Založ si blog

Povolanie – kvalifikovaný podvodník

článok bol publikovaný v kultúrno-politickom magazíne DAV DVA

Napriek tomu, že Slovenské školstvo zažíva pravičiarmi a predovšetkým tretím sektorom podsúvané učiteľské štrajky, len málokto rieši propagovaný individualizmus, egoizmus, prepisovanie histórie, nemorálnosť, neetickosť a predovšetkým nezmyselnosť mnohých prvkov vzdelávacieho systému. Rozhodne nemám priestor na podrobné štúdie tohto javu, ktoré v konečnom dôsledku aj tak nikto čítať nebude, no zameriam sa na konkrétne príklady.

Počas štúdia v Bratislave som sa stretol s nespočetným množstvom morálnych úchylákov a sociopatov, ktorých vyprodukoval súčasný stav vzdelávania. V politickom diskurze  sa presadzuje tvrdo oportunizmus a karierizmus (viď tie stovky lojálnych politológov, pravičiarikov debatujúcich v kaviarenských diskusiách sponzorovaných tretím sektorom a publikujúcich v denníkoch typu Nenávisť či .mesiac) a neoliberálna ideológia (súťaživosť, egoizmus, individualizmus, totálna absencia sociálneho cítenia). Tieto ľudské antibytosti – netvory následne vstrebávajú presvedčenie o správnosti svojho konania zo všetkých strán. A kto za to môže? Vzdelávací systém, ktorý si pod slovom demokracia a liberalizmus predstavuje neoliberálny extrémizmus.

Univerzita, ktorá sa napríklad odvolávala na Komenského odkaz o vedomostiach vyzbrojených poznaním, o jednote ľudského rodu a o všetkých tých humanistických posolstvách pretvárania spoločnosti, zároveň produkuje chorých sociopatov, ktorých jedinou životnou prioritou je dosiahnuť zisk (a to bez ohľadu na to, že by to bolo na niekoho úkor). Pretože kapitalizmus je na tomto princípe postavený. Nie je podstatný zmysel práce, ale dosiahnutie zisku. Dodnes si pamätám na tú vetu z hodín ekonómie: “podnikanie je aktivita, ktorej cieľom je dosiahnuť zisk.” Už vtedy som sa sám seba pýtal… a to je všetko? Nič iné? To akože o nič iné nejde, len o zisk?

Uveďme si ale konkrétne príklady, ktoré filozoficky dokazujú nemorálnosť a neetickosť vzdelávacích inštitúcií a spriaznených inštitúcií. Napríklad taký marketing a celkovo prvky tohto odboru. Množstvo z absolventov tohto odboru môžeme nazvať kvalifikovaní podvodníci. Pravicovým politickým marketérom som sa venoval už mnohokrát. Tieto ľudské hyeny sú schopné čohokoľvek. Nie je im absolútne nič sväté na to, aby odstavili politického oponenta tým najšpinavším spôsobom. V tomto odbore sa v súčasnej situácii o morálke a etike ani nedá hovoriť. A to je iba jedna zložka – máme tu tvorcov reklám propagujúcich nevýhodné pôžičky, poistky, špinavé kampane, nefungujúce výrobky (šmejdi), nezdravé potraviny a tak ďalej. Odvolávam sa preto na univerzity – zlyhali ste. Nemorálnosť marketérov, ktorí propagujú veci, ktoré slúžia proti človeku a v prospech zisku sú v absolútnom rozpore s humanistickým a osvetovým posolstvom kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií. Veď v samotných osnovách nachádzame odborne popísané spôsoby manipulácie recipienta – od psychológie farieb, cez výber emotívnej hudby až po využívanie symbolov. Drsná a bezcitná manipulácia vedomia, ktorá nepodlieha žiadnej kontrole. V prípade tých, ktorí jednoznačne propagujú prvky založené na lži, ide o dokázateľnú zodpovednosť vzdelávacích inštitúcii, ktoré nesú etickú a morálnu zodpovednosť (veď napokon tieto odbory si hovoria humanitné – teda odvodené od human, ľudské, v prospech humanizácie). Nechápem, prečo sa marketing nenazýva pravým menom – propaganda. A ja sa pýtam, ak niekto študuje metódy propagandy, aké má právo moralizovať o „ruskej propagande“? Verím, že i medzi marketérmi existujú osvietení ľudia, ktorí propagujú spoločensky užitočné a nie škodlivé výrobky, služby a pod. Takýchto marketérov budeme potrebovať – teda marketérov, ktorí spropagujú to, čo je dobré, a nie to, čo človeku škodí.

Špeciálna kategória sú umelci, kde sa taktiež nehovorí o morálnej a etickej zodpovednosti. Je úplne jedno či muzikant zahrá pre Hitlera, Matoviča, Osuského, Glváča alebo Procházku – v súčasnom nastavení vzdelávania sa totiž absolútne nerieši pre koho muzikant hrá a ani nejaká morálna zodpovednosť umelca. Umelci sa stali poplatní systému a predovšetkým jeho nemorálnych prvkov. Koľkí z nich sa ocitli na pravicovo-neoliberálne-extrémistických protestoch, diskusiách, udalostiach. Koľkým z nich nerobil žiadny problém sponzoring americkou alebo izraelskou ambasádou, teda krajín, ktoré majú najviac krvi zo všetkých krajín sveta za posledných 30 rokov? Spoločenská zodpovednosť umelca sa totálne vytratila. Nahradila ju slepá lojalita a túžba po zisku, v prípade tých principiálnych vyradenie z elitných kruhov a hladovanie pri hraní na ulici.

Ekonomický sektor je najzhubnejší. Aj keď vznikajú malé perličky, kde sa začína hovoriť aj o družstevnom-kooperatívnom podnikaní, v drvivej väčšine sa na univerzitách presadzuje drsný egoistický, neoliberálny model myslenia. Zarobiť na úkor druhého. Súťaž, konkurencia, minimalizácia nákladov, maximalizácia nárokov na pracovníkov. Kritickí ekonómovia ale pribúdajú.

O žurnalistike a absolútnej amorálnosti novinárov nebudem ani písať. Nie náhodou mnohých z nich Robert Fico nazval “protislovenské prostitútky.” Česť ale patrí všetkým novinárom, ktorí sa na stoke praktík slovenských korporátnych médií odmietli podieľať. O tom, že právnici často nehája objektívnu pravdu, ale lož prezlečenú za subjektívnu pravdu – pretože právnik je vlastne podnikateľ, taktiež asi nemusím hovoriť. A potom sa čudujeme nevymožiteľnosti práva… Česť právnikom, ktorí sa rozhodujú na základe objektívnej pravdy a spravodlivosti.

Prejdime do sféry techniky – teda na inú univerzitu. Ak nebudú technickí vedci vychovávaní k cnostiam, ale opätovne k ziskuchtivosti, tak budú vynaliezať nástroje, ktoré ľudskej bytosti nielenže nepomôžu, ale naopak uškodia. Príkladom sú najnovšie druhy zbraní, rôzne špehovacie systémy, vynálezy, ktoré likvidujú ľudskú prácu v prospech zefektívnenia (teda v konečnom dôsledku sú v kapitalistickej realite proti človeku, nakoľko nežijeme v komunizme a stroje nepracujú za všetkých ľudí, ale iba pre vládnucu triedu) a tak ďalej.

No a na záver pedagogickí pracovníci – kam sa z nich vytratila túžba šľachtiť ducha národa? Som skutočne rád, že som jeden z posledných detí, ktoré ešte zažili posledné trosky socialistického vzdelávania založeného na vzájomnosti, spolupatričnosti, spoločenskej zmysluplnosti a pod. V mojej ére ešte dožíval starý systém vzdelávania a možno aj vďaka tomu mám také názory, aké mám.

Čerešničkou na torte je napríklad otvorená propagácia alkoholizmu na akademickej pôde (nielen vysokoškolských internátoch, ale na verejných nástenkách univerzity), ponúkanie zliav na tvrdý alkohol, diskotéky plné násilia, promiskuity a neviazaného sexu, tvrdých drog a extrémneho hyperkonzumerizmu. Pretože opäť ide prvorade o zisk tých, ktorí tieto akcie organizujú a tých, ktorí ten alkohol predávajú. Masívne podporovaný uvítací festival študentov v Mlynskej Doline pripomína scény ako z Jánovej apokalypsy. Ja nemám nič proti tomu, keď sa ľudia zabávajú – lenže rozbíjanie záchodov, ogrciavanie a iné druhy pošpiňovania chodníkov, bitky, neviazaný sex na každom rohu, drogy, rozbíjanie rezervoáru, nadrozmerná tvorba odpadu, poškodzovanie majetku, krádeže – to všetko je súčasť a dôsledok týchto dekadentných masových udalostí. A to som ešte nespomenul neuveriteľné scény z internátnych izieb, rozbíjanie fliaš, ktoré „zabávajúci sa“ hádžu z poschodia, rozbíjanie nábytkov, záchodov, okien, dverí… skrátka plody tzv. neobmedzenej slobody. Aj keď som proti obmedzovaniu súkromia týchto ľudí (majú už predsa 18 rokov preč), na druhej strane, univerzita by mala prijať zodpovednosť za to, kto dostáva tituly a kto sa bude nazývať budúcou slovenskou inteligenciou. Za 2 roky v Mlynskej Doline som sa stretol asi s tým najhorším, čoho sú ľudské bytosti schopné. Hyenizmus astronomických rozmerov, ktorý sa nedá ani slovami opísať – to treba skrátka zažiť.

Čo dodať na záver? Aké sú riešenie? Stačí sa pozrieť do minulosti a inšpirovať sa tým, čo naši otcovia a dedovia vytvorili. Hoc sa hypermoderná spoločnosť pýši svojou technologickou vyspelosťou, morálna skaza je prehnitá celým spoločenským organizmom. Je len otázka času, kedy sa budú musieť kultúrne a politické “elity” prebudiť a prehodnotiť stav spoločnosti, do ktorej ju po roku 1989 dostali.

Šokojúca pravda o tzv. normalizácii

16.07.2017

Súčasne na DAV DVA aj osobnom blogu publikujem tento osvetový článok s reálnymi číslami o stave ČSSR v roku 1975, konkrétne Západoslovenskom kraji. Na verziu s obrázkami kliknite sem: http://davdva.sk/sokojuca-pravda-o-tzv-normalizacii-ako-sa-mali-slovaci-v-roku-1975/ viac »

Štrajk – malé víťazstvo, veľký cieľ

26.06.2017

DOBOJOVANÉ! ŠTRAJK SA SKONČIL, MZDY PORASTÚ O 14,2%! Počas celej doby štrajku som aktualizoval stránku DAV DVA a urobil všetko pre šírenie osvety v informačnej vojne. Pozrite si ako štrajk viac »

Podpora štrajkujúcim v nadnárodnej automobilke

21.06.2017

SLEDUJTE ONLINE REPORTÁŽ DAV DVA Každý, kto si uvedomuje v akej dobe žijeme, musí podporiť štrajk pracujúcich vo Volkswagene, pretože ako vravel Marx – proletári už nemajú čo stratiť, viac »

poľsko, protest, demonštrácia,

Valec drví poľské súdy

21.07.2017 20:00

Fabrika na zákony, ktorá podľa Bruselu čoraz viac vzďaľuje Varšavu od európskych zásad demokracie a právneho štátu, pracuje ďalej na plné obrátky.

utečenci, lampedusa

Medzi Rakúskom a Talianskom graduje napätie kvôli migrantom

21.07.2017 19:54

Medzi Talianskom a Rakúskom ďalej rastie napätie kvôli nezhodám ohľadom zvládania prílevu migrantov do Európy.

Paolo Gentiloni

Nepoučujte nás, odkázal V4 taliansky premiér Gentiloni

21.07.2017 19:43

Taliansky premiér Paolo Gentiloni odkázal krajinám V4, že jeho krajina sa nenechá poučovať a vyzval všetky krajiny Európskej únie na plnenie svojich povinností.

škola, učitelia, vyučovanie,

Platy učiteľov v septembri zrejme porastú

21.07.2017 19:00

Platy učiteľov by mohli byť od septembra vyššie o šesť percent. O riešení má v pondelok rozhodnúť vláda.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 84
Celková čítanosť: 221442x
Priemerná čítanosť článkov: 2636x

Autor blogu

Kategórie