Založ si blog

Jeden deň v slovenskom kapitalizme

Tento fiktívny príbeh je aj o vás. Článok bol publikovaný v novom ľavicovom kultúrno-politickom magazíne DAV DVA.

Zvoní budík, vonku je tma, padá dážď so snehom, fúka vietor a hovoríte si: „Zase je tu ďalší zatratený deň.“ Posúvate budík o 10 minút, len aby ste oddialili ďalší deň, počas ktorého budete ako otrok slúžiť ázijskému, talianskemu alebo nemeckému kolonizátorovi. Spomeniete si na včerajšie správy, v rádiobudíku hrá odporná diskofilná a vlezlá komerčná hudba, do ktorej kvákajú nezmyselné kecy dvaja priblblí moderátori. Preladíte na verejno-právne médium, kde práve nejaký bezpečnostný „odborník“ hovorí o tom ako sa máme báť Ruska a ako je NATO úžasné. Túžite radšej nežiť, než vstať a ísť. V jednej sekunde si predstavíte tú nekonečnú pešiu cestu v daždi a tme, lebo musíte ísť pešo, nakoľko vám bicykel nedávno ukradli. Pravdepodobne skončil v kovošrote. Nakoniec sa donútite vstať, zapnete televízor, kde hrajú ďalšie vymývačky mozgov.  Zalejete si druhý krát zalievaný lacný čaj, ktorý chutí odporne, ale na drahší vám už nevyšlo z výplaty. Komerčná televízia práve ukazuje ako dá schudnúť do pol roka, no vy si uvedomujete, že najlepší spôsob chudnutia je vaša výplatná páska. Nasledujú správy – počúvate o tom, ako sa pohádal Sulík s Poliačikom, ako zrazu Beňová a Zala kritizujú Smer, ako je Lipšic vlastne morálny víťaz slovenskej politiky, hoc zabil človeka, ako sa Osuský, ktorý zakázal žobrať bezdomovcom v Bratislave odvolávala na slušnosť, ako je zase extrémistické používať zdravý rozum, keď sa hrnú do Európy milióny utečencov, kým na Slovensku nie je práca, ako je extrémistické myslieť si, že socializmus bol v porovnaní s dneškom raj; ako si treťosektoráci Dubačová a Dostál pózersky pripínajú židovské hviezdy, ako sa majdanisti už 767-ty krát pokúsili o organizáciu ďalšieho protestu a vystúpil tam aj megatrápny „standupista“ známy donedávno ako Poštár Janko, a ako si prihrieva polievočku extrémna neoliberálna pravica na učiteľských štrajkoch, Bašternákovi, Kaliňákovi a nejakej ženskej z protidrogového ústavu.

Nikoho nezaujímajú rozbité fabriky, nezamestnanosť, nezmyselnosť práce, exekúcie, sociálne samovraždy, hrozné pracovné podmienky, nadmerné nároky na zamestnancov za mizernú mzdu (zefektívňovanie pracovných pozícií), neistota, vysoká rozvodovosť, nízka pôrodnosť alebo všadeprítomná idiotizácia spoločnosti. Nasratý a znechutený vypínate televízor, hodíte na seba natrhnutý sveter, lebo včera nebolo času to zašiť a utekáte 2-3 kilometre na vlakovú alebo autobusovú stanicu. Po ceste stretnete nešťastného kamaráta, ktorého už vyhodili, lebo nespĺňal nároky svojho nového zamestnávateľa. Pýtate sa ho, čo plánuje robiť. On na vás hodí iba smutný pohľad a uteká zapiť nešťastie do najbližšej krčmy, kde sedí ďalších päť podobných trosečníkov. Pokračujete v ceste premoknutý, s  čvachtajúcimi topánkami. Predajca vás ale samozrejme upozornil, že topánky vlastne nie sú do dažďa, takže máte smolu a tú dieru na spodku, cez ktorú sa dá prestrčiť prst si nemôžete všímať. Medzitým vám vietor poláme dáždnik a v plnej rýchlosti váš ošpliecha špinavou vodou kamión. Prichádzate na stanicu – vonku pod prečnievajúcou strechou leží spiaca bezdomovkyňa zabalená v špinavej a pomaly premokajúcej deke. Ďalšia partia bezdomovcov sedí a v totálnej mizérii popíja čučo pod prístreškom oproti. Beznohý chlapík sa snaží získať zopár centov od okoloidúcej paničky. V tom si tak nejak spomeniete na reklamu z dielne EÚ, ako sme súčasťou moderného európskeho spoločenstva. V zamračenom studenom a nechutnom dni pokračujete ďalej. Vedľa sa bavia dvaja robotníci: bez-nazddvu„Teraz robím pre tých špinavcov. Mám to síce dva krát tak ďaleko, ale musím živiť deti. Nemám na výber.“

„Šecko rozkralli svine a teraz tu musíme robiť otrokov za smíšné peňáze. Zlatí komunisti…,“ dodá druhý.

Cesta vlakom je depresívna. Ospalí ľudia sledujú nejakú feministickú vymielačku mozgov o nerovnosti práce pre mužov a ženy financovanú EÚ, pričom si dobre uvedomujú, že obe pohlavia pracujú rovnako za minimálnu mzdu a v rovnako mizerných podmienkach. Vlak náhle zastaví. Nejaký nešťastník sa práve hodil pod vlak. Po pol hodine rozhodovania utekáte cez blatovú uličku k najbližšej autobusovej zastávke. Našťastie ide prípoj.

Slnko už pomaly vychádza. Ranný opar odhaľuje príbehy ľudských osudov. Vychádzate z autobusu na periférii mesta a stretávate chlapíka, ktorý pracuje v malej drevenej kôlničke. Hodíte sa s ním do reči. Hovorí vám, že prišiel o domov, dostáva dôchodok okolo 180€, z čoho dá 130€ za nájom a zbytok si musí odpracovať tesárskymi prácami. Aqualung pripomína, že dal do podnájmu domov počas svojho pobytu v zahraničí. Nájomník nesplácal nájomné, prišiel exekútor a po návrate na Slovensko stal sa bezdomovcom.

Utekáte do práce. Nemáte si kedy ani zapáliť cigaretu, lebo spoje idú blbo a už meškáte 30 minút. Utekáte za  pás, práca začína. Chcete ísť na obednú prestávku, no roboty je veľa a nestíhate. Tak pracujete ďalej až do skončenia smeny. V tom ste nenápadne informovaný, že by sa patrilo robiť 2-3 hodinky nadčas. Zostávate teda v práci. Domov odchádzate po tme. Po ceste na stanicu vás otravuje nejaké slečna s „najvýhodnejšou hypotékou“ a medzičasom vám volajú z práce, že sa budú znižovať stavy. Bezdomovca s rozbitým nosom vyháňajú policajti zo stanice na mráz. Bezdomovec sa ospravedlňuje a vonku plače. Unavený zo šichty prichádzate do staničnej reštiky, kde dvojnásobne zdraželi ceny jedál. Kašlete na to a aj tak si objednávate, lebo žalúdok sa oklamať nedá. K tomu jedno malé pivo. Počúvate rozhovory zúbožených a zničených ľudí. V krčme sa objaví bohatý a vyšinutý Francúz. Celej krčme zoberie pivá. Všetci mu ďakujú a on odchádza s úsmevom na tvári. Po dojedení guláša s knedlikem a debate s robotníkmi o mizérii, v ktorej sa nachádzate, utekáte na vlak. A tak končí jeden z mnohých dní bežného človeka na Slovensku.

Z tej včerajšej rannej epopeje ste si priniesli chorobu. Odchádzate lekárovi, kde sa opätovne stretávate s rôznorodými ľudskými osudmi. Preplnená čakáreň je ako zásobáreň príbehov o ľudskej mizérii. Starší ľudia rozprávajú v čakárni o tom, ako dotujú sčasti i svojimi celými dôchodkami svoje mladšie rodiny. Sťažujú sa na ich nevďačnosť.Nechápu, že bez nich by len živorili, až vôbec. “Ale rozkazuvať a mínať, to ví,” dodáva jeden. “Aj ten rozdává len letáky, robí čo sa dá,” dodáva druhý. “Nestem plagát z Lidla, teči mi do topánék odtál,” reaguje prvý. Do nemocnice uteká chlapík, ktorý potrebuje urgentnú operáciu na prostatu. Doktor zo súkromnej ordinácie odpovedá: “Bez peněz,” nikam nělez a výsmechom ho púšťa dnu po tom čo si vystojí dlhý rad. Vzadu kdesi zaznie hlas: “A aj ten skončev na psychiatrii. Neplatil hypotéku, vyhodilo ho z roboty, žena sa mu skurvila, tak ho zavreli do blázninca. Ešte dobre dopadóv. Mohóv sa aj obesiť.” Prechádzate poschodiami a vidíte zúbožené osudy nešťastných odpadlíkov “dokonalej liberálno-demokratickej spoločnosti.” Cestujete domov vlakom a tam počúvate príbehy o dlhoch. “Ten je zadĺžený do smrti. To nesplatia ani jeho decká,” hovorí človek sediaci oproti svojmu kamarátovi. “Tak móže ešte zmiznúť za hranice. Nič iné mu neostává..,” dodáva druhý. “Stev si rozšíriť krčmu, mal velké oči, ale došlo Tesco a skončev, lebo luďá už nemajú peňáze. Kúpá veci v akcii a nebudú ti chodiť do reštaurácií.. víš jak to je…,” pokračuje debata. “Ale nemusev sa hentak zadĺžiť… nemav mať velké oči.” V tom zaznie z rozhlasu “Konečná stanica, prosím vystúpte.”

Tento príbeh končí jasne. Prichádzate od lekára domov. Zvoní vám telefón. Volá šéf a hovorí: „Tieto tvoje excesy už nebudem trpieť, máš padáka. Tie tvoje názory sú neprípustné. Na tvoje miesto nastúpi šikovnejší a flexibilnejší človek.“ Skladáte telefón. Zazvoní zvonec a pred dverami stojí exekútor. Spomeniete si na tú meškajúcu výplatu a ten obrovský dlh, ktorý máte na krku. Odovzdávate do rúk dom exekútorovi a zoznamujete sa s partiou „nových kolegov“ na ceste životom. Majú dlhé brady, nosia staré šaty, vyzerajú retro, ale hipsteri to nie sú.

 

V príbehu boli použité autentické reálie a výroky zo života

Zopár zaujímavých citátov na začiatok týždňa

20.08.2017

O kritike súčasného sveta, nevyhnutnom hľadaní východiska inšpirovaného veľkými menami minulosti. Učiť sa, učiť sa, učiť sa.Pre všetkých na inšpiráciu uvádzam niekoľko zaujímavých viac »

DAV – prvý slovenský pokrokový časopis v Československu

31.07.2017

Kedysi sa o nich učilo na školách, dnes v súčasnej "otvorenej spoločnosti" a liberálnej demokracii sú tabu. DAVISTI boli zoskúpenie slovenských komunistických intelektuálov, ktoré vzniklo viac »

Hrozí nám jadrová vojna? Futurológ varuje, ale aj vyslovuje nádej na zmenu

25.07.2017

Vítam vás opäť na mojom blogu, kde ako archív zverejňujem duplicitne aj rozhovory s ľuďmi, ktorí ma inšpirovali a nesmierne si ich cením. Patrí k nim aj Ladislav Hohoš, ktorého prednášky viac »

fico, danko,

Horský: Koaličná komunikácia je na bode mrazu

21.08.2017 20:00

Skutočnosť, že má vláda v stredu rokovať bez ministrov za SNS, podľa politológa Michala Horského znamená prehĺbenie koaličného konfliktu.

Anatolij Antonov

Novým veľvyslancom Ruska v USA je Anatolij Antonov

21.08.2017 17:26

Doterajšieho námestníka ministra zahraničných vecí Antonova označujú za zástancu tvrdej línie vo vzťahoch k USA.

Pavol Frešo, SDKÚ

Frešo: Triblavina musí byť s kolektormi. Ministerstvo: Lepšie je to bez nich

21.08.2017 17:21, aktualizované: 21:22

Bratislavský kraj chce mať diaľnicu D1 s kolektormi. Podľa ministerstva expertízy ukázali, že osempruh bez kolektorov je najlepšie technické riešenie.

ohen, rostov na done, rostov, rusko, poziar

V Rostove na Done vyhlásili výnimočný stav, oheň zničil 25 budov. Údajne je za tým developer

21.08.2017 17:02, aktualizované: 21:16

V centre juhoruského mesta Rostov na Done zranil oheň 45 ľudí, z ktorých sedem hospitalizovali

Štatistiky blogu

Počet článkov: 87
Celková čítanosť: 228542x
Priemerná čítanosť článkov: 2627x

Autor blogu

Kategórie