Založ si blog

Nový film o Marxovi ukazuje ako vzniklo komunistické hnutie

V roku 2017 vznikol nový film pojednávajúci aj o vzniku medzinárodného komunistického hnutia v 19. storočí – film Mladý Karl Marx, režírovaný Raoulom Peckom a spoluautormi Peck and Pascal Bonitzermi, v hlavnej úlohe s Augustom Diehlom.

Kapitalizmus prekonal od svojho vzniku v dejinách niekoľko kríz a vždy na ne doplatili obyčajní ľudia – znižovaním miezd, rušením sociálnych práv, odborov, vyhadzovaním z práce, bezdomovectvom, hladom a biedou. Než nás stihne ďalšia a domnievam sa, že posledná (pripomínam, že len v poslednej ¼ 19. storočia svet prekonal 4 krízy: 1873, 1882-1886, 1890 a 1900, veľká hospodárska kríza v roku 1932 podľa údajov Úradov práce pri Spoločnosti národov v roku 1932 priniesla v priemyselných krajinách 30 miliónov plno nezamestnaných; tá posledná bola v roku 2008, a systém zachránili iba peniaze z verejných zdrojov), mali by sme sa zamyslieť nad tým, prečo vôbec ľudia mali potrebu organizovať sa proti kapitalizmu. A aj na to nám slúži história…

Pozrite si preložené a otitulkované video z filmu Mladý Karl Marx (2017), ktoré rozhodne stoji za zhliadnutie rovnako ako celý film, ale aj pre aktualizačný moment brilantnú analýzu sveta v ktorom žijeme, ktorá dokazuje, že väčšina populácie je pre globálnu oligarchiu nadbytočná.

Komunistické hnutie vzniklo prakticky pretransformovaním Bund der Gerechten na Bund der Kommunisten prostredníctvom Engelsa v spolupráci s Marxom v roku 1847 v Belgicku. Pôvodná Liga spravodlivých, ktorej heslom bolo „Všetci ľudia sú bratia“ vznikla z iniciatívy Nemcov Theodora Schustera a Wilhelma Weitlinga v 30. rokoch, 18. storočia. Myšlienkovo na pôde francúzskeho utopizmu s cieľom „založenia Kráľovstva nebeského na Zemi,“ teda v praxi vytvorenia sociálnej republiky na ideách rovnosti, slobody a cnosti (dosiahnutie šťastnej a harmonickej spoločnosti). Marxistický komunizmus, aj napriek tomu, že je materialistický a proti-idealistický, má teda korene v hnutí idealistickom, ktoré malo kresťansko-utopické (kresťansko-komunistické základy). Na vznik komunistického hnutia mali vplyv utopickí socialisti Charles Fouriér a Henri de Saint-Simon, Grachcus Babuef a Louis Auguste Blanqui a prakticky hrozné sociálne podmienky na prelome 18. a 19. storočia.

Napríklad v Británii sa od polovice 18. storočia až roku 1825 periodicky opakovali krízové situácie v oblasti priemyslu; toto obdobie bolo pre pracujúcich mimoriadne ťažké: pracovný deň trval 16-18 hodín, mzdy boli napatrné, neexistovala ochrana práce a využívala sa detská práca a neprimerane náročná fyzicky náročná práca pre ženy. Vôbec prvá forma boja pracujúcich za svoje lepšie podmienky bolo rozbíjanie strojov (automatizácia výroby viedla k prepúšťania a znižovaniu miezd), tzv. hnutie luddistov (okolo roku 1811; pomenované podľa robotníka Ludda, ktorý ako prvý rozbil stroj). Vláda týchto rozbíjačov strojov trestala, dokonca aj smrťou. Jediný komu sa podarilo niečo reálne presadiť v tomto období bol utopistu Robert Owen, ktorý na politickej úrovni presadil obmedzenie detskej a ženskej práce aspoň vo vybraných podnikoch. Detská práca bola v 19. storočí samozrejmosťou, vtedajší odborníci (bojujúci pre svoje zisky proti Owenovmu zákonu) dokonca tvrdili, že bola pre deti prospešná „lebo ich činí pracovitými a mravnými.“ O týchto informáciách sa však dnes skutočne málo hovorí. Owenovi sa podarilo založiť prvý sociálny podnik v New Lanarku. Engels o tom písal: „Z obyvateľstva, ktoré sa skladalo z poväčšinou demoralizovaných živlov, vytvoril v New Lanarku za štyri roky kolóniu asi 2500 ľudí, v ktorej bola neznáma bieda, opilstvo, bitky, výtržnosti a v ktorej bol zbytočný aj policajt aj sudca. Dosiahol to tým, že ľuďom vystaval slušné byty, zabezpečil slušnú mzdu (vyplácal ju svojim robotníkom i vtedy, keď bol v období krízy prinútený zastaviť výrobu), zabezpečil robotníkom slušné zaobchádzanie (odstránil telesné tresty, bežné v iných podnikoch) a relatívne ich nepreťažoval prácou (pracovný čas v jeho závodoch bol síce 10 ½ hodiny denne, ale bol podstatne kratší, než v iných závodoch, kde sa pracovalo 13 – 14 hodín bez odpočinku). Pre mládež vystaval školy a pre deti od dvoch rokov vzorné materské školy. Pritom kapitál podniku zdvojnásobil a nepretržite dosahoval vysoký zisk. Úspech New Lanarku, ako aj jeho organizátor, sa stali svetoznámymi.“ V Nemecku bolo prvým povstaním v roku 1844 – povstanie tkáčov pri manufaktúre Zwanzigera a Zväz psancov (neskôr Zväz spravodlivých) pozostávajúci z vandrovných tovarišov bojujúcich za svoje práva. Vo Francúzsku bol boj za sociálne práva prítomný už počas Francúzskej revolúcie – z pozície jakobínov proti girondistom. Už v tomto období bojoval Grachcus Babeuf za všeobecné volebné právo, nakoľko deklarovaná rovnosť pred zákonom nebola pre všetkých. Buržoázia totiž vylučovala nemajetných, ktorí neplatili priame dane z výkonu hlasovacieho práva. Až Robespierre v roku 1793 presadil možnosť zúčastnenia sa volieb pre nemajetných, podobne ako zákon o maximálnom vlastníctve, ktorý po Robespierrovom páde Direktórium zrušilo. Taktiež existoval zákon La Chapelierov (schválený 1791) zakazujúci odborové organizácie. Ako uvádza dr. Stanisla Lyer, kríz vo Francúzsku bolo niekoľko: 1725, 1740, 1756-59, 1766, 1768, 1772-76, 1784, 1785, 1789 a pokračovali za Napoleóna 1802-4, 1811-14- 1825-30 a drahota sa vystupňovala v rokoch 1807, 1816, 1833. Už na konci 18. storočia nasledovali ľudové povstania proti tzv bielemu teroru a hladové búrky, ktoré vyvrcholil tzv. Sprisahaním rovných, ktoré zorganizoval Gracchus Babeuf. (informácie sú ukážkou z pripravovanej knihy, kde budú k údajom uvedené zdroje)

Marx a Engels sa s utopistami nezhodli (utopistu Weitlinga spor tak zlomil, že sa presťahoval do Ameriky, kde sa venoval farmárčeniu) a postavili svoju teóriu z harmonickej „všetci ľudia sa bratia“ na teóriu revolučnú – teóriu triedneho boja proletariátu proti buržoázii s heslom „pracujúci všetkých krajín, spojte sa!“ Následne sa pustili do vypracovania Komunistického manifestu a prípravy na revolúciu – jar národov, ktorá prišla v roku 1848 a ktorá ako z histórie vieme, zlyhala. Je ťažké súdiť, kto mal pravdu… no jedno je isté. Bez utopistov by nevzniklo komunistické hnutie a ani I. internacionála a bez Marxa a Engelsa by nevznikla teória, ktorá by kriticky analyzovala kapitalizmus na vedeckej platforme. V tomto istom období však pôsobili už revoluční chartisti a Robert Owen, ktorý založil družstevné hnutie, pretransformoval továreň v New Lanarku na prvý sociálny podnik v dejinách a v USA sa pokúsil o založenie komunistickej kolónie Nová Harmónia. Nasledovníci Charlesa Fouríera zakladali experimentálne komúny – tzv. falangy a taktiež inšpiráciou Cabetovým dielom Cesta do Ikránie vzniklo tzv. ikarské hnutie, ktorého výsledkom boli komunistické kolónie v  TexasIllinoisIowaMissouri. Ako sme si ukázali, dejiny komunizmu sú oveľa pestrejšie ako nám predkladá verejná mienka. Je skvelé, že vznikol zaujímavý film, ktorý ukazuje časť tejto pestrej mozaiky…

Energeticky sebestačná obec Kněžice

01.04.2018

Etymologický význam slova utópia má viacero výkladov – hovorí o mieste, ktoré neexistuje (z gr. oú+topos –nie-miesto), ale aj mieste pre dobrý život (eu+topos, dobré miesto). Ambíciou nasledujúceho viac »

Branislav Fábry prednášal o súčasných problémoch súvisiacich s výzvami v bioetike

01.04.2018

Dňa 26. marca 2018 sa na pôde Inštitútu filozofie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity konala prednáška právnika, člena Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, odborného asistenta viac »

Trvala len 72 dní, no zmenila svet. Odkaz Parížskej komúny je dodnes aktuálny: ľudia si môžu vládnuť sami

19.03.2018

"Ľud z roku 1789 ovládol vrcholy dejín, pretože mal odvahu, a dejiny dajú patričné miesto i ľudu z roku 1870-1871, pretože nepoznal strach a vo svojej viere zotrval až do smrti." Lissagaray: viac »

utečenci, migranti, Grécko, Afganistan

Európska komisia a OECD uverejnili príručku o migrantoch

21.04.2018 22:54

Príručka identifikuje hlavné výzvy súvisiace s integráciou migrantov a stanovuje konkrétne politické odporúčania na ich riešenie.

Barbara Bushová

S Barbarou Bushovou sa prišli rozlúčiť štyria bývalí prezidenti

21.04.2018 22:52

Približne 1500 hostí vrátane štyroch bývalých prezidentov sa prišlo v sobotu naposledy rozlúčiť s bývalou prvou dámou USA Barbarou Bushovou, ktorá zomrela v utorok vo veku 92 rokov.

urad prace, Vazovova

Zamestnávateľom sa nechce zverejňovať platy

21.04.2018 20:43

Už pred pracovným pohovorom bude uchádzač vedieť, minimálne koľko môže zarobiť.

Izrael, vlajka,

Únia vyzvala Izrael, aby nepoužíval smrtiacu silu proti Palestínčanom

21.04.2018 20:36

Reagovala tak na piatkovú smrť štyroch mladých Palestínčanov.

Lukáš Perný

...pravda je revolučná, pravda zvíťazí!

Štatistiky blogu

Počet článkov: 103
Celková čítanosť: 290018x
Priemerná čítanosť článkov: 2816x

Autor blogu

Kategórie