Založ si blog

V čom to žijeme? Je to stále kapitalizmus? Aké sú znaky dnešného sveta a aké sú alternatívy?

Článok bol publikovaný na webe ZEM&VEK v roku 2015, táto verzia je doplnená o nové poznatky. Nasledujúce poznatky som získal po piatich rokoch podrobného štúdia súčasných filozofických a kulturologických koncepcií. Popisy sveta, v ktorom žijeme, sú na prvý pohľad nejednotné. No je to skutočne iba na prvý pohľad. Pri podrobnom štúdiu literatúry čitateľ zistí, že väčšina autorov (až na drobné výnimky) sa zhoduje v kritickom pohľade na neoliberálny kapitalizmus produkujúci hyperkonzum v kontraste s extrémnou nerovnosťou a kritickom pohľade na globalizáciu, resp. jej následky.

James Fulcher popísal kapitalizmus ako „investovanie peňazí s cieľom získať viac peňazí… Skutočný kapitalista je motivovaný amorálnym hromadením peňazí, čo zvyčajne vedie konkrétnych jednotlivcov k prekrúcaniu alebo porušovaniu pravidiel.“  Slovíčko „kapitalizmus“ bolo ešte donedávna vnímané ako prísne marxistický termín, ktorý označoval buď (zjednodušene povedané) zastupiteľskú demokraciu, liberálnu demokraciu alebo konzervatívnu demokraciu.  Taktiež je dnes zaužívaný termín „otvorená spoločnosť“ (Popper, Soroš), ktorá sa v skutočnosti pre nepohodlných (nepriateľov otvorenej spoločnosti) mení na spoločnosť uzatvorenú a taktiež je tu Fukuyamovská predstava konca dejín ako víťazstva liberálnej demokracie, pripomínajúca Liebnitzovu tézu o najlepšom z možných svetov, ktorú tak dokonale sparodoval Voltaire v diele Candide. V posledných rokoch sa tento termín opäť dostáva do verejného diskurzu aj na Slovensku. Existujú však aj ďalšie termíny, ktoré teoretici používajú pre popísanie súčasnosti z politického, ale aj nadpolitického hľadiska. Nasledujúci článok je doplnkom k novembrovému vydaniu mesačníka Zem a vek, ktorého cieľom bolo porovnať kapitalizmus a socializmus.

Neofeudalizmus ako tretie štádium?

Mnohí teoretici a kritici systému prišli s termínom neo-feudalizmus. Aj známy ekonóm Thomas Piketty, ktorý prehlásil, že žijeme vo svete, kde o osude bežných ľudí rozhoduje hŕstka boháčov a tento stav prirovnáva ku koncu 19. storočia – podiel kapitálu si rozdeľovali tie isté rodiny z generácie na generáciu. Neofeudalizmus taktiež súvisí s novodobým poňatím vlastníctva, ktorý nás dostáva z pozície nadnárodných korporácií od kapitalistických späť ku feudálnym vzťahom. Dedičné výsada sa však nevyskytujú v podobe šľachtických titulov, ale v podobe zdedeného majetku multimilionárov. Karol Ondriáš v rozhovore pre projekt Ľavé spektrum prehlásil:

 „Tá šľachta čo žije v západnej Európe sa bude mať dobre, teraz aj budúcnosti. Vo svete je určitá finančná šľachta a je ich menej ako percento a veľmi sa podobajú šľachte v stredoveku. Toto nie je neoliberalizmus, ale neofeudalizmus. Šľachtické výsady sú také isté ako mali vtedy. Teraz si môžu robiť všetko. Môžu nariadiť zrovnať so zemou celú krajinu. Nikto sa im nepostaví a všetci prezidenti a ministri sa im budú klaňať ako v stredoveku vojvodcovi, ktorý dobil nejaké územie.“ 

Vo feudalizme privilegovaná trieda vykorisťuje poddaných, zároveň však existujú cechy a manufaktúry, ktoré inštitucionálne zastrešujú remeselníkov. Feudalizmus rozbili až revolúcie v 18.a 19. storočí – predovšetkým Rousseauovým konceptom priamej demokracie inšpirovaná revolúcia francúzska, v ktorej sa prihlásil o slovo tretí, neprivilegovaný stav, ktorý tvorili mešťania-buržoázia, remeselníci, mestská chudoba, sedliaci. Podarilo sa vytvoriť Deklaráciu práv človeka a občana, za ktorú vďačíme najmä Robespierrovi, v ktorej boli garantované základné ľudské práva a slobody, zrušenie dedičných výsad a privilégií šľachty a kráľa.

Prvotný (predmonopolný) kapitalizmus (vo svojich začiatkoch) založený na trhovej súťaži remeselníkov a obchodníkov, ešte nedospel do štádia, ktoré reprezentuje dnes – štádia súvisiaceho so vznikom koncernov a korporácií, ktoré umelým dotovaním (slabších inštitúcií zo ziskov silnejších) likvidujú konkurenciu. Idealistická predstava kapitalistickej spravodlivosti však stále hovorí o pôvodnom koncepte tzv. spravodlivej súťaže a opomína sociálnu nespravodlivosť, extrémnu nerovnosť, ale taktiež s kapitalizmom spätý kolonializmus, imperializmus a militarizmus. V. I. Lenin definoval štádie kapitalizmu: predmonopolný, monopolný-imperiálny. Súčasnosť Lenina dopĺňa o ďalšie štádium – globálny kapitalizmus ako zavŕšenie imperiálneho štádia kapitalizmu. „Reštuvráciou kapitalizmu v Sovietskom bloku sa skončil koloniálny klondaik, extenzívny rast – tá 1/6 sveta bol posledný nekolonizovaný priestor,“ hovorí Juraj Janošovský. Juraj Janošovský pomenováva symptómy dnešnej doby: monetarizácia, zrušenie kritiky, zadĺženie štátov, jednota korporácií, hrozby exekúcií, závislosť, kontrola komunikácie, policajný štát, likvidácia opozície, hybridná vojna, virtualizácia, úpadok školstva, útlm verbálnej kounikácie-nahradenie symbolickej, umelé vytváranie potrieb marketingovými agentúrami a ďalšie prvky. Tretie globálne štádium kapitalizmu sa v mnohom pri popisoch teoretikov prekrýva s pomenovaním neofeudalizmus, ba dokonca postfašizmus v kontexte s definíciou Dmitrova: „fašizmus je najviac otvorene teroristická diktatúra najreakčnejších, najšovinistickejších a najimperialistickejších elementov finančného kapitálu.“ Ešte výstižnejšia je definícia samotného MussolinihoFašizmus by bolo vhodnejšie nazývať korporativizmus, pretože je to spojenie štátnej a firemnej sily.“ Neoliberálny fašizmus je navýstižnejšie definovaný v nasledujúcom videu:

Ladislav Hohoš vo svojej Futurologickej férii 2015 píše: „Znamená to  zachovanie značnej hierarchickej nerovnosti a teda vykorisťovania v systéme, ktorý už svojou podstatou nebude „kapitalistický“, skôr feudálno-fašistický; feudalizmus nemohol totálne kontrolovať populáciu, súčasná biopolitická produkcia to umožňuje.“ Už dnes je jasné, že malé percento ľudí – ekonomických a politických elít – ktoré ovládajú našu planétu, patrí k novej šľachte. Dnes sa už dokázateľne dá hovoriť o Rotschildovcoch, Rockefellerovcoch a ďalších rodoch, ktorých bohatstvo sa meria v biliónoch dolárov. V informačnej dobe je veľmi ľahké dokázať, ako sú grantové organizácie, tretí sektor a byrokratické štruktúry nadnárodného kapitalizmu vzájomne poprepájané. Z týchto zdrojov je financovaná mediálna propaganda všetkých tých, ktorí udržujú status quo. Hohoš v článku Slniečkari pripomína: „Mátoží postfašizmus, ktorý sa tvári ako demokracia.

14292248_335203566815685_1842236359041171338_n

Kapitalizmus v periodizácii je aj súčasťou koncepcie FredricJamesona, ktorý podobne ako bolo vyššie uvedené, doplnil Leninove dve štádia kapitalizmu o tretí stupeň (dielo Neskorý kapitalizmus) – nadnárodný, globálny, neskorý alebo špekulatívny kapitalizmus. Prvé dve štádiá sú zhodné s Leninovým konceptom – teda, prvé štádium predmonopolného kapitalizmu ako merkantilizmus; trhový kapitalizmus a druhé – imperializmus; industriálny, monopolný kapitalizmus. „Verím, že zrod postmoderny úzko súvisí so vznikom tejto novej hybnej sily – neskorého konzumerizmu alebo nadnárodného kapitalizmu,“ píše Jameson. Jameson v súvislosti s tretím štádiom píše o tzv. komodifikácii„Dielo Andyho Warhola sa fakticky točí okolo komodifikácie, pričom veľké billboardové obrazy fľašky od Coca Coly alebo konzervy od polievky Campbell, ktoré explicitne prenášajú do popredia tovarový fetišizmus prechodu k neskorému kapitalizmu, by mali predstavovať mocné a kritické politické postoje. Ak nie sú ani tým, potom by sa človek určite chcel dozvedieť dôvod a začal by sa čoraz hlbšie zamýšľať nad možnosťami politického alebo kritického umenia v postmodernom období neskorého kapitalizmu.“ Tovarový fetišizmus je príznačným znakom hyperkonzumnej doby. K téme píše aj G. Lipovetsky, ktorý konštatuje, že komodifikácia prebieha aj v populárnej kultúre – z umenia sa stáva prostriedok komercie.

Globalizovaná (nadnárodná, transnacionálna) spoločnosť korporátno-neoliberálneho kapitalizmu

Toto sú asi najvýstižnejšie pomenovania, ktoré pochádzajú najmä od kritikov z ľavého spektra (S. Žižek, M. Hauser, Chomsky, Blaha) a špeciálne teoretikov globalizácie, ako je Ritzer, Beck, Bauman, Pravdová, Bauer, Giddens, Hajko, Berger alebo F. Jameson. Kritika je spätá najmä s globalizačnými trendami, ktoré reprezentujú technológie, ekonomika, ale aj jednotná kultúra a jednotná prevládajúca ideológia. Svet sa stáva pod vplyvom westernizácie rovnaký, pokračuje amerikanizácia, pokles politického vplyvu národných štátov, nerovnosť medzi bohatými a chudobnými.

Doba informačná

S globalizáciou úzko súvisí pojem globálnej dediny a prepojeného sveta, v ktorom významnú úlohu tvoria informácie. Nie je náhodou, že súčasný systém investuje obrovské peniaze do tzv. hybridnej vojny. Mainstreamové médiá prepojené s finančnou oligarchiou, tretím sektorom a nadnárodnými štruktúrami venujú maximálnu pozornosť ideologickej propagande a využívajú rôznorodé sofistikované metódy od indoktrinácie cez televíziu, internet, rádiu, reklamy, umelecké diela, využitie sociálnych sietí či rôzne webové aplikácie. Perzekúcia nepohodlných názorov je od roku 2014 (Euromajdan na Ukrajine) súčasťou aj slovenskej spoločnosti. Jej cieľom je zastrašiť a umlčať potencionálnych kriticky mysliacich ľudí prostredníctvom marketingových a mediálnych kampaní na sociálnych sieťach.

Janošovský, podobne ako Rankov, Postman definuje súčasnú spoločnosť ako informačnú – tak ako poľnohospodárstvo si vynucovalo otrockú a nevoľnícku prácu, ako si priemysel vynucoval uvoľnenie nevoľníctva, tak isto dnes informačná revolúcia si vynucuje iné formy ovládania spoločnosti. Informácie sú obrovským mocenským nástrojom. Aj Marshall McLuhan prišiel s pojmom globálna dedina, ktorý vypovedá o tom, ako sa Zem zmenšuje, a to vďaka elektronickým médiám, ktoré šíria informácie obrovskou rýchlosťou. (z)

Filozof Vladimír Manda pripomína, že v súčasnom svete stále prevláda postmodernizmus a s ním súvisiaci post-faktuálnosť alebo post-pravda, ktorá sa stalo slovom roka 2016. (zdroj):

„Postpravda je „pravda“ formujúca verejnú mienku, ktorá sa opiera nie o fakty, ale o všelijaké emócie. … Ak sa raz otvoria dvere šíreniu poloprávd a klamstiev, ako je možné tými istými metódami zabrániť šíreniu iných poloprávd a klamstiev, ktoré sú pre vládnuce politické sily neprijateľné? To, že problém „postpravdy“ nie je len našim národným problémom, ale problémom medzinárodným, nás asi ťažko uspokojí. Nedá mi, aby som nespomenul, že v našich nových podmienkach „postpravdu“ začali používať temer všetky „revolučné“ sily pri hodnotení našej socialistickej etapy vývoja, ktorú či už z neznalosti alebo zámeru nazývajú komunizmom.“ 

Postpravda úzku súvisí s informačnou či hybridnou vojnou, ktorú vyhlásili vládnúce kruhy proti alternatívnym médiám a kriticky mysliacim jedincom. Vyhlásili ju proti tým, ktorí sa už nemohli ďalej prizerať šíreniu lží, manipulácií a poloprávd v mediálnom strednom prúde, ktorý sa tak rád označuje ako mienkotvorný. Len takou perličkou je výrok z nemenovanej relácie, kde sa (podľa jednej z diskutujúcich) kritickým myslením chápe pozeranie televíznych novín.

Doba informačná (Rankov): „Informačným problémom je neschopnosť vhodne využiť obrovské množstvo informácií, ktoré má ľudstvo k dispozícii.“ Informačná spoločnosť je založená na moci informácií. Kto disponuje informáciami, disponuje mocou. S dobou informačnou prudko súvisí globalizácia – najmä rozvoj technológii a internetu, ktorý zrýchlil tok informácii – rýchlosť a dosah šírenia informácií. Vznikla neprehľadnosť a chaotickosť, v ktorej (cez masmediálna kanály) vládnu informácie privilegované a sponzorované. Prostredníctvom ekonomickej hegemónie sa presadzuje hegemónia kultúrna – tzn. informačná – marketingové agentúry masívne prezentujú tzv. oficiálne informácie, ktoré nie sú vždy spravidla pravdivé. Následkom toho vzniká tzv. informačný stres, presýtenosť informáciami a najmä mediálna manipulácia. Novodobá propaganda využíva nové termíny ako informačná vojna, informačná bezpečnosť a pod. Informácie sú pravdivé alebo nepravdivé. Môže byť informácia nebezpečná? Manipulovanie s informáciami sa stalo súčasťou novej totality, v ktorej o oficiálnej pravde rozhodujú ekonomické a politické elity. Našťastie existujú médiá alternatívne, ktorých dosah sa každým dňom zvyšuje.

Informačnú dobu popisuje aj Neil Postman„Vzťah medzi informáciami a mechanizmami ich kontroly je možné opísať celkom jednoducho: Technológie zvyšujú dostupnosť informačných zdrojov. Zvyšovaním prílevu informácií sú kontrolné mechanizmy viac a viac namáhané. Na zvládnutie prílevu nových informácií sú potrebné ďalšie kontrolné mechanizmy. Ak sú však tieto tiež technologického charakteru, postupne začnú zvyšovať dodávku informácií. Keď sa však už prílev informácií stane nekontrolovateľným, objaví sa všeobecný kolaps na individuálnej psychickej úrovni a tiež na úrovni sociálnej. Bez obranných mechanizmov nemajú ľudia šancu nájsť zmysel vo svojom konaní a v udalostiach, strácajú schopnosť pamätať si a majú problém predstaviť si zmysluplnú budúcnosť.“ Technopoly: The Surrender of Culture to Technology, 1993, s. 72
V knihe Ubaviť sa k smrti hovorí Neil Postman konštatoval, že technologický vývoj nemusí nevyhnutne vyústiť v rovnovážny stav (Benczeová, 38). Benczeová píše: „Postman tvrdí, že súčasná kultúra je orientovaná na efektivitu, objektivitu a dokonalosť a je založená na pôsobení tzv. odborníkov (psychiatri, štatisti, atď.), ktorí sa riadia sofistikovanou technikou. V takejto kultúre absentujú kategórie ako hriech alebo zlo, pretože tieto pochádzajú z univerza morálky a pre odbornosť – novú „teológiu“ technopolu sú nepodstatné.“ (Bencezová, 37)

Hypermoderná doba – doba hyperkonzumu, macdonaldizácia, globálny disneyland

By Thelmadatter (Own work) [CC BY-SA 3.0 (http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0)], via Wikimedia Commons

Giles Lipovetsky By Thelmadatter (Own work) [CC BY-SA 3.0 via Wikimedia Commons

Hypermoderna, hyperkonzumná doba a transkultúrna spoločnosť spotreby. Hypermoderna je spätá s individualizmom-narcizmom, stratou zmyslu, nezodpovednosťou a redefiníciou času. Čas sa mení pod vplyvom globalizácie vo viacerých dimenziách:
1. Flexibilný pracovný čas v rámci turbokapitalistických firiem (uprednostňujúcich okamžitú výnosnosť). Zjednodušene – môžeš pracovať len vtedy, keď ťa my potrebujeme; roboty aj peňazí bude málo, ale musíš byť stále k dispozícii a na voľný čas zabudni.
2. Zmena vnímania času pod vplyvom informačných technológii, globalizácie, vzájomného zosieťovania finančného sveta.
3. Lipovetského téza – prítomnosť prináša úzkosť a znepokojenie a strach z rozpadu časového usporiadania, jednotlivec je tak zameraný na individuálnu budúcnosť a snahu zabezpečiť si pokojnú starobu bez neistoty a úzkosti, ktorú mu prináša prítomnosť (výsledkom je honba za kapitálom).
Lipovetsky taktiež píše o tzv. turbokapitalizme, ktorý definuje ako uprednostňovanie okamžitej výnosnosti vedúce ku okamžitému prepúšťaniu, úzko súvisiace so zmenou vnímania času.

Jean Baudrillard By en:User:Europeangraduateschool (File:WikipediaBaudrillard20040612-cropped.png) [CC BY-SA 2.5 (http://creativecommons.org/licenses/by-sa/2.5)], via Wikimedia Commons

Jean Baudrillard By en:User:Europeangraduateschool (File:WikipediaBaudrillard20040612-cropped.png) [CC BY-SA 2.5  via Wikimedia Commons

S Lipovetským úzko súvisí definovanie od podobného teoretika Jeana Baudrillarda, ktorý prirovnal dnešný hyperkonzumný svet ku Disneylandu a používa taktiež termín hyperrealita:

Disneyland je dokonalým modelom zamotaného usporiadania simulakra. Je to v prvom rade hra ilúzií a preludov: piráti, bojisko, budúcnosť, atď. Tento imaginárny svet by mal zabezpečiť úspech operácie. Čo však láka davy najviac, je nepochybne spoločenský mikrokozmos, náboženská, miniaturizovaná rozkoš 16 zo skutočnej Ameriky, z jej obmedzení a radostí. Človek zaparkuje vonku na parkovisku, potom stojí v rade vnútri, až nakoniec skončí úplne opustený pri východe. Jediná fantazmagória v tomto imaginárnom svete spočíva v nežnosti a láskavosti davu – a v dostatočnom, ba až nadmernom množstve vynálezov potrebných na dotvorenie tohto pestrého, rozmanitého efektu. Kontrast s absolútnou osamelosťou na parkovisku – ktorý je akýmsi autentickým koncentračným táborom – je dokonalý. Alebo, lepšie povedané, vnútri bombastická pompa vynálezov magnetizuje dav v usmernených tokoch, kým vonku je samota usmerňovaná len na jeden jediný vynález – na automobil. Nevšednou zhodou náhod (hoci je nepochybne dôsledkom okúzlenia vlastného tomuto svetu) je tento zamrznutý detský svet stelesnením predstáv človeka, ktorý bol sám zmrazený: Walt Disney, ktorý čaká na svoje vzkriesenie zvýšením teploty o 180 stupňov Celzia.   Baudrillard: Simulacra and simulation In: Selected writings, 1998

Kým F. Jameson nazýva súčasnú spoločnosť ako globálny disneyland, G. Ritzer operuje s termínom macdonaldizácia. Nejde len o celosvetové rozšírenie fastfoodových pobočiek, ale o preberanie prvkov rýchloobslužných reštaurácií do iných oblastí života a spoločnosti.

S tým všetkým súvisí aj nasledujúca schéma, ktorá vám objasní súčasnú ilúziu globálnej ekonomiky, s ktorou je úzko spätá práve aj Coca-Cola či McDonald´s – ilúziu rozmanitosti. O čo ide? Na prvý pohľad to vyzerá tak, že pulty supermarketov sa prehýbajú tisíckami produktov od všemožných značiek. Mnohé z nich však patria rovnakej spoločnosti. Takýto “globálni hráči” veľmi silne ovplyvňujú svetovú ekonomiku. Cez vysoké zisky a vysoké investície vyvíjajú tlak na vlády a chcú od nich, aby zmenili legislatívne pravidlá v ich prospech. (zdroj  textu a obrázka)

Postmoderné a ďalšie definície

Z. Bauman By Michał Nadolski (Own work) [CC BY 3.0 (http://creativecommons.org/licenses/by/3.0)], via Wikimedia Commons

Z. Bauman By Michał Nadolski (Own work) [CC BY 3.0  via Wikimedia Commons

Tekutá modernita, spoločnosť nestálosti (Zigmund Bauman): Sociálne formy naďalej nemôžu udržať stály tvar po dlhší časový úsek, pretože sa rozpadajú a rozpúšťajú rýchlejšie, než stihnú „stuhnúť“. Vzhľadom na to, že formám nie je dané dostatok času, nemôžu slúžiť ako referenčný rámec ľudského konania a dlhodobejších životných plánov.

Atomizovaná spoločnosť (H. Arendtová):  typicky neosobná a individualizovaná spoločnosť, kde jednotlivec vystupuje osamotený, nenadväzuje vzťahy s ostatnými členmi spoločnosti.

Postindustriálna spoločnosť (Daniel Bell, Aron, Galbraith, Kahn): ide o spoločnosť, ktorá sa vyznačuje rozhodujúcim podielom služieb, vedy a vzdelania. Súvisiaci je aj termín postspoločnosť (Bělohradský) alebo „postmoderná spoločnosť globálneho, neoliberálneho kapitalizmu“, ktorý nadväzuje na myšlienku, že pod vplyvom konkurenčného boja v trhovom modely došlo až k takej atomizácii spoločnosti, že už nie je ani možné hovoriť o jednotnej spoločnosti v kontexte silných sociálnych väzieb.

Spoločnosť zážitková: teória M. Petruska inšpirovaná Baumanom z knihy Společnost pozdní doby, kde je represia nahradená zvádzaním: „vzniká spoločnosť, v ktorej sa prevrátila freudovská vízia o vzťahu reality a pôžitku: realita už nie je nepriateľom pôžiku.“

Spoločnosť postpolitická a postideologická (Žižek):“Postpolitika vždy spolieha na manipuláciu paranoidného davu (ochlos): je hrozivým zhromaždením vystrašených ľudí.“

Spoločnosť odcudzená: s termínom odcudzenie pracuje už ranný Marx (odcudzenie od práce) a pokračuje v nej Fromm, Marcuse, Adorno-Horkheimer v kontexte duchovného vyprázdnenia pracujúcich a absencii zmyslu.

 

Štruktúra spoločnosti a vládnúcich elít
Ak existuje jedna globálna trieda, proti nej je štrukturovaná masa proletárov.

  • Mocenské elity: politici, mediálni bossovia, vysokí úradníci, sudcovia, prokurátori, exekútori, banky a korporácie
  • Stredná trieda: podnikatelia, úradníci, verejný sektor, učitelia, vojaci, policajti, novinári
  • Zamestnanci: robotníci, predavači, IT sektor, služobníctvo, taxi, strážnici
  • Pauperizovaná vrstva: nezamestnaní, vylúčené komunity, dôchodcovia

Janošovský pripomína štruktúru vládnúcej triedy – „sme v rukách nevolených elít. Tieto nevolené elity tvoria mocenské centrá a centrály“:

  • nevolené globálne orgány tvoria napr.: Bilderberg, Tea party, Trilaterálna komisia, lóže, tajné spolky, FED, SB, ECB, NATO
  • politické internacionály
  • ideologické centrály: Vatikán, Sionistický kongres, Arabská liga, USAID
  • globálne banky a korporácie: obchodné reťazce, energetické a telekomunikačné monopoly, kartely, mafia, triáda, yakuza
  • médiá a agentúry: reklamné, auditórske, volebné, poradenské
  • tradičné: veľmoci USA a Izrael, opozícia BRICS

Juraj Janošovský načrtol aj možné budúce smerovanie civilizácie:

  • rozdelenie civilizácie
  • spoločnosť trvalého blaha, konzumné eldoráta (dvojrýchlostná Európa), kontrolovaná informačná spoločnosť konzumentov
  • globálna revolúcia, zmena parametrov civilizácie
  • hybridná civilizácia

Janošovský pripomína svoj koncept ľudovej demokracie, ako jedinej životaschopnej alternatívy, ktorú definoval v nasledujúcich bodoch:

  • zrušenie informačnej exkluzivity
  • demokratizácia vzdelávacieho systému
  • nahradenie štátu samosprávou
  • ochrana celku pred cudzou kontrolou
  • vytvárať komunity pozitívnej deviácia
  • program vnútorných reforiem
  • potravinová a energetická sebestačnosť
  • ochrana vodného a lesného hospodárstva
  • informačná demokracia
  • regulácia zahraničného vplyvu
  • mierové spolužitie
  • zrušenie armád a profesionálnej polície
  • nahradenie politických strán, samosprávnymi komunitami
  • odstránenie virtuálnych peňazí
  • všeobecná voliteľnosť a odvolateľnosť verejných funkcionárov vrátane sudcov
  • ekonomická spravodlivosť
  • zdieľanie ako existenčné minimum ako zdroj blahobytu

 

 

Rád by som na záver doporučil excelentnú monografiu kulturologičky B. Benczeovej Postmoderná filozofia kultúry, v ktorej čitateľ nenájde iba postmoderných autorov (ako napovedá názov), ale aj väčšinu súčasných kritických koncepcií. V knihe nájdete analýzy od autorov ako Jean-François Lyotard, Jean Baudrillard, Fredric Jameson, Neil Postman, Wolfgang Welsch, Umberto Eco ale aj Gilles Lipovetsky, postmarxistov a britské kultúrne štúdiá.

OLIVER STONE: Systém povedie k zániku tejto planéty a nás všetkých

04.12.2017

Článok bol zverejnený aj na DAVDVA.sk Oliver Stone, autor filmov The Untold History of the United States, Comandante, Wall Street, Nixon prehovoril, a zazneli tvrdé slová pravdy, slová o zahraničnej viac »

Videoreportáže zo 100. výročia Ruskej revolúcie na Slovensku

11.11.2017

Videoreportáž DAV DVA a OTV z podujatí pri príležitosti výročia VOSR: 12. októbra sa na pôde kongresového centra vedy SAV konala celodenná konferencie k 100. výročiu Ruskej revolúcie, známej viac »

Ako vyhrať voľby? Chce to len prachy, marketing, podporu médií, povedať čo najmenej a zvoliť čo najprázdnejšie heslo

06.11.2017

"Nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trestom za neochotu podieľať sa na politike." Platón Silný team, úspešný kraj, Svieži vietor do nášho kraja, Budeme vašim hlasom, viac »

Mateusz Morawiecki

Musíme hájiť svoje národné záujmy, vyhlásil nový premiér

12.12.2017 22:31

Poľský diel podľa čerstvého premiéra výborne pasuje do európskeho puzzle, ale nesmie sa tam strkať zlým smerom alebo nasilu.

KĽDR, raketa, Kim Čong-un

Kimov režim pácha zločiny proti ľudskosti, zhodujú sa renomovaní právnici

12.12.2017 20:57

Správa právnikov je založená na výpovediach prebehlíkov a expertov.

Baník

Bane idú zatvoriť, Brusel nám to vynahradí

12.12.2017 20:00

Na Slovensku sa to týka hornej Nitry, kde sa fára hnedé uhlie a vyrába dotovaná elektrina.

putin

Putin je podľa Kremľa pravidelným čitateľom Trumpových tweetov

12.12.2017 19:14

Ruský prezident Twitter nepoužíva, k občanom sa priamo obracia zriedka. Využíva potom tradičné médiá, najmä televíziu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 94
Celková čítanosť: 259307x
Priemerná čítanosť článkov: 2759x

Autor blogu

Kategórie