneď v úvode by som sa chcel poďakovať Romanovi Michelkovi, za umožnenie participácie na vydaní tohto diela doslovom a poznámkami. Knihu bolo dodnes možné zohnať iba v antikvariátoch, preto je slovenský preklad tohto diela mimoriadne dôležitý. Pre svoju unikátnu beletristickú hodnotu kniha nie je len študijným materiálom pre filozofov, ale je inšpiratívna pre každého čitateľa, ktorý má rád dobrodružné a vedecko-fantastické romány. Kto pozná vedecko-fantastické romány Verna, ocení aj dielo Bacona, ktoré bolo napísané už v 17. storočí (pozn. Verne pôsobil až na prelome 19. a 20 storočia).

Nová Atlantída je svojím spôsobom vyvrcholením Baconovej snahy na poli filozofie transformovaním popularizovania pokroku do polobeletristickej románovej formy opierajúcej sa o určitú fabulu. Po slávnych sociálnych utopistoch Thomasovi Morovi, Tommasovi Campanellovi, chýba už do tretice iba tretí najznámejší novoveký utopista, Francis Bacon.

 

Nová Atlantída

Názov Nová Atlantída je odvodený od Platónovej Atlantídy, ktorej skazu spája Bacon v diele so starozákonnou potopou. Dej Novej Atlantídy sa začína napínavým opisom stroskotania európskej lode v  odľahlej časti Tichého oceánu, na západ od Peru (inde sa uvádza Južného oceánu). Posádka narazí na ostrov Bensalem a následne ju obyvatelia ostrova ubytujú v Dome pre cudzincov, kde sa tri dni liečia. Po troch dňoch prichádza posol a oznamuje im, že na dobu šiestich týždňov dostávajú povolenie pre časovo obmedzenú návštevu vedecky vyspelého ostrova. Pripravte sa na vzrušujúcu prehliadku ostrova, kde jeho obyvatelia poznajú vynálezy, z ktorých mnohé ešte len mali byť vynájdené. Centrom vedeckého bádania je Šalamúnov dom.

OBJEDNAJTE SI NOVÚ ATLANTÍDU TU ALEBO TU

V tejto vedeckej inštitúcii robia pokusy na liečbu chorôb, predĺženie života, ochladzovanie, pokusy s liečivými rastlinami, pokusy so zvieratami, umelým plodením živočíchov, plodnosťou, výrobou tepla, existujú tu ďalekohlady a mikroskopy, experimentujú s letom vtákov, majú proto-ponorky, skúmajú geometriu a matematiku. Kým v Novom Organone vytvoril teóriu, v Novej Atlantíde túto teóriu transformoval do beletristickej fantázie – ovládnutím prírody človekom, ako pripomína Milan Šimečka, predvídal technický rozvoj. Dokazuje to nasledujúca ukážka:

„…umelo vytvárame a napodobňujeme poveternostné javy, ako sú sneh, krupobitie, umelý dážď, pri ktorých neprší voda, nehrmí a neblýska sa. … máme rôzne stroje, aké vy nepoznáte, a hmoty a látky, ktoré nimi vyrábame. … máme aj rozličné veľké pece udržiavajúce rôzny stupeň žiaru: prudký a rýchly, vysoký a stály, mierny a rovnomerný, vybuchujúci, pokojný, suchý, vlhký a  tak ďalej. … Máme aj stroje, ktoré vytvárajú teplo len pohybom. Rovnako máme aj miesta pre silné slnečné žiarenie, aj iné miesta pod zemou, z ktorých prirodzeným alebo umelým spôsobom sála teplo. … máme aj domy optiky, v ktorých sa zaoberáme druhmi svetla a žiarenia, všetkými ich farbami. … Máme aj domy mechaniky, v ktorých zostavujeme stroje a nástroje pre všetky druhy pohybu.“ (s. 45 – 51)

Hlavná vedecká inštitúcia, Šalamúnov dom je v rukách štátu, čo považuje M. Šimečka za hlavný sociálno-politický odkaz. Francis Bacon bol známy ako reformátor, kritik feudálnych výsad a bojovník proti náboženskému prenasledovaniu, čo sa prejavilo aj v Bensaleme, kde existuje náboženská tolerancia medzi kresťanstvom a judaizmom. Bacon má s ostatnými utopistami spoločný príklon k prírode – človek je v jeho ponímaní vykladačom a služobníkom prírody; avšak prírodu nevníma tak ako Rousseau, Mably a Morelly, teda ako dejinno-filozofické východisko prírodného stavu mimo techniky a civilizácie; ide skôr o príklon od kontemplatívneho poňatia poznania k prakticko-účinnému vymedzeniu využívania prírodných síl.

Baconova utópia je silne etnocentrická – Šalamún totiž ostrov uzavrel v čase jeho rozkvetu a sebestačnosti, aby zabránil negatívnym vplyvom z externého prostredia:

„Čo sa týka našich ciest do cudziny, náš zákonodarca sa rozhodol zakázať ich. … Ale tento náš zákaz má jednu pozoruhodnú výnimku, ktorá zachováva to, čo je na komunikácii s cudzincami dobré a zároveň nás ochraňuje pred tým, čo je zlé.“ (s. 30)

Vedcov však vysiela do sveta každých dvanásť rokov – v krajinách študujú vymoženosti vedy, priemyslu a následne sa vracajú do vlasti. Baconov rozprávač v podobe vzdelaného a osvieteného sprievodcu ďalej popisuje život na ostrove: vedu, rodinu, zvyky a rituály obyvateľov. Viera v nadprirodzeno a veda sa v Novej Atlantíde vôbec nevylučujú, naopak, vzájomne sa dopĺňajú túžbou po gnostickej poznateľnosti sveta:

„V tom ma utvrdzuje aj skutočnosť, že v starých listinách sa spoločnosť niekedy nazýva Šalamúnov dom a  niekedy Akadémia diela šiestich dní. Rozumiem tomu tak, že náš skvelý kráľ sa poučil od Židov, že Boh stvoril svet a všetko, čo sa v ňom nachádza, za šesť dní, a tak keď zakladal Dom na skúmanie pravej podstaty vecí, aby sa  poznávaním vytvoreného diela vzdávala 65 väčšia sláva Bohu a človek aby tak získaval väčší úžitok z jeho plodov, pomenoval ho i takto.“ (s. 31)

Ideológia ostrova je postavená na legende o zjavení Biblie, ktorú sprevádzal svetelný stĺp siahajúci do nebies.

Kresťanská etika je však fundamentálnou podstatou etickej filozofie obyvateľov Baconovej utópie – celé dielo je popretkávané teológiou a kresťanským mysticizmom, predovšetkým v pasáži popisujúcej udalosť objavu Biblie: „… počas noci (zamračenej a chladnej) zbadali na mori vo vzdialenosti niekoľko míľ veľký pilier svetla. … a našiel v nej Knihu a List.“ (s. 21)

Nová Atlantída sa medzi vedecko-technické utópie zaraďuje predovšetkým pre jej formu, nie pre sociálny obsah (vedecko-technický aspekt spätý so sociálnym pokrokom predstavil až utopista Saint-Simon). Autor prvej ucelenej slovenskej knihy o utopizme (Sociálne utópie a utopisti) M. Šimečka pomenoval Baconov ostrov ako „zasľúbenú krajinu s modernou efektívnou výrobou a  rozumnou vládou elity vedcov“, ktorá však nie je krajinou rovnosti. Aj napriek tomu, že Baconova utópia nie je rovnostárska, sám autor sa vo svojich Esejách (O bohatstve) pohŕdavo vyjadroval k otázke hmotného bohatstva. Tvrdo odsudzuje rýchlo získané bohatsvo a úžeru:

„Nehľadaj veľké bohatstvo, ale také, aké môžeš nadobudnúť spravodlivo, užiť striedmo, rozdať veselo a opustiť v spokojnosti … Najprv hľadajte cnosti mysle; a iné veci buď prídu, alebo nebudú potrebné.“

Bacon odmieta aj v Atlantíde honbu za hmotným bohatstvom: obyvatelia pri stykoch s národmi nevyhľadávajú zlato, striebro, drahokamy; tie pre nich nič neznamenajú, hľadajú to, čo „Boh stvoril ako prvé – Svetlo.“

Symbol biblického svetla poznania je viac než majetok, je symbolom spojenia túžby po poznaní a duchovného mysticizmu. Aj preto je zaujímavosťou na jednej strane zameranie na technický pokrok a na strane druhej prísny asketizmus odvodený od mystickej skúsenosti sv. Bartolomeja, ktorý sa stal patrónom ostrova. Baconov rozprávač odmieta Morov racionálny hedonizmus – „v jednej knihe jedného z vašich mužov,“ čím priamo naráža na Utópiu, kde sa píše o rituálom obhliadnutí partnerovho tela pred sobášom. Toto považuje Bacon za urážku, pretože manželstvo považuje za posvätnú vec a takýto akt je ponižujúci v prípade, že skončí odmietnutím: „To sa tunajším ľuďom nepáči, pretože sa im prieči predstava, že by niekto mohol niekoho odvrhnúť po takom dôvernom zoznámení.“

Bacon v Esejách odkázal aj pozoruhodné humanisticko-utopické posolstvo: „Ak je človek milý a zdvorilý voči cudzím ľuďom, ukazuje, že je občanom sveta…,“ Aj preto je zvláštne, že kým More sníval o štáte sociálne spravodlivom, Bacon sa sociálnej otázke nevenuje.

Celý článok si môžete prečítať tu.

Ľuboš Blaha a noví davisti v Bardejove: „Sila je v kolektíve! “

23.03.2019

21. marca 2019 sa pod záštitou o. z. DAV DVA konala verejná diskusia s filozofom, politológom a predovšetkým poslancom NRSR, PhDr. Ľubošom Blahom, PhD v Bardejove. Blaha je taktiež predseda výboru viac »

Výročie Parížskej komúny, prvý historický pokus o vládu ľudu s globálnym dosahom

18.03.2019

Článok bol pôvodne publikovaný na DAV DVA. Od 18. marca 1871 do 28. mája 1871 fungovala tzv. Parížska komúna. Prvý krát v dejinách sa uskutočnila, aj keď iba na krátky historický záblesk, viac »

Hudba: Lucas Perny feat. Gipsy Saxo Band

09.03.2019

Po všetkých tých štúdiách, komentároch a esejách som dnes pre vás pripravil kratučký hudobný videoblog. Bol to tak unikátny zážitok, že sa s ním musím s vami podeliť. Zahrať si s takýmito viac »

Donald Trump

Snemovňa reprezentantov neprelomila Trumpovo veto ohľadom bariéry

26.03.2019 21:13

Prezidentovo nariadenie núdzového stavu však ešte môžu zablokovať americké súdy.

Venezuela Guaidó

Prítomnosť ruských vojakov vo Venezuele je porušením jej ústavy, vyhlásil Guaidó

26.03.2019 20:38

Guaidó sa takto vyjadril na pôde opozíciou kontrolovaného Národného zhromaždenia.

Boeing 737 MAX 8

Obete havárie lietadla v Etiópii pripomína pamätná tabuľa a olivovník

26.03.2019 20:09

Etiópske úrady pozostalých súčasne informovali, že môže trvať šesť mesiacov, kým identifikujú pozostatky.

peniaze

Osobitný odvod pre reťazce zasiahne aj sabinovskú mliekareň

26.03.2019 19:19

Dva a pol percentný odvod pre obchodné reťazce sa podľa Slovenského mliekarenského zväzu vážne dotýka mliekarenského sektora.

Lukáš Perný

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 137
Celková čítanosť: 405633x
Priemerná čítanosť článkov: 2961x

Autor blogu

Kategórie