Založ si blog

Komunistom musí byť každý normálny človek (rozhovor s Ľubošom Blahom pre DAV DVA)

12274277_10206775682264435_7385142985510960512_n

Ľuboš Blaha na konferencii o družstevníctve

Prinášam vám rozhovor s najľavicovejším poslancom súčasnej NRSR, Ľubošom Blahom publikovaný v kultúrno-politickom magazíne DAV DVA. Blaha sa dlhodobo usiluje o návrat marxizmu do spoločenského diskurzu nielen vďaka svojim knihám ako Späť k Marxovi či Matrix kapitalizmu, ale aj bohatou publikačnou činnosťou, rozhovormi pre médiá či šírením osvety v rámci parlamentu. Taktiež je obhajcom družstevníctva – zorganizoval konferenciu na pôde NRSR. Zo svojej pozície kritizuje vojnovú politiku USA, neoliberalizmus a v poslednom čase taktiež liberálnu ľavicu, ktorá uprednostňuje kultúrne témy pred ekonomickými. V rámci strany SMER-SD je najviac vľavo, za čo býva terčom kritiky svojich kolegov. Propaguje mierovú politiku zmierenia s Ruskou federáciou a taktiež sa významným spôsobom zaslúžil o šírenie osvety ohľadom pochybnej zmluvy TTIP.

V istom zmysle je mi Lubos Blaha v politike vzor nielen v tom, čo dosiahol, ako sa mu podarilo ovplyvniť verejnú mienku v otváraní diskurzu pre ľavicu, ale najmä v tom, že tento človek zostal charakter. Dosiahol maximum, čo sa dá dosiahnuť v rámci radikálne ľavicovej politiky v soc-demokratickej strane, nakoľko ako sám píše: “žijeme v systéme, ktorý nezmeníme lusknutím prsta. Naivné výkriky nestačia, musíme byť realisti a robiť, čo je v našich silách v rámci možností.” Sú témy, v ktorých sa možno nezhodneme, ale vo väčšine filozofických pohľadov na svet máme prienik. Vízia sveta BEZ peňazí, BEZ vojen, BEZ chamtivosti, BEZ sociálnej nerovnosti, BEZ chudoby, BEZ nezamestnanosti, BEZ znečisťovania životného prostredia, BEZ otrávených potravín, sveta vyššieho duchovného prežívania skutočnosti, sveta, kde má každý zabezpečené bývanie, zdravotnú starostlivosť, revolučné školstvo, potraviny, verejnú dopravu, rekreáciu a spoločenské-kultúrne vyžitie…svet budovania novej a lepšej spoločnosti, svet kde sa môže každý slobodne rozvíjať bez strachu o stratu základného materiálneho zabezpečenia. Svet, kde (zacitujem Marxa a Engelsa) “nemá nik svoj výlučný okruh činností, ale môže sa vyškoliť v ktoromkoľvek odvetví, ako sa mu zapáči spoločnosť tu spravuje všeobecnú výrobu, a tým si umožňuje dnes to a zajtra ono, ráno ryby lapať, na poludnie poľovať, večer ovce pásť, po jedle, ak mám chuť kritizovať, i keď sa preto nestanem rybárom, poľovníkom, valachom, či kritikom.” Takýto svet je možný iba bez kapitalizmu, ku ktorému speje komunistický svetonázor.

Luboš, si v podstate jediný marxista a asi najradikálnejší ľavičiar zo všetkých súčasných poslancov NRSR. Napriek tomu, že množstvo dopisovateľov, autorov a respondentov v DAV DVA je často ešte viac vľavo, si prakticky jediným človekom, ktorý viditeľne prezentuje záujmy socialistov v súčasnej situácii a v rámci svojich možností. Sprava ti „nadávajú“ do komunistov, zľava do „revizionistov a oportunistov“. Ako sa ti darí riešiť túto dilemu a šíriť tieto myšlienky v podmienkach nadnárodného globálneho kapitalizmu  z okolnosťami vynútenej pozície umierneného radikála? Konzervatívci ťa kritizujú za to, že si vraj príliš pro-LGBTI a sorosovská tzv. európska ľavica ťa zase považuje pomaly za pravicového extrémistu.  Národniari ťa kritizujú, že nehájiš národné záujmy a multikulti fanatici z teba zase robia nacionalistu. Ako sa s týmto všetkým vyrovnávaš?

14702222_10209332966794950_3346693011414667799_n

Ľuboš Blaha a Lukáš Perný po rozhovore s časopisom ZEM A VEK

Som vyhranený ľavičiar, vyrastal som na textoch komunistov, anarchistov aj socialistov, písal som knihy o Marxovi aj Chomskom, Pefferovi aj Rawlsovi, čiže moje inšpirácie sú veľmi široké, od marxizmu až po sociálny liberalizmus. V tomto priestore sa pohybujem a vždy som veril, že ľavica by sa mala spájať, ako je to len možné. Odmietam sektárstvo rôznych ľavicových prúdov, ktoré každého označujú za oportunistu. Na druhej strane, ak ma niekto označuje za komunistu, skôr mi to imponuje, pretože ak je komunizmus ideálom, podľa ktorého by mal mať každý naplnené svoje potreby a vo svete by nebolo vykorisťovania, triednej nerovnosti, chamtivosti a vojen, tak potom musí byť komunistom každý normálny človek. Nezaoberám sa tým, ako ma škatuľkujú moji neprajníci. Som veselý človek a na hlupákov nemám čas. Vo voľnom čase sa zaoberám filozofickými dielami, teraz napríklad pracujem s textami marxistu Immanuela Wallersteina. Po takýchto hlbokých úvahách je vám fakt jedno, čo si o vás myslia nejakí facebookoví pubertiaci. Nikomu sa spovedať nemusím. Som marxista a antikapitalista, ale na rozdiel od niektorých fanatikov nie som idiot – žijeme v systéme, ktorý nezmeníme lusknutím prsta. Naivné výkriky nestačia, musíme byť realisti a robiť, čo je v našich silách v rámci možností. Napokon, práve o tom je marxizmus – o pochopení dejín a našich možností vybojovať radikálnu zmenu.

Napriek tomu, že máš množstvo kritikov zľava, jednu vec ti musí uznať každý socialista a komunista: otvoril si priestor pre diskusiu o ľavicovej alternatíve v spoločnosti, ktorá bola počas celých 90. rokoch prakticky tabu….

Nedávno sme sa rozprávali so skvelým českým filozofom a mojím priateľom Michaelom Hauserom, s ktorým spoločne pôsobíme v intelektuálnom združení Socialistický kruh. Keď sme začínali našu činnosť, úlohou bolo dostať marxizmus späť do hry. Knihy, preklady, semináre, články. Roky sme bojovali, aby sme očistili Marxa po rokoch tupého antikomunizmu a démonizácie ľavice. Zhodli sme sa na tom, že to sa predsa už podarilo. Marx je už aj v postkomunistických krajinách späť v hre. Som rád, že som k tomu svojou troškou mohol prispieť či už vo vede dielom Späť k Marxovi?, v publicistike svojimi článkami v Novom Slove, ale aj v politike svojimi ľavicovými postojmi. Zázraky sa robiť nedajú, ale zopár víťazstiev sa nám za tie roky, odkedy sa pohybujeme vo verejnom priestore, podarilo vybojovať. Istý posun v diskurze tu je a bojujeme ďalej.

Ako vnímaš možnosti súčasného autentického ľavičiara, marxistu v rámci národných parlamentov? Čo sa dá v súčasnej dobe spraviť?

Rozdelil by som to na dve roviny. Jedna je čisto reformistická. Treba sa snažiť vybojovať aspoň také sociálne zmeny, ktoré sa pri neexistujúcej komunistickej alternatíve, slabom odborovom hnutí a relatívne neukotvenej slovenskej ľavici dajú v rámci sociálnej demokracie realisticky vybojovať. Ide o zmeny zákonníka práce, sociálneho zabezpečenia a podobne. Skrátka, urobiť hrádzu tomu najtupšiemu neoliberalizmu a la Mikloš alebo Sulík. To je to, čo robím v Smere. Ale je tu aj druhá rovina: svojimi jasnými postojmi treba nakláňať diskurz viac doľava a vytvárať pôdu pre to, aby v prípade historických zlomov bola autentická ľavica pripravená. Takéto historické zlomy vždy prídu. 

Ako vnímaš iniciatívu DAV DVA, ktorá vytvára okrem iného aj diskusiu na ľavicovom spektre?

Vítam aktivity všetkých ľudí, najmä tých mladých, ktorí chcú pomôcť ľavici. Historický Dav mám v hlbokej úcte. Držím palce aj tomuto projektu.

Bojoval si masívne proti TTIP a dokonca sa ti podarilo ovplyvniť verejnú mienku. Ide o veľké víťazstvo v rámci mnohých bojov ľavičiarov… Aké máš ďalšie ciele podobného typu?

Venoval som kritike TTIP niekoľko rokov a cítim obrovské zadosťučinenie, že TTIP je mŕtva. Urobil som si tým kopec nepriateľov, ale stálo to za to. TTIP bola obrovská hrozba pre európsky sociálny model. Takéto neoliberálne globalizačné iniciatívy budú pokračovať, takže ide sa ďalej, bojujeme. Naša kritika musí smerovať na WTO, MMF, Svetovú banku, musíme sa sústrediť na dohody o voľnom obchode a v prvom rade na svinstvá, ktoré robia nadnárodné korporácie. Pointou je, že musíme ľuďom vysvetľovať, že globalizácia nie je o rýchlejšom internete a lietaní po svete. To, čomu sa dnes hovorí globalizácia, je o koncernoch a  trhoch,  ktoré likvidujú demokraciu a sociálnu dôstojnosť pracujúcich ľudí. Preto musíme bojovať za deglobalizáciu. Toto musí byť naša priorita. Nejde o žiaden nacionalizmus, ide o záchranu skutočnej demokracie, suverenity ľudí, našich vlastných komunít. 

Čo si myslíš o súčasnej geopolitickej situácii, organizácii NATO, EÚ a Troike?

Vždy som veľmi tvrdo kritizoval NATO a politika Troiky voči Grécku a iným krajinám zo mňa urobila jedného z najväčšieho kritikov neoliberálneho smerovania EÚ. Mám veľké výhrady voči tomu, aká je EÚ neoliberálna, elitárska a arogantná. Ale na druhej strane som vždy veril v zjednotenú Európu a odmietam nacionalistickú kritiku. Slovensko potrebuje byť súčasťou EÚ, ale táto EÚ sa musí radikálne zmeniť.

Je možné reformovať EÚ na socialistickú?

Je možné ju reformovať na sociálnodemokratickú. A o to nám ide. Premena na socializmus by musela byť výsledkom historického zlomu, ktorý sa v tejto chvíli nedá predvídať, ale verím, že príde. Ak by takáto zmena prišla, v zásade je jedno, či by išlo o zmenu celej EÚ alebo o zmenu na úrovni národných štátov. Preto je z hľadiska socialistických ideálov v zásade jedno, či tu v tejto fáze EÚ je alebo nie. Ak sa však bavíme o rovine, či dokážeme ubrániť sociálny štát v rámci kapitalistickej Európy, tak stojíme pred dilemou: EÚ často robí politiku ešte neoliberálnejšiu než mnohé sociálne štáty, napríklad Francúzsko, ale na druhej strane, mnohé postkomunistické štáty sú aj kvôli štrukturálnemu nastaveniu svetovej ekonomiky sociálnejšie len vďaka EÚ. Preto treba vždy veľmi precízne a empiricky zvažovať, do akej miery je EÚ z hľadiska sociálnych cieľov užitočná. Zatiaľ som presvedčený, že všetky realistické alternatívy sú horšie.

Ako vnímaš Syrizu potom ako sklamala, začala privatizovať a ďalej si požičala od bánk? Bola to veľká nádej…

Krajiny semiperiférie ako Grécko predsa nedokážu zmeniť svet. Zmena musí prísť z krajín centra. Pod tlakom štátneho bankrotu nemôže žiadna vláda nechať svojich občanov napospas osudu. Syriza robila, čo mohla a aj dnes úporne bojuje za Grécko, za sociálne práva ľudí. Tie tlaky na Grécko sú neuveriteľné. Moralizovať o tom, čo všetko má Syriza robiť, je od ľudí, ktorí o Grécku nič nevedia, neférové. Grécko sa stalo obeťou hromadného znásilnenia zo strany veľmocí a neoliberálnych inšitúcií. Nebudem kopať do obeti znásilnenia. Budem jej držať palce, aby sa pozviechala. A ja ďalej držím Syrize palce.

Existuje podľa teba antikapitalistická sociálna demokracia?

Áno, v ľavom prúde sociálnej demokracie vždy pôsobili aj mnohí marxisti, antikapitalisti či radikáli. Stačí si pozrieť vývoj v Československu v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, ale aj, povedzme, debaty vo švédskej SAP pred a po druhej svetovej vojne, sú to poučné príbehy. Niekedy sa dokonca ľavicoví politici sociálnej demokracie zmohli na Západe k väčšiemu radikalizmu než komunisti, ktorí pod taktovkou Moskvy v 20.storočí občas vyvádzali neskutočné reakčné hlúposti. Vždy záleží na konkrétnych ľuďoch a konkrétnych historických okolnostiach. Vyhnime sa dogmatizmu a sektárstvu.

V poslednom čase riešiš aj témy národnej suverenity. V podstate prežívam podobný vývoj v názoroch. Kým v minulosti som úplne ignoroval dimenziu národnú, v súčasnosti si uvedomujem, že sú to práve národné parlamenty, ktoré ešte dokážu aspoň niečo zvrátiť. A taktiež si uvedomujem rozdiel medzi multikulti a internacionalizmom. Kedy nastal tento posun u teba?

Keď som si prečítal Davida Harveyho, bristského marxistu. A ďalších antiglobalistických či alterglobalistických autorov, či už radikálnejších ako Walden Bello, alebo aj umiernených ako Dani Rodrik. Prázdny, individualistický liberálny kozmopolitanizmus je častokrát iba nástrojom západného imperalizmu veľmocí. Vo svete je mnoho kultúr, národov, komunít, ktoré nedokážete vtesnať pod kategórie liberálneho západného diskurzu a je arogantné a šovinistické sa o to snažiť. Liberálna ľavica na Západe častokrát iba robí užitočných idiotov nadnárodnému kapitálu. Tým, že kope do štátu, kope do jedinej inštitúcie, ktorá ešte dokáže vzdorovať nadnárodnému kapitálu. Preto v tomto treba byť veľmi opatrný. Na druhej strane ľavica nikdy nesmie skĺznuť do primitívneho nacionalizmu. Štát je nástroj, ako brániť sociálny zmier, nie účel osebe. Kľúčom je triedna solidarita. Základom je, že treba rešpektovať ľudí v konkrétnom historickom a geografickom prostredí a nepremieňať ich na matematické podmnožiny v liberálnych abstrakciách.

Čo by si chcel v  politike dosiahnuť?

Socializmus.

Aké by si po sebe zanechal motto alebo odkaz pre budúcnosť?

Kapitalizmus je z pohľadu dejín krátka epizóda, o ktorej sa budú v budúcnosti deti učiť v školách s podobným znechutením, ako sa my dnes učíme o otrokárstve. Netreba riešiť idiotov, ktorí si myslia, že to, čo existuje dnes, bude existovať naveky. Život je zmena, život je boj. A vyhrajú tí, čo majú vieru v ľudí. Čo nás privádza ku klasickému mottu – zvíťazíme!

Drž sa 🙂

Ďakujem za rozhovor.

Kto je Ľuboš Blaha

dsc_0538_-_kopie_-_kopie_2_600x310

Ľuboš Blaha a Lukáš Perný na krste knihy Hudobná kontrakultúra na prelome 60. a 70. rokov, 20. storočia

PhDr. Ľuboš Blaha, PhD. (* 7. december 1979) je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER-SD, predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, neomarxistický filozof a politológ. Študoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a v štúdiu pokračoval na Univerzite Komenského v Bratislave (odbor filozofia). Doktorát obhájil na Ústave politických vied SAV. Náplňou jeho výskumu je marxizmus, liberalizmus a komunitarizmus. V rokoch 1996 až 2011 pôsobil ako hráč na klávesové nástroje v hudobnej skupine Ethereal Pandemonium. Jeho otec je novinár a publicista Mgr. Milan Blaha (známy napríklad z relácie STV „Večer na tému“). Od roku 2016 je poslancom NR SR za stranu SMER-SD –  dostal 2 746 platných prednostných hlasov. Je overovateľom zahraničného výboru NR SR a predsedom výboru NR SR pre európske záležitosti. (Zdroj: Wikipédia).

Zopár zaujímavých citátov na začiatok týždňa

20.08.2017

O kritike súčasného sveta, nevyhnutnom hľadaní východiska inšpirovaného veľkými menami minulosti. Učiť sa, učiť sa, učiť sa.Pre všetkých na inšpiráciu uvádzam niekoľko zaujímavých viac »

DAV – prvý slovenský pokrokový časopis v Československu

31.07.2017

Kedysi sa o nich učilo na školách, dnes v súčasnej "otvorenej spoločnosti" a liberálnej demokracii sú tabu. DAVISTI boli zoskúpenie slovenských komunistických intelektuálov, ktoré vzniklo viac »

Hrozí nám jadrová vojna? Futurológ varuje, ale aj vyslovuje nádej na zmenu

25.07.2017

Vítam vás opäť na mojom blogu, kde ako archív zverejňujem duplicitne aj rozhovory s ľuďmi, ktorí ma inšpirovali a nesmierne si ich cením. Patrí k nim aj Ladislav Hohoš, ktorého prednášky viac »

fico, danko,

Horský: Koaličná komunikácia je na bode mrazu

21.08.2017 20:00

Skutočnosť, že má vláda v stredu rokovať bez ministrov za SNS, podľa politológa Michala Horského znamená prehĺbenie koaličného konfliktu.

Anatolij Antonov

Novým veľvyslancom Ruska v USA je Anatolij Antonov

21.08.2017 17:26

Doterajšieho námestníka ministra zahraničných vecí Antonova označujú za zástancu tvrdej línie vo vzťahoch k USA.

Pavol Frešo, SDKÚ

Frešo: Triblavina musí byť s kolektormi. Ministerstvo: Lepšie je to bez nich

21.08.2017 17:21, aktualizované: 21:22

Bratislavský kraj chce mať diaľnicu D1 s kolektormi. Podľa ministerstva expertízy ukázali, že osempruh bez kolektorov je najlepšie technické riešenie.

ohen, rostov na done, rostov, rusko, poziar

V Rostove na Done vyhlásili výnimočný stav, oheň zničil 25 budov. Údajne je za tým developer

21.08.2017 17:02, aktualizované: 21:16

V centre juhoruského mesta Rostov na Done zranil oheň 45 ľudí, z ktorých sedem hospitalizovali

Štatistiky blogu

Počet článkov: 87
Celková čítanosť: 228546x
Priemerná čítanosť článkov: 2627x

Autor blogu

Kategórie