Založ si blog

Jeden deň v slovenskom kapitalizme

Tento fiktívny príbeh je aj o vás. Článok bol publikovaný v novom ľavicovom kultúrno-politickom magazíne DAV DVA.

Zvoní budík, vonku je tma, padá dážď so snehom, fúka vietor a hovoríte si: „Zase je tu ďalší zatratený deň.“ Posúvate budík o 10 minút, len aby ste oddialili ďalší deň, počas ktorého budete ako otrok slúžiť ázijskému, talianskemu alebo nemeckému kolonizátorovi. Spomeniete si na včerajšie správy, v rádiobudíku hrá odporná diskofilná a vlezlá komerčná hudba, do ktorej kvákajú nezmyselné kecy dvaja priblblí moderátori. Preladíte na verejno-právne médium, kde práve nejaký bezpečnostný „odborník“ hovorí o tom ako sa máme báť Ruska a ako je NATO úžasné. Túžite radšej nežiť, než vstať a ísť. V jednej sekunde si predstavíte tú nekonečnú pešiu cestu v daždi a tme, lebo musíte ísť pešo, nakoľko vám bicykel nedávno ukradli. Pravdepodobne skončil v kovošrote. Nakoniec sa donútite vstať, zapnete televízor, kde hrajú ďalšie vymývačky mozgov.  Zalejete si druhý krát zalievaný lacný čaj, ktorý chutí odporne, ale na drahší vám už nevyšlo z výplaty. Komerčná televízia práve ukazuje ako dá schudnúť do pol roka, no vy si uvedomujete, že najlepší spôsob chudnutia je vaša výplatná páska. Nasledujú správy – počúvate o tom, ako sa pohádal Sulík s Poliačikom, ako zrazu Beňová a Zala kritizujú Smer, ako je Lipšic vlastne morálny víťaz slovenskej politiky, hoc zabil človeka, ako sa Osuský, ktorý zakázal žobrať bezdomovcom v Bratislave odvolávala na slušnosť, ako je zase extrémistické používať zdravý rozum, keď sa hrnú do Európy milióny utečencov, kým na Slovensku nie je práca, ako je extrémistické myslieť si, že socializmus bol v porovnaní s dneškom raj; ako si treťosektoráci Dubačová a Dostál pózersky pripínajú židovské hviezdy, ako sa majdanisti už 767-ty krát pokúsili o organizáciu ďalšieho protestu a vystúpil tam aj megatrápny „standupista“ známy donedávno ako Poštár Janko, a ako si prihrieva polievočku extrémna neoliberálna pravica na učiteľských štrajkoch, Bašternákovi, Kaliňákovi a nejakej ženskej z protidrogového ústavu.

Nikoho nezaujímajú rozbité fabriky, nezamestnanosť, nezmyselnosť práce, exekúcie, sociálne samovraždy, hrozné pracovné podmienky, nadmerné nároky na zamestnancov za mizernú mzdu (zefektívňovanie pracovných pozícií), neistota, vysoká rozvodovosť, nízka pôrodnosť alebo všadeprítomná idiotizácia spoločnosti. Nasratý a znechutený vypínate televízor, hodíte na seba natrhnutý sveter, lebo včera nebolo času to zašiť a utekáte 2-3 kilometre na vlakovú alebo autobusovú stanicu. Po ceste stretnete nešťastného kamaráta, ktorého už vyhodili, lebo nespĺňal nároky svojho nového zamestnávateľa. Pýtate sa ho, čo plánuje robiť. On na vás hodí iba smutný pohľad a uteká zapiť nešťastie do najbližšej krčmy, kde sedí ďalších päť podobných trosečníkov. Pokračujete v ceste premoknutý, s  čvachtajúcimi topánkami. Predajca vás ale samozrejme upozornil, že topánky vlastne nie sú do dažďa, takže máte smolu a tú dieru na spodku, cez ktorú sa dá prestrčiť prst si nemôžete všímať. Medzitým vám vietor poláme dáždnik a v plnej rýchlosti váš ošpliecha špinavou vodou kamión. Prichádzate na stanicu – vonku pod prečnievajúcou strechou leží spiaca bezdomovkyňa zabalená v špinavej a pomaly premokajúcej deke. Ďalšia partia bezdomovcov sedí a v totálnej mizérii popíja čučo pod prístreškom oproti. Beznohý chlapík sa snaží získať zopár centov od okoloidúcej paničky. V tom si tak nejak spomeniete na reklamu z dielne EÚ, ako sme súčasťou moderného európskeho spoločenstva. V zamračenom studenom a nechutnom dni pokračujete ďalej. Vedľa sa bavia dvaja robotníci: bez-nazddvu„Teraz robím pre tých špinavcov. Mám to síce dva krát tak ďaleko, ale musím živiť deti. Nemám na výber.“

„Šecko rozkralli svine a teraz tu musíme robiť otrokov za smíšné peňáze. Zlatí komunisti…,“ dodá druhý.

Cesta vlakom je depresívna. Ospalí ľudia sledujú nejakú feministickú vymielačku mozgov o nerovnosti práce pre mužov a ženy financovanú EÚ, pričom si dobre uvedomujú, že obe pohlavia pracujú rovnako za minimálnu mzdu a v rovnako mizerných podmienkach. Vlak náhle zastaví. Nejaký nešťastník sa práve hodil pod vlak. Po pol hodine rozhodovania utekáte cez blatovú uličku k najbližšej autobusovej zastávke. Našťastie ide prípoj.

Slnko už pomaly vychádza. Ranný opar odhaľuje príbehy ľudských osudov. Vychádzate z autobusu na periférii mesta a stretávate chlapíka, ktorý pracuje v malej drevenej kôlničke. Hodíte sa s ním do reči. Hovorí vám, že prišiel o domov, dostáva dôchodok okolo 180€, z čoho dá 130€ za nájom a zbytok si musí odpracovať tesárskymi prácami. Aqualung pripomína, že dal do podnájmu domov počas svojho pobytu v zahraničí. Nájomník nesplácal nájomné, prišiel exekútor a po návrate na Slovensko stal sa bezdomovcom.

Utekáte do práce. Nemáte si kedy ani zapáliť cigaretu, lebo spoje idú blbo a už meškáte 30 minút. Utekáte za  pás, práca začína. Chcete ísť na obednú prestávku, no roboty je veľa a nestíhate. Tak pracujete ďalej až do skončenia smeny. V tom ste nenápadne informovaný, že by sa patrilo robiť 2-3 hodinky nadčas. Zostávate teda v práci. Domov odchádzate po tme. Po ceste na stanicu vás otravuje nejaké slečna s „najvýhodnejšou hypotékou“ a medzičasom vám volajú z práce, že sa budú znižovať stavy. Bezdomovca s rozbitým nosom vyháňajú policajti zo stanice na mráz. Bezdomovec sa ospravedlňuje a vonku plače. Unavený zo šichty prichádzate do staničnej reštiky, kde dvojnásobne zdraželi ceny jedál. Kašlete na to a aj tak si objednávate, lebo žalúdok sa oklamať nedá. K tomu jedno malé pivo. Počúvate rozhovory zúbožených a zničených ľudí. V krčme sa objaví bohatý a vyšinutý Francúz. Celej krčme zoberie pivá. Všetci mu ďakujú a on odchádza s úsmevom na tvári. Po dojedení guláša s knedlikem a debate s robotníkmi o mizérii, v ktorej sa nachádzate, utekáte na vlak. A tak končí jeden z mnohých dní bežného človeka na Slovensku.

Z tej včerajšej rannej epopeje ste si priniesli chorobu. Odchádzate lekárovi, kde sa opätovne stretávate s rôznorodými ľudskými osudmi. Preplnená čakáreň je ako zásobáreň príbehov o ľudskej mizérii. Starší ľudia rozprávajú v čakárni o tom, ako dotujú sčasti i svojimi celými dôchodkami svoje mladšie rodiny. Sťažujú sa na ich nevďačnosť.Nechápu, že bez nich by len živorili, až vôbec. “Ale rozkazuvať a mínať, to ví,” dodáva jeden. “Aj ten rozdává len letáky, robí čo sa dá,” dodáva druhý. “Nestem plagát z Lidla, teči mi do topánék odtál,” reaguje prvý. Do nemocnice uteká chlapík, ktorý potrebuje urgentnú operáciu na prostatu. Doktor zo súkromnej ordinácie odpovedá: “Bez peněz,” nikam nělez a výsmechom ho púšťa dnu po tom čo si vystojí dlhý rad. Vzadu kdesi zaznie hlas: “A aj ten skončev na psychiatrii. Neplatil hypotéku, vyhodilo ho z roboty, žena sa mu skurvila, tak ho zavreli do blázninca. Ešte dobre dopadóv. Mohóv sa aj obesiť.” Prechádzate poschodiami a vidíte zúbožené osudy nešťastných odpadlíkov “dokonalej liberálno-demokratickej spoločnosti.” Cestujete domov vlakom a tam počúvate príbehy o dlhoch. “Ten je zadĺžený do smrti. To nesplatia ani jeho decká,” hovorí človek sediaci oproti svojmu kamarátovi. “Tak móže ešte zmiznúť za hranice. Nič iné mu neostává..,” dodáva druhý. “Stev si rozšíriť krčmu, mal velké oči, ale došlo Tesco a skončev, lebo luďá už nemajú peňáze. Kúpá veci v akcii a nebudú ti chodiť do reštaurácií.. víš jak to je…,” pokračuje debata. “Ale nemusev sa hentak zadĺžiť… nemav mať velké oči.” V tom zaznie z rozhlasu “Konečná stanica, prosím vystúpte.”

Tento príbeh končí jasne. Prichádzate od lekára domov. Zvoní vám telefón. Volá šéf a hovorí: „Tieto tvoje excesy už nebudem trpieť, máš padáka. Tie tvoje názory sú neprípustné. Na tvoje miesto nastúpi šikovnejší a flexibilnejší človek.“ Skladáte telefón. Zazvoní zvonec a pred dverami stojí exekútor. Spomeniete si na tú meškajúcu výplatu a ten obrovský dlh, ktorý máte na krku. Odovzdávate do rúk dom exekútorovi a zoznamujete sa s partiou „nových kolegov“ na ceste životom. Majú dlhé brady, nosia staré šaty, vyzerajú retro, ale hipsteri to nie sú.

 

V príbehu boli použité autentické reálie a výroky zo života

Podpora štrajkujúcim v nadnárodnej automobilke

21.06.2017

SLEDUJTE ONLINE REPORTÁŽ DAV DVA Každý, kto si uvedomuje v akej dobe žijeme, musí podporiť štrajk pracujúcich vo Volkswagene, pretože ako vravel Marx – proletári už nemajú čo stratiť, viac »

Mladý človek odkazuje mladým

06.06.2017

Pôvodne som túto úvahu publikoval ako status na sociálnych sieťach, no pre masové zdieľanie a podporu ho zverejňujem aj tu na svojom blogu. Chcel by som pripomenúť všetkým naivným mladým, viac »

Niečo z úvah, tipov, myšlienok a citácií zo sociálnej siete IV.

21.05.2017

Už po štvrtý krát zverejňujem blog z výberu myšlienok a citácii publikovaných na sociálnej sieti Facebook. Nakoľko je prístup ku starším príspevkom značne obtiažny, rozhodol som sa publikovať viac »

Veľká Británia, Londýn, Big Ben, parlament, Westminsterský most

Britský parlament sa stal terčom kybernetického útoku

24.06.2017 19:07

Britský parlament sa stal terčom kybernetického útoku. Niekto sa pokúsil vniknúť do osobných účtov, informoval BBC zdroj z Dolnej snemovne.

počasie, horúčava, leto, teplomer

V Texase sa deti udusili v aute, matka ich tam nechala za trest

24.06.2017 19:00

Žena z amerického Texasu, ktorej dve malé deti sa udusili v aute počas horúčav na konci mája, ich vo vozidle nenechala nedopatrením, ale naschvál.

volkswagen,  protest, štrajk,

Smolinský: Rokovania odborov s Volkswagenom smerujú k dohode

24.06.2017 15:28, aktualizované: 16:40

Sobotňajšie rokovanie Moderných odborov Volkswagen s vedením firmy neskončili úspechom. Ako uviedol šéf odborov Zoroslav Smolinský, budú pokračovať a "smerujú k dohode".

fico

Slovensko chce liekovú agentúru, podľa Fica tak pribudne asi tisíc pracovných miest

24.06.2017 14:04

Premiestnenie Európskej liekovej agentúry z Veľkej Británie na Slovensko by znamenalo vznik nových pracovných miest. Uviedol to premiér Robert Fico.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 82
Celková čítanosť: 212044x
Priemerná čítanosť článkov: 2586x

Autor blogu

Kategórie