Založ si blog

Neomarxizmus. ..

Prečo sa autentická ľavica bude musieť vzdať termínu neomarxizmus

Začnem od konca publikovaného článku: ak je neomarxista človek z tretieho sektora, považujúci sa za elitu a rozširujúci ideológiu uprednostňovania postindustriálnych tém ľavice pred podstatnými triednymi, tak neomarxistom nie som. Ak je však neomarxista človek, ktorý poučený minulosťou aktualizuje a kriticky prehodnocuje Marxa a uvedomuje si významnú úlohu kultúry a duchovnej roviny popri ekonomických otázkach, ktoré Marx definoval správne, tak neomarxistom som. Ale budem nútený sa v mene budúcnosti samotnej existencie ľavicového myslenia tohto pojmu vzdať spolu s kultúrnym marxizmom.

Neomarxizmus, kultúrny marxizmus a kultúrna hegemónia

Neomarxizmus učí masy ako odhaliť taktiku vládnucej triedy, ale zároveň jej aj dáva návod ako sa zmocniť moci. Komunisti, radikálni ľavičiari, anarcho-komunisti, komunitaristi či zelená ľavica sa bude musieť vzdať a dištancovať sa od slov ako kultúrny marxizmus, neomarxizmus a frankfurtská škola. Nie je to vinou pôvodných predstaviteľov týchto termínov, ale ich nasledovníkov, ktorí ich otočili naruby, čo využila konzervatívna kritika, aby z nich vytvorila pejoratívum. Dnes je už neskoro rehabilitovať tieto pojmy, avšak vzdelávať sa treba a tento článok venujem najmä konzervatívcom, aby pochopili, že pôvodní neomarxisti nie sú LGBTI aktivisti, multikulti fanatici, ani tí, ktorí nadraďujú práva menšín nad práva majority či ignorujú priepastné triedne rozdiely v spoločnosti. Vznikla tak sekta sociálnych inžinierov a fanatikov predovšetkým z mimovládnych organizácií, ktorí chcú anomálie stanoviť za oficiálne kultúrne smerovanie, stotožnené s tzv. európskymi hodnotami. Kvôli karnevalizácii a fanatizmu niektorých aktivistov sa hanbia samotní čestní a slušní predstavitelia týchto menšín.

K napísaniu tohto článku ma inšpiroval mikročlánok Tibora Moravčíka s názvom „Newspeak neomarxizmus“ a možno aj scéna z vlaku, ktorej som bol svedkom a ktorá je alarmujúcim príkladom toho, čo spôsobuje vymývanie mozgov. Nechcem moralizovať, ale považujem za zvrátené, ak sa dievčatá s nedokončenou základnou školou verejne obchytkávajú vo vlaku. Až tak ďaleko to zašlo. Ale úlohou tohto článku je pozrieť sa na vec vedecky a dôsledne.

Už niekoľko rokov sa stretávam s nesprávnou, resp. selektívnou interpretáciou pojmu neomarxizmus a predovšetkým jeho najvýznamnejšieho prínosu – teórie o kultúrnej hegemónii. Určité ideologické prúdy si totiž vykladajú kultúrnu hegemóniu a neomarxizmus po svojom, predovšetkým pod vplyvom jeho dedičstva v liberálnej novej ľavici (obšírnejšie som sa venoval novej ľavici v knihe Hudobná kontrakultúra 60. a 70. rokov;avšak keby som mal možnosť svoje texty dodatočne opraviť, tak dôsledne oddelím neomarxizmus od novej ľavice a to z viacerých dôvodov – jeden z nich je aj dôvod napísania tohto článku). Viac svetla do pochopenia významu neomarxizmu a kultúrnej hegemónie som získal po dôslednom štúdiu filozofie Antonia Gramsciho (profilovú štúdiu o Gramsciho teórii som publikoval v Studia Politica Slovaca). Konzervatívne kruhy spozornia už pri slove neomarxizmus. Moravčík vo svojom mikroblogu píše o neomaxizme ako newspeaku, ktorého cieľom je miasť ľudí a presvedčiť ich, že nám vládnu marxisti a žijeme v neokomunizme, aby sme nastolili ten pravý kapitalizmus (súkromné nemocnice, súdy, políciu, sprivatizované slnko, vzduch či dážď). Moravčík sa pýta: „Je snáď dnes sociálne inžinierstvo neomarxistov motivované k lepšiemu životu pracujúcich alebo za účelom ovládania masy oligarchiou (kapitálom)?“ V alternatívnych kruhoch sa často hovorí o EÚ ako neomarxistickej a dokonca ju prirovnávajú ku ZSSR a RVHP. RVHP bolo založené na vzájomnej hospodárskej pomoci, pričom EÚ je založená na voľnom trhu, čo je diametrálny rozdiel. Argumentom týchto kritikov je väčšinou zjednodušená predstava o totalitarizme a komparácia sovietskeho centralizmu s centralizmom bruselským. Keby však EÚ bola „neokomunistická“, nebol by tu diktát finančných trhov, bieda, vláda bánk, korporátna lobby, privatizácia, nezamestnanosť či koloniálne vojny a národy by žili v blahobyte.

Druhá rovina – hodnotová, ktorá sa však iba čiastočne zakladá na pravde, je predstava prevzatia kultúrnej hegemónie novoľavičiarmi v EÚ (postindustriálna ľavica kultúrnych marxistov, mylne označovaná ako neomarxisti), teda tzv. slniečkármi, aktivistami refugees welcome, feministkami, homosexuálmi a príslušníkmi menšín, ktoré požadujú uprednostňovanie pred majoritou. Najväčšie pokrytectvo týchto ľudí spočíva v tom, že sa odvolávajú na ľudskosť, empatiu, toleranciu, lásku, pričom na internete šíria tie najväčšie svinstvá (písal som o tom obšírne aj s dôkazmi na svojom blogu). Túto „kaviarenskú“ logiku v uplynulom období najlepšie vystihol český prezident Miloš Zeman – opis toho, čo označuje za „pražskú kavárnu“, sa dokonale hodí i na tú „našu“, bratislavskú: „Ideologie pražské kavárny je totalitní ideologie… Jsi můj přítel, pokud máš stejný názor jako já. Pokud ho nemáš, jsi agent nějaké cizí moci. Nikoho nenapadne, že ten člověk má prostě vlastní nezávislé myšlení a nechce být v tom stádu nebo spíš stádečku; protože jich je strašně málo a nafukují se, aby vytvořili dojem, že jsou masa… Ono to neni think, ani tank. Jsou-li evropské hodnoty vedeny pornohercem, je to tak trošku komická scénka, ale nic víc… Tá víra – ‚já jsem myšlenkově nad vámi‘ – znamená obvinění všech ostatní, že oni nemyslí. A to je strašlivá urážka.“

Bohato financovaní tretím sektorom úspešne pretvárajú predstavu ľavice z roviny triedneho boja do roviny akejsi multikulti dúhovej spoločnosti, ignorujúcej triedne nerovnosti súdobej spoločnosti. Žižek túto deformáciu nazýva depolitizovaným odkazom roku 1968, teda dedičstva revolty kontrakultúry a hippies, ktorá sa stala iba formálnym módnym výstrelkom bez triedneho aspektu. Americká oficiálna história tak prevzala do svojej kultúrnej stavby M. L. Kinga či Woodstock spolu s bojom proti rasovej segregácii ako súčasť jednotnej histórie USA. Potom vidíme pomýlené decká s kvetmi vo vlasoch či tričkami Woodstock na Pohode počúvať „osobnosti“, interpretujúce odkazy vládnucej triedy s voličským lístkom pravicovo liberálnych strán.Avšak za toto nemôže samotný neomarxizmus, ale iba jeho konkrétna a účelová interpretácia. Prečo tomu tak je?

Čítajte ďalej v štúdii na DAV DVA

 

Šokojúca pravda o tzv. normalizácii

16.07.2017

Súčasne na DAV DVA aj osobnom blogu publikujem tento osvetový článok s reálnymi číslami o stave ČSSR v roku 1975, konkrétne Západoslovenskom kraji. Na verziu s obrázkami kliknite sem: http://davdva.sk/sokojuca-pravda-o-tzv-normalizacii-ako-sa-mali-slovaci-v-roku-1975/ viac »

Štrajk – malé víťazstvo, veľký cieľ

26.06.2017

DOBOJOVANÉ! ŠTRAJK SA SKONČIL, MZDY PORASTÚ O 14,2%! Počas celej doby štrajku som aktualizoval stránku DAV DVA a urobil všetko pre šírenie osvety v informačnej vojne. Pozrite si ako štrajk viac »

Podpora štrajkujúcim v nadnárodnej automobilke

21.06.2017

SLEDUJTE ONLINE REPORTÁŽ DAV DVA Každý, kto si uvedomuje v akej dobe žijeme, musí podporiť štrajk pracujúcich vo Volkswagene, pretože ako vravel Marx – proletári už nemajú čo stratiť, viac »

poľsko, protest, demonštrácia,

Valec drví poľské súdy

21.07.2017 20:00

Fabrika na zákony, ktorá podľa Bruselu čoraz viac vzďaľuje Varšavu od európskych zásad demokracie a právneho štátu, pracuje ďalej na plné obrátky.

utečenci, lampedusa

Medzi Rakúskom a Talianskom graduje napätie kvôli migrantom

21.07.2017 19:54

Medzi Talianskom a Rakúskom ďalej rastie napätie kvôli nezhodám ohľadom zvládania prílevu migrantov do Európy.

Paolo Gentiloni

Nepoučujte nás, odkázal V4 taliansky premiér Gentiloni

21.07.2017 19:43

Taliansky premiér Paolo Gentiloni odkázal krajinám V4, že jeho krajina sa nenechá poučovať a vyzval všetky krajiny Európskej únie na plnenie svojich povinností.

škola, učitelia, vyučovanie,

Platy učiteľov v septembri zrejme porastú

21.07.2017 19:00

Platy učiteľov by mohli byť od septembra vyššie o šesť percent. O riešení má v pondelok rozhodnúť vláda.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 84
Celková čítanosť: 221463x
Priemerná čítanosť článkov: 2636x

Autor blogu

Kategórie