Založ si blog

Doba nestálosti, doba premenlivosti (Niečo z úvah, tipov, myšlienok a citácií zo sociálnej siete III. )

Výber z myšlienok, úvah, meditácií, citátov, ktoré ma zaujali a noviniek z môjho života, ktoré už po tretí krát uverejňujem mimo sociálnej siete Facebook.

***

img_56ssss42Facebook, sociálne siete sa postupne snažím eliminovať zo svojho života, nakoľko prinášajú iba stres, nedorozumenia, okrem toho sa začína prejavovať cenzúra príspevkov, zamorenie odpornou reklamou, falošnými profilmi, udavačmi a kadečím možným. Preto svoje myšlienky sumárne zverejňujem na svojom blogu, kde snáď pretrvajú… Preto zverejňujem opätovne aj nasledujúcu správu:
Važení fanúšikovia, priaznivci, ale aj nepriatelia, troll profily, ospravedlňujem sa všetkým, ale už asi 2 roky nepotvrdzujem žiadosti o priateľstvo nakoľko sa z Facebooku stalo nepríjemné miesto plné rôznych sociopatov. Overiteľnosť autentických profilov je čím dalej tým ťažšia a preto už potvrdzujem priateľstvá iba vo výnimočných prípadoch. Za ten čas sa mi tu nahromadilo vyše 900 žiadostí, často však bez akéhokoľvek udania dôvodu, bez zanechania odkazu a pod. Navyše, žijeme v tak chorej dobe, že si vás môže zmazať aj človek, s ktorým trávite 24 hodín denne, takže preto lámem nad asociálymi sieťami, teda najmä v komunikácii a sporoch vyvolaných vzájomným nepochopením, palicu. Preto aj odmietam hry na internetových priateľov. Nepovažujem za fér, ak ja zverejním svoje pravé meno, a niekto so mnou komunikuje cez falošný profil, aby ma napríklad pourážal či vyprovokoval. Nikdy som nepôsobil anonymne. Ak mu to však urobí radosť, tak mu to prajem, avšak bez mojej účasti. Mnohé mená som z rôznych dôvodov zmazal (či už preto, že si s nimi nepíšem alebo sa jednoducho nestotožnujem z ich pohľadom na svet, ktorý je v prísnom rozkole s tým mojim). Cením si každého jedného priaznivca, no formálne priateľstvo na Facebooku už pre mňa z viacerých dôvodov nič neznamená. Takže prosím nehnevajte sa na mňa, a skúste pochopiť moju situáciu. Verejné príspevky sú k dispozícii aj bez Facebookového priateľstva. Je mi trápne, že som si kedysi počas éry koncertovania popridával stovky ľudí, ktorých už teraz nechcem mazať, no dalších pridávať nebudem. Mrzí ma to najmä pre ľudí, ktorí mi naozaj držia palce. Verím, že sa raz stretneme naživo, čo má podľa mňa oveľa väčší zmysel.

***

Hypermoderna a život v pernamentných metamorfózach

Čo je najtypickejšia a najdesivejšia charakteristika súčasného sveta? Premenlivosť, nestálosť. Sú to pernamentné premeny všetkých dimenzií života od práce, cez súkromie až po klasické medziľudské vzťahy. Bauman pomenoval súčasnú spoločnosť ako tekutú, premenlivú, silne individualizovanú, konzumnú a globalizovanú. Ak nezvládame život v 21. storočí, tak je to práve spojenie kapitalistickej dravosti zameranej jednostranne na zisk a samozrejme ona tekutosť, nestálosť, neistota prameniaca z tézy o živote v neustálych premenách. Dneska pracuješ, zajtra si na ulici, dneska máš lásku, zajtra nemáš, lebo príde lepší, dneska bývaš v tomto meste, no nezvykaj si, lebo zajtra sa pre existenčné problémy budeš musieť presťahovať. Je to téza, ktorá hovorí: nezvykaj si na nič, nezvykaj si hlavne na žiadnu istotu. Musíš byť pripravený na neustálu zmenu – toto na nás hučia z reklám, televízie, rádia pod zástierkou kreativity, flexibility a podobných nezmyselných termínov. V praxi to však znamená odcudzenie, dehumanizovanú spoločnosť zbavenú svojho základného prvku – to čo nás robí ľuďmi. My, môžem to snáď nazvať stará škola, s ktorou sa cítim byť spätý, sa snažíme prežiť život zmysluplne, bez popierania seba samého a hlavne s pocitom, že niekam patríme, že máme nejakú identitu, že nie sme iba odsúdencami a vyhnancami tohto sveta… Hľadať útočisko v dnešnom svete je mimoriadne ťažké, dneska firma, kde pracujete funguje, zajtra skrachuje, dneska vás má rád/rada, zajtra už nie, lebo v reklame jej/mu povedia – máš na niekoho lepšieho, dneska ste grafik, zajtra krčmár, pozajtra bezdomovec. Strácame svoju identitu, strácame seba samých.To je život vo vysnenej liberálnej demokracii – slobody byť vydedencom post-spoločnosti. A je vôbec nejaká možnosť úniku? Začať sa meniť, meniť svoje okolie, budovať lepšie medziľudské vzťahy a ísť príkladom. Bojovať za lepší svet od súkromia až po verejný záujem. Ale je to mimoriadne ťažké…

*************

Neoliberálny kapitalizmus nepotrebuje inteligenciu

Neoliberálny kapitalizmus potrebuje nekritické, konzumné, sebecké a hlavne servilné stádo dobrovoľných otrokov, ktorí budú ešte aj spokojní so svojim statusom otroka. Preto sú informácie a vedomosti najväčším nebezpečenstvom pre systém. Systém nepotrebuje tých, ktorí čítajú, tvoria, zamýšľajú sa a nekonzumujú – to je proti pravidlám trhu. Preto tá cenzúra, ignorácia a zamlčiavanie, preto ten boj proti tzv. “konšpiráciám”, preto ten masívny nihilizmus a výsmech z kritického myslenia a preto to démonizovanie pravdy – už ste to pochopili? Som rád, že patrím možno ku poslednej generácii, ktorá dostala aspoň zvyšky vzdelávania starej školy. Som rád, že viem kto boli osobnosti ako Ľudovít Štúr, Juraj Fándly, Anton Bernolák, Ladislav Novomeský, Karol Marx, Ján Jesénius, Miroslav Válek, Komenský, Rousseau či Shakespeare. Ak sa to nezmení, tak budúce generácie už budú poznať iba tuposť macdonaldizovanej kultúry. Ja však stále verím, že sa to zmení, lebo rebelov, ktorí sa pýtajú na otázky zmyslu života v tomto systéme je čoraz viac! Pravda je v čase všeobecnej lži revolučný čin – preto píšte články, knižky, básne, beletriu, eseje. Iba vzdelávanie a šírenie osvety môže zmeniť myslenie ľudí, iba človek obdarený vedomosťami dokáže zmeniť tento nespravodlivý systém.

…život je príliš krátky na to, aby sme pochopili prečo sme tu… to však neznamená, že sa o to nemáme usilovať…

My, bytosti ľudské sme boli, sme a vždy budeme zrkadlom ľudí v našom okolí, ktorí formujú naše názory, pocity, nazeranie na svet. Či sa nám to páči alebo nie, ale naše existencie sú maximálne ovplyvnené tými, s ktorými sa stretávame, komunikujeme, ľúbime, nenávidíme. Oni z nás formujú to, čím sme. Človek je bytosť sociálna, ovplyvňovaná okolím, spoločnosťou. Od počiatku dejín v nás drieme podstata socialistická, túžba a potreba spolčovať sa. To že sa ju súčasný systém snaží poprieť je zásah proti našej vlastnej prirodzenosti. Aj ten osamelý samotár je v konečnom dôsledku odkázaný na ľudí, ak si praje prežiť zmysluplný život. Vyzdvihovanie individuality do popredia pred kolektívnou interakciou je len mýtus – človek, sám v púšti, bez ľudí, bez interakcie, je iba troskou, iba žijúcou mŕtvolou. Často si v tomto kontexte spomeniem na citát z konca filmu Into the wild: “šťastie existuje iba zdieľané…”

*********

Kultúra je zrkadlom stavu spoločnosti

Jeden múdry človek povedal, že stav kultúry je barometrom sebapoznania ľudskej spoločnosti v danom historickom okamihu. Nedokážem preto pochopiť ľahostajnosť, nekritickosť a mlčanie všetkých tých umelcov a filozofov, ktorí by sa mali voči tomuto neútešnému stavu búriť. Namiesto toho sa pre kus žvanca denno-denne predávajú v lacných buď pro-systémovo politicky angažovaných alebo stupídne-zábavových šou. Kam zmizli Dostojevskí dnešnej doby, kam zmizol Villon, kam zmizol vzdor punku a prekliati básnici? Mainstremová televízia, asociálne siete, komerčné rádiá, diskotéky, dusivá pseudokultúra konzumu, maskoti prezlečení za hranolky z MacDonaldu, uzabávajte sa k smrti, zadĺžení v desaťtisícových hypotékach pre byty, domy a autá, ktoré aj tak nikdy nebude vlastniť. Otročiť 12 hodín pre splácanie dlhov – to je vízia človeka 21. storočia. Založ si firmu, zober si úver a snáď sa ti raz začne dariť. Žiadna zodpovednosť štátu, aby sa postaral o pracovné miesta svojich obyvateľov, ktoré by boli spoločensky prospešné. A až na zopár výnimiek sú všetci ticho. Sú spokojní, pretože si zvykli – život na dlh sa stal normálkou. Kam to až dospeje? Budú exekútori ľuďom brať ľudské orgány či budú predaní do otroctva, kým bude Gorduličko prezentovať svoju super šou o skvelých appkách a banda fanatických úchylov prezentovať svoje výgrcky na tretím sektorom zaplatených stránkach? Polnišová vám ponúkne reklamu na super hypotéku a Kemka vás poučí o geopolitike, CME, Ringier Axel zhrabnú prachy a vysmejú sa vám do ksichtu. Na záver zmasírujú mozgy TV noviny a udupú vás americkým filmom, o akčnom hrdinovi bojujúcemu proti zlým Rusom. Keď sa však pozerám okolo seba, vidím všade rozklad a hnus. Asi nastal čas na písanie hororov, ktoré asi ako jediné opíšu atmosféru hnusu týchto čias.

Rozbité rodiny, nevera, promiskutia a voľné vzťahy ako príklad pre liberálnu spoločnosť, v našej “milovanej” komerčnej televízii CME. A ešte s odporne slizkou emotívnou hudbou, patetickými a umelými hereckými “výkonmi.” 

*************

Kultúrna hegemónia, únos, privatizácia a selektívny prístup k problémom spoločnosti

Poučenie – kultúrna hegemónia na ľudí stále funguje. Cez masmédia sa stále dá ovplyvniť verejná mienka, stačí brnknúť na správnu strunu. Urobiť chytľavý film o privatizácii a ľudia budú požadovať znárodňovanie. Avšak ono to má háčik, jednak takýto film nikto zo zapredaných umelcov nenahrá, ďalej takýto film by nebol masívne propagovaný v korporátnych médiách (pretože by to bolo proti ich záujmom) a už vôbec nie podporovaný, ba naopak zakazovaný alebo absolútne odignorovaný podobne ako film o OVB alebo COOLTURA. Možno za takých 10 rokov sa to však aj napriek všetkému udeje a privatizácia bude označená za vlastizradu.

*************

Hypermoderna a smetné koše

Bezdmovci na stanici

Bezdmovci na stanici

Každý jeden deň stretávam desiatky ľudí vyberať smetné koše, v ktorých ľudia hľadajú potraviny. Nedávno asi 15 ročný chlapčisko na polorozbitom bicykli pozeral, čo nového v smetiackoch. Haló, páni modrí demokrati! Tí ľudia v 21. storočí pojedajú odpadky …to je tá vaša sloboda a liberálna demokracia? Bojovať za rovnosť šancí pre každého obyčajného človeka považujete za totalitné, no legálne vnucovanie podvodu, cez pánov podnikateľov, marketing a reklamy – to je podľa vás slobodné a demokratické. Liberálni demokrati sú jedna pokrytecká banda. V korporátnom kapitalizme existuje jediná sloboda – sloboda okrádať, vykorisťovať a brať ľuďom aj zbytky ľudskej dôstojnosti. Sloboda pre pánov kapitalistov, bankárov, úžerníkov a korporátnych prisluhovačov, a pomalá smrť pre novodobých otrokov. Tu existuje jediný liek – socializmus, vláda ľudu!

*****

Keby som dal včera peniaze všetkým žobrákom a bezdomovcom ktorých som stretol, tak s nimi rovno môžem zostať stáť na ulici. (dobre poznamenal kamoš) Aj preto som proti charite, pretože charita nič nerieši. Riešením je zmena systému, pretože kapitalistickému systému charita vyhovuje, aby sa tak zbavil zodpovednosti za jeho stav. Situácia je čím ďalej, tým horšia…

****************
Bozk pod neónovou reklamou

Kolaborovanie s korporátnym kapitalizmom je ako chladný a zradný bozk smrti pod veľkou neónovou reklamnou tabuľou uprostred hypermoderného mesta. Na chvíľu uspokojí telesnú túžbu, no po zrade zostane prázdnota. Existencializmus 2017: súčasný človek (po šichte v korporácii) na veľkom parkovisku pred nákupným centrom. V hlave má hypotéku, zajtrajšie skoro-ranné vstávanie, dravú a nezdravú súťaživosť svojich kolegov-konkurentov a predstavu dalšieho večera stráveného pri tupom a primitívnom programe komerčných televízií. Potom si spomenie na decká, ktorým už nestačí najnovší i-phone (na ktorom pozerajú najnovšie vymývačky mozgov), ale na ten najnovší zo svojho platu nemá. Spomenie si na chladnú manželku, ktorá všetok voľný čas obetuje kariére. Pýta sa, či to všetko má nejaký zmysel. V rukách drží posledné prachy a pýta sa, na čo ich má, ak ľudia prestali cítiť lásku, pokoj a spolupatričnosť? Iba na uspokojenie svojich egoistických potrieb, iba aby si on užíval? A čo ak mu to nestačí? Čo ak hľadá čosi viac? Zmysel svojej práce, zmysel svojho života, zmysel existencie? Stojí na tom prázdnom parkovisku, zahľadí sa do oblakov, utrie si slzy a dodá: “Musím to zmeniť…”

Radšej zostať navždy tragickým romantikom a idealistom, než cynickým sociopatom a vypočítavým nízkym človekom. My, ktorí ešte cítime a nestali sme sa robotmi, sa nemôžeme len tak nečinne prizerať.. a radšej spáliť sa vášňou, než umrznúť chladom temnej korporátnej totality…
…ľudia, je čas sa zobudiť z tohto zlého sna…ale už včera mohlo byť neskoro…

*************

“Avšak umlkni tichá, na budoucnost patři, žalosti,
osluněným rozptyl mráčky myšlének okem.
Najvětší je neřest v neštěstí láti neřestem,
ten. kdo kojí skutkem hněv nebe, lépe činí.
Ne z mutného oka, z ruky pilné naděje kvitne,
tak jen může i zlé státi se ještě dobrým.
Cesta křivá lidi jen, člověčenstvo svésti nemůže,
a zmatenost jedněch často celosti hoví.
Čas vše mění, i časy, k vítězství on vede pravdu,
co sto věků bludných hodlalo, zvertne doba.”
Jan Kollár, Slávy dcéra, Předzpěv

 

************

Citáty a hudba

 

“Zmeniť podstatu, která je tebou? Ty jseš ty, vzor ve vesmíru s přidelenou rolí. Osud tě stvořil takým, jaký jseš. … Všechno probíha tak, jak je určeno osudem. Neviní vyseli i dřivé a lidé sa ptali jak se to mohlo stát. Ať už jsi přáni naplánuješ jak budeš chtíť, vždy to takhle skončí. Si částí struktury, ať udělaš cokoliv, struktura se obnoví podle vzoru a nová vlákna zacelí místa, které ses snažil porušit.” Edna Mayne Hull – Šesté přání

“Prepáčte prosím, utriem si slzy z očí, ktoré vidia, že už niet čomu veriť. Ich mysle sú sivé, niet tieňov vo svete, ktorý stratil dôveru. Sedím na vrchole bieleho oblaku a hľadám niekoho, komu môžem, dôverovať. Meníš svoju myseľ, ako tak prechádzaš časom. Pochopiť steblá, v ktorých sú napísané zákony sveta, ktoré hovoria musíš! Existujúce písomné zákony, ktoré hovoria: musíš! S unavenými očami nasleduješ muža, ktorý má v rukách transparent s nápisom: “Prach ku prachu.” Zistíš, že jeho cesta je nesprávna a že niet tieňov vo svete, ktorý stratil dôveru. Utekáte ďaleko, kedysi ráno… videli ste utekať.. a ideme preč, a preč… niekde ďaleko. A slnko vychádzalo…” (Phil May, Dick Taylor, Wally Waller)

O láske a hrdosti

 

Láska, šťastie, pokoj, istota – ingrediencie života, ktoré potrebujeme, no často sa vzájomne vylučujú.

*************

„Koho najväčšmi milujeme, tomu najväčšmi ubližujeme.“
Dostojevskij
A veru je to tak. Kto pri láske nestratil hrdosť, ten nikdy nemiloval. Správame sa ako hlupáci, robíme iracionálne a nepochopiteľné veci. Prečo? Lebo len pravá láska pozná trpké plody poníženia a zobrala si ho za spoločníka, aby tak svetu demonštrovala svoju silu, svoju moc nad nami smrtelníkmi. Existuje vôbec šťastná láska? Môže byť tak silný cit vysvetliteľný? Lebo len smrť a láska sú nekonečné. Nepoznajú zľutovanie. A je to práve láska, ktorá hýbe dejinami a ktorá mení dejiny – bez nej sme len kus mäsa a svalov, bez nej sme ničím. A čo povedali velké mená?


“Duo cose ha il mondo – amore a morte. (iba dve veci má svet – lásku a smrť)” Giacoma Leopardi (citované v rukopise Dom v strání Martina Kukučína pred smrťou)
“Láska je nejkrásnější trápení, které tkví v ponížení lidské hrdosti.” John Lennon
“Strp to a lahni si tam na zem chladnú,” radil nám Ovidius.
„Človek, ktorý miluje, je ochotný tak dlho ustupovať, až sa ocitne na hranici zraniteľnosti svojej hrdosti.“ Joseph Addison


Láska nepozná hrdosť. Nikdy sa nesmejte ľudom, ktorí sa pre lásku ponížili, ktorí kľačali. Nikdy nimi nepohŕdajte. Nepoznáte ich príbeh, nepoznáte ich pocity. Som presvedčený, že ľudské emócie ovláda tajuplná sila, ktorú nikdy nepochopíme. Avšak to sa týka iba tých, ktorým bolo do vienka dané, že dokážu… cítiť. Cítiť tú silu. Iba to som vám dnes chcel povedať.

Láska je neuchopiteľná kozmická sila, ktorú nedokážeme pochopiť. Bez nej sme iba pochodujúce tiene. Všetky technológie, telefóny, masmediálne prostriedky sú bez autentického života v láske pre druhého iba kulisami našich životov. Táto prapodstata ľudstva sa dotýka celého zmyslu dejín, a ľudstvo je bez nej navždy stratené. Slovami Charlesa Baudelaira: “Jako na trůn Láska sedla Lidstvu na hlavu, sedíc tam se drze rouhá pro svou zábavu.” Láska a lebka
Kde by boli veľkí filozofi, básnici, hudobníci, bez ich múz? Neobdarili by ľudstvo krásami, ktoré nám pretrvali až do dneška…

 

Zakázané video

Spencer Cathcart: “Viac ako miliarda ľudí hladuje napriek tomu, že máme dosť pre každého…Testujú nás ako pokusné zvieratá… učia nás aby sme si dobre odviedli svoju prácu, ale neučia nás pýtať sa prečo to robíme…čo keď otrávime všetky rieky, všetok vzduch, keď nebude benzínu pre autá, kedy si uvedomíme, že sa peniaze nedajú jesť…každý rok vyhynie tisíce organizmov a čas, kedy budeme na rade my sa neúprosne blíži… a tak pracujeme a až zostraneme a nezostane nám čas aby sme žili život pre ktorý sme dreli..až nadíde den, ked budeme príliš starý na prácu a zomrieme… spolu nie sme nič viac, než palivo, ktoré pohána elity..elity, ktoré sa schovávajú za logami korporácií…my staviame, ich mestá, obsluhujeme stroje, bojujeme v ich vojnách.. poháňa ich moc, nie peniaze… dali nám peniaze a my sme im dali svet.. Peniaze sú jednoduchým nástrojom nášho zotročenia. Zabezpečujú nám jedlo, cestovanie, zábavu…Potraviny. Voda. Pôda. Korporácie vlastnia tie najdôležitejšie zložky, ktoré potrebujeme k prežitiu. …Kto sme.. správame sa akoby sme boli vševediaci, pritom nám toho veľa uniká.. kráčame ulicami a nevnímame svet vôkol nás, drobnosti, oči ktoré hladia, príbehy, ktoré zažívame….jedného dňa život skončí, naše telá zhnijú, naši potomkovia si spomenú…skutky z našich dní zostanú… smrť na nás číha na každom rohu a aj tak sa nám zdá byť vzdialená od reality.. Žijeme vo svete, ktoré je na pokraji zániku… odcudzili sme sa jeden od druhého… sme len zábleskom v čase, no náš odkaz tu zostane navždy…prítomný okamih je výsledok toho kam viedol každý náš prejdený, krok každý nádych, každá jedna smrť. Sme výsledným obrazom tých, ktorí tu boli pred nami. …My sme spisovatelia, toto je tvoj príbeh, náš príbeh..”

 

TVORBA

Zo života novej knihy

17022167_10208184363678157_4582454826113864316_n

Juraj Vrablanský a Lukáš Perny s DAV DVA a knihou Kultúrna revolúcia Laca Novomeského

Práve som ručne vyplnil 50 obálok adresovaných slovenským knižniciam, do ktorých vložím svoju knihu. Kultúrna revolúcia Laca Novomeského sa tak dostane do knižníc, z ktorých mnohé ako povereník pre školstvo a osvetu Novomeský sám zakladal. Kniha bude odoslaná nielen do knižníc veľkých miest (Trnava, Nitra, Žilina, Košice, Bratislava), ale aj do regiónov ako Gemer, Hont, Zemplín, Kysuce, Spiš, Malé Karpaty, Horná Nitra, Orava, Považie, Tekov, Turiec, Vihorlat alebo Žitný ostrov – mestá ako Humenné, Novomeského rodná Senica, Trebišov, Dolný Kubín, Bardejov, Svidník, Lučenec, Fiľakovo, Rožňava, Veľký Krtíš. Dva kúsky poputujú aj do bratskej českej republiky a niekoľko kusov do knižníc univerzitných a samozrejme knižnice národnej. 50 kusov zo 150 kusového nákladu tak venujem osvete. 30 kníh bolo venovaných Spoločnosti Laca Novomeského a 30 už teraz rozdaných osobnostiam a inštitúciám. Na prezentáciu knihy tak zostane okolo 40 kusov, takže človek sa ani nenazdá a 150 kníh je fuč…samozrejme, všetky knihy sú darované. S pomocou Juraja Janošovského tak odošleme tieto knihy tam, kde si nájdu svojich čitateľov. To bude moja malá kultúrna revolúcia.

Lukáš Perný: Kultúrna revolúcia Laca Novomeského

Lukáš Perný: Kultúrna revolúcia Laca Novomeského

Kultúrna revolúcia Laca Novomeského: Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike

Predný obal
Spoločnosť Ladislava Novomeského, 18. 2. 2017140 strán (strany)
Kniha Kultúrna revolúcia Laca Novomeského nepredajne vystavená v Bratislave

Kniha Kultúrna revolúcia Laca Novomeského nepredajne vystavená v Bratislave

Monografia s názvom Kultúrna revolúcia Laca Novomeského s podtitulom Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike skúma dielo slovenského básnika, politika, novinára, kritika, komunistického intelektuála, spoluzakladateľa skupiny DAV a povereníka pre školstvo a osvetu (1945-1950) Ladislava Novomeského. Cieľom práce bolo ucelene opísať Novomeského koncept spoločenského rozmeru kultúry, vzdelávania, vedy, náboženstva a umenia v socializme a zachytiť ako sa vyvíjali a formovali jeho postoje ku kultúre. A to z rôznych hľadísk – filozofického, politického i estetického. Iným delením je hľadanie súvislostí v štyroch dimenziách – internacionálnom, slovanskom, československom a národnom – slovenskom. Integrálnym doplnkom je prehľad jeho postojov a interpretácie historických a súdobých osobností svetovej i domácej kultúry. V textoch sa premieta aj historický kontext Novomeského pôsobenia od 20. do 70. rokov 20. storočia a celá kapitola venovaná praktickému pôsobeniu v úlohe povereníka (1945-1950).

 

Hudba

https://www.facebook.com/marek.stupavsky/videos/10208284175678883/

 

Marek Stupavský a Lukáš Perný

Marek Stupavský a Lukáš Perný hrajú Bacha s bicími

Verše a slová

Okamih

Bergenstein stál okolo polnoci na poli. Teplý jarný vietor mu vial do dlhých havraních vlasov a pripomenul mu tú chvíľu, keď pocítil šťastie. Spomenul si na Margaret, ako tak nevinne hľadela na modrú oblohu, ako ho jej modré oči objímali láskou a nehou. Ako nadpozemská rozprávková bytosť dýchala vôňu žatvy a slnečné lúče ju bozkávali na tom krehkom odhalenom tele. Bergenstein vtedy cítil, že na tento moment do smrti nezabudne. A tak sa aj stalo. Tá chvíľa zmizla nenávratne v minulosti. Boli mladí študenti, budúcnosť bola ďaleko a prítomnosť bola tak sladká. Teraz je všetko inak. Margaret sa práve pripravuje na týždňový pobyt v Rakúsku, kde opatruje jednu majetnú staršiu nevládnu pani. Tá paní má peňazí mnoho, no Margaret je jej jedinou blízkou osobou. Margaret je sama, lebo na rodinu nemá čas. Bergenstein, vtedy mladý umelec, ktorého zaujímala iba muzika a obrazy, dnes zničený účtovník v korporácii. Bol víkend, a mal čas na spomínanie. Spomínal na tie časy nevinnosti, spomínal na tú chvíľu, keď v rukách držal jej krásne ryšavé vlasy. Akoby sa v jeho rukách na chvíľku naozaj objavili. Suché konáre stromov sa zlovestne ohýbali vo vetre a mesto v panoráme svietilo ako jeho spomienky. Boli priďaleko. No ten pocit ho tak príjemne pohľadil…” (ukážka)

Verše VI.

Verše pre Sofiu Bergmann

Básne

Básne

DAV DVA

DAV DVA

DAV DVA

Vydali sme antikapitalistický a antineoliberálny ľavicový časopis – bez príspevkov Soroša, bez grantov z EÚ, bez zahraničím plateného tretieho sektora, iba s autentickou podporou ľudí. Konečne médium ktoré rieši skutočné problémy človeka v 21. storočí. Časopis by nikdy nevyšiel bez obrovskej snahy a entuziazmu Tomáša Bóku. Vzdávam mu hold.

Dnes je veľký deň. Nielenže som dostal do rúk desiatky kusov svojej čerstvo vytlačenej knihy Kultúrna revolúcia Laca Novomeského, ale práve dnes oficiálne vyšlo prvé číslo DAV DVA – kultúrno-politický magazín. Magazínu, ktorého cieľom je nadviazať na antikapitalistický revolučný odkaz skupiny DAV. Áno, my sme to naozaj vydali. Konečne vzniklo na Slovenku médium, v ktorom vznikla skutočne plnohodnotná diskusia na ľavicovom spektre so spoločným cieľom – zjednocovať a zmeniť neoliberálnu paradigmu. DAV DVA nie je žiadna politická strana, no členovia DAV DVA ako akčná skupiny už dodnes podporili celý rad zaujímavých myšlienok, protestov, manifestov a iniciatív proti globálnemu kapitalizmu a za lepší a spravodlivejší svet. Aby bolo jasné, nemáme jednotné názory – v DAV DVA nájdete marxistov-leninistov, duchovných komunistov, priaznivcov projektu Venus, priamych demokratov či anarchokomunistov-komunitaristov. V DAV DVA nájdete výber tých najlepších myšlienok z rozhovorov
V časopise mám niekoľko článkov, no za najväčší prínos považujem rozhovory s osobnosťami autentického ľavicového spektra. Medzi takéto osobnosti patria napr. Karol Fajnor, Stano Pirošík, Tomáš Daněk, Riso Stahel, Lubos Blaha, Branislav Jurný, Roman Michelko, Martin Perduk, Filip Galamboš, Martin Zeleňák, a mnohí ďalší…

Šéfredaktor Tomáš Bóka píše: “Našu iniciatívu vnímame ako akúsi druhú inkarnáciu pôvodnej tvorivej skupiny DAV (1922-1937), na ktorú chceme nadviazať v snahe o progres a o sociálnu angažovanosť. V tento deň sa odohralo viacero historických momentov – 22.2.1848 vypukla Francúzska revolúcia, počas ktorej opäť ožili myšlienky slobody, rovnosti a bratstva. Presne o sto rokov neskôr sme sa aj v Československu dočkali mohutnej vlny, ktorá stelesňovala odvekú túžbu ľudstva po nastolení spravodlivej spoločnosti.”

Nech žije DAV DVA… konečne máme na Slovensku časopis,
ktorý ponúka skutočné riešenie proti neoliberálnemu kapitalizmu!
Socialistické riešenia!

V čom to žijeme? Je to stále kapitalizmus? Aké sú znaky dnešného sveta a aké sú alternatívy?

23.09.2017

Článok bol publikovaný na webe ZEM&VEK v roku 2015, táto verzia je doplnená o nové poznatky. Nasledujúce poznatky som získal po piatich rokoch podrobného štúdia súčasných filozofických viac »

Zoznam cudzích vlád, ktoré USA zvrhli alebo sa snažili zvrhnúť po 2. svetovej vojne

12.09.2017

Americký publicista a historik Wiliam Blum spísal zoznam cudzích vlád, ktoré USA zvrhli (označené*) alebo sa snažili zvrhnúť po 2. svetovej vojne (http://www.informationclearinghouse.info/article39625.htm): viac »

Právo na dôstojný život

25.08.2017

Slušný a cnostný pracujúci človek na Slovensku zarobí od 300 do 600€. Táto pracujúca chudoba žijúca od výplaty k výplate sa dnes nazýva strednou vrstvou. Napriek tomu, že štátni zamestnanci viac »

CZECH-ELECTION/

Ohlasy svetových médií na české voľby: Vyhral populista Babiš

21.10.2017 20:46, aktualizované: 21:04

Na výsledky českých volieb reagujú svetové médiá aj agentúry.

medved, kontajner

Spoločná poľovačka stála život medvedicu

21.10.2017 20:26

O život prišla ďalšia tatranská medvedica, zastrelil ju príslušník rovnakého poľovníckeho združenia ako v prípade medializovanej samice Ingrid.

katalánsko, barcelona

Puigdemont: postup Madridu je najhorším útokom od čias Franka

21.10.2017 19:42, aktualizované: 21:41

V Barcelone demonštruje 450 000 ľudí za nezávislosť Katalánska.

spánok, nespavosť, hodiny, budík, noc, posteľ, stres, vstávanie

Na budúci víkend sa znovu mení čas

21.10.2017 19:19

V noci zo soboty 28. na nedeľu 29. októbra vrátime ručičky o 3:00 späť na 2:00 a pospíme si tak o hodinu dlhšie.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 91
Celková čítanosť: 245544x
Priemerná čítanosť článkov: 2698x

Autor blogu

Kategórie