Založ si blog

Podpora štrajkujúcim v nadnárodnej automobilke

SLEDUJTE ONLINE REPORTÁŽ DAV DVA

Každý, kto si uvedomuje v akej dobe žijeme, musí podporiť štrajk pracujúcich vo Volkswagene, pretože ako vravel Marx – proletári už nemajú čo stratiť, iba svoje okovy.
Na druhej strane, automobilový priemysel je aj z hľadiska štvrtej priemyselnej revolúcie, automatizácie výroby a celkového trendu slepou uličkou pre ekonomiku na Slovensku. Tým, že sme zanedbali svoju výrobu, energetickú, potravinovú sebestačnosť, že sme sa stali montážnou dielňou západu a kolóniou, odpíli sme si pod sebou konár. Slovensku totiž hrozí v perspektíve budúcnosti detroitizácia (bankrot mesta Detroit v dôsledku úpadku automobilovej výroby bol vyhlásený 18. júla 2013 s predpokladaným dlhom 18.5 miliárd dolárov; miera nezamestnanosti v Detroite sa od roku 2000 takmer strojnásobila, bez práce je pätina mesta). Detroitizácia znamená nedostatok práce a opustené mestá, v ktorých sú ľudia donútení squattovať vlastné domy.

Podpora štrajku je veľkou výzvou pre ľavicu, komunistov a socialistov, ktorí by práve teraz mali poukázať na dvojaký meter fungovania Európskej únie. Už teraz štrajk podporila strana Vzdor aj KSS, na akcii sú prítomné aj liberálne ľavicové kruhy, čo je prekvapením. Dokonca aj pravicový Denník N si snaží prihriať polievočku a získať si sympatie más.

Kým na západe dostávajú robotníci desaťnásobné platy za tú istú prácu čo u nás, nadnárodný majitelia týchto fabrík majú tú drzosť označiť požiadavky rovného ohodnocovania za “prehnané.” Luxus a vysoké platy na západe sú z krvi nových východoeurópskych otrokov. Tí vznikli v rámci neofeudálnych vzťahov medzi novodobým proletariátom a transnacionálnou finančnou oligarchou-neofeudálmi s neobmedzenými výsadami.

Avšak vôbec tu nejde len o platy – ide aj o životnú dôstojnosť, základné biologické a duchovné potreby živej bytosti – ktoré sú dnes pre otrokárov nepodstatné, nezmyselnosť a iracionalita nadprodukcie a predovšetkým, a to hlavne – platenie časom, teda vykorisťovanie človeka prostredníctvom nadčasov, kedy nemá čas na vlastnú sebarealizáciu.

Je neprípustné, že vedenie podniku Wolksvagen hovorí právu na ľudskú dôstojnosť “prehnané požiadavky”. Rovnako je neprístupné, že minister Žiga označil požiadavky štrajku za iracionálne. Ak dostane robotník za tú istú prácu na západe desaťnásobok, kým náš človek musí živoriť a zakapať, je na čase povedať – už toho bolo dosť!

Najvyššia tarifná trieda 12 sa nerovná ani najnižšej tarifnej triede 1 v zahraničí. Zamestnanci žiadajú korektné pracovné podmienky, dôstojné stravovanie a nezneužívanie flexibility!

Marx to už hovoril dávno v 19. storočí: kapitalisti zvyšujú svoje zisky na úkor pracovníkov, predlžovaním pracovnej doby, vykorisťovaním alebo privlastňovaním nadhodnoty. Kapitalisti si privlastňujú časť výsledku práce, nadhodnota je používaná pre akumuláciu kapitálu. V prípade vysokých ziskov kapitál zostáva neprerozdelený, avšak straty vždy skončia na bedrách zamestnancov. Staré známe pravidlá, ktoré sa dodnes nezmenili…

Marián Vitkovič nazval všetkých tých lokajov globalizácie a neoliberalizmu v súvislosti s ich strachom z odchodu otrokárov z Volkswagenu pre “podľa nich iracionálnu” požiadavku zvýšenie miezd o 16% ako “hordy pseudo-ekonomicko-analytických idiotov reformno-transformačnej kontinuity.” Geniálny popis. Na záver dodáva: “…túto krajinu, ak má vôbec prežiť, treba už otočiť plne iným smerom … kompletne.”

Zaujímavý a taktický je aj prístup premiéra Fica, ktorý štrajk nepriamo podporil a poukázal za neporovnateľné mzdové rozdiely medzi východom a západom, ktorú sú základným štrukturálnym problémom (ne)fungovania celého systému.

V každom prípade, na konci tejto štrajkovej cesty nie je víťazstvo – iba kompromis s otrokárom, víťazstvo to bude, keď tieto otrokárske firmy zmiznú z našej krajiny a začneme znova vyrábať naše vlastné výrobky, pracovať na našej potravinovej a ekonomickej sebestačnosti bez všetkým novodobých otrokárov. Keď budeme tí, čo budú sami exportovať vlastné výrobky. Rozorieme polia, znova obnovíme družstvá, vybudujeme nové národné podniky – to je vízia budúcnosti! Východiskom z tejto smutnej situácie je jednoznačne budovanie nových národných podnikov – len taký jeden príklad, denno-denne vyvážame drevo do zahraničia – keby sme vytvorili veľký národný podnik vyrábajúci nábytky, dokážeme zamestnať tisíce ľudí. Je len na nás, či si vyberieme cestu otrokov nadnárodných korporácií alebo hrdú, aj keď ťažkú a bolestivú cestu k sebestačnosti.

Historické poučenie

Samozrejme všetky problémy monopolov a krízy zvalili kapitalisti na bedrá pracujúcich. Znižovali sa mzdy, zvyšovala sa intenzita práce, predlžovala sa pracovná doba a zhoršili sa podmienky pracujúcich. Zosilnenie konkurenčného boja na svetových trhoch už na konci 19. storiča prinieslo veľa problémov – v Nemecku trval pracovný deň 11 až 16 hodín, v Francúzsku 10-12 hodín a zákon ZAKAZOVAL organizovanie pracujúcich a politickej činnosti v odboroch pod trestom väzenia, v USA žili robotníci v nezdravom bývaní, ochrana práce neexistovala, pracovný deň trval 14 hodín. Len v poslednej štvrtine 19. storočia prekonal kapitalistický svet až štyri krízy: 1873, 1882-1886, 1890 a 1900. Dochádzalo k štrajkom, hladovým nepokojom a vysokej nezamestnanosti. Koniec 19. storočia je historickým dôkazom o zlyhaní monopolného kapitalizmu… a zlyháva dodnes, na úkor nás všetkých… pokračovalo to v 20. storočí: Podľa údajov Úradov práce pri Spoločnosti národov bolo v roku 1932 v priemyselných krajinách 30 miliónov plno nezamestnaných: len v USA to bolo 12 a Nemecku 7 miliónov. Neexistovalo sociálne poistenie, nezamestnaní zostali bez podpory a tam, kde podpori vyplácali boli tak nízke, že nestačili ani na existenčné minimum. Podnikatelia v snahe obstáť v konkurenčnom boji zosilnili vykorisťovanie robotníkov a intenzifikáciou práce, znížením miezd a predlženim pracovného dňa. V kolóniách a závislých krajinách bola situácia ešte horšia, stámilióny ľudí sa ocitli na pokraji smrti hladom. … Počet štrajkujúcich v kapitalistických krajinách predstavoval 17 miliónov za dobu od roku 1928 do konca roku 1933. Najväčšie masové akcie boli v Europe a Amerike: generálny štrajk a buržoázne-demokratická revolúcia v Španielsku 1931, búrlivé demonštrácie nezamestnaných v roku 1932 v Poľsku, hladové pochody nezamestnaných vo Veľkej Británii a USA, hnutie farmárov v USA, boje železničiarov v Rumunsku. (zdroj Medzinárodní komunistické a národne-osvobozenecké hnutí)

Ako to funguje… 

Novomanželské pôžičky so štátnym príspevkom pri narodení dieťaťa roku 1975 využilo 18 000 mladých ľudí, roku 1975 sa narodilo o 5862 viac detí ako v roku 1971!

Do užívania sa odovzdalo 54 objektov v školstve, 15 v zdravotníctve, 5 v sociálnej starostlivosti.

Vo všetkých formách bytovej výstavby sa postavilo 68 200 bytov.

Pribudli nové vodovody a na vodovodnú sieť sa napojilo 631 000 obyvateľov.

Televízor v tej dobe malo 80-90% domácností, elektrickú práčku 80-83%, chladničku 85% a vysávač každá druhá domácnosť.

V podnikoch a družstvách na západnom Slovensku vtedy pracovalo 100 tisíc odborníkov s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním.

Od roku 1970 sa ich počet zvýšil o viac ako 15 tisíc ľudí.

Investície v kraji, v rokoch 1949 až 1960 dosiahli 3,5 mld Kč (dvojnásobok pred 2. svetovou vojnou), priemyselná výroka do roku 1970 vzrástla o 45%, výroba výrobných prostriedkov sa zvýšila o 139%, spotrebných predmetov o 75%.

Do prevádzky sa uviedlo 20 priemyselných závodov: Calex v Zlatých Moravciach, Slovenské energetické strojárne v Tlmačoch, Elektrokarbon v Topoľčanoch, Tesla vo Vrábľoch, zrekonštruovali sa Merina v Trenčíne, Chirana v Starej Turej, Elektrosvit v Nových Zámkoch, Slovenská armatúrka v Myjave a Slovenský hodváb v Senici.

Počet pracovníkov v stavebníctve sa do roku 1970 zvýšil o 12%, fond pracovného času sa využíval na 90,2% (1970), 92,2 (1975), výkony vzrástli o 50%. V železničnej doprave nakládka a prekládka tovarov vzrástla z 33,2 na 41,6 ton, teda asi o 25%.

Vo výrobných družstvách dosiahli výkony v roku 1960 313,7 mil Kčs, v roku 1975 na 1248,2 mil. Kčs. Priemerná mesačná mzda v družstevných podnikoch dosiahla v roku 1975 – 1958 kčs.

V rokoch 1949 až 1953 sa investovalo 12,5 mil Kčs do nových priemyselných závodov – vzniklo ich 125 v oblastiach potravinárstva, stavebníctva, hydrocentrály, elektrárne, strojárstva a priemyslu.

Do roku 1960 to bolo ďalších 83 priemyselných závodov. V rámci akcie Z za roky 1971-75 sa investovalo 2,6 miliardy Kčs – vybudovali sa kultúrny domy a osvetové zariadenia (219), štadióny (425), kúpaliská (48), detské ihriská (622), požiarne zbrojnice (177), budovy MNV (113).

V oblasti rozvoja a vedy pôsobilo v roku 1970 okolo 9000 pracovníkov. Tovar sa exportoval do Juhoslávie, Švajčiarska, Grécka, Egypta, PĽR, MĽR, Rakúska, Talianska, Iraku…
Príjmy obyvateľstva v roku 1975 (26,6 mld. Kčs) boli štyrikrát vyššie ako v roku 1961. Platy vzrástli priemerne každým rokom do roku 1967 o 6,5 percenta a do roku 1970 o 7,3 %. Pri indexe reálnych životných nákladov bol rast reálnych príjmov zhodný s rastom nominálnych peňažných príjmov. Na 1 obyvateľa kraja 2,5 násobok príjmu bol v roku 1975 16 tisíc Kčs, v roku 1970 to bolo 12 tisíc Kčs. Priemerná mesačná mzda pracovníkov socialistického sektoru národného hospodárstva bez JRD roku 1975 bola 2200 Kčs., teda o 20% vyššia ako roku 1961. Príjmy v JRD vzrástli od roku 1961 dvojnásobne.

Na dôchodkové a sociálne zabezpečenie sa v roku 1975 vyplatilo 5 mld. Kčs, o 35% viac ako v roku 1970. Na rodinné prídavky išlo 860 miliónov Kčs, čo je o 30% viac než v roku 1970. Zvyšovali sa aj dávky pre prácineschopných z 50 na 60 až 90% mzdy. Manželia po dožití roku svojho dieťaťa mali nárok na príspevok 2000 Kčs, na druhé až 4000 Kčs. Štátny príspevok na rok 1974 predstavoval 25 tisíc Kčs.

V roku 1970 bolo v kraji 795 JRD a v kraji sa vyrobilo v roku 1975 7,5 mil ton obilnín, neskôr sa výroba zvýšila na 10,5 mil ton. Počet kráv vzrástol o 74 364 ks a primerná ročná dojivosť sa zvýšila z 2892 (1970) na 2037 litrov (1975).

Počet jaslí v zdravotníctve vzrástol (1960) z 94 na 153, vzniklo 36 polikliník, 307 zdravotných stredísk, 166 lekárskych staníc, 14 poradní pre ženy a 194 poradní pre deti.

V zdravotníctve v tej dobe pracovalo 25 767 ľudí (vzrast od roku 1970 do 75 o 16,7%). Vznikli 4 profesionálne divadlá, kiná s vyše 110 tisíc sedadlami, vznikli ľudové knižnice, kultúrno-výchovné zariadenia, družstevné kluby.

V roku 1960 bolo na území kraja 694 osvetových domov a besied, v roku 1975 až 808. Kultúrnych podujatí sa zúčastnilo 1,9 milióna účastníkov, prednáškových cyklov 90 tisíc absolventov. Galérie v roku 1975 usporiadali 57 výstav, ktoré navštívilo 146 tisíc záujemcov. Muzeá v tom istom roku navštívilo 677 tisíc osôb. Astronomických krúžkov sa zúčastnilo 2000 mladých ľudí. Do kultúrnych pamiatok sa investovalo 12 miliónov korún. A to je len zlomok toho, čo sa počas socialistického zázraku podarilo.

Takže tak!

Šokojúca pravda o tzv. normalizácii

16.07.2017

Súčasne na DAV DVA aj osobnom blogu publikujem tento osvetový článok s reálnymi číslami o stave ČSSR v roku 1975, konkrétne Západoslovenskom kraji. Na verziu s obrázkami kliknite sem: http://davdva.sk/sokojuca-pravda-o-tzv-normalizacii-ako-sa-mali-slovaci-v-roku-1975/ viac »

Štrajk – malé víťazstvo, veľký cieľ

26.06.2017

DOBOJOVANÉ! ŠTRAJK SA SKONČIL, MZDY PORASTÚ O 14,2%! Počas celej doby štrajku som aktualizoval stránku DAV DVA a urobil všetko pre šírenie osvety v informačnej vojne. Pozrite si ako štrajk viac »

Mladý človek odkazuje mladým

06.06.2017

Pôvodne som túto úvahu publikoval ako status na sociálnych sieťach, no pre masové zdieľanie a podporu ho zverejňujem aj tu na svojom blogu. Chcel by som pripomenúť všetkým naivným mladým, viac »

poľsko, protest, demonštrácia,

Valec drví poľské súdy

21.07.2017 20:00

Fabrika na zákony, ktorá podľa Bruselu čoraz viac vzďaľuje Varšavu od európskych zásad demokracie a právneho štátu, pracuje ďalej na plné obrátky.

utečenci, lampedusa

Medzi Rakúskom a Talianskom graduje napätie kvôli migrantom

21.07.2017 19:54

Medzi Talianskom a Rakúskom ďalej rastie napätie kvôli nezhodám ohľadom zvládania prílevu migrantov do Európy.

Paolo Gentiloni

Nepoučujte nás, odkázal V4 taliansky premiér Gentiloni

21.07.2017 19:43

Taliansky premiér Paolo Gentiloni odkázal krajinám V4, že jeho krajina sa nenechá poučovať a vyzval všetky krajiny Európskej únie na plnenie svojich povinností.

škola, učitelia, vyučovanie,

Platy učiteľov v septembri zrejme porastú

21.07.2017 19:00

Platy učiteľov by mohli byť od septembra vyššie o šesť percent. O riešení má v pondelok rozhodnúť vláda.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 84
Celková čítanosť: 221489x
Priemerná čítanosť článkov: 2637x

Autor blogu

Kategórie