Založ si blog

Akú kultúru chceli nastoliť komunisti

Jednou z úloh pre ľavicu v 21. storočí bude kritické prehodnotenie marxizmu-leninizmu, jeho svetlých a tmavých stránok pre koncipovanie nového spoločenského konceptu.  Ako odpovedá kniha Vedecký komunizmus z nakladateľstva rovnomenného ako tento blog, na úlohu umenia a literatúry v komunistickej spoločnosti? Text uverejňujem bez komentárov aby vynikla jeho nadčasovosť (pochádza zo začiatka 70. rokov) a aby ste si mohli urobiť vlastný názor o tomto koncepte. Osobne si myslím, že sa tu striedajú pasáže nadčasové (úloha kultúry socialistickej, kritika kultúry kapitalizmu, vyznačené hrubou čiarou), ale aj obmedzené dobou (vychádzanie striktne z pozícií materializmu, dôraz na straníckosť). Celý text je dostupný na stránkach DAV DVA.

Zodpovednosť umelca, šľachtenie ducha, výchova k pravde a kráse

d17f79ff874f843bab249c25bbcc09a4

Legendárna Tatlinova veža

Cieľom umenia je obohatiť duchovný život človeka. Toto zvyšuje zodpovednosť umelca a úlohu umenia ako dôležitej formy spoločenského vedomia. Vedecké objavy a zmeny, ktoré prebiehajú v spoločenskom živote, rozširujú hranice umeleckého poznania a zobrazenia sveta, čo vytvára nové možnosti emocionálno-estetického pôsobenia umenia na človeka. Umenie, ktoré v umeleckých obrazoch pravdivo odzrkadľuje svet, rozširuje životné skúsenosti človeka, formuje jeho charakter a svetonázor, upevňuje jeho ušľachtilé vlastnosti. Pokrokové umenie pomáha ľudom poznať život, prináša im estetické zážitky. Je mohutnou zbraňou ideologického boja, vychováva človeka pravdou a krásou umeleckých obrazov. Literatúra sa nazýva “zrkadlom človeka”. Toto označenie možno v podstate rozšíriť na všetky druhy umenia, pretože stredobodom ich pozornosti je človek a jeho vzťah ku skutočnosti, k spoločnosti. Umenie vstupuje do duchovného života spoločnosti ako jeho zvláštna, nenahraditeľná súčasť. Od úrovne rozvoja umenia vo veľkej miere závisí plnosť a krása vnútorného sveta človeka, formovanie jeho svetonázoru a morálneho profilu.

Umenie slúži ľudu

Lenin zdôrazňoval, že s vydobytím moc sa pracujúcim súčasne priznáva aj práva na umenie. Poukazoval na nevyhnutnosť zavedenia širokého ľudového vzdelávania, na základe ktorého musí vyrásť skutočne nové, veľké komunistické umenie. V komunizme si ľud nielen osvojuje a preberá pokrokovú kultúru predchádzajúcich epoch, ale zároveň tvorí, znásobuje jej bohatstvo. Voľný čas ľudia využívajú na oddych a na spoločenskú činnosť, vzdelávanie, vytváranie duchovných hodnôt. Marx napísal, že ani v komunizme nemôže každý človek nahradiť Rafaela, no v spoločnosti budúcnosti “každý v kom sa skrýva Rafael”, bude mať možnosť nehatene a slobodne rozvíjať svoje schopnosti. Umelecké prvky sa stanú súčasťou života, obohatia prácu, skrášlia životné prostredie, zušľachtia človeka. Podľa Marxových slov človek tvorí “podľa zákonov krásna.”

Vkus a tvorivosť

ba_orig_3311713346_knihy-odborna-literatura-vedecky-komunizmus

Zdroj textu

Panstvo súkromnovlastníckych vzťahov v kapitalizme potláča a mrzačí estetické prvky v práci a v živote človeka.  Tvorivá práca v socialistickej spoločnosti má bohatý duchovný a estetický obsah. Potvrdzujú sa v ňom pokrokové predstavy o kráse, životnom štýle i v duchovnom svete človeka, vypestováva sa dobrý vkus. Víťazstvo kultúrnej revolúcie a účasť ľudu v uvedomelej tvorbe nových foriem života odhaľujú nevyčerpateľné možnosti estetickej výchovy más. Pri prechode ku komunizmu nadobudne ešte väčší význam. Členovia spoločnosti budú schopní príjmať umelecké diela v celom ich estetickom bohatstve, ich vplyv prebudí tvorcu a umelca v každom človeku.

Rozvoj kultúry národa nastáva masovým rozvojom ľudovej umeleckej tvorivosti, ktorá objavuje nové talenty v rôznych odvetviach umenia. Ten, kto sa naučí zachádzať so štetcom vo výtvarnom krúžku, nemusí sa stať umelcom, ale dokáže lepšie pochopiť okolitý svet, lepšie sa v ňom rozvinie zmysel pre farbu a tvar, jeho predstavy o svete budú jasnejšie a bohatšie. “Profesionálne” umenie ako zvláštny, trvalý druh činnosti určitých ľudí sa, samozrejme, zachováva aj v komunizme, pretože služba umenia si vyžaduje špeciálnu prípravu a rozvoj prirodzených schopností, každodenné zdokonaľovanie majstrovstva. Stále aktívnejší vzťah ľudovej umeleckej tvorivosti más a “profesionálneho” umenia obohatí obsah umeleckej pokladnice spoločnosti. Buržoázni ideológovia tvrdia, že ľud nie je schopný vnímať ozajstnú kultúru v celej jej zložitosti. Tým sa pokúšajú ospravedlniť zjednodušovanie a vulgarizovanie hodnôt duchovného života v “módnych” románoch a filmoch, v sochárstve, v maliarstve, v časopisoch, v knihách a v televíznom vysielaní.

Úroveň kultúry v kapitalizme

V kapitalizme sa znižuje úroveň kultúry. No nie preto, že sa masove šíri, ale preto, že slúži komerčnými záujmom reakčnej ideológie, preto, že sa zrieka progresívnych duchovných úloh, k umeniu pristupuje len ako k prostriedku zábavy. Kríza buržoáznej kultúry sa často prejavuje aj v tvorbe subjektívne čestných umelcov, ktorí bezradne stoja pred zložitosťou a protirečivosťou súčasného buržoázneho sveta, v ktorom je rýchli pokrok technicky sprevádzaný duchovným ochudobňovaním a morálnym útlakom osobnosti. V dielach týchto umelcov človek zostáva osamotený, smutný a nešťastný, alebo naopak, stáva sa krutým ziskuchtivým egoistom. Buržoázne umenie zobrazuje dravčie zákony súkromnovlastníckeho sveta ako všeobecné zákony spoločnosti a deformácie kapitalistickej spoločnosti, ako vyjadrenie odvekej zločinnosti ľudskej prirodzenosti. Takéto umenie, ktoré hlása nespravodlivé, pesimistické idey o večnom chaose spoločenských vzťahov, rozosieva pocit zúfalstva, rozširuje nedôveru v premenu sveta na spravodlivých a humánnych princípoch.

Umenie v socializme

160582169_f12b61

Film Statočný zlodej (1958) na motív divadelnej hry Bukovčan-Stodola, ktorý odhaľuje podstatu kapitalizmu v 1. Československej republike. Jozef Króner ako Jožko Púčik

Umenie socialistickej spoločnosti stavia proti ideológii rozkladu a pesimizmu optimistickú koncepciu sveta a človeka. Naobchádza reálnu zložitosť a protirečenia súčasného sveta, no odhaľuje perspektívy, vštepuje človeku vieru v jeho sily, oduševňuje ho v boji za zavedenie nových ideálov do života. Človek odchovaný komunizmom, formovaný dneškom, sa nemôže zmieriť s banálnosťou, primitivizmom, formalistickou úbohosťou. Skutočná hodnota a krása človeka spočíva v obetavom boji za vznášanie ideálov komunizmu do života, v uvedomelosti a v čistote medziľudských vzťahov. V estetickom ideále vyjadruje spoločnosť svoje predstavy o krásne. Svetlo komunistických ideálov zaženie všetky mraky, ktoré ešte existujú vo vedomí jednotlivcov.

Kvalita aj v západnej kultúre

g28003_u26425_Modern_Times

Chaplin ako kritik kapitalizmu, Moderná doba (1936)

Bolo by však vulgarizáciou redukovať celý umelecký život západných kapitalistických krajín na zvrátenosť a ohyzdnosť. Aj v tých krajinách vznikali vysoko duchovné hodnoty. Stačí pripomenúť diela T. Dreisera, E. Hemmingwaya, J. Galsworthyho, T. Manna, R. Lee Frosta a mnohých iných spisovateľov, vydarené filmy, divadelné predstavenia o obrazy.  Najlepšie diela zahraničného umenia našej doby sú preniknuté myšlienkou zavrhovania buržoáznych vzťahov, egoistickej psychológie, národnej obmedzenosti. Hlboké revolučné procesy v krajinách Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky zrodili vynikajúcich umelcov; v ich dielach zvučí hlas, burcujúci za nový život ľudu. Osobitne veľký význam má dnes leninská kritika buržoázno-idealistických predstáv o “jednotńej” kultúre buržoáznej spoločnosti. V podmienkach panstva a vykorisťovateľských tried v rámci každej národnej kultúry prebieha nezmieriteľný boj medzi kultúrou reakčnou a silnejúcimi, rastúcimi prvkami demokratickej a socialistickej kultúry. V tomto boji sa rodia vynikajúce diela demokratickej a socialistickej kultúry. Tvorba majstrov ako sú Rolland, Barbusse, Andreson Nexo, predstavuje slávu a pýchu svetového umenia. Vzrastajúci vplyv socialistických ideí na celom svete sa odrzkadľuje aj v umení. Robotnícka trieda kapitalistických krajín zjednocovaním pokrokových síl vplýva na rozvoj národných kultúr,. Idey komunizmu sa stali dôležitými hybnými silami kultúrneho života ľudstva. Iba marxisticko-leninský svetonázor je pevnými ideovým základom tvorby umelca, pomáha mu dosiahnuť jednotu internacionálneho a národného, udržovať styky s inými kultúrami, ktoré prispievajú k duchovnému rozvoju ľudstva.

Pokračovanie tu

Úryvok z kapitoly XXII. Duchovná kultúra socialistickej spoločnosti, s. 417-422
Učebnicu zostavili kolektívne: P. N. Fedosejev, V. G. Afanasiev, K. N. Brutenc, F. M. Burlackij, G. J. Glezerman, V. F. Gagoľov, V. V. Zakladin, V. T. Kalatchpanov, C. A. Stepanian, A. A. Sudarikov, L. N. Tolkunov, A. N. Jakovlev.
Jednotlivé kapitoly a ich časti napísali: S. T. Kaltachčian, A. M. Kovaľov, S. M. Kovaľov, J A. Krasin, V. G. Sinicyn, A. G. Charčov
Preklad: J Otajovič, M Fruhaofová, K. Marinková, Z. Hlávková, E. Sedláčková
Vydalo nakladateľstvo Pravda, Bratislava, 1975 Z ruského originálu Naučnyj kommunizm, Moskva, 1974

 

Neuveriteľne aktuálny odkaz Thomasa Mora z roku 1516

13.01.2017

Na dnes vyberám dva citáty... rozhodol som sa im venovať samostatný blog, pretože považujem za povinnosť tieto vety šíriť súčasnému svetu... Thomas More ich napísal v legendárnej knihe Utópia viac »

2016: svet už nikdy nebude ako predtým

04.01.2017

článok publikovaný na webe ZEM & VEK Je koniec roka 2016 a práve tento čas si zaslúži bilancovanie toho, čo sme v jeho priebehu zažili. Svoj text začnem vetou: Svet už nikdy nebude taký, viac »

Dilusion

29.12.2016

Dilusion - pôvodne bigbítová kapela zameraná na rockové skladby z 1960s/1970s v kombinácii s vlastnou tvorbou, v súčasnosti hrá vlastnú tvorbu v kombinácii funku, blues, latino a hard rocku. viac »

turecko, istanbul, útočník

Turecká polícia chytila útočníka z istanbulského nočného klubu

16.01.2017 22:43

Turecká polícia chytila teroristu, ktorý počas novoročných osláv v istanbulskom klube Reina zastrelil 39 ľudí.

Eugene Cernan

Posledný muž na Mesiaci už nie je na svete. Zomrel Eugene Cernan

16.01.2017 22:08

Americký astronaut so slovenskými a českými koreňmi Eugene Cernan zomrel vo veku 82 rokov. Bol posledný astronaut, ktorý kráčal po povrchu Mesiaca.

Peniaze, dolár, jen, euro, libra

Čínsky prezident kritizoval protekcionizmus a populizmus

16.01.2017 21:14

Čínsky prezident Si Ťin-pching Si sa v pondelok dôrazne vyslovil proti rastúcim ochranárskym tendenciám v globálnej ekonomike.

Ukrajina, prezident, Petro Porošenko

Ukrajina zažalovala 'ruskú agresiu' na súde OSN

16.01.2017 20:52

Ukrajina podala na Medzinárodný súdny dvor v Haagu žalobu na Rusko, ktoré obvinila "z aktov terorizmu a diskriminácie počas nezákonnej agresie proti Ukrajine".

Štatistiky blogu

Počet článkov: 68
Celková čítanosť: 165146x
Priemerná čítanosť článkov: 2429x

Autor blogu

Kategórie