Založ si blog

Výročie bombardovania Juhoslávie, koniec Havlovho mýtu o víťazstve pravdy a lásky

„Zaznie siréna. Vydesená matka Jarmila Stupavská sa prebudí do ťažkej noci vojnového Srbska, na ktoré padajú americké bomby rozosievajúce smrť. Berie dieťa a uteká do pivnice. V tom začuje nálet, zastaví sa a ako zázrakom sa po dopade bomby nerozbije okno, ktorého sklenené časti by oboch v sekunde zabili.“ Takto prežil jeden človek bombardovanie bývalej Juhoslávie vojskami NATO. Tento príbeh som si vypočul počas návštevy Nového Sadu.  Podľa slov domácich je väčšina mládeže až radikálne proruská a pochopiteľne po skúsenostiach s bombardovaním nenávidí NATO: “Zhodili na nás viac bomb, než na Vietnam, Lýbiu a Afganistan dokopy. Dodnes tu ľudia dostavajú masívne rakovinu. Postihuje to celé rodiny,” hovorí miestny obyvateľ.

24. marec 1999, 18:50 hodín – vojská NATO zahájili “humanitárne” bombardovanie Juhoslávie. Bol to definitívny koniec Havlovho mýtu víťazstva pravdy, lásky a slobody. Napriek tomu, že Slovenská republika nebola členom NATO, vtedajšia Dzurindova vláda tajne odsúhlasila prelety NATO nad naším územím. Krv na rukách majú poslanci Csáky, Mikloš, Dzurinda, Kukan, Kňažko a mnohí ďalší. Proti bombardovaniu sa v tej dobe postavili Pavol Koncoš, Ján Čarnogurský či Anna Belousovová a masívne reagovala aj ulica. Dodnes mrazivo rezonujú slová vtedajšieho českého prezidenta Václava Havla o „humanitárnom bombardovaní.“ Táto udalosť, na ktorú bol (a možno aj je) František Šebej hrdý a Kukan s Miklošom ju považovali za symbol „integračných ambícií“ k „civilizovaným vládam západného sveta,“ bude navždy krvavou škvrnou našej histórie. A mimochodom, Slováci, neviem či viete, ale vo Vojvodine žijú aj Slováci. Naši vlastenci boli ohrozovaní americkými bombardérmi a naša vláda tento prelet odobrila. Verím, že raz budú zodpovední politici za toto barbarstvo súdení.

Čiže ako som veľa krát prehlásil: NATO je vojenská zločinecká organizácia, ktorá definitívne ukončila mýtus o víťazstve mieru, liberálnej demokracie a slobody krvavým bombardovaním 24. marca 1999. Mýtus zastupiteľskej demokracie západného typu o víťazstve lásky a slobody definitívne zlyhal práve v tento dátum, kedy tzv. “demokratické” mocnosti zabíjali malé deti, civilných obyvateľov a bombardovali nemocnice, rozhlas a televíziu. A tí istí ľudia, ktorí schvaľovali bombardovanie suverénnej krajiny, dnes označujú Vladimíra Putina za nedemokratického diktátora, rozpútali Majdan na Ukraine a rozsievajú nenávisť v našej spoločnosti.

Ja som kedysi kupoval denník SME, prestal som ho čítať, pretože Šimečka obdivoval chirurgickú presnosť striel nad Belehradom. S tým, že boli takí presní, že trafili čínske veľvyslanectvo, pôrodnicu, rádio, televíziu… To, čo sa nazývalo transformácia, (…) skončilo ‘humanitárnym bombardovaním Juhoslávie.’“ Ľ. Belás: (Ne)zodpovednosť politikov v kontexte dynamiky sociálno-politických procesov

K “humanitárnemu bombardovaniu” sa dnes vyjadril aj poslanec Lubos Blaha:

24.marec 1999. V tento deň sa začalo bombardovanie Juhoslávie stíhačkami NATO. Ako mladého metalistu ma to uvrhlo do politiky a odvtedy bojujem proti americkému imperializmu. V mene ľudských práv vraždili Srbov a Dzurindova vláda im pri tom pomáhala. Dodnes cítim hnev. Veľký hnev. Napísal som o tom kedysi aj pieseň – o mojej solidarite so Srbmi, o odpore k NATO, o odpore k vojnám. Nie, nikdy nebudem fanúšikom NATO – z duše týmto vojenským paktom pohŕdam. Nezabúdajme, priatelia. Na zločiny NATO.” Ľuboš Blaha

“Išla som z práce, začal hučať alarm… Susedia pozerajú cez oblok a pýtam sa, čo sa deje? Sused hovori – bombardovanie…Utekala som domov, nevedela som čo robiť… Začala som baliť doklady. Ako obyčajný človek žijúci si svoj život som to nečakala. Triasli sa múry, ľudia sa uzatvorili a žili v pernanentnom strachu. Neskôr už rezignovali, vyšli von do ulíc, posadali si na stoličky a sledovali bombardovanie rafinérie. Stal sa z toho denný rituál. Padali aj kazetové bomby, bombardovali sa vlaky s civilnými obyvateľmi. Deťom sme púšťali rozprávky, pod ktorými bežali titulky s hlásením bombardovania. Každý deň bola na stole pálenka, aby sme prekonali ten psychický tlak,” spomína na bombardovanie matka dvoch detí. Matky s deťmi do troch rokov zostali doma, pričom ostatní museli chodiť pracovať.Taká bol realita šírenia západnej „demokracie“. Dnes sú už mosty znova vystavané, avšak železničný je stále provizórny a striedajú sa na ňom vlaky a autá jazdiace slimačou rýchlosťou. Pod mostom v Novom Sade je zobrazená fotografia mostov pred a po bombardovaní, aby tak stále pripomínala srbskému ľudu, kto u nich šíril „demokraciu“. Vo vzduchu však stále cítiť strach, ktorý tu bol zasiaty. Ľudia sú to súdržní a solidárni. Žijú svoje životy autenticky, akoby bol každý deň posledný. Nestretnete sa tu so západným individualizmom či vyumelkovanosťou. Ľudia (aj mladí) nostalgicky spomínajú na Juhosláviu ako na stratený raj. Maršál Tito je stále hrdinom a uznávanou osobnosťou.

Od svedka privatizácie, bývalého riaditeľa továrne, mám autentické informácie o privatizácii tovární. Pro-EU vlády predali tieto fabriky zahraničným investorom a účelovo znevýhodňovali domácich. Tieto fabriky začali po privatizácii krachovať, špeciálne po kríze. Zároveň sa začali stavať nákupné centrá a likvidovať malé obchody. Napriek tomu, ešte stále tu malé obchody fungujú a globalizácia tu nie je až tak kritická ako na Slovensku. Titove fabriky čakajú na svoj návrat, len ešte nenastal ten správny čas.

Pozri článok Tomáš Bóka: Juhoslovanský socializmus

Rozpad Juhoslávie

Rozpad Juhoslávie bol plánovaný ešte v časoch jej rozkvetu – zvonka, politikou USA. V národnej bezpečnostnej smernici 133 USA sa píše “Politikou USA bude posilniť trend smerom k trhovo orientovanej juhoslovanskej ekonomike.” Malagurski dodáva, že plány USA v Juhoslávii boli realizované roky pred tým, než začali akékoľvek konflikty na Balkáne. Západ totiž tušil už v roku 1988, že Sovietsky zväz smeruje k zániku a tak Washington poslal do Juhoslávie poradcov z neziskovej organizácie Národná nadácia pre demokraciu (NED). Jeden z tých, ktorí NED plánovali, Allen Weinsten, vo Washinton Post prehlásil: „Mnoho z toho, čo robíme dnes, tajne robila CIA pred 25 rokmi.“ Malagurski konštatuje, že NED bola v skutočnosti svojím spôsobom satelitom CIA. Táto činnosť znamenala: financovanie opozičných skupín, kupovanie novinárov snom o novom živote, financovanie odborovej opozície, ekonómov sympatizujúcich s MMF a nevládne organizácie na ochranu ľudských práv.

 

Samozrejme, NED podporovali aj Centrum pre medzinárodné súkromné podnikanie, ktoré financovalo G-17 (vytvorené 17 ekonómami, podporujúcimi voľný trh). Traja členovia tejto skupiny boli z radov vedúcich členov Washingtonskej skupiny, MMF a Svetovej Banky: Vujovič, Bogetič, Milanovič. Koordinátor Vukotič spolupracoval úzko so Svetovou bankou ako minister privatizácie za premiéra Markovića, mal na starosti „program bankrotu“, ktorý viedol k úplnej devastácii juhoslovanského hospodárstva. Zaujímavou scénou Malagurského filmu „Weight of Chains“ je odpoveď Erika Valenčiča neoliberálovi z G17+ (v televízii): “Nikto v Slovinsku už neverí snu o EU… Už po niekoľkých mesiacoch členstva… Pretože máme masívne prepúšťanie, 50 000 ľudí prišlo o prácu, všetky továrne sa presúvajú do Rumunska, Hondurasu a Činy!”

Srebrenica ako zámienka

Parenti hovorí: „Zákon hovoril, že ak by niektorá z juhoslovanských republík chcela od USA ďalšiu pomoc, musela by sa odtrhnúť od Juhoslávie a vyhlásiť samostatnosť. Rozumiete? Nie je to konšpiračná teória, nie je to moja špekulácia, nie je to moja analýza, to je štátne právo!!!“

Podľa Srdju Trifkovića boli udalosti v Srebrenici inscenovaným pádom enklávy do rúk Srbov, ktorí nikdy nemali v pláne ju dobyť. Na strane moslimov existujú dokonca dôveryhodní svedkovia, ktorí prehlasujú, že podľa Aliju Izetbegoviča mu Bill Clinton povedal, že 5000 moslimov by mala byť cena za intervenciu NATO na strane bosnianskych moslimov. OSN následne vyhlásila, že ide o genocídu, aj keď pozorovateľ OSN Philip Corwin odhadoval, že počet moslimov zabitých v Srebrenici nebol väčší, než počet Srbov zabitých v dedinách okolo Srebrenice. Srebrenica mala byť použitá pre omnoho väčší cieľ. Agenda ľudských práv je dokonalá zámienka Západu pre vojenské intervencie a kolonizáciu. Michael Chossudovsky prehlásil, že média nedémonizovali iba srbské vedenie, ale aj samotný srbský ľud, podobne ako sa to dneska deje napríklad v súvislosti s Rusmi. Albánec z Kosova, ako hlas ľudu v dokumente hovorí: “Nie som ortodoxný. Som Albánec. Od 1. svetovej vojny až do dneška som nikdy nežil lepšie než v Kosove – v Juhoslávii. Zem, ktorá je najbohatšia a mala by byť aj najmúdrejšia na svete, prináša do Juhoslávie, juhoslovanskému a albánskemu ľudu zlo. To všetko je chyba KLA, Ameriky a NATO.”

Pozri článok Lukáš Perný: V Srbsku protestujú v uliciach tisíce ľudí proti NATO 

Mimovládne organizácie a ich krvavé paprče v destabilizácii krajín

Majdan, občianska vojna na Ukrajine, Gruzínska Kmara a zvrhnutie Miloševiča. Náhoda? Prečítajte si nasledujúci článok: Šokujúce priznania: Američanmi platení „revolucionári”

Ukážka z článku: “Na zvrhnutie despotov Východu majú unikátnu know-how, pozostávajúcu zo sofistikovanej zmesi nenásilia, marketingu a fundraisingu (zberu prostriedkov). Niektorí si tým zarábajú na život (a odmietajú hovoriť o výške svojho platu). Pre iných je to zdroj vedľajšieho príjmu (niekoľko sto eur, z času na čas). No a v absolútnej menšine sú takí, ktorí pracujú bez nároku na odmenu.

Najskúsenejší z nich sa volá Pavol Demeš. Je Slovák, má 49 rokov a na túto cestu sa vydal ako jeden z prvých. V roku 2000 tajne koordinoval program zahraničnej pomoci vzbury proti Miloševičovi. V minulom roku bol – taktiež dôverne – radcom ukrajinských revolucionárov.  V Bratislave riadi východoeurópske oddelenie veľmi vplyvnej americkej mimovládnej organizácie German Marshall Fund, ktorá pomáha aktivistom v celom okolí. V minulosti bol ministrom zahraničných vecí, dokonale pozná politickú situáciu v bývalom sovietskom bloku a vie, ako vybrať najvhodnejšiu chvíľu na vykonanie revolúcie. Srb Srdža Popovič má 32 rokov. (…) Bol organizátorom prvého revolučného hnutia 21. storočia, ktoré sa stalo predobrazom všetkých ostatných: v októbri 2000 jeho Odpor zvrhol Miloševiča bez preliatia jedinej kvapky krvi. Odvtedy si k Srdžovi Popovičovi chodia pre rady takmer odvšadiaľ, ‘dokonca aj zo Zimbabwe’. Aby uspokojil dopyt, otvoril úrad expertov na revolúciu pod názvom Canvas Group. ‘Je to súkromný podnik,’ priznáva sa, ‘ale úrad je zaregistrovaný ako mimovládna organizácia, aby nemusel platiť dane.’ Ročný obrat? ‘To je obchodné tajomstvo.’ ‘Prezradím vám jeden fígeľ,’ pokračuje s úsmevom. ‘Na demonštrácii, na ktorej hrozí, že sa skončí zrážkami, postavte do prvých radov mladé dievčatá v bielych blúzkach. A čakajte na útok polície. Efekt je zaručený: po niekoľkých zásahoch sa na bielych blúzkach objaví trochu krvi (alebo, nanešťastie, veľa). Vyjdú tak skvelé zábery, ktoré obletia televízie celého sveta. A režim bude zdiskreditovaný.“

Mojim svedomím je odhaľovať svinstvá tejto doby. Verím, že tento článok a informácie pomôžu aspoň niekoľkým ľuďom, aby sa prebudili.

Autor článku, Lukáš Perný na proteste proti NATO, fotografia z voľne dostupného videa J. Bošanského

Autor článku na proteste proti NATO, fotografia z voľne dostupného videa J. Bošanského

V čom to žijeme? Je to stále kapitalizmus? Aké sú znaky dnešného sveta a aké sú alternatívy?

23.09.2017

Článok bol publikovaný na webe ZEM&VEK v roku 2015, táto verzia je doplnená o nové poznatky. Nasledujúce poznatky som získal po piatich rokoch podrobného štúdia súčasných filozofických viac »

Zoznam cudzích vlád, ktoré USA zvrhli alebo sa snažili zvrhnúť po 2. svetovej vojne

12.09.2017

Americký publicista a historik Wiliam Blum spísal zoznam cudzích vlád, ktoré USA zvrhli (označené*) alebo sa snažili zvrhnúť po 2. svetovej vojne (http://www.informationclearinghouse.info/article39625.htm): viac »

Právo na dôstojný život

25.08.2017

Slušný a cnostný pracujúci človek na Slovensku zarobí od 300 do 600€. Táto pracujúca chudoba žijúca od výplaty k výplate sa dnes nazýva strednou vrstvou. Napriek tomu, že štátni zamestnanci viac »

CZECH-ELECTION/

Ohlasy svetových médií na české voľby: Vyhral populista Babiš

21.10.2017 20:46, aktualizované: 21:04

Na výsledky českých volieb reagujú svetové médiá aj agentúry.

medved, kontajner

Spoločná poľovačka stála život medvedicu

21.10.2017 20:26

O život prišla ďalšia tatranská medvedica, zastrelil ju príslušník rovnakého poľovníckeho združenia ako v prípade medializovanej samice Ingrid.

katalánsko, barcelona

Puigdemont: postup Madridu je najhorším útokom od čias Franka

21.10.2017 19:42, aktualizované: 21:41

V Barcelone demonštruje 450 000 ľudí za nezávislosť Katalánska.

spánok, nespavosť, hodiny, budík, noc, posteľ, stres, vstávanie

Na budúci víkend sa znovu mení čas

21.10.2017 19:19

V noci zo soboty 28. na nedeľu 29. októbra vrátime ručičky o 3:00 späť na 2:00 a pospíme si tak o hodinu dlhšie.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 91
Celková čítanosť: 245546x
Priemerná čítanosť článkov: 2698x

Autor blogu

Kategórie