Založ si blog

Nový film o Marxovi ukazuje ako vzniklo komunistické hnutie

V roku 2017 vznikol nový film pojednávajúci aj o vzniku medzinárodného komunistického hnutia v 19. storočí – film Mladý Karl Marx, režírovaný Raoulom Peckom a spoluautormi Peck and Pascal Bonitzermi, v hlavnej úlohe s Augustom Diehlom.

Kapitalizmus prekonal od svojho vzniku v dejinách niekoľko kríz a vždy na ne doplatili obyčajní ľudia – znižovaním miezd, rušením sociálnych práv, odborov, vyhadzovaním z práce, bezdomovectvom, hladom a biedou. Než nás stihne ďalšia a domnievam sa, že posledná (pripomínam, že len v poslednej ¼ 19. storočia svet prekonal 4 krízy: 1873, 1882-1886, 1890 a 1900, veľká hospodárska kríza v roku 1932 podľa údajov Úradov práce pri Spoločnosti národov v roku 1932 priniesla v priemyselných krajinách 30 miliónov plno nezamestnaných; tá posledná bola v roku 2008, a systém zachránili iba peniaze z verejných zdrojov), mali by sme sa zamyslieť nad tým, prečo vôbec ľudia mali potrebu organizovať sa proti kapitalizmu. A aj na to nám slúži história…

Pozrite si preložené a otitulkované video z filmu Mladý Karl Marx (2017), ktoré rozhodne stoji za zhliadnutie rovnako ako celý film, ale aj pre aktualizačný moment brilantnú analýzu sveta v ktorom žijeme, ktorá dokazuje, že väčšina populácie je pre globálnu oligarchiu nadbytočná.

Komunistické hnutie vzniklo prakticky pretransformovaním Bund der Gerechten na Bund der Kommunisten prostredníctvom Engelsa v spolupráci s Marxom v roku 1847 v Belgicku. Pôvodná Liga spravodlivých, ktorej heslom bolo „Všetci ľudia sú bratia“ vznikla z iniciatívy Nemcov Theodora Schustera a Wilhelma Weitlinga v 30. rokoch, 18. storočia. Myšlienkovo na pôde francúzskeho utopizmu s cieľom „založenia Kráľovstva nebeského na Zemi,“ teda v praxi vytvorenia sociálnej republiky na ideách rovnosti, slobody a cnosti (dosiahnutie šťastnej a harmonickej spoločnosti). Marxistický komunizmus, aj napriek tomu, že je materialistický a proti-idealistický, má teda korene v hnutí idealistickom, ktoré malo kresťansko-utopické (kresťansko-komunistické základy). Na vznik komunistického hnutia mali vplyv utopickí socialisti Charles Fouriér a Henri de Saint-Simon, Grachcus Babuef a Louis Auguste Blanqui a prakticky hrozné sociálne podmienky na prelome 18. a 19. storočia.

Napríklad v Británii sa od polovice 18. storočia až roku 1825 periodicky opakovali krízové situácie v oblasti priemyslu; toto obdobie bolo pre pracujúcich mimoriadne ťažké: pracovný deň trval 16-18 hodín, mzdy boli napatrné, neexistovala ochrana práce a využívala sa detská práca a neprimerane náročná fyzicky náročná práca pre ženy. Vôbec prvá forma boja pracujúcich za svoje lepšie podmienky bolo rozbíjanie strojov (automatizácia výroby viedla k prepúšťania a znižovaniu miezd), tzv. hnutie luddistov (okolo roku 1811; pomenované podľa robotníka Ludda, ktorý ako prvý rozbil stroj). Vláda týchto rozbíjačov strojov trestala, dokonca aj smrťou. Jediný komu sa podarilo niečo reálne presadiť v tomto období bol utopistu Robert Owen, ktorý na politickej úrovni presadil obmedzenie detskej a ženskej práce aspoň vo vybraných podnikoch. Detská práca bola v 19. storočí samozrejmosťou, vtedajší odborníci (bojujúci pre svoje zisky proti Owenovmu zákonu) dokonca tvrdili, že bola pre deti prospešná „lebo ich činí pracovitými a mravnými.“ O týchto informáciách sa však dnes skutočne málo hovorí. Owenovi sa podarilo založiť prvý sociálny podnik v New Lanarku. Engels o tom písal: „Z obyvateľstva, ktoré sa skladalo z poväčšinou demoralizovaných živlov, vytvoril v New Lanarku za štyri roky kolóniu asi 2500 ľudí, v ktorej bola neznáma bieda, opilstvo, bitky, výtržnosti a v ktorej bol zbytočný aj policajt aj sudca. Dosiahol to tým, že ľuďom vystaval slušné byty, zabezpečil slušnú mzdu (vyplácal ju svojim robotníkom i vtedy, keď bol v období krízy prinútený zastaviť výrobu), zabezpečil robotníkom slušné zaobchádzanie (odstránil telesné tresty, bežné v iných podnikoch) a relatívne ich nepreťažoval prácou (pracovný čas v jeho závodoch bol síce 10 ½ hodiny denne, ale bol podstatne kratší, než v iných závodoch, kde sa pracovalo 13 – 14 hodín bez odpočinku). Pre mládež vystaval školy a pre deti od dvoch rokov vzorné materské školy. Pritom kapitál podniku zdvojnásobil a nepretržite dosahoval vysoký zisk. Úspech New Lanarku, ako aj jeho organizátor, sa stali svetoznámymi.“ V Nemecku bolo prvým povstaním v roku 1844 – povstanie tkáčov pri manufaktúre Zwanzigera a Zväz psancov (neskôr Zväz spravodlivých) pozostávajúci z vandrovných tovarišov bojujúcich za svoje práva. Vo Francúzsku bol boj za sociálne práva prítomný už počas Francúzskej revolúcie – z pozície jakobínov proti girondistom. Už v tomto období bojoval Grachcus Babeuf za všeobecné volebné právo, nakoľko deklarovaná rovnosť pred zákonom nebola pre všetkých. Buržoázia totiž vylučovala nemajetných, ktorí neplatili priame dane z výkonu hlasovacieho práva. Až Robespierre v roku 1793 presadil možnosť zúčastnenia sa volieb pre nemajetných, podobne ako zákon o maximálnom vlastníctve, ktorý po Robespierrovom páde Direktórium zrušilo. Taktiež existoval zákon La Chapelierov (schválený 1791) zakazujúci odborové organizácie. Ako uvádza dr. Stanisla Lyer, kríz vo Francúzsku bolo niekoľko: 1725, 1740, 1756-59, 1766, 1768, 1772-76, 1784, 1785, 1789 a pokračovali za Napoleóna 1802-4, 1811-14- 1825-30 a drahota sa vystupňovala v rokoch 1807, 1816, 1833. Už na konci 18. storočia nasledovali ľudové povstania proti tzv bielemu teroru a hladové búrky, ktoré vyvrcholil tzv. Sprisahaním rovných, ktoré zorganizoval Gracchus Babeuf. (informácie sú ukážkou z pripravovanej knihy, kde budú k údajom uvedené zdroje)

Marx a Engels sa s utopistami nezhodli (utopistu Weitlinga spor tak zlomil, že sa presťahoval do Ameriky, kde sa venoval farmárčeniu) a postavili svoju teóriu z harmonickej „všetci ľudia sa bratia“ na teóriu revolučnú – teóriu triedneho boja proletariátu proti buržoázii s heslom „pracujúci všetkých krajín, spojte sa!“ Následne sa pustili do vypracovania Komunistického manifestu a prípravy na revolúciu – jar národov, ktorá prišla v roku 1848 a ktorá ako z histórie vieme, zlyhala. Je ťažké súdiť, kto mal pravdu… no jedno je isté. Bez utopistov by nevzniklo komunistické hnutie a ani I. internacionála a bez Marxa a Engelsa by nevznikla teória, ktorá by kriticky analyzovala kapitalizmus na vedeckej platforme. V tomto istom období však pôsobili už revoluční chartisti a Robert Owen, ktorý založil družstevné hnutie, pretransformoval továreň v New Lanarku na prvý sociálny podnik v dejinách a v USA sa pokúsil o založenie komunistickej kolónie Nová Harmónia. Nasledovníci Charlesa Fouríera zakladali experimentálne komúny – tzv. falangy a taktiež inšpiráciou Cabetovým dielom Cesta do Ikránie vzniklo tzv. ikarské hnutie, ktorého výsledkom boli komunistické kolónie v  TexasIllinoisIowaMissouri. Ako sme si ukázali, dejiny komunizmu sú oveľa pestrejšie ako nám predkladá verejná mienka. Je skvelé, že vznikol zaujímavý film, ktorý ukazuje časť tejto pestrej mozaiky…

Profesor John McMurty: Za rastúci úpadok môže John Locke a Adam Smith

20.01.2018

Takmer každý človek s elementárnym vzdelaním vie, že ideu socializmu preslávili (áno, to je to správne slovo, nakoľko zabezpečili tomuto slovo slávu) Marx a Engels, už menej sa vie o Morovi viac »

Ján Bošanský: Zvuky z tohto sveta (experimentálny film, 2017)

20.12.2017

Sound From This World alebo Zvuky z tohto sveta (2017) je experimentálny film Jána Bošanského (kamera, scenár, réžia) s hudobnou kompozíciou L. Perného, ktorý pojednáva primárne o dvoch polarizovaných viac »

Oliver Stone: Systém povedie k zániku tejto planéty a nás všetkých

04.12.2017

Článok bol zverejnený aj na DAVDVA.sk Oliver Stone, autor filmov The Untold History of the United States, Comandante, Wall Street, Nixon prehovoril, a zazneli tvrdé slová pravdy, slová o zahraničnej viac »

Ústavný súd

V kauze Slanských lesov sa rozhodne o trestoch

22.01.2018 15:00

Dvadsaťročná trauma Slanských lesov, keď štát prišiel o obrovské pozemky a získal ich späť až na súde, sa stále nekončí. Kolotoč súdnych pojednávaní bude pokračovať.

porosenko, ukrajina

Porošenko: Zákon o reintegrácii Donbasu neprotirečí minským mierovým dohodám

22.01.2018 14:57

Ruské ministerstvo zahraničných vecí deklarovalo, že spomínaný zákon možno považovať za prípravu na novú vojnu.

mesita, al-aksa, jeruzalem, izrael

Rozhodnuté: Američania otvoria svoje veľvyslanectvo v Jeruzaleme na budúci rok

22.01.2018 14:34, aktualizované: 14:47

Spojené štáty otvoria na budúci rok svoje veľvyslanectvo v izraelskej metropole Jeruzalem, uviedol počas návštevy Izraela americký viceprezident Mike Pence.

Princ Harry

Šéfovi UKIP zavarila milenka poznámkami o snúbenici princa Harryho

22.01.2018 14:32

Bolton nedávno oznámil, že sa rozišiel so svojou priateľkou.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 97
Celková čítanosť: 268114x
Priemerná čítanosť článkov: 2764x

Autor blogu

Kategórie