Založ si blog

Povolanie – kvalifikovaný podvodník

článok bol publikovaný v kultúrno-politickom magazíne DAV DVA

Napriek tomu, že Slovenské školstvo zažíva pravičiarmi a predovšetkým tretím sektorom podsúvané učiteľské štrajky, len málokto rieši propagovaný individualizmus, egoizmus, prepisovanie histórie, nemorálnosť, neetickosť a predovšetkým nezmyselnosť mnohých prvkov vzdelávacieho systému. Rozhodne nemám priestor na podrobné štúdie tohto javu, ktoré v konečnom dôsledku aj tak nikto čítať nebude, no zameriam sa na konkrétne príklady.

Počas štúdia v Bratislave som sa stretol s nespočetným množstvom morálnych úchylákov a sociopatov, ktorých vyprodukoval súčasný stav vzdelávania. V politickom diskurze  sa presadzuje tvrdo oportunizmus a karierizmus (viď tie stovky lojálnych politológov, pravičiarikov debatujúcich v kaviarenských diskusiách sponzorovaných tretím sektorom a publikujúcich v denníkoch typu Nenávisť či .mesiac) a neoliberálna ideológia (súťaživosť, egoizmus, individualizmus, totálna absencia sociálneho cítenia). Tieto ľudské antibytosti – netvory následne vstrebávajú presvedčenie o správnosti svojho konania zo všetkých strán. A kto za to môže? Vzdelávací systém, ktorý si pod slovom demokracia a liberalizmus predstavuje neoliberálny extrémizmus.

Univerzita, ktorá sa napríklad odvolávala na Komenského odkaz o vedomostiach vyzbrojených poznaním, o jednote ľudského rodu a o všetkých tých humanistických posolstvách pretvárania spoločnosti, zároveň produkuje chorých sociopatov, ktorých jedinou životnou prioritou je dosiahnuť zisk (a to bez ohľadu na to, že by to bolo na niekoho úkor). Pretože kapitalizmus je na tomto princípe postavený. Nie je podstatný zmysel práce, ale dosiahnutie zisku. Dodnes si pamätám na tú vetu z hodín ekonómie: “podnikanie je aktivita, ktorej cieľom je dosiahnuť zisk.” Už vtedy som sa sám seba pýtal… a to je všetko? Nič iné? To akože o nič iné nejde, len o zisk?

Uveďme si ale konkrétne príklady, ktoré filozoficky dokazujú nemorálnosť a neetickosť vzdelávacích inštitúcií a spriaznených inštitúcií. Napríklad taký marketing a celkovo prvky tohto odboru. Množstvo z absolventov tohto odboru môžeme nazvať kvalifikovaní podvodníci. Pravicovým politickým marketérom som sa venoval už mnohokrát. Tieto ľudské hyeny sú schopné čohokoľvek. Nie je im absolútne nič sväté na to, aby odstavili politického oponenta tým najšpinavším spôsobom. V tomto odbore sa v súčasnej situácii o morálke a etike ani nedá hovoriť. A to je iba jedna zložka – máme tu tvorcov reklám propagujúcich nevýhodné pôžičky, poistky, špinavé kampane, nefungujúce výrobky (šmejdi), nezdravé potraviny a tak ďalej. Odvolávam sa preto na univerzity – zlyhali ste. Nemorálnosť marketérov, ktorí propagujú veci, ktoré slúžia proti človeku a v prospech zisku sú v absolútnom rozpore s humanistickým a osvetovým posolstvom kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. Veď v samotných osnovách nachádzame odborne popísané spôsoby manipulácie recipienta – od psychológie farieb, cez výber emotívnej hudby až po využívanie symbolov. Drsná a bezcitná manipulácia vedomia, ktorá nepodlieha žiadnej kontrole. V prípade tých, ktorí jednoznačne propagujú prvky založené na lži, ide o dokázateľnú zodpovednosť vzdelávacích inštitúcii, ktoré nesú etickú a morálnu zodpovednosť (veď napokon tieto odbory si hovoria humanitné – teda odvodené od human, ľudské, v prospech humanizácie). Nechápem, prečo sa marketing nenazýva pravým menom – propaganda. A ja sa pýtam, ak niekto študuje metódy propagandy, aké má právo moralizovať o „ruskej propagande“? Verím, že i medzi marketérmi existujú osvietení ľudia, ktorí propagujú spoločensky užitočné a nie škodlivé výrobky, služby a pod. Takýchto marketérov budeme potrebovať – teda marketérov, ktorí spropagujú to, čo je dobré, a nie to, čo človeku škodí.

Špeciálna kategória sú umelci, kde sa taktiež nehovorí o morálnej a etickej zodpovednosti. Je úplne jedno či muzikant zahrá pre Hitlera, Matoviča, Osuského, Glváča alebo Procházku – v súčasnom nastavení vzdelávania sa totiž absolútne nerieši pre koho muzikant hrá a ani nejaká morálna zodpovednosť umelca. Umelci sa stali poplatní systému a predovšetkým jeho nemorálnych prvkov. Koľkí z nich sa ocitli na pravicovo-neoliberálne-extrémistických protestoch, diskusiách, udalostiach. Koľkým z nich nerobil žiadny problém sponzoring americkou alebo izraelskou ambasádou, teda krajín, ktoré majú najviac krvi zo všetkých krajín sveta za posledných 30 rokov? Spoločenská zodpovednosť umelca sa totálne vytratila. Nahradila ju slepá lojalita a túžba po zisku, v prípade tých principiálnych vyradenie z elitných kruhov a hladovanie pri hraní na ulici.

Ekonomický sektor je najzhubnejší. Aj keď vznikajú malé perličky, kde sa začína hovoriť aj o družstevnom-kooperatívnom podnikaní, v drvivej väčšine sa na univerzitách presadzuje drsný egoistický, neoliberálny model myslenia. Zarobiť na úkor druhého. Súťaž, konkurencia, minimalizácia nákladov, maximalizácia nárokov na pracovníkov. Kritickí ekonómovia ale pribúdajú.

O žurnalistike a absolútnej amorálnosti novinárov nebudem ani písať. Nie náhodou mnohých z nich Robert Fico nazval “protislovenské prostitútky.” Česť ale patrí všetkým novinárom, ktorí sa na stoke praktík slovenských korporátnych médií odmietli podieľať. O tom, že právnici často nehája objektívnu pravdu, ale lož prezlečenú za subjektívnu pravdu – pretože právnik je vlastne podnikateľ, taktiež asi nemusím hovoriť. A potom sa čudujeme nevymožiteľnosti práva… Česť právnikom, ktorí sa rozhodujú na základe objektívnej pravdy a spravodlivosti.

Prejdime do sféry techniky – teda na inú univerzitu. Ak nebudú technickí vedci vychovávaní k cnostiam, ale opätovne k ziskuchtivosti, tak budú vynaliezať nástroje, ktoré ľudskej bytosti nielenže nepomôžu, ale naopak uškodia. Príkladom sú najnovšie druhy zbraní, rôzne špehovacie systémy, vynálezy, ktoré likvidujú ľudskú prácu v prospech zefektívnenia (teda v konečnom dôsledku sú v kapitalistickej realite proti človeku, nakoľko nežijeme v komunizme a stroje nepracujú za všetkých ľudí, ale iba pre vládnucu triedu) a tak ďalej.

No a na záver pedagogickí pracovníci – kam sa z nich vytratila túžba šľachtiť ducha národa? Som skutočne rád, že som jeden z posledných detí, ktoré ešte zažili posledné trosky socialistického vzdelávania založeného na vzájomnosti, spolupatričnosti, spoločenskej zmysluplnosti a pod. V mojej ére ešte dožíval starý systém vzdelávania a možno aj vďaka tomu mám také názory, aké mám.

Čerešničkou na torte je napríklad otvorená propagácia alkoholizmu na akademickej pôde (nielen vysokoškolských internátoch, ale na verejných nástenkách univerzity), ponúkanie zliav na tvrdý alkohol, diskotéky plné násilia, promiskuity a neviazaného sexu, tvrdých drog a extrémneho hyperkonzumerizmu. Pretože opäť ide prvorade o zisk tých, ktorí tieto akcie organizujú a tých, ktorí ten alkohol predávajú. Masívne podporovaný uvítací festival študentov v Mlynskej Doline pripomína scény ako z Jánovej apokalypsy. Ja nemám nič proti tomu, keď sa ľudia zabávajú – lenže rozbíjanie záchodov, ogrciavanie a iné druhy pošpiňovania chodníkov, bitky, neviazaný sex na každom rohu, drogy, rozbíjanie rezervoáru, nadrozmerná tvorba odpadu, poškodzovanie majetku, krádeže – to všetko je súčasť a dôsledok týchto dekadentných masových udalostí. A to som ešte nespomenul neuveriteľné scény z internátnych izieb, rozbíjanie fliaš, ktoré „zabávajúci sa“ hádžu z poschodia, rozbíjanie nábytkov, záchodov, okien, dverí… skrátka plody tzv. neobmedzenej slobody. Aj keď som proti obmedzovaniu súkromia týchto ľudí (majú už predsa 18 rokov preč), na druhej strane, univerzita by mala prijať zodpovednosť za to, kto dostáva tituly a kto sa bude nazývať budúcou slovenskou inteligenciou. Za 2 roky v Mlynskej Doline som sa stretol asi s tým najhorším, čoho sú ľudské bytosti schopné. Hyenizmus astronomických rozmerov, ktorý sa nedá ani slovami opísať – to treba skrátka zažiť.

Čo dodať na záver? Aké sú riešenie? Stačí sa pozrieť do minulosti a inšpirovať sa tým, čo naši otcovia a dedovia vytvorili. Hoc sa hypermoderná spoločnosť pýši svojou technologickou vyspelosťou, morálna skaza je prehnitá celým spoločenským organizmom. Je len otázka času, kedy sa budú musieť kultúrne a politické “elity” prebudiť a prehodnotiť stav spoločnosti, do ktorej ju po roku 1989 dostali.

Neuveriteľne aktuálny odkaz Thomasa Mora z roku 1516

13.01.2017

Na dnes vyberám dva citáty... rozhodol som sa im venovať samostatný blog, pretože považujem za povinnosť tieto vety šíriť súčasnému svetu... Thomas More ich napísal v legendárnej knihe Utópia viac »

2016: svet už nikdy nebude ako predtým

04.01.2017

článok publikovaný na webe ZEM & VEK Je koniec roka 2016 a práve tento čas si zaslúži bilancovanie toho, čo sme v jeho priebehu zažili. Svoj text začnem vetou: Svet už nikdy nebude taký, viac »

Dilusion

29.12.2016

Dilusion - pôvodne bigbítová kapela zameraná na rockové skladby z 1960s/1970s v kombinácii s vlastnou tvorbou, v súčasnosti hrá vlastnú tvorbu v kombinácii funku, blues, latino a hard rocku. viac »

turecko, istanbul, útočník

Turecká polícia chytila útočníka z istanbulského nočného klubu

16.01.2017 22:43

Turecká polícia chytila teroristu, ktorý počas novoročných osláv v istanbulskom klube Reina zastrelil 39 ľudí.

Eugene Cernan

Posledný muž na Mesiaci už nie je na svete. Zomrel Eugene Cernan

16.01.2017 22:08

Americký astronaut so slovenskými a českými koreňmi Eugene Cernan zomrel vo veku 82 rokov. Bol posledný astronaut, ktorý kráčal po povrchu Mesiaca.

Peniaze, dolár, jen, euro, libra

Čínsky prezident kritizoval protekcionizmus a populizmus

16.01.2017 21:14

Čínsky prezident Si Ťin-pching Si sa v pondelok dôrazne vyslovil proti rastúcim ochranárskym tendenciám v globálnej ekonomike.

Ukrajina, prezident, Petro Porošenko

Ukrajina zažalovala 'ruskú agresiu' na súde OSN

16.01.2017 20:52

Ukrajina podala na Medzinárodný súdny dvor v Haagu žalobu na Rusko, ktoré obvinila "z aktov terorizmu a diskriminácie počas nezákonnej agresie proti Ukrajine".

Štatistiky blogu

Počet článkov: 68
Celková čítanosť: 165171x
Priemerná čítanosť článkov: 2429x

Autor blogu

Kategórie