Založ si blog

Sviatok práce

Začnem informáciami z konferencie DAV DVA o alternatívach voči kapitalizmu – informácie z prednášok ekonóma Adriana Ondroviča a filozofa Romana Michelka ):
8 najbohatších vlastní viac ako 3,5 miliardy najchudobnejších; 1% planéty má viac majetku než 99% populácie, na Slovensku vlastnilo v roku 2011 3,8 miliard 9 najbohatších ľudí (čo je napríklad súčet celoročného priemerného príjmu obyvateľov mesta Trenčín). Príčinou krízy je neobmedzené súkromné vlastníctvo, limity tejto planéty sú pre kapitalizmus neudržateľné! Vedci na príklade experimentu opíc zistili, že nám je biologicky dané bojovať proti nespravodlivosti. A čo sa týka spravodlivých podnikateľov – tí zanikajú vplyvom morálneho postavenia z externého prostredia. A ešte kontrastne jeden bonus od Karola Ondriáša: za socializmu sa za rok narodilo toľko detí ako je počet obyvateľov okresného mesta. Pôrodnosť bola najvyššia pred rokom 1960 a v rokoch 1963 a 1974 a napriek tomu bola zabezpečená dôstojná životná úroveň a plná zamestnanosť obyvateľstva.

Celé komunistické hnutie, marxizmus a proletariát vznikol ako reakcia na katastrofálne pracovné podmienky pracujúcich ľudí v 19. storočí (Francúzsko, Nemecko, Británia). Analógie s minulosťou nachádzame aj dnes – ľudia sa stávajú novými otrokmi. Pôvod slova otrok pochádza z antiky a predstavoval človeka zadĺženého. Dnešní mladí ľudia sú odkázaní na život v nekonečnej neistote. Damoklov meč neistej práce a temnej vidiny bezdomovectva či exekúcie je každodennosťou. Existuje však nádej, a preto musíme byť optimisti. História vraví jasne – ak ľudom zoberú pôdu, začnú sa búriť. Zaujímavosťou je, že proletariát vznikol napríklad v Británii až po obilnom prevrate – teda zákaze drobného poľnohospodárstva, čo spôsobilo, že si ľudia z dedín hľadali prácu v priemyselných centrách. 

Predmonopolný kapitalizmus

Medzi vôbec prvé akcie vzbury proti režimu v časoch predmonopolného kapitalizmu patrilo prvé povstanie pracujúcich v Lyone roku 1832, tkáči hodvábia žiadali zvýšenie sadzieb pretože im obchodníci dvojnásobne znížili mzdy, štrajk prerástol v povstanie pod heslom “Pracovať a žiť alebo v boji zomrieť!” Povstanie bolo vojenským zložkami potlačené. Vo Veľkej Británii bolo v 18. storočí zlikvodané drobné vlastníctvo pôdy čím boli prakticky pripravení ľudia o spôsob obživy a tak hľadali novú prácu ako robotníci v mestách, špeciálne v továrňach a závodoch priemyselných centier – vznik proletariátu. Engels popísal situáciu v knihe Postavenie pracujúcej triedy v Anglicku – pracovný deň trval 16 až 18 hodín, mzdy nepatrné, neexistovala ochrana práce, pracovali taktiež deti a situácia sa ďalej zhoršovala. V tomto období vzniká hnutie “luddistov”, ktorí zo zúfalstva a pretože nechápali podstatu kapitalistického vykorisťovania, rozbíjali stroje – vláda im udeľovala trest smrti. Súčasťou boja pracujúcich v Británii bol aj úspešný boj za zrušenie obilných zákonov, ktoré chránili vysoké ceny obilia a zaisťovali landlordom vysoké príjmy. Neskôr vzniká v roku 1838 združenie londýnskych robotníkov požadujúce všeobecné volebné právo – petíciu podpísalo 1,28 milióna ľudí a parlament ju zamietol, nasledovala vzbura, ktorá bola po dvoch dňoch potlačená. V Nemecku vzniká v roku 1834 Zväz psancov (neskôr Zväz spravodlivých )vandrovných tovarišov ako reakcia na zhoršujúce sa pracovné podmienky remeselných tovarišov. Vôbec prvým vystúpením pracujúcich povstanie tkáčov v Slezku – robotníci kapitalistických manufaktúr boli drsne vykorisťovaní zamestnávateľmi a ešte museli aj platiť daň statkárom za to, že vôbec mohli pracovať v priemysle. V roku 1844 zorganizovali povstanie pred domom manufáktúry Zwanziger. Po odmietnutí požiadaviek zdemolovali tkáči zamestnávateľov dom i tkáčovňu a povstanie rozšírili po celom Sliezsku. Podľa Marxa išlo o “uvedomienie si existencie proletariátu.” (zdroj Mezinárodní komunistické, dělnícké a národne osvobozenecké hnutí (60.-80. léta 18. století – 1973, Moskva,1974)

Buržoázna demokracia a pracujúci

V prvej ČSR strieľali vtedajší demokrati do obyčajných ľudí, ktorí len žiadali svoje základné práva a ľudskú dôstojnosť. „25. mája 1931 napadli Slávikovi četníci demonštráciu poľnohospodárskych robotníkov vedenú komunistickým poslancom Štefanom Majorom. Zastrelili troch demonštrantov a mnohých zranili. … Četníci vykázali z Košút aj komisiu Ligy pre ľudské práva, zloženú zo samých právnikov, ktorej bol aj člen redakcie DAVu D. Okáli,” píše S. Drug. Taká perlička – dnes už nemá ani kto štrajkovať, pretože cukrovar v Sládkovičove ani neexistuje, nakoľko podľahol ekonomickej kolonizácii po roku 1989. Štrajkov a protestov bolo v 1. republike ako húb po daždi. Okrem Krompách, kde zabili štyroch ľudí, treba určite spomenúť aj mestá ako Nové Mesto nad Váhom, Gemerská Hôrka, Hlohovec, Rumanová, Močenok a Vráble. Podľa J. Minárika bolo na Slovensku v rokoch 1921-1938 asi 920 štrajkov, na ktorých sa zúčastnilo 270 000 robotníkov. V rokoch krízy 1929-1933 úrady zaznamenali 1034 akcií nezamestnaných. 

Aby sme však neboli nestranní priblížme si situáciu na západe. Taliansko, len za rok 1919 – 1663 štrajkov, predovšetkým kováčov a robotníkov v priemyselných centrách; ten istý rok Veľká Británia – 1352 štrajkov, USA – 4 milióny robotníkov v štrajku, predovšetkým v oceliarskom a baníckom priemysle a železničnej doprave; Francúzsko 1920 – 250 tisíc železničiarov v štrajku za osemhodinový pracovný čas.

Dnes

V dobe súčasnej ekonomickej kolonizácie a skupovania pôdy zahraničnými vlastníkmi sa dostávame do obdobnej situácie. Nasledovalo vykorisťovanie, kumulovanie nadhodnoty a ziskov medzi najmajetnejšími, socializácia strát, odcudzená práca, nezmyselná práca, prekarizovaná práca. Krízu v roku 2008 zachránili injekcie z verejného sektora, pokrytie strát z platov zamestnancov. Situácia je viac než zlá aj dnes. Mladí ľudia sú bez práce a práce bude menej a menej. Mnohé pracovné miesta nahradia roboty, čím prídu o prácu milióny ľudí. Problematika práce bude aj podľa futurológov veľkým problémom pre 21. storočie. V prípad, že sa neprerozdelí bohatstvo najmocnejších vzniknú vzbury, preto už vládnúca trieda plánuje nad tzv. držhubným – nepodmieneným základným príjmom, ktorý by stabilizoval situáciu, teda zatvoril by ústa tým, ktorí by sa chceli búriť – argumentom bojujete proti systému, no systém vás živí = ste úspešnými trpení paraziti. Navyše nikto nevie, z čoho by bol platený, aká by bola jeho výška a či by nestúpli ceny tak, že by to viedlo napr. vo väčších mestách de facto k životu o hlade a smäde so zaplateným nájmom, plynom a elektrinou. Dnes tak však žijú aj mnohí ťažko pracujúci ľudia vo fabrikách. Sú nútení splácať do smrti hypotéku a žiť v pernamentnej neistote zo straty práce. Víziu pre ľavicu v 21. storočí by mohol byť podmienený základný príjem a plná zamestnanosť v zmysluplných verejnoprospešných povolaniach – kde bude práca nie lopotou, ale potešním. V každom prípade, aj tu je problém vlastníctvo výrobných prostriedkov a predstava, že vládnúca trieda začne budovať komunizmus je nekonečne naivná. Bankári, oligarchia, finančné skupiny, nadnárodné korporácie a iné záujmové skupiny, radšej siahnu po preriedení nepotrebných v globálnej vojne a upevní “komunizmus pre 1% najbohatších.” Netreba však prestať veriť vo svetlé zajtrajšky a preto treba dodať, že moc zmeniť svet je stále v nás, v davoch obyčajných ľudí.

Slovenská ekonomika alebo ekonomika na Slovensku?

Slovenská ekonomika neexistuje, existuje len ekonomika na Slovensku: Telekomunikácie vlastnia Nemci, autobusy prepravujú nemecké štátne železnice, elektrárne vlastnia Taliani, železiarne Američania, slovenské pivovari skúpili a zlikvidovali Holandania (Heineken), väčšinu súkromných médií nadnárodná oligarchia, banky a poisťovne vlastní národná a nadnárodná oligarchia, Slovakofarmu – dnes Zentiva vlastní Nizozemsko s pobočkou v CR, Duslo vlasní Babiš, Slovnaft Madari (MOL Group), ostatné vlastnia finančné skupiny a ako čerešnička na torte – Odeva Lipany získala certifikát kvality podľa požiadaviek NATO na výrobu uniforiem. Nuž a to je len ukážka… ako sme slobodní v EU…uff a mimochodom desiatky národných podnikov bolo sprivatizovaných a následne buď predaných do zahraničných rúk alebo zlikvidovaných či dovedených do prežívania (Milex, Elektrosvit, Kovosmalt, Calex, Sigma Lutim, Tatrasklo, Slovakotext, Slovcepa, Slovchemia, VSZ, ZTS, ZDA, LIKO, Strojstav, Tesla, Škoda…). Nuž taká je trpká príchuť globálnej liberálnej demokracie. No a to čo ešte zostalo chcú doraziť majdanisti a pravicoví liberáli finálnou privatizáciou a odovzdaní všetkých kompetencií do rúk zahraničných investorov a korporácií cez zmluvy ako TTIP a CETA.

 

 

Súčasná antikomunistická propaganda hovorí, že ľudia boli nespokojní so socialistickým režimom – porovnajte si to s nasledujúcimi autentickými obrazmi: oslavy prvého mája 1989, teda pár mesiacov pred prevratom:

 

Na záver iba zopár veršov:
Nech internacionála zatrasie stoličkami všetkých otrokárov,
nech hnev utláčaných a zbedačených rozbije tróny vykorisťovateľov, bankárov a lichvárov.
Nech nový zajtrajšok prinesie spravodlivosť, nech znova vládne ľud sám!

Zopár zaujímavých citátov na začiatok týždňa

20.08.2017

O kritike súčasného sveta, nevyhnutnom hľadaní východiska inšpirovaného veľkými menami minulosti. Učiť sa, učiť sa, učiť sa.Pre všetkých na inšpiráciu uvádzam niekoľko zaujímavých viac »

DAV – prvý slovenský pokrokový časopis v Československu

31.07.2017

Kedysi sa o nich učilo na školách, dnes v súčasnej "otvorenej spoločnosti" a liberálnej demokracii sú tabu. DAVISTI boli zoskúpenie slovenských komunistických intelektuálov, ktoré vzniklo viac »

Hrozí nám jadrová vojna? Futurológ varuje, ale aj vyslovuje nádej na zmenu

25.07.2017

Vítam vás opäť na mojom blogu, kde ako archív zverejňujem duplicitne aj rozhovory s ľuďmi, ktorí ma inšpirovali a nesmierne si ich cením. Patrí k nim aj Ladislav Hohoš, ktorého prednášky viac »

fico, danko,

Horský: Koaličná komunikácia je na bode mrazu

21.08.2017 20:00

Skutočnosť, že má vláda v stredu rokovať bez ministrov za SNS, podľa politológa Michala Horského znamená prehĺbenie koaličného konfliktu.

Anatolij Antonov

Novým veľvyslancom Ruska v USA je Anatolij Antonov

21.08.2017 17:26

Doterajšieho námestníka ministra zahraničných vecí Antonova označujú za zástancu tvrdej línie vo vzťahoch k USA.

Pavol Frešo, SDKÚ

Frešo: Triblavina musí byť s kolektormi. Ministerstvo: Lepšie je to bez nich

21.08.2017 17:21, aktualizované: 21:22

Bratislavský kraj chce mať diaľnicu D1 s kolektormi. Podľa ministerstva expertízy ukázali, že osempruh bez kolektorov je najlepšie technické riešenie.

ohen, rostov na done, rostov, rusko, poziar

V Rostove na Done vyhlásili výnimočný stav, oheň zničil 25 budov. Údajne je za tým developer

21.08.2017 17:02, aktualizované: 21:16

V centre juhoruského mesta Rostov na Done zranil oheň 45 ľudí, z ktorých sedem hospitalizovali

Štatistiky blogu

Počet článkov: 87
Celková čítanosť: 228535x
Priemerná čítanosť článkov: 2627x

Autor blogu

Kategórie